Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-15-2019.pdf
PDF · 139.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4T/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Kekeňáka, PhD. a prísediacich Mgr. Evy Bodnárovej a Dagmar Jamrichovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2019, v trestnej veci obžalovaného M. G., takto
rozhodol:
Obžalovaný M. G. , nar. XX.XX.XXXX v N. N., trvale bytom O., A. XXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o
v bode 1
zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,
v bode 2
z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,
p r e t o ž e
1. dňa 03.09.2018 v čase od 18.00 do 19.30 hod. v rodinnom dome na ulici C. č. XX v Obci Michalová, svojej manželke O. G., trvale bytom C. XXX, O., bez oprávnenia násilím bránil užívať osobnú slobodu, pretože jej bránil voľne sa pohybovať po rodinnom dome, v ktorom bývali, strkal ju od okien a dverí, ktoré zamkol a kľúč schoval, lebo chcela z domu odísť, vulgárne jej nadával, fyzicky ju napádal fackami do tváre, udrel ju päsťou pod rebrá, následkom čoho jej vyrazil dych a kričal, že ju radšej zabije a odsedí si ju, ako by mala odísť z domu s deťmi, hodil ju na gauč a na zem a vytrhol jej z rúk mobilný telefón, aby ho nemohla použiť, a týmto konaním spôsobil poškodenej O. G. zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 5 dní,
2. dňa 18.09.2018 v čase od 22.00 hod. v rodinnom dome na ulici C. č. XX v Obci Michalová, svoju manželku O. G., trvale bytom ulica C. XXX, O. vyhadzoval z domu, začal ju škrtiť a dal jej facky, pretože klame, chytal ju za uši, bradu stláčal ju rukou a vyhadzoval ju z domu, vyhrážal sa jej, že ju zabije a
má z domu vypadnúť aj so svojim synom, čím u O. G. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, pričom uvedeným konaním neboli poškodenej spôsobené zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
t e d a
v bode 1
inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy a na chránenej osobe - blízkej osobe,
v bode 2
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Brezno podala dňa 05.02.2019 na Okresnom súde Brezno obžalobu na M. G., ktorou mu kladie za vinu spáchanie zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák., s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., (na skutkovom základe uvedenom v bode 1 obžaloby) a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (na skutkovom základe uvedenom v bode 2 obžaloby).
Obžalovaný M. G. na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2019 uviedol, že zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa cíti nevinný.
K skutku zo dňa 03.092018 uviedol, že vo večerných hodinách bol doma s poškodenou v rodinnom dome na ul. C. v O., pamätá si, že sa pohádali, na presný dôvod hádky si vzhľadom na odstup času nepamätá. Pravdepodobne to súviselo s uvítaním prvákov, pretože bol začiatok školského roka. Medzi ním a poškodenou O. G. došlo v rámci hádky k fyzickému kontaktu, chytil ju za ruku, nepamätá si však ktorou rukou ani za ktorú ruku ju chytil; myslí si, že ju chytil za jej ľavú ruku. K inému fyzickému kontaktu medzi nim a poškodenou nedošlo. Manželské spolužitie s poškodenou sprevádzali aj hádky, ktoré však boli len verbálneho charakteru. Preto si nevie vysvetliť dôvod, prečo poškodená uvádzala, že ju nechcel pustiť von z domu. Nie je pravda, že by sa poškodenej v tento deň vo večerných hodinách vyhrážal zabitím a že jej povedal, že si ju radšej odsedí. V čase, kedy sa mal tento skutok stať, býval s poškodenou
aj s tromi deťmi v prenajatom rodinnom dome na Ul. C. XX v O.. Tento dom mali neskôr kúpiť, avšak kúpa nevyšla. Poprel, že by poškodenej bránil užívať osobnú slobodu a voľne sa pohybovať po rodinnom dome, v ktorom bývali. Tiež nie je pravda, že by poškodenej bránil použiť jej mobilný telefón a že by jej ho vytrhol z ruky.
K skutku uvedenom v bode 2 obžaloby uviedol, že sa nestal, k poškodenej by sa spôsobom uvedeným v obžalobe nesprával, pretože s ňou má dve mal. deti, tretie dieťa si osvojil. Keď v minulosti medzi ním a poškodenou nastali hádky, poškodenú z domu nevyhadzoval s prvorodeným synom, ktorý je jeho osvojencom, avšak na druhej strane jej ani nikdy nebránil, aby od neho odišla, keď sa spolu pohádali. V súčasnej dobe s poškodenou nežije, poškodená býva u svojich rodičov spolu s tromi deťmi. On tiež býva u svojich rodičov. S poškodenou sa stretáva iba vtedy, keď ide po deti, pretože má uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej. Od rodinného domu na ulici C. č. XX v O. existujú 3 zväzky kľúčov. Dňa 03.09.2018 mal k dispozícii jeden zväzok kľúčov on, jeden zväzok poškodená a jeden zväzok bol uložený v dome. Tretí kľúč od domu bol zvyčajne odložený v kuchynskej linke. V rodinnom dome zvyčajne zamykali kuchynské dvere; vchodové dvere alebo iné dvere zamykali iba vtedy, keď neboli doma, inak boli tieto dvere zvyčajne otvorené.
Svedkyňa poškodená O. G. uviedla, že obžalovaný je jej manžel, manželstvo uzavreli 02.07.2016, majú tri deti, najstarší syn je osvojený obžalovaným, syn O. bude mať 7 rokov, dcéry Z. 2 roky a Z. 1 rok. Dňa 03.09.2018 bola v škole, zo školy išli do škôlky, potom išli pre pomôcky na ulicu A. A. so synom a už vtedy sa s obžalovaným začali hádať pri jeho rodičoch. Keď prišli na ulicu C. č. XX, pustil sa dážď, prezliekli sa, lebo zmokli, začala synovi baliť veci do školy. Keď ustal dážď, prišiel obžalovaný na mopede okolo 17.00 hod. Začali sa hádať, obžalovaný vošiel dnu, ona chcela s deťmi odísť preč. Pohádali sa z dôvodu, že obžalovaný jej stále vyhadzoval na oči, že sa fláka, pretŕča sa pred susedmi, pričom ona mu oponovala, že keď bola tehotná, tak ju podviedol s inou ženou. Obžalovaný na ňu naliehal, aby sa rozviedli, lebo ich manželstvo nemá význam. Jej to bolo v tej dobe už jedno, pretože tieto výčitky počúvala od začiatku manželstva. Hádka z týchto dôvodov vznikla aj dňa 03.09.2018 v prenajatom dome na ulici C. č. 38 v O.; obžalovanému radšej povedala, že odíde z domu preč aj so všetkými tromi deťmi, ktorým aj hneď začala baliť veci. Obžalovaný však na to zamkol dvere vedúce z kuchyne do chodby, pričom vtedy, keď tak urobil, deti boli stále s nimi. Zamkol iba tieto jedny dvere. Keď dvere zamkol, kľúče nenechal vo dverách, pretože keď otváral svojej mame, tak si všimla, že ich vytiahol z rohovej lavice. Z kuchyne, kde bol obžalovaný a deti, chcela odísť preč, a to najprv cez predné okno, ktoré chcela využiť ako únikový východ smerom do dvora a vyskočiť cez okno von, pretože je umiestnené v prízemnej časti. Potom, ako predné okno otvorila, ju od neho obžalovaný odsotil, preto sa pokúsila vyjsť cez zadné okno, avšak aj od tohto okna ju obžalovaný odsotil. Keď otvorila predné okno, kričala na susedu U. L., ktorá ju však nepočula. Obžalovaný telefonoval svojej mame, pričom sa premiestnil do obývacej izby, ktorá nie je oddelená od kuchyne dverami a povedal jej, či vidí, aká je „šibnutá“ a čo robí. Tiež svojej matke do telefónu povedal, že ju z domu nepustí a že ju radšej zabije.
Medzi ňou a obžalovaným došlo v uvedený večer aj k fyzickému kontaktu, dostala úder päsťou pod rebrá, sedela s deťmi na zemi, dostala aj facky a takto sa to opakovalo stále dookola. Obžalovaný jej týmto spôsobom fyzicky bránil vždy, keď chcela ísť k oknu, ktorým chcela vyjsť von na dvor. Keď ju obžalovaný takto fyzicky napadol, všetky tri mal. deti boli v kuchyni, vrieskali a pozerali sa čo sa deje. Vzájomne si s obžalovaným vulgárne nadávali, pričom počas týchto nadávok mu strelila facku, ktorú jej vrátil naspäť. Toto celé sa odohralo približne od pol piatej do pol ôsmej, celé sa to skončilo vtedy, keď prišli matka a sestra obžalovaného, ktoré sa dostali do chodby a klopali na kuchynské dvere. Obžalovaný na ich klopanie dvere otvoril, pričom kľúče od dverí vybral z rohovej lavice. Ona si následne na to zobrala všetky svoje veci, zbalila všetky tri deti, pričom sa ešte pohádala aj s matkou obžalovaného, ktorá jej vytkla, že obžalovaný jej nič zlé nespravil. S týmto jej tvrdením však rozhodne nesúhlasí. To, čo sa stalo u nich doma, oznámila matke a sestre obžalovaného, ktoré však túto pravdu neuznali. V dôsledku útoku obžalovaného utrpela modriny na rukách a na nohách, na ľavej ruke medzi lakťom a plecom mala otlačenú ruku obžalovaného. V tej dobe mala oblečené krátke tričko, pričom túto modrinu si určite všimla aj matka obžalovaného, keď tadiaľ behala. Nevidela, ako obžalovaný zamkol dvere, avšak zistila, že tieto sú zamknuté, keď chytila kľučku a chcela ich otvoriť, aby z domu odišla. Obžalovaný jej bránil opustiť dom aj vtedy, keď volal so svojou matkou. Útoky v uvedený večer dňa 03.09.2018 neboli nepretržité, boli medzi nimi aj pauzy, avšak jej to pripadalo ako večnosť. Potom ako dostala úder päsťou do brucha, lapala po dychu a sadla si v kuchyni.
Zotrvala aj na tej časti výpovede z trestného oznámenia, že hneď ako v onen deň prišla domov, obžalovaný ju začal z domu vyhadzovať, stále jej vravel, že je to jeho dom. To, že ju z domu nechcel pustiť si osobne vysvetľuje tým, že obžalovaný jej povedal, že o deti ho nepripraví a keď mu oznámila, že chce z domu odísť aj s deťmi, nahnevalo ho to. O tom, čo sa stalo v onen večer povedala svojej matke O. O., kamarátke U. L., ako aj kamarátkam, keď sa jej pýtali v škole, z čoho má modriny. Povedala im, že ju napadol obžalovaný. Prostredníctvom aplikácie Messenger v ten večer napísala zo svojho mobilného telefónu aj správu O. Z., kamarátovi obžalovaného, aby napísal buď jej mame alebo bratovi, aby po ňu prišli. Tomuto však nenapísala, čo sa deje, pretože obžalovaný jej z ruky vytrhol telefón, a keď si ho chcela vziať späť, roztrhla mu nohavice a tričko. Doplnila, že iný východ z domu, okrem dverí, ktoré vedú z kuchyne do chodby, neexistuje. Po skutku zo dňa 03.09.2018 bola na lekárskom ošetrení nasledujúci deň; lekár jej povedal, že má pomliaždeniny, čo je uvedené aj v lekárskej správe. To, že ju zabije a radšej si ju odsedí, obžalovaný povedal do telefónu svojej matke a keď odchádzala z domu, zopakoval jej to aj v jej prítomnosti.
K skutku uvedenému v bode 2 obžaloby uviedla, že obžalovaný prišiel dňa 18.09.2018 z práce okolo 19.00 hod., ona bola v tom čase s mal. deťmi doma. Hneď, ako sa vrátil z práce obžalovaný domov, prišli k nim susedia U. L. a jej priateľ A.. Manžel však žiadal, aby susedia odišli, čo hneď aj urobili. Jej manžel išiel odviesť na Pohronskú Polhoru autobus, prišiel domov okolo 21.00 hod.; začala hádka, keď jej vytýkal, že ho neustále klame, pričom ona mu na to povedala, aby nerozprával sprostosti. V rámci hádky sa jej obžalovaný začal vyhrážať, že si má vziať svojho syna a vypadnúť z domu. Sadol si na ňu, vystrel ju na posteľ, prisadol ju, škrtil ju rukami. Stále jej vytýkal, že ho klame, veci rieši s inými ľuďmi a nie priamo s ním. Povedal jej, že ju zabije a že si ju radšej odsedí, že bez dievčat neodíde, keďže opätovne chcel odísť aj s jeho biologickými mal. dcérami. Dievčatá v tom čase už spali, syn O. bol hore a konanie obžalovaného videl. Toto sa dialo asi do pol noci a skončilo sa to tak, že sa jej obžalovaný ospravedlnil a išli spať.
Na otázku predsedu senátu uviedla, že ani pri jednom zo stíhaných skutkov obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu.
Na otázku obhajcu uviedla, že obžalovaného sa v uvedený večer bála, avšak myslí si, že by nebol schopný svoje vyhrážky zabitím naplniť. Dňa 18.09.2018 chcela, aby už bol kľud, teraz si však myslí, že obžalovaný by vyhrážky schopný naplniť nebol. Nevedela vysvetliť, prečo si to teraz myslí, v čase útoku sa však cítila ohrozená; v súčasnej dobe si obžalovaný chodí po mal. deti, s ktorými sa stretáva, píše jej správy, v ktorých jej raz uvedie, že ju miluje, inokedy jej napíše, že ju nenávidí. Doplnila, že potom ako jej obžalovaný povedal, že ju radšej zabije a odsedí si ju, je pravda to, čo povedala vyšetrovateľovi, a síce, že mala obavu o seba, lebo keď na nej obžalovaný sedel a škrtil ju, tak sa nevedela nadýchnuť. Bála sa tiež o mal. deti, ktoré boli pri jeho útoku zo dňa 03.09.2018 prítomné. Nevedela totiž, čo môže od nevyspytateľného správania sa obžalovaného očakávať. Obžalovaný na nej sedel, ruky mala vedľa seba, nebránila sa mu, pričom bola chytená pod krk a držaná rukami obžalovaného. Zabitím sa jej obžalovaný vyhrážal vtedy, keď ju držal pod krkom.
Svedkyňa G. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej synom. Dňa 03.09.2018 jej telefonicky oznámil, že poškodená sa správa hystericky, vystrája a nevie, čo má robiť. Povedal jej, že kričí, chce odísť preč, deti plačú. Ona mu na to povedala, aby sa upokojil, že príde aj s dcérou k nim. Vošla dverami cez chodbu, dvere boli odomknuté. Vošli spolu s dcérou Z. aj dverami do kuchyne, ktoré boli otvorené. Poškodená kričala, správala sa hystericky, skákala a strkala do nej a aj do obžalovaného, pričom všetky tri deti vyšli z kuchyne von. Deti utišovala jej dcéra Z., pričom si všimla, že poškodená mala začervenanú a poškrabanú ľavú ruku v oblasti predlaktia, čo zrejme vzniklo tým, že obžalovaný ju chcel ukľudniť a chytil ju za ruku; keďže sa jej ľahko vytvárajú modriny, tak zrejme z tohto mala ruku začervenanú. Snažila obidvoch ukľudniť, aby si veci vysvetlili, čo sa jej nepodarilo. Preto poškodenej povedala, aby šla radšej domov aj s mal. deťmi, aby sa situácia upokojila. Poškodená si zobrala svoju zbalenú tašku a odišla do rodičovského domu spolu s deťmi. Poškodená a obžalovaný majú výbušné povahy, preto bežne medzi nimi vznikajú hádky z rôznych drobných záležitostí a doslova aj pre hlúposti. Hádky sa stupňujú, poškodená často prichádzala a odchádzala spolu s deťmi do miesta spoločného bydliska s obžalovaným. Okrem začervenanej ruky si na poškodenej nevšimla žiadne iné zranenia. Tento incident brala ako jednu z mnohých a bežných manželských hádok medzi nimi. Nie je pravda, že by obžalovaný povedal poškodenej, že ju zabije a odsedí si ju. Ani jej obžalovaný túto vetu do telefónu nepovedal. Tiež nie je pravda, že by toto zopakoval obžalovaný po tom, ako prišla k nim domov.
Vzhľadom na odstup času si nevedela spomenúť, či zaklopala na vnútorné dvere idúce do kuchyne, avšak už do verandy počula, že poškodená kričí ako nepríčetná. Naisto však môže povedať, že dvere vedúce do kuchyne otvorila, tieto neboli zamknuté. Poškodenej z domu odísť nebránila, naopak, sama jej povedala, aby z dôvodu hádky radšej odišla s deťmi a situácia sa tak mohla upokojiť. Nikdy nebola svedkom toho, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenej nejakou ujmou na zdraví. Poškodená bola zrejme v takom stave, že sama nevedela, čo robí. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala, že by mala z obžalovaného a z jeho celkového správania strach.
K udalosti, ktorá sa mala stať 18.09.2018 uviedla, že pri nej prítomná nebola. V súčasnej dobe sa obžalovaný stretáva s deťmi, jeho manželstvo s poškodenou trvá. Poškodená býva pri svojej mame, obžalovaný býva u nich doma; keď si deti od poškodenej prevezme, príde s nimi k nim domov.
Svedkyňa Z. G. uviedla, že obžalovaný je jej bratom. Dňa 03.09.2018 bola v domácnosti obžalovaného a poškodenej spolu so svojou mamou G., jej brat predtým volal mame a povedal jej, že O. vystrája. Sama počula vreskot, nič konkrétnejšie. Do prenajatého domu, ktorý obýval v tom čase obžalovaný s poškodenou, vošli cez vchodové dvere, ktoré boli otvorené; cez ne sa dostali do verandy, kde vstúpili pred kuchynské dvere, ktoré boli zatvorené, avšak nie zamknuté. Dvere vedúce do kuchyne boli privreté iba kľučkou, čo zistila tak, že jej matka na tieto dvere zaklopala a keďže už na chodbu počuli, ako poškodená jačí, tak si dvere otvorili samé a vošli do kuchyne. Po vstupe do kuchyne zistila, že deti Z. a O. stoja v kuchyni a plačú, poškodená držala na rukách Z., jačala po M., ktorý mal roztrhané tričko aj nohavice. Deti boli rozrušené a plakali, preto veľmi neregistrovala, čo vykrikuje poškodená, snažila sa upokojiť predovšetkým mal. deti. Jej matka sa tiež snažila obžalovaného a poškodenú upokojiť, aby sa nedorozumenie vyriešilo, čo sa jej však nepodarilo. Po chvíli poškodená sama dobrovoľne zobrala deti a odišla; obžalovaný jej v odchode žiadnym spôsobom nebránil. Nevedela sa vyjadriť, či obžalovaný niečo poškodenej pred odchodom hovoril, pretože sa sústredila na to, aby upokojila rozrušené deti. Nikdy nebola svedkom toho, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal zabitím alebo nejakou inou ujmou; taktiež ani poškodená nespomínala, že by mala z obžalovaného strach.
Svedkyňa L.. O. O. uviedla, že obžalovaný je jej zať, poškodená jej dcéra. Dňa 03.09.2018 išla odprevadiť svoju dcéru s deťmi tak, ako obvykle do pol cesty, jej dcéra išla s deťmi domov k svojmu manželovi M.. Po približne dvoch hodinách sa jej ozvala dcéra O. a vrátila sa k nej domov aj s deťmi. O. jej nechcela nič vravieť, avšak deti, konkrétne najstarší syn O. jej povedal, že „G. bil mamu“; dcéra Z., ktorá sa v tom čase ešte nevedela vyjadrovať, jej ukázala, ako ju fackal. Ona sa preto poškodenej opýtala, čo sa dialo; povedala jej, že vošla do domu, medzi ňou a M. vznikla hádka, preto chcela s deťmi odísť preč, avšak obžalovaný zamkol dvere, nechcel ju pustiť z domu von a bil ju. Poškodená prišla domov celá zmodrená, mala zmodrené ruky, modriny mala aj na tele a pod krkom. Povedala jej do slova, že toto jej urobil M.. Tiež jej povedala, že počas hádky sa jej obžalovaný vyhrážal a volal aj svojej mame, ktorá onedlho prišla k nim domov; potom ako matka obžalovaného búchala na dvere, obžalovaný jej otvoril a jej sa podarilo aj s deťmi odísť z domu preč. Poškodená jej povedala, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije. Dcéru sa snažila upokojiť, pretože bola v strese, rovnako ako aj deti. Nasledujúci deň išla poškodená na lekárske ošetrenie.
Doplnila, že na spolužití poškodenej s obžalovaným si všimla, že nie je všetko v poriadku; nevšimla si však na nej predtým nejaké zranenia. Raz jej poškodená povedala, že obžalovaný ju sotil; museli tam byť určité nedorozumenia, pretože tri mesiace po svadbe jej poškodená povedala, že sa chce rozviesť.
Dňa 03.09.2018 mala z poškodenej pocit, že má z obžalovaného strach, pretože bola rozrušená a bála sa o deti. Nasledujúci deň 04.09.2018 prišiel obžalovaný do miesta ich bydliska, z dvora začal vykrikovať na poškodenú, aby sa k nemu vrátila; keď mu povedala, aby opustil dvor, nechcel odísť preč, preto ho upozornila, že zavolá hliadku polície. Žiadal od poškodenej, aby sa k nemu aj s deťmi vrátila. Pred príchodom polície obžalovaný z dvora odišiel; poškodenú však naďalej stále prehováral, aby sa k nemu vrátila, pričom poškodená zostala u nej zhruba do 16.09.2018 a potom na veľké prehováranie obžalovaného, odišla znova s deťmi k obžalovanému; krátko na to však zrejme došlo k ďalšiemu incidentu medzi ňou a obžalovaným, pretože sa zase vrátila aj s deťmi k nej domov. Zo strany obžalovaného bolo voči poškodenej neustále sa vyhrážanie zabitím. Pred septembrom 2018 sa nikdy nestalo, že by poškodená prišla domov s deťmi v takom stave, ako toho 03.09., keď prišla domov zbitá. Poškodená jej ešte dňa 03.09.2018, keď prišla k nej domov povedala, že obžalovaný ju zamkol s deťmi v dome. Na tejto časti svojej výpovede zotrvala, konkretizovala, že poškodená jej
povedala, že obžalovaný ju nepustil z domu a že ju fyzicky bil. Manželstvo obžalovaného a poškodenej stále trvá, v súčasnej dobe to prebieha tak, že obžalovaný si príde pre deti, s ktorými sa stretáva.
Svedkyňa U. N. uviedla, že s poškodenou sú kamarátky. Začiatkom školského roka 2018/2019 sa s poškodenou stretli, táto jej povedala, že obžalovaný ju zbil, ukázala jej aj modriny, ktoré mala na ruke a na krku. Doplnila, že si spomína, že poškodená jej povedala, že pri tejto bitke boli aj deti. Na bližšie okolnosti sa nepamätá, avšak poškodená jej spomínala, že z obžalovaného má strach. Povedala jej, že sa ho bojí, že ju môže niekedy zbiť a že ju môže zabiť. Nedávno, keď sa stretli, tak jej poškodená povedala, že možno by obžalovanému aj odpustila, pretože majú spolu deti, avšak na druhej strane sa stále bojí, či jej znova neublíži. Keď jej poškodená povedala, že ju obžalovaný zbil, bola pritom prítomná aj dcéra poškodenej Z., ktorá jej sama spontánne ukázala rukami, ako otec bil mamu, pričom si pravou rukou tľapkala po ľavej ruke, ako aj po ruke poškodenej. Sama z toho usúdila, že dieťa jej chce týmto spôsobom naznačiť, že obžalovaný zbil poškodenú.
Svedkyňa U. L. uviedla, že je kamarátkou obžalovaného aj poškodenej, s poškodenou bývali v susedstve. O fyzickom napadnutí zo strany obžalovaného voči poškodenej má vedomosť od poškodenej, ktorá sa k nej chodievala sťažovať a porozprávala jej, že ju zbil obžalovaný. Sama videla, že poškodená má modriny na rukách a na krku. V takomto stave s modrinami prišla k nej asi 3 krát, presný čas kedy to bolo konkretizovať nevie, avšak bolo to pravdepodobne od leta 2018. Ona osobne žiadny útok obžalovaného voči poškodenej nevidela. Poškodená jej spomínala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že keď ho pripraví o deti a nebude sa môcť s deťmi stretávať, tak ju zabije. Osobne je však toho názoru, že poškodená nemala z tohto vyhrážania veľký strach, pretože sa k obžalovanému opakovane vracala. Poškodená jej nikdy nevravela, že by jej obžalovaný bránil v odchode z domu a že by ju v dome zamkol.
Zo znaleckého posudku znalca O.. F. F., znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia č. 88/2018 zo dňa 15.11.2018 vyplýva, že poškodená O. G. utrpela pomliaždenie ľavého ramena s hematómom, pomliaždenie pravého predlaktia s hematómom, pomliaždenie pravého predkolenia s hematómom a ľavého predkolenia bez hematómu a pomliaždenie brušnej steny vpravo s hematómom nad lopatou bedrovej kosti. Podľa tvaru hematómov je vysoko pravdepodobné, že hematóm ľavého ramena vznikol silným stlačením rukou útočníka, pretože má tvar presne zodpovedajúci odtlačkom prstov. Ostatné hematómy majú nepravidelný nešpecifický tvar a mohli vzniknúť priamym tupým úderom rukou alebo aj päsťou, ale rovnako aj nárazom o interiér domu po sotení útočníkom. Tupé údery boli strednej intenzity. Vzhľadom na to, že poškodená na krku nemala popísané známky škrtenia, z medicínskeho hľadiska uvedené potvrdiť znalec nevedel. Ak bolo škrtenie prítomné, muselo byť iba nízkej intenzity a nezanechalo známky pomliaždenia krku. Taktiež znalec nevedel jednoznačne potvrdiť ani úder päsťou pod rebrá, pretože v tejto oblasti neboli prítomné objektívne známky. Ak k úderu došlo, bol iba takej intenzity, že nezanechal vonkajšie znaky traumy do nasledujúceho dňa. Podľa charakteru poranenia je pravdepodobné, že vznikli mechanizmom popísaným vo vyšetrovacom spise, t.j. inzultáciou tupým opakovaným násilím strednej intenzity tak, ako opísala poškodená. Znalec jednoznačne uviedol, že z medicínskeho hľadiska nie je žiadny dôvod o tom pochybovať. Tvrdenia obžalovaného, že modriny, ktoré mala na tele poškodená, mohli vzniknúť obyčajným dotykom, pretože poškodená má aj v zdravotnom zázname, že má praskajúce žilky, je vylúčené, lebo podľa obvodného lekára poškodenej, ktorý preštudoval kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej, poškodená neužíva žiadne lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi, ani netrpí žiadnym ochorením s poruchou zrážanlivosti krvi. Hematómy jej vznikajú iba násilím strednej intenzity tak, ako u bežnej populácie ľudí. Obvyklá doba liečby jednoznačne do 7 dní, práceneschopnosť nie je nutná. Znalec ustálil dobu liečby v zhode s ošetrujúcim chirurgom na 5 dní bez PN. Jedná sa o ľahké poranenia, obmedzenie v obvyklom spôsobe života takéto poranenia nevyvolávajú žiadne. Poškodená mohla mať do 5 dní bolesti miernej intenzity, ktoré ju však nijakým spôsobom neobmedzovali. Zranenia, ktoré utrpela nezanechajú trvalé následky, životne dôležitý orgán poškodený nebol. Znalec bodovo ohodnotil zranenie poškodenej O. G. v celkovom súčte 75 bodov.
Zo znaleckého posudku Mgr. M. O., znalkyne z odvetvia klinická psychológia dospelých č. 5/2018 zo dňa 09.11.2018 vyplýva, že osobnosť poškodenej nesie známky neurotizácie v priebehu vývinu, je senzitívna, pod tlakom rastie jej neistota. Vo vypätých situáciách sa epizodicky môže správať nonkonformne. Kognitívny výkon pod tlakom neistoty mierne oslabuje, intelektový potenciál poškodenej je v oblasti priemeru. Poškodená vo všeobecnosti disponuje primeranou schopnosťou správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, vzhľadom k vyšetrovanej veci pod tlakom dochádza k zvýrazneniu
neistoty, ktorá môže viesť k drobným nepresnostiam v reprodukcii, avšak znalkyňa jednoznačne konštatovala, že jej výpoveď pokladá za vierohodnú. U poškodenej nezistila sklony k patologickému klamstvu, k zámernému účelovému blokovaniu alebo skresľovaniu skutočností. Pod tlakom sa u poškodenej zvýrazňuje neistota, čo môže viesť k drobným nepresnostiam vo výpovedi, ale vierohodnosť výpovede ako takej nie je výrazne znížená, znalkyňa ju podkladá za primeranú. Zo strany poškodenej znalkyňa nezaznamenala výraznejšie nadsadzovanie ohľadom prežitých udalostí. Vzhľadom na rodinné prostredie, z ktorého poškodeného pochádza, má pravdepodobne posunutú hranicu normality v partnerských vzťahoch. Vystupňovanému napätiu, majetníckym prejavom zo strany manžela, jeho zvýraznenej tendencii kontroly a drobným fyzickým atakom agresie, nepripisovala závažnosť a mala tendenciu ich bagatelizovať, napriek eskalujúcej tendencii. Až priama brachiálna agresia prekročila hranicu toho, čo pokladala na základe skúsenosti z primárnej rodiny za normálne v partnerskom vzťahu a vyvolala v nej pocit ohrozenia. Znalkyňa k týmto vyššie uvedeným zisteniam dospela psychologickým vyšetrením, klinickými a testovými diagnostickými metódami. Vzhľadom k zvýraznenej neistote svedkyne poškodenej pravdepodobnému prežitému domácemu násiliu a opakovanému vypovedaniu v súvislosti s trestným oznámením je ďalšie vypočúvanie svedkyne poškodenej z hľadiska sekundárnej viktimizácie rizikové.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. M. G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), č. 112/2018 zo dňa 12.11.2018 vyplýva, že u obžalovaného sa nejedná o závislosť na psychoaktívnych látkach v zmysle choroby, vrátane závislosti na alkohole. Požitie psychoaktívnych látok obžalovaným v čase páchania trestnej činnosti nebolo objektivizované žiadnym toxikologickým vyšetrením. Pokiaľ však obžalovaný v čase páchania trestnej činnosti bol pod vplyvom alkoholu alebo inej psychoaktívnej látky, ich požitie nemalo na jeho osobu chorobný vplyv. Jeho konanie nevykazovalo prejavy straty kontaktu s realitou. Vzhľadom na to, ž obžalovaný netrpí na závislosť na psychoaktívnych látkach, vrátane alkoholu, znalec nenavrhol obžalovanému uloženie žiadnych ochranných liečebných opatrení. Znalec zároveň konštatoval, že nepredpokladá, že ústavným pozorovaním obžalovaného by bolo možné dospieť k odlišným záverom.
Zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podala O. G. dňa 21.09.2018 na OR PZ OKP v Brezne vyplývajú v podstate zhodné skutočnosti, ktoré uviedla aj pri výsluchu poškodenej v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní tak, ako sú uvedené vyššie.
Z lekárskej správy vypracovanej MUDr. S. P., chirurgom - traumatológom v Polomke zo dňa 04.09.2018 vyplýva, že poškodená bola dňa 03.09.2018 inzultovaná manželom, ktorý ju bil rukami, hádzal ju v byte. Predchádzajúci deň nemohla prísť na vyšetrenie, pretože má doma tri maloleté deti. Lekár u nej konštatoval prítomné mnohopočetné podliaty od priemeru 1 do 5 cm, a to obzvlášť na ľavom ramene, pravom predlaktí a oboch predkoleniach ventrálne, nad lopatou panvovou vpravo bez narušenia kožnej celistvosti. Diagnózu stanovil ako pomliaždenie pleca a ramena. Z lekárskej správy traumatologickej ambulancie MUDr. V. A., NsP Brezno, n.o. z 20.09.2018 vyplýva, že poškodená mala pod ľavým okom hematóm, známky pomliaždenín na prednej a bočných stranách krku, uší, nos bez výtoku, šiju mala voľnú len viaznu rotácie a predklon záklon. Znalec ako diagnózu konštatoval vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, predpísal jej krčný fixačný golier.
Z lekárskej správy O.. I. O., všeobecného lekára pre dospelých so sídlom v Pohronskej Polhore vyplýva, že po preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie v papierovej a elektronickej podobe znalec u poškodenej O. G. nenašiel záznamy nasvedčujúce tomu, že by poškodená užívala lieky ovplyvňujúce krvnú zrážanlivosť, eventuálne bola dispenzarizovaná na odbornej ambulancii pre poruchu zrážanlivosti krvi.
Zo správy Obce Michalová zo dňa 14.12.2018 vyplýva, že obžalovaný sa zdržiava v mieste prechodného pobytu, O. C. XX spolu s manželkou a deťmi, Komisiou ochrany verejného poriadku a vybavovania sťažnosti pri obecnom zastupiteľstve v Michalovej riešený nebol pre žiadny priestupok. Do verejného života Obce Michalová sa nezapája.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že v ňom nemá evidovaný žiadny záznam.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má v tejto evidencii evidované celkovo 3 priestupky, a to všetky na úseku dopravy, za čo mu boli uložené v rozpätí rokov 2015 až 2017 pokuty od 20,- do 100,- €. Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Brezno súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinný zo skutkov tak ako je uvedené vo výroku 1 a 2 tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o skutok uvedený vo výroku 1 rozsudku, je preukázané, že obžalovaný poškodenej bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy, ako aj na chránenej - blízkej osobe. Obžalovaného jednoznačne usvedčuje výpoveď poškodenej O. G., ktorá v prípravnom konaní, ako aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zhodne opísala protiprávne konanie obžalovaného, podstata ktorého spočíva v tom, že jej bez oprávnenia násilím bránil užívať osobnú slobodu, bránil jej voľne sa pohybovať po rodinnom dome, v ktorom spolu bývali, strkal ju od okien a dverí s cieľom zabrániť jej z rodinného domu, dvere zamkol, kľúč schoval, pričom jej vulgárne nadával, fyzicky ju napádal fackami do tváre, udrel ju päsťou pod rebrá, následkom čoho jej vyrazil dych a kričal, že ju radšej zabije a odsedí si ju, akoby mala odísť z domu spolu s deťmi, hodil ju na gauč a na zem a vytrhol jej z rúk mobilný telefón, aby ho nemohla použiť. Týmto konaním obžalovaný spôsobil poškodenej O. G. zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie bez práceneschopnosti a bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Pokiaľ ide o spôsobené zranenia, súd odkazuje v plnom rozsahu na znalecký posudok O.. F. F., ktorý jednoznačne konštatoval, že poškodená utrpela pomliaždenie ľavého ramena s hematómom, pomliaždenie pravého predlaktia s hematómom, pomliaždenie pravého predkolenia s hematómom, ako aj pomliaždenie brušnej steny vpravo s hematómom. Uvedené zranenia, ktoré si síce nevyžadovali PN a nezanechali na nej trvalé následky, pričom ani neohrozili životne dôležitý orgán, podľa vyjadrenia znalca, ktorý uviedol, že z medicínskeho hľadiska nie je žiadny dôvod pochybovať o tom, že tieto vznikli mechanizmom popísaným vo vyšetrovacom spise, teda tak, ako je uvedené vo výroku 1 rozsudku, t.j. inzultáciou tupým opakovaným násilím strednej intenzity tak, ako to opísala poškodená, vznikli práve konaním obžalovaného na osobe poškodenej. Znalec jednoznačne vylúčil obranu obžalovaného v tom smere, že poškodená si privodila vyššie uvedené zranenia obyčajným dotykom jednak svojej osoby, resp. že tieto jej mohli vzniknúť obyčajným dotykom inej osoby, pretože znalec jednoznačne konštatoval, že poškodená O. G. v minulosti neužívala a ani teraz neužíva žiadne lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi, rovnako ani netrpí žiadnym ochorením s poruchou zrážanlivosti krvi. Vyjadrenie znalca jednoznačne vyvracia obranu obžalovaného, ktorý uviedol, že poškodená má praskajúce žilky na tele, a teda modriny jej nespôsobil úmyselne, ale tieto mohli vzniknúť obyčajným dotykom. Zranenia, ktoré konštatoval znalec v znaleckom posudku majú oporu aj v lekárskych správach, ktoré boli vypracované bezprostredne nasledujúce dni potom, ako poškodená vyššie uvedené zranenia utrpela. Taktiež súd konštatuje, že vychádzajúc zo znaleckého posudku O.. M. O. možno jednoznačne dospieť k záveru, že poškodená nemá sklony k patologickému klamstvu, ani k zámernému účelovému blokovaniu alebo skresľovaniu skutočností. Pod tlakom sa síce u nej zvýrazňuje neistota, čo môže viesť k drobným nepresnostiam v jej výpovedí, avšak celková vierohodnosť výpovede poškodenej nie je výrazne znížená; znalkyňa konštatovala, že ju pokladá za primeranú. Znalkyňa tiež u nej nazaznamenala žiadne výraznejšie nadsadzovanie ohľadom prežitých udalostí, konštatovala, že vzhľadom na rodinné prostredie, z ktorého poškodená pochádza, má pravdepodobne posunutú hranicu normality v partnerských vzťahoch. Vystupňovanému napätiu a majetníckym prejavom zo strany obžalovaného, ako aj drobným fyzickým atakom agresie z jeho strany nepripisovala závažnosť a mala tendenciu ich zľahčovať, a to napriek ich eskalujúcej tendencii. Až priama brachiálna agresia prekročila hranicu toho, čo poškodená pokladala za normálne v partnerskom vzťahu a vyvolala u nej pocit ohrozenia.
Vyššie uvedené znalecké posudky v spojitosti s lekárskymi správami podľa názoru súdu jednoznačne svedčia o tom, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v bode 1, keď súd zdôrazňuje, že nemá žiaden dôvod - vychádzajúc aj zo znaleckého dokazovania vykonaného O.. M. O., pochybovať o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej. Naopak, svedecké výpovede svedkyne G. G., matky obžalovaného a svedkyne Z. G., sestry obžalovaného, súd pokladá za tendenčné, učinené v snahe napomôcť obžalovanému.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2 výroku rozsudku, súd taktiež vykonaným dokazovaním dospel, že tento sa stal tak ako je uvedený v podstatných skutočnostiach v obžalobe, keď obžalovaný dňa 18.09.2018 približne od 22.00 hod. v rodinnom dome na Ul. C. č. XX v O. poškodenú vyhadzoval z domu, začal ju škrtiť, dal jej facky, chytal ju za uši, bradu a stláčal ju rukou, vyhadzoval ju z domu a vyhrážal
sa, že ju zabije a že má z domu vypadnúť aj so svojim synom, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční. Týmto svojim konaním jej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Súd aj v tomto prípade vychádzal pri hodnotení dôkazov z výpovede poškodenej, ktorá vo svetle vyššie vykonaného znaleckého dokazovania znalkyňou O.. M. O. nespochybňuje vierohodnosť svedeckej výpovede poškodenej O. G., naopak znalkyňa konštatovala, že jej výpoveď je potrebné pokladať za vierohodnú. Súd tiež konštatuje, že svedkyňa poškodená v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že z konania obžalovaného mala dôvodnú obavu, obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím. V súvislosti so stupňujúcim sa agresívnym správaním obžalovaného v jeho konaní voči poškodenej súd nemá dôvod pochybovať o tom a najmä v súvislosti s tým, že nezhody medzi obžalovaným a poškodenou pretrvávali dlhšiu dobu, mali stupňujúcu sa tendenciu, správanie obžalovaného voči poškodenej naberalo na agresivite. Taktiež nezanedbateľnou skutočnosťou je to, že aj tento útok sa odohral v prítomnosti maloletých detí, pričom súd poukazuje aj na svedeckú výpoveď svedkyne U. N., ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom pomere s obžalovaným, ani s poškodenou, s ktorou je len kamarátka, ktorá jednoznačne uviedla, že poškodená sa jej opakovane sťažovala, že z obžalovaného má strach, bojí sa ho, že ju môže hocikedy zbiť a že ju môže dokonca aj zabiť. Taktiež súd poukazuje aj na výpoveď tejto svedkyne v tom smere, že mal. Z. sama spontánne svedkyni ukázala rukami, ako obžalovaný bil poškodenú.
Vychádzajúc z týchto skutočností súd ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokoch 1 a 2 rozsudku a obžalovaného uznal za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody a z prečinu nebezpečného vyhrážania na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1 a 2 rozsudku.
Podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky.
Podľa § 183 ods. 2 písm. a), d) Tr. zák., odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods.1 závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. d) Tr. zák., závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok.
Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 na chránenej osobe.
Trestný zákon za zločin obmedzovania osobnej slobody v zmysle § 183 ods. 2 Tr. zák. hrozí trestom odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný M. G. je uznaný za vinného zo zločinu a prečinu, pričom tieto dva trestné činy spáchal dvoma skutkami, zvyšuje sa u neho v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. v danom prípade, kedy súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho o jednu tretinu.
Vychádzajúc z vyššie zistených skutočností, ktoré boli preukázané dokazovaním na hlavnom pojednávaní, súd konanie obžalovaného kvalifikoval v bode 1 zhodne ako obžaloba, a síce ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 pím. a), d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 2 obžaloby ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo totiž preukázané, že obžalovaný sa pokiaľ ide o skutok 1 poškodenej bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy, ako aj na chránenej - blízkej osobe a konaním uvedeným v bode 2 výroku predmetného rozsudku sa poškodenej vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej - blízkej osobe.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestných činov, následky, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle (§ 15 písm. a) Tr. zák.), pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody, ako aj na ochrane pred vyhrážkami smerujúcimi k ohrozeniu života a zdravia. Jeho pohnútkou pri oboch trestných činoch bola snaha neprimeraným spôsobom riešiť problémy v spolužití s poškodenou, jeho manželkou, ktorá mu opakovane vyčítala jeho správanie voči nej s tým, že chcela opustiť spoločnú domácnosť, a to aj s mal. deťmi.
Obžalovaný je ženatý, stále jeho manželstvo s poškodenou O. G. trvá. Spolu majú tri mal. deti. Nikdy nebol súdom trestaný, v evidencii priestupkov má vedené tri priestupky na úseku dopravy. V súčasnej dobe je zamestnaný, taktiež v čase spáchania trestnej činnosti, ktorá mu kladená za vinu pracoval. Obžalovanému teda poľahčuje tá okolnosť, že v minulosti viedol riadny život; naopak, priťažuje mu, že spáchal viac trestných činov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na predchádzajúci bezúhonný život obžalovaného, ktorý nebol súdom nikdy trestaný, pričom v evidencii priestupkov má evidované celkovo tri priestupky, všetky na úseku dopravy, teda nedopustil sa žiadneho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej trestným zákonom, teda vo výmere tri roky, pričom vzhľadom na to, že v minulosti viedol riadny život a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania v rozpore so zákonom, súd jednoznačne konštatuje, že prichádza u neho do úvahy uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.
Vychádzajúc z vyššie zistených skutočností, ako aj z dolnej hranice trestnej sadzby stanovenej v zmysle § 183 ods. 2 Tr. zák., súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu v súlade s ust. § 51 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda doposiaľ bezúhonný život, podmienečne odložil a obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súčasne mu v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 3 roky. Zároveň súd obžalovanému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Vychádzajúc zo zistených skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, prihliadajúc na osobu obžalovaného, jeho doterajší bezúhonný život, ako aj na celkové okolnosti spáchania trestnej činnosti, za ktorú je obžalovaný uznaný za vinného, súd dospel k záveru, že v danom prípade možno účel trestu dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody, a to napriek tomu, že obžalovaný je odsúdený za zločin a prečin, teda súd mu ukladá úhrnný trest odňatia slobody, avšak prihliadajúc na jeho predchádzajúci bezúhonný život, zásadám pre ukladanie trestov uvedeným v § 34 Tr. zák. a pre nápravu samotného obžalovaného postačí aj podmienečný trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom.
Súd zároveň konštatuje, že poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila, preto nebolo potrebné o tomto ani rozhodnúť. Taktiež konštatuje, že vychádzajúc zo znaleckého dokazovania nie je potrebné obžalovanému uložiť žiadne ochranné, teda ani protialkoholické, resp. protitoxikomanické liečenie, keď znalec jednoznačne konštatoval, že potreba uloženia takéhoto liečenia u obžalovaného nie je dôvodná.
Obžalovaný po vyhlásení rozsudku uviedol, že sa ohľadom podania opravného prostriedku vyjadrí v zákonnej lehote. Predseda senátu záverom konštatuje, že v zákonnej lehote odvolanie zo strany obžalovaného podané nebolo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.