Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-36Sa-2-2023.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-36Sa/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpená: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/4165/ 28337/2022 zo dňa 20.12.2022, takto
rozhodol:
Správny súd zrušuje rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. ÚVZSR/ OLP/4165/28337/2022 zo dňa 20.12.2022 a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v Liptovskom Mikuláši č. 2022/00049-13 zo dňa 07.02.2022 a vec vracia Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v Liptovskom Mikuláši na ďalšie konanie.
Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši ako vecne a miestne príslušný správny orgán na úseku verejného zdravotníctva na konanie a rozhodovanie v prvom stupni v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 6 ods. l, bodom 18. Prílohy č. l a ďalej v spojení s ust. § 6 ods. 3 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) v správnej veci obvinenej (účastníčky konania), zastúpenej právnym zástupcom, v konaní o priestupku na úseku verejného zdravotníctva na základe ust. § 56 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. a § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) na podklade Úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia policajného zboru Košice Staré Mesto (ďalej len „OO PZ“) č. ORPZ- KE-OPP5-875/2020-P zo dňa 29.12.2020, rozhodnutím č. 2022/00049-13 zo dňa 07.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal účastníčku konania (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení žalobkyne, ďalej len „žalobkyňa“ alebo „účastníčka konania“) vinnou zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. l písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustila dňa 12.12.2020 v čase od 15.00 hod. do 15.15 hod. tým, že nepoužívala za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) preventívne ochranné pomôcky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál alebo šatka, a to na verejnosti v exteriéri intravilánu mesta Košice na ulici Hlavná. Svojím konaním účastníčka konania porušila opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadené podľa § 5 ods. 4 písm. k) a § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.z. vyhláškou ÚVZ SR, ktorou sa
nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest č. 11 s účinnosťou od 30.10.2020 (ďalej len „vyhláška č. 11“). Predmetné opatrenia boli nariadené v súvislosti so zabránením vzniku a šírenia ochorení spôsobených novým koronavírusom. Za spáchaný priestupok sa účastníčke konania uložilo podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 87 ods. 4 tretia veta zákona č. 372/1990 Zb. pokarhanie.
2. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/4165/ 28337/2022 zo dňa 20.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie účastníčky konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia rekapituloval priebeh priestupkového konania, dôvody prvostupňového rozhodnutia a odvolacie námietky, a po tom, čo preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu konštatoval, že prvostupňový správny orgán konal správne, v súlade so zákonom, keď účastníčke konania uložil pokutu za spáchaný priestupok na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. Žalovaný po vzhliadnutí videozáznamu zo dňa 12.12.2020 mal za zrejmé a preukázané, že účastníčka konania sa dňa 12.12.2020 v čase od 15.00 hod. do 15.15 hod. nachádzala na protestnom zhromaždení na F. G. H. C. bez prekrytia horných dýchacích ciest v čase platnosti vyhlášky, podľa ktorej bolo nutné mať prekryté horné dýchacie cesty aj na verejnosti v exteriéroch (§ l ods. l vyhlášky č. 22). Účastníčka konania nepoprela, že sa predmetného protestného zhromaždenia zúčastnila, či zúčastnila bez prekrytia horných dýchacích ciest. Ťažiskovú odvolaciu námietku účastníčky konania, že sa na ňu vzťahovala výnimka z povinnosti nosiť rúška, považoval za účelové. V prípade účastníčky konania zo spisového materiálu vyplávajú len špekulácie, aby sa vyhla uloženej sankcii, rôzne zmätočné tvrdenia, prečo nemala prekryté horné dýchacie cesty. Žalovaný nesúhlasil ss názorom účastníčky konania, a to, že vyhlášky ÚVZ SR porušujú základné ľudské práva a slobody zaručené Ústavou SR a príslušnými dohovormi. Neprijatie opatrení zo strany ÚVZ SR a RÚVZ by znamenalo porušenie ich zákonnej povinnosti danej čl. l5. a čl. 40 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky - porušenie záväzku SR chrániť život a zdravie osôb zdržujúcich sa na jej území. Podľa čl. 13 ods. l písm. a) Ústavy SR možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, súčasne v zmysle čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je pri obmedzovaní základných práv a slobôd dôležité dbať na ich podstatu a zmysel. Na margo opatrení dal odvolací orgán do pozornosti, že napr. čl. 23 ods. 3 Ústavy SR predpokladá možnosť obmedzenia slobody pohybu a pobytu v záujme ochrany zdravia ako aj práv a slobôd iných.
Konanie pred správnym súdom
3. Včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 0š.03.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. V dôvodoch žaloby namietala, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP. Poukázala na to, že správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, keďže žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.12.2022 nestihol o priestupku žalobkyne rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote dvoch rokov od spáchania. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o priestupkoch „Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.“ Skutok sa mal podľa spisu a rozhodnutí mal stať 12.12.2020 v čase od 15:00 hod. do 15:15 hod. Teda najneskôr dňa 12.12.2022 malo byť o priestupku právoplatne rozhodnuté, čo sa nestalo. Rozhodnutie nebolo ani vypracované teda platné nie to právoplatné. Došlo k preklúzii teda zániku možnosti potrestania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.05.2023 popísal priebeh konania a uviedol, že považuje podanú správnu žalobu vzhľadom na druh uloženej sankcie za špekulatívnu a zbytočné zaťažovanie súdnictva.
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.07.2023 uviedla, že žalovaný, namiesto využitia § 101 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žalovaný môže podať súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo
povinností tretích osôb a správny súd ešte vo veci nerozhodol, je tým orgánom, ktorý aplikáciou jeho vlastného konštatovania zbytočne zaťažuje správne súdnictvo. Keby postupoval zákonne, by napadnuté rozhodnutie ani nevydal.
6. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie priestupku zo znenia právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutku- 12.12.2020), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto ju zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledujúcich dôvodov:
Právny rámec
7. Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom v čase spáchania skutku 12.12.2020 (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je inak, nariaďuje opatrenia.
8. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.z. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenie, ktorým je používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok.
9. Podľa § 51 ods. l písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a), d) až h) a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i) a n) nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie.
10. Podľa § 56 ods. l písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 písm. a) až d), f) až i), n), r), t), u), y) a z) zákona.
11. Podľa § 56 ods. 3 prvá veta zákona č. 355/2007 Z.z. za priestupok podľa odseku l možno uložiť pokutu do l 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur, ak odsek 2 alebo odsek 4 neustanovuje inak.
12. Podľa § 56 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z. priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené. v § 3 ods. l písm. d) až g), ak odsek 4 neustanovuje inak. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis.
13. Podľa § 57 ods. 43 zákona č. 355/2007 Z.z. orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
14. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku (12.12.2020) - (ďalej len „zákona č. 372/1990 Zb.“) priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
Posúdenie veci správnym súdom
15. Plynutím času sa nebezpečnosť a škodlivosť protiprávnych činov zmenšuje. Zároveň má plynutie času vplyv na účinnosť a hodnovernosť dôkazov, ktoré ju práve v dôsledku behu času strácajú, čo pre orgány verejnej moci znamená, že existenciu protiprávnych činov často s veľkými ťažkosťami dokážu. Zákonodarca s ohľadom na vyššie naznačené v ust. § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. stanovil dvojročnú lehotu, uplynutím ktorej správne orgány strácajú svoje právo a zároveň povinnosť prejednať priestupok. Lehota stanovená v § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je prekluzívnou (prepadnou) lehotou.
16. Aby neprišlo k zániku zodpovednosti za priestupok, tento sa musí v rámci dvojročnej lehoty prejednať, pričom pod týmto pojmom treba rozumieť, že v tejto lehote musí prebehnúť celé správne konanie od jeho začatia v zmysle ust. § 67 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 52 ods. 1 Správneho poriadku). Z uvedeného vyplýva, že ak by prišlo k uplynutiu dvojročnej lehoty napr. počas odvolacieho konania, musí správny orgán aj bez návrhu zo svojej úradnej povinnosti (ex offo) na túto skutočnosť prihliadnuť a konanie zastaviť. Tento názor bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi súdov (napr. za takmer totožnej právnej úpravy v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 7 As 61/2010, zo dňa 30. 9. 2010.)
17. Ak dôjde k uplynutiu dvojročnej lehoty bez toho, aby sa v jej rámci priestupok riadne prejednal, nemožno páchateľovi priestupku uložiť žiadnu sankciu. Zákonom stanovená dvojročná prekluzívna lehota nemôže byť za žiadnych okolností predĺžená a ani sa nesmie predĺžiť prostredníctvom rozhodnutia správneho orgánu.
18. V prípade, keď zákonná dvojročná lehota uplynula ešte pred začatím priestupkového konania, správny orgán vtedy nesmie začať konanie, ale vec podľa ust. § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. odloží. Ak lehota uplynula počas konania o priestupku bez toho, aby bol priestupok riadne prejednaný, správny orgán v tomto prípade konanie podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. zastaví. Ani v prípade odloženia veci podľa ust. § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb., ani v prípade zastavenia konania podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. sa nevydáva písomné rozhodnutie. Uvedená skutočnosť sa len uvedie do spisu (napr. v zápisnici o úkone alebo záznamom).
19. V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že ku spáchaniu skutku došlo dňa 12.12.2020. Dvojročná lehota, v ktorej bolo možné priestupok prejednanť, uplynula dňa 12.12.2022. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí tejto lehoty, dňa 20.12.2022, a teda ťažiskovú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd dôvodnú, a preto napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento prihliadne na preklúziu a konanie podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. zastaví, ak teda iný postup nebudú odôvodňovať prípadne iné okolnosti, ktoré spadajú do rozhodovacej činnosti správnych orgánov.
20. Žalobkyňa bola úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.