Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-318-2018.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/318/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému: MTD - SL s.r.o., so sídlom Vajanského 47, 080 01 Prešov, IČO: 51 020 858, o zaplatenie 581,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 581,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 581,32 eur od 19.4.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 581,32 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovaný je voči nemu povinný na náhradu časti poskytnutého plnenia. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil správu o nehode, oznámenie o poistnom plnení, výpočet výšky plnenia, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti, výpis z databázy žalobcu o poskytnutom poistnom plnení, výzvu zo dňa 26.3.2018 s doručenkou, výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy, návrh na uplatnenie regresnej pohľadávky.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nepoprel. 3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 16.10.2019, súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti sporových strán, keďže boli splnené podmienky pre prejednanie veci aj bez ich účasti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, pričom v spojitosti s nespornými skutočnosťami zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.10.2017 poistnú zmluvu č. návrhu XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: K.. Dňa 29.11.2017 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, teda k poistnej udalosti tak, že prasknutá pneumatika z vozidla EČV: K. XXX B. poškodila vozidlo G.: C. XXXOR. Škoda na vozidle G.: C. XXX X. bola vyčíslená na sumu 1 937,73 eur. Žalobca uvedenú sumu refundoval havarijnému poisťovateľovi poškodeného - spoločnosti Generali Poisťovňa a.s. dňa 9.3.2018. Žalovaný poistnú udalosť nenahlásil do 15 dní od jej vzniku a poistné za obdobie od 25.10.2017 do 24.1.2018, splatné dňa 25.10.2017 zaplatil až dňa 24.5.2018, teda v čase poistnej udalosti bol žalovaný v omeškaní s platením poistného. Výška regresnej náhrady predstavuje 30% z náhrady časti poskytnutého plnenia. Listom zo dňa 26.3.2018 žalobca vyzval
žalovaného na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 581,32 eur do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 3.4.2018, žalovaný dlžnú sumu nezaplatil ani čiastočne.
6. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
7. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
8. Podľa § 10 odsek 1 písmeno a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, 9. Podľa § 12 odsek 1 písmeno e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
10. Podľa § 12 odsek 1 písmeno f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
11. Podľa § 12 odsek 2 písmeno f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
12. V predmetnej právnej veci boli skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nesporné. Žalovaný bol v čase vzniku s omeškaní s platením poistného, poistnú udalosť žalobcovi neohlásil, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 581,32 eur, ktorá predstavuje 30% z ceny náhrady za poskytnuté poistné plnenie.
13. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
17. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 19.4.2018, keďže lehota na zaplatenie mu uplynula dňa 18.4.2018, teda 15. deň od doručenia výzvy na zaplatenie náhrady časti poistného plnenia zo strany žalobcu. Základná úroková sadzba európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného bola vo výške 0%. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 581,32 eur od 19.4.2018 do zaplatenia.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v spore plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 16. októbra 2019