Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2262-2011.pdf
PDF · 68.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2262/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, spoločnosť zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom CH-020.3.020.910-7, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti povinnému: Z. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 44,26 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie dňa 15.08.2011 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II, č. k. 43 Ro 20/09 - 54 zo dňa 17.07.2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 43 Ro 20/09 - 57 zo dňa 18.04.2011.
2. Podľa ust. §243h zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Dňa 22.08.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 113148 zo dňa 13.09.2011.
4. Dňa 11.09.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 59,63 Eur.
5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
6. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd nahliadol na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že zhodnotil všetky doposiaľ vykonané úkony a vykonané lustrácie vyplývajúce z obsahu spisu. Zisťovaniu majetku bola venovaná dostatočne dlhá doba, pričom v záujme oprávneného a vychádzajúc z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov táto zohľadňovala aj možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok, resp. príjem do budúcnosti. Povinný do dnešného dňa žiaden majetok ani príjem nenadobudol a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor oznámil, že povinný je nemajetný.
7. Existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Skúmanie majetkových pomerov povinného v exekučnom konaní je vecou súdneho exekútora, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. To znamená, že od majetkových šetrení zistených súdnym exekútorom závisí, či súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať.
8. K tomu súd uvádza, že súd má možnosť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
9. Z uvedeného vyplýva, že do kompetencie exekučného súdu nespadá šetrenie majetkových pomerov povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania pri výbere toho najvhodnejšieho spôsobu vykonania exekúcie preveruje aj majetkové pomery povinného. Pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním bude zaoberať. Preskúmaním osobných a majetkových pomerov na strane povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, a že jeho majetok nepostačuje na úhradu pohľadávky ani trov exekúcie.
10. Po preskúmaní podnetu súdneho exekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
11. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. O trovách exekúcie bude súd rozhodovať samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 2 C.s.p.). V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p. - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).