Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-30-2018.pdf
PDF · 151.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu P.. P. Q., bytom Q. A. S., H. XXX, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Ulica 1. mája 1246, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. októbra 2018 číslo: 60609-3/2018-BA a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 18.05.2018 číslo: 700-3310232418-GC04/18, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa z 25. októbra 2018 číslo: 60609-3/2018-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov z 18. mája 2018 číslo: 700-3310232418-GC04/18 a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
Priznáva žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.0.2018 číslo: 60609-3/2018-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) o odvolaní účastníka konania (žalobcu) voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou číslo: 700-3310232418-GC04/18 zo dňa 18.05.2018 (ďalej len „rozhodnutie pobočky“) vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity tak, že z výrokovej časti vypustila text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom rozhodnutie pobočky potvrdila. Zároveň uviedla, že suma 4 028,60 eur, ktorú účastník konania zaplatil dňa 28.06.2017 bude vo výške 3 761,20 eur po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pobočky priradená na poistné predpísané rozhodnutím číslo: 700-3310232418-GC04/18.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1 a 2 zákona a uviedla, že pobočka ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 18.05.2018 rozhodnutie, ktorým podľa § 144 ods. 1 a § 152a zákona a § 178 ods. 1 písm. a) 8. bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia číslo 700-3310205118-GC04/18 zo dňa 09.04.2018, ktorým bola nariadená obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 700-3310614217-GC04/17 zo dňa 12.06.2017 predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) P.. P. Q. za obdobie február až december 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 242,90 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2 435,90 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 811,80 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 270,60 eur (ďalej len „poistné“), spolu v sume 3 761,20 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia pobočky je príloha.
3. Proti rozhodnutiu pobočky podal účastník konania odvolanie, v ktorom namietal, že jediným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia je rozhodnutie pobočky č. 15964-3/2016-VT zo dňa 23.05.2016, ktoré považuje za nezákonné. Jeho licencia č. L1A/PO/1240/06 vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 28.06.2006 nie je povolením, ale je len licenciou, a teda jedným z predpokladov na vydanie povolenia. To znamená, že nie licenciou, ale až povolením vydaným podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti bol oprávnený na výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Má za to, že sociálna poisťovňa vydala svoje prvotné rozhodnutie, na základe chybného predpokladu, že už vydaním licencie L1A sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou. Okrem skúmania dátumu vydania licencie L1A musí sociálna poisťovňa zisťovať, či túto licenciu použil, a či z nej dosiahol aj príjmy. Činnosť SZČO prestal vykonávať k tomu dňu, ako aj oznámil sociálnej poisťovni, teda k 31.01.2010. Po 01.02.2010 žiaden výnos z tejto činnosti ako fyzická osoba nemal. Samotná sociálna poisťovňa v rozhodnutí zo dňa 23.05.2016 uviedla, že na daňovom úrade v registri daňových subjektov bol registrovaný od 07.04.1998 do 27.01.2010. Postavenie SZČO mu zaniklo k 31.01.2010 a od nasledujúceho dňa sa stal zamestnancom spoločnosti L., a teda fyzickou osobou, ktorá je ako zamestnanec povinne nemocensky poistená, povinne dôchodkovo poistená a povinne poistená v nezamestnanosti. Na základe týchto skutočností žiadal zrušiť rozhodnutie.
4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou v celom rozsahu a dospela k záveru, že je ho potrebné zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia iba vypustila § 152a zákona, pretože účastník konania nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Sociálna poisťovňa, ústredie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že dňa 20.06.2006 bola účastníkovi konania Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č. L1A/PO/1240/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore L. a F. (právoplatná dňa 28.06.2006). Rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. LZA/PO/1240/06 zo dňa 13.10.2015 bola licencia č. L1A/PO/1240/06 zrušená ku dňu 01.01.2016, avšak najneskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. LZA/PO/1240/06. Účastník konania bol registrovaný v sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba od 27.02.1998 do 31.12.2010.
6. Podľa údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom SR (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR) príjmy účastníka konania z podnikania za rok 2008 (3 046 369,00 SK - daňové priznanie z 19.03.2009) presiahli zákonom ustanovenú sumu 106 827,00 SK a príjmy účastníka konania z podnikania za rok 2009 (103 664,03 eur - daňové priznanie z 11.03.2010) presiahli zákonom ustanovenú sumu 3 834,96 eur. Na základe týchto skutočností bol účastník konania v období, za ktoré mu bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO.
7. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zároveň citovala príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov týkajúce sa predmetnej veci a argumentovala, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali nasledujúce skutočnosti:
8. Dňa 23. mája 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, vydala rozhodnutie č. 15964-3/2016-VT, ktorým rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. januára 2010 nezaniklo, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010. Účastník konania podal proti rozhodnutiu č. 15964-3/2016-VT odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 26876-3/2017-BA, zo dňa 11. mája 2017, odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie č. 15964-3/2016-VT. Rozhodnutia č. 26876-3/2017-BA a č. 15964-3/2016-VT nadobudli právoplatnosť dňa 19. mája 2017.
9. Dňa 12. júna 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, rozhodnutím č. 700-3310614217- GC04/17 predpísala účastníkovi konania dlžné poistné za obdobie február 2010 až december 2010 v sume 4 028,60 eura. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. júla 2017. Účastník konania zaplatil dlžné poistné v sume 4 028,60 eura dňa 28. júna 2017.
10. Dňa 31. júla 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, vydala rozhodnutie č. 700-3310720517-GC04/17, ktorým účastníkovi konania predpísala penále za obdobie február 2010 až
december 2010 v sume 4 028,60 eura. Účastník konania podal proti rozhodnutiu č. 700-3310720517- GC04/17 odvolanie.
11. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 25353-3/2018-BA, zo dňa 2. marca 2018, rozhodnutie č. 700-3310720517-GC04/17 zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejedanie a rozhodnutie z dôvodu, že v odvolacom konaní bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, pred vydaním napadnutého rozhodnutia nevykonala kontrolu súbehu vymeriavacích základov účastníka konania ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Vymeriavací základ účastníka konania presiahol vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie (tzv. maximálny vymeriavací základ). Sociálna poisťovňa, ústredie, zaviazala Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, aby v rámci nového prejednania veci zistila správnu výšku poistného, ktoré bol účastník konania povinný odviesť za obdobie uvedené v napadnutom rozhodnutí, a následne novým rozhodnutím predpísala účastníkovi konania penále v správnej výške.
12. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, rozhodnutím č. 700-3310205118- GC04/18, zo dňa 9. apríla 2018, nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 700-3310614217- GC04/17, zo dňa 12. júna 2017, ktorým bolo účastníkovi konania predpísané poistné za obdobie február 2010 až december 2010 v sume 4 028,60 eura. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. mája 2018.
13. Dňa 18. mája 2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, vydala napadnuté rozhodnutie č. 700-3310232418-GC04/18, ktorým účastníkovi konania predpísala poistné za obdobie február 2010 až december 2010 v sume 3 761,20 eura, a teda zohľadnila súbeh vymeriavacích základov účastníka konania ako zamestnanca a ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový orgán predpísal účastníkovi konania, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie február 2010 až december 2010 poistné, spolu v sume 3 761,20 eura, v správnej výške a v zmysle zákona v znení neskorších predpisov.
15. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia skonštatovala, že námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dôvodila, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia súčinnosťou do 31. decembra 2010 teda nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Súvzťažne s uvedeným Sociálna poisťovňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.“ Najvyšší súd ďalej v rozsudku uvádza, že „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.“
16. Registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby až od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (§ 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z.).
17. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)] vykonávanej podľa § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010.
18. Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) [§ 68 ods. 1 písm. a)] je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, nie je v danom prípade sporná.
19. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V ustanovení § 21 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20. Vzhľadom na to, účastník konania mal v spornom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/1240/06, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a v rokoch 2008 a 2009 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, trvalo účastníkovi konania toto povinné poistenie až do 31. decembra 2010, kedy došlo k jeho zániku z dôvodu, že účastník konania nebol k1. januáru 2011 registrovaný v Registri daňových subjektov v súvislosti s dosahovaním príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti, a preto od 1. januára 2011 nemal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013.
21. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv zrušenie povolenia prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, č. 33654/2006/ODDZ-CIZ, zo dňa 29. decembra 2006, ku dňu 31. januára 2010 rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 1326/2010/OZ-CIZ, zo dňa 12. januára 2010.
22. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie by účastníkovi konania, podľa § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, zaniklo dňom 31. januára 2010 len vtom prípade, ak by boli k uvedenému dátumu zrušené všetky oprávnenia na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu.
23. Skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba nadobudne zároveň právne postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. V ustanovení § 138 súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam.
24. V zmysle § 228 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, resp. v zmysle § 228 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2014, odvádzate!' poistného - samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný prihlásiť sa predpísaným spôsobom na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa predpísaným spôsobom z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Pri podaní Registračného listu FO
- prihlášky a odhlášky bol povinný uviesť Sociálnej poisťovni všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik povinného sociálneho poistenia, vrátane predloženia všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti.
25. S účinnosťou od 1. januára 2015 zanikla samostatne zárobkovo činným osobám prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť do/zo Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa rozhodujúce skutočnosti posudzuje len z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré vydávajú povolenia (licencie) na výkon činnosti podľa osobitných predpisov. V roku 2015 Sociálna poisťovňa podpísala so Slovenskou lekárskou komorou zmluvu o poskytovaní údajov o vydaných licenciách na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Prvé verifikovateľné údaje boli Sociálnej poisťovni zaslané v roku 2016. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, až na základe informácie zo Slovenskej lekárskej komory zistila, že účastník konania mal aj po 31. januári 2010 naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.
26. Sociálna poisťovňa rozhodla o nezániku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby hneď, ako mala k dispozícii všetky podklady potrebné na vydanie rozhodnutia v tejto veci. Zákon v znení neskorších predpisov neupravuje lehotu, v ktorej by mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
28. Dňa 28. júna 2017 účastník konania zaplatil sumu 4 028,60 eura, z ktorej suma 3 761,20 eura bude po ukončení odvolacieho konania priradená na poistné predpísané napadnutým rozhodnutím. Zvyšná suma 267,40 eura bude považovaná za poistné zaplatené bez právneho dôvodu, o ktorom rozhodne Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, v zmysle § 145 zákona.
29. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej a rozhodnutia pobočky, ako prvostupňového správneho orgánu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a žiadal nariadiť pojednávanie.
30. Žalobca namietal, že jediným podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia pobočky bolo predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 23.05.2016 číslo 15964-3/2016-VT, ktorým bolo rozhodnuté, že P.. P. Q. ako SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2010 nezaniklo, ale zaniklo 31.12.2010. Toto rozhodnutie od počiatku považuje žalobca za nezákonné. Keďže rozhodnutia napadnuté touto žalobou nemajú žiaden iný logický ani právny základ okrem tohto prvotného rozhodnutia zo dňa 23.05.2016, žalobca vysvetľuje v tejto žalobe celkový chyby tejto koncepcie a spomína aj prvotné príčiny chybného vyčísľovania odvodov v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.05.2018 a zo dňa 25.10.2018. Žalobca nepodáva túto žalobu z dôvodu, že odvody majú byť napr. o 10 eur vyššie alebo nižšie, ale podáva žalobu z dôvodu, že žiadne odvody nemôžu byť žalobcovi ani predpisované, pretože nebol v rozhodnom čase, teda od februára 2010 do decembra 2010 samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobca dôvodí, že licencia vydaná dňa 28.06.208 pod č. L1A/PO/1240/06 nie je povolením, ale je len licenciou, teda jedným z predpokladov na vydanie povolenia. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 578/2004, a to § 11 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 1 a 2, z ktorých vyplýva, že nie licenciou zo dňa 12.07.2006, ale až povolením vydaným podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. bol žalobca oprávnený pre výkon činnosti SZČO. Sociálna poisťovňa vydala svoje prvotné chybné rozhodnutie na základe chybného predpokladu, že už vydaním licencie L1A sa stal žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou. Okrem skúmania dátumu vydania licencie L1A musí byť zisťované aj to, či žalobca túto licenciu aj použil (vykonával podľa nej nejaké činnosti) a či z nej dosiahol aj príjmy. Žalobca po 01.01.2011 nevykonával žiadnu činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
Žalobca predsa od 01.01.2011 vykonával prácu v riadnom pracovnom pomere podľa pracovnej zmluvy zúčastnený na sociálnom poistení ako zamestnanec v pracovnom pomere. Od 01.01.2011 bol žalobca zamestnancom a dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru. Poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ktorý dosahoval príjmy z podnikania bola právnická osoba, nie žalobca. Žalobca zdôrazňuje, že neposkytoval zdravotnícku starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú, ani neposkytoval zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Od 01.01.2011 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bola obchodná spoločnosť L., v ktorej žalobca bol zamestnancom a za svoju prácu poberal dohodnutú mzdu, ale nebol obchodným partnerom tejto spoločnosti, ktorý by jej fakturoval svoju činnosť.
31. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná pri vydaní napadnutých rozhodnutí použila právny predpis, ktorý je v čase vydania rozhodnutia neúčinný, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia definované v § 191 ods. 1 písm. a) SSP. Žalovaná rozhoduje podľa § 21 ods. 1 zákona č. 431/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2010 ako je to uvedené na strane 3 v 4. odseku zhora rozhodnutia. Lenže v čase vydania rozhodnutia pobočky 18.05.2018 ako aj v čase vydania rozhodnutia žalovaného dňa 25.10.2018 bolo znenie § 21 ods. 1 iné. Ďalej žalobca poukazuje, že žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 25.10.2018 poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 1Sžso/16/2016. Žalobca namieta, že toto rozhodnutie bolo vydané v úplne odlišnom právnom prípade, ktorý vychádza z podstatne iných rozdielnych skutkových podkladov. Má za to, že aplikácia tohto rozsudku NS SR je neprijateľná, pretože skutkovo je pozícia žalobcu úplne iná ako bola pozícia osoby v uvedom rozsudku NS SR. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť SZČO. Zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správnym právny názor, ktorý ani správne orgány, konkrétne žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohol odôvodniť, pretože základná otázka, či žalobca skutočne vykonával činnosť SZČO v danom konaní nebola bez pochyby zodpovedaná. Krajský súd v tejto veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 431/2003 Z. z. Taktiež poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02.10.2017.
32. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá vo vyjadrení zo dňa 21.03.2019 zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 21.03.2019 podal dňa 04.10.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom upriamil pozornosť súdu na uznesenie NS SR zo dňa 30.04.2019 sp. zn. 1Vs/1/2019 a navrhol, aby krajský súd aplikoval závery vyplývajúce z tohto uznesenia Najvyššieho súdu SR aj na predmetnú vec, nakoľko právne názory uvedené v tomto uznesení sú jasnou pomôckou pre správne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania a najmä pomôckou pre správne zistenie toho, čo musí byť sociálnou poisťovňou preukázané v tomto konaní, aby bol prijateľný a udržateľný ich postup, t. j. vyrubenie odvodov pre žalobcu. Zároveň poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/185/2006 zverejnený v Zborníku zo súdnej praxe v zošite 5/2013 pod číslom 41/2013, ktorého publikovaná právna veta znie: „ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku NS SR, sú všetky súdy všeobecných súdov vrátane samotného NS SR povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné. Vyplýva to z postavenia NS SR, ktorý ex lége sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania súdov zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru a tak predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach uplatňuje sa záväznosť súdnej judikatúry erga omnes).“ Znamená to, že nielen pre účastníkov tohto súdneho konania, v ktorom došlo k vydaniu uznesenia NS SR 1Vs/1/2019, ale pre všetkých lekárov, ktorých sa dotýka taká problematika, a teda nepochybne aj pre žalobcu platí, že takýto právny názor NS SR majú rešpektovať všetky súdu v SR. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že úvaha sociálnej poisťovne vyjadrená v podaní k žalobe, či žalobca podala lebo nepodal správnu žalobu voči skorším rozhodnutiam sociálnej poisťovne, je irelevantná.
34. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie pobočky sociálnej poisťovne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, rozhodol a konal v
súlade s § 114 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v neprítomnosti povereného zástupcu žalovanej a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
35. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
36. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
39. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.
40. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
41. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
43. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
44. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodol o predpísaní poistného z a obdobie február až december 2010 v sume 3 761,20 eur z dôvodu, že v tomto období žalobca bol v zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činnou osobou. Z dôvodu, že bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A a zakladá držiteľovi tejto licencie právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona v znení účinnom od 01.08.2006 do 31. 12. 2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
45. Podľa § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
46. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
47. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
48. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a sinou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 138 ods. 6 prvá a druhá veta zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
50. Podľa § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 108/2009 Z. z., účinnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
51. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
52. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
53. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
54. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., účinnom od 1. januára 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
55. V zmysle § 141 ods. 1 zákona fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať.
56. Podľa § 142 ods. 1 zákona poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu.
57. Podľa § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
58. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 30.11.2011 (zákon č.578/2004 Z.z.), samostatná zdravotnícka prax podľa ods. 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na
základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
59. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér, pričom na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].
60. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutí v hmotnoprávnej rovine.
61. S poukazom na predmet konania správny súd dáva do pozornosti, že Veľký senát správneho kolégia a Najvyššieho súdu SR uznesením sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.20119 rozhodol tak, že prijal nasledovné odpovede na nastolené otázky:
62. „Odpoveď na 1/ otázku: Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.
63. Odpoveď na 2/ otázku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z..
64. Odpoveď na 3/ otázku: Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky“.
65. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku 1Sžsk/33/2017 zo dňa 22.05.2019 správny súd argumentuje, že vydaním licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti získa jej držiteľ bez ďalšieho status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v relevantnom znení pre účely vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia. Podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, teda licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., pretože sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť; tú môže vykonávať až na základe dohody / zmluvy s iným poskytovateľom. Podmienky výkonu samostatnej zdravotníckej praxe u iného poskytovateľa a obsah vzájomných vzťahov lekára - držiteľa licencie L1A a iného poskytovateľa, u ktorého môže držiteľ licencie L1A realizovať svoje zdravotnícke povolanie, zákon neupravuje,
mlčí aj dôvodová správa. Zákon teda nevylučuje, aby tento vzťah nemohol byt' aj pracovnoprávny, pričom samotné znenie § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení predpokladá možnosť, že držiteľmi oprávnení môžu byt' aj osoby v pracovnoprávnom pomere, a preto nebudú pre účely uvedeného zákona samostatne zárobkovo činnou osobou.
66. Aj keď touto žalobou je napadnuté rozhodnutie žalovanej a pobočky, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie február 2010 až december 2010, správny súd dal za pravdu žalobcovi, že aj tieto rozhodnutia sú postavené na posúdení zásadnej právnej otázky, či licencia L1A sama o sebe zabezpečila postavenie žalobcu ako SZČO a bez ďalšieho nie je potrebné skúmať existenciu ďalších podmienok. Preskúmavané rozhodnutia žalovanej aj pobočky podľa názoru správneho súdu nemajú iný právny základ ako ten, ktorý má aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 23.05.2016 číslo:15964-3/2016-VT vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu.
67. Na základe týchto skutočností aj s poukazom na ustanovenie § 203 ods.2 SSP, poľa ktorého správny súd v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi, správny súd poukazuje, že z obsahu administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že žalovaná pre svoje rozhodnutie o tom, že žalobca mal status SZČO, vykonala dokazovanie a skúmala, či žalobca naplnil zákonom stanovené znaky samostatnej zdravotníckej praxe a či dosahoval príjem vyžadovaný zákonom pre vznik a zánik povinného poistenia, teda či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období súd aj príjmami lekára považovaného za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.
68. Formálna existencia Licencie L1A je založená na splnení podmienok stanovených zákonom na jej vydanie. Bez skúmania týchto podmienok je akýkoľvek záver o stotožnení samostatnej zdravotníckej praxe so samostatnou zárobkovou činnosťou nepodložený a predčasný. Pokiaľ je licencia osvedčením o tom, že lekár má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, je zdravotne spôsobilý, je odborne spôsobilý, je bezúhonný, je zapísaný v registri komory a je dôveryhodný (§ 69 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z.), pričom podmienky na vydanie licencie musí spĺňať po celý čas platnosti licencie, potom nemožno prijať ako racionálny názor o povinnosti licenciu vrátiť iba preto, že aktuálne nie je využívaná na výkon samostatnej zárobkovej činnosti; licencia preukazuje splnenie uvedených podmienok a je vydaná na dobu neurčitú a za poplatok. Navyše zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva pre držiteľa licencie povinnosť jej držbu oznamovať alebo vracať, pokiaľ nie je využívaná. Vydanie licencie na základe takto stanovených podmienok nemožno ponímať ako licenciu na výkon regulovanej činnosti, ktorú musí jej držiteľ vykonávať, inak by sa mala vrátiť. Licencia je osvedčením o tom. že jej držiteľ spĺňa podmienky § 69 zákona, ktorý medzi podmienky jej vydania neuvádza samotný výkon tejto činnosti.
69. Z vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že pojem samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť' s pojmom „samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“ pre účely sociálneho poistenia. Argumentácia, podľa ktorej nie je rozhodujúce, či držiteľ licencie L1 A samostatnú zdravotnícku prax aj reálne vykonáva bráni tomu, aby bolo možné zistiť materiálnu rovinu pre záver, či výkon samostatnej zdravotníckej praxe naplnil znaky samostatnej zárobkovej činnosti.
70. Keďže samotný status SZČO automaticky nezakladá účasť na sociálnom poistení, vyvstáva v tejto súvislosti tiež otázka, či príjmy, ktoré žalobca dosiahol v rokoch 2008 a 2009 predstavovali príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v spojení s § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyžadované pre účely vzniku povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Navyše, žalovaná sa vôbec nevysporiadala s tvrdením žalobcu, že nevykonával zárobkovú činnosť na základe licencie L1 A ( licencia zrušená 14.12.2015), a teda nemal z nej príjem. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2011 zo dňa 15.12.2011, publikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č . 4/ 2012 pod č. 72, v ktorom najvyšší súd vyjadril právny názor, že „pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby“. To znamená, že žalovaná mala na účely rozhodnutia o povinnej účasti žalobcu posudzovať príjmy žalobcu výlučne vo vzťahu k licencii L1 A.
71. Správny súd považuje za nezákonný aj postup, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí správnymi orgánmi. Pobočka Sociálnej poisťovne ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 23.05.2016 rozhodnutie zániku poistného po šiestich rokoch od podania odhlášky žalobcom ( ku dňu 31.01.2010), a to bez toho, aby ho informovala, že na základe licencie, ktorú jej predložila Slovenská lekárska komora považuje podanie odhlášky z povinného poistenia za nedôvodné, čím sa táto skutočnosť stala spornou a treba o nej vydať rozhodnutie. Žalovaná argumentovala len odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010, že nemala povinnosť oboznamovať žalobcu o začatí konania, nakoľko prvým úkonom vykonaným v ex offo začatom konaní môže byt' aj doručenie rozhodnutia vo veci samej. Odhliadnuc od skutočnosti, že takýto záver prijal najvyšší súd v podstatne odlišnej veci, nemožno prehliadať ústavou zaručené základné právo účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). V danom prípade išlo o konanie začaté na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktoré je v zmysle § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak by ním bolo doručenie rozhodnutia, konanie by začalo aj skončilo v jednom časovom okamihu, takže by nebolo možné hovoriť o riadnom procese. Zároveň by tým bolo vylúčené zákonom priznané právo účastníka nazerať do spisu (§ 190), predkladať návrhy a vyjadrenia (§ 195), či navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 1). Ide o procesné oprávnenia účastníka konania, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
72. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.
73. Správny súd aj s poukazom na Uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn.1 Vs 1/2019 zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutia žalovanej aj Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou sú vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobná námietka žalobcu, že ako lekár v období od 01.02.2010 s poukazom na skutočnosti, ktorými dôvodil v žalobe, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je dôvodná. Žalobca už v čase od 01.02.2010 nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie, ktoré už žalobca v tom čase nemal (povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore L. bolo žalobcovi zrušené Prešovským samosprávnym krajom dňa 31.01.2010).
74. Správny súd konštatuje, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom.
75. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovanej aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP( vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) a podľa § 191 ods.1 písm.g/ SSP (došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej), zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
76. Úlohou správnych orgánov bude vydať nové rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s právnym názorom Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Žalovaná je
povinná v ďalšom konaní vydať rozhodnutie v súlade s § 209 zákona, v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri využití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
77. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
78. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
79. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
80. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).