Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-203-2019.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Subarea
1Co/203/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne T.. P. K., W.., N.. XX. XX. XXXX, A. A. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom, Nám. slobody 2, proti žalovanému V.. T. K.K., N.. X. XX. XXXX, A. K. Č.. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 02. 07. 2019 sp. zn. 19C/48/2019-53 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa tento nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov do právoplatného skončenia konania vo veci o ochranu osobnosti. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalobkyni uložil povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáhala, aby súd žalovanému uložil nevstupovať dočasne do priestorov V. Š. M. M. K. N. B.Í. W.. Y.. S. Č.. XXXX, ktoré navštevujú maloleté deti strán sporu a taktiež, aby tomuto bol uložený zákaz vstupu do priestorov D. Š., N. B. W..Y.. S. Č.. XX M. M. K., kde je žalobkyňa zamestnaná a taktiež sa domáhala uloženia zákazu žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a rovnako aj k maloletým deťom. Týchto nárokov sa žalobkyňa domáhala na základe tvrdenia, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX, kedy bol zároveň upravený aj styk žalovaného s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Uviedla, že žalovaný v telefonických kontaktoch s deťmi týmto robil výčitky a zastrašoval ich a neustále manipuloval deti proti nej. Z dôvodu, že žalovaný začal voči nej vyvíjať rôzne formy psychického násilia, snažil sa ju izolovať od rodiny, neustále ju kontroloval, vulgárne jej nadával, označoval ju za slúžku a vyhrážal sa jej zabitím, ako aj detí, sa spolu s deťmi odsťahovala na utajené miesto. Poukázala na to, že deti kvôli uvedeným problémom s otcom navštevujú aj Psychosociálne centrum K., kde boli dňa 14. 03. 2019 podrobené psychologickému vyšetreniu so záverom, že odmietajú otca, sú traumatizované jeho vyhrážkami voči matke, majú strach z otca a z jeho násilia. Ďalej poukázala na to, že vykonala aj trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu nebezpečného vyhrážania, a to v dňoch 10. a 11. 03. 2019.
3. Súd prvej inštancie odôvodnil uznesenie tým, že zo žalobkyňou predložených dokladov, a to z psychologického vyšetrenia mal. W. K.Í. dňa 14. 03. 2019 vyplýva, že maloletý pred psychológmi vypovedal, že „ocko hovoril, že mamku zabije. Aj sa pri tom tak tváril, aj hovoril, naozaj, tak mu verili. Už sa nebojím, lebo mamka povedala, že my to zvládneme. Ja nechcem k nemu chodiť častejšie, aj
Rebeka plače. Ocko ešte dávno mamku bil a nám len povedal, že nás všetkých postrieľa.“ Z výpovede maloletého v teste CATO je citované... „ Ocko povedal, nech budú ticho, lebo ich všetkých pozabíja... chlapček sa bojí ísť sám na WC, ale ocko s ním nejde, volá na ocka ale on nepríde....chlapec nechtiac rozbije vázu, ale ocko kričí na neho a bije ho... rodičia sa hádajú, kričia, bijú a dieťa sa pozerá, čo je s nimi...“ Podľa záveru psychológa odpovede v semiprojektívnom teste CATO sú neštandardné a zachytávajú strach z otca a strach z jeho násilia. Otcove vyhrážky dieťa traumatizujú. Obavy o matkin život a bezpečie ostatných členov rodiny spôsobujú dieťaťu značný stres. Podľa vyšetrenia psychológa mal. T. K. dňa 14. 03. 2019 pôsobí utiahnuto, na obrázky z testu CATO spočiatku krátko odpovedá, potom už reaguje - „neviem“ a zablokuje sa. Na otázky o poslednom stretnutí s otcom neodpovedá, reaguje stiahnutím sa, uteká k matke. Podľa záveru psychológa dieťa vykazuje známky úzkosti a nedôvery, v kresbe sa prejavuje možné odmietanie otca. Na základe toho s poukazom na ust, §§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, 326 ods. 1 a 2, ako aj § 336 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že v konaní bolo pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalobkyňa má dôvodné obavy zo žalovaného a z jeho konania voči nej, aj voči maloletým deťom. Konanie žalovaného voči maloletým deťom je predmetom samostatného návrhu a podľa rozhodnutia 2P/117/2019 zo dňa 19. 06. 2019 vydaného tunajším súdom, neodkladným opatrením bol dočasne zakázaný styk otca s maloletými deťmi. Tvrdenia žalobkyne nepriamo dokazujú jej kroky vo vzťahu k spoločnému spolužitiu, keď sa pre obavy z konania žalovaného odsťahovala zo spoločnej domácnosti a zatajila svoj pobyt pred žalovaným, podala na žalovaného trestné oznámenie, sama navštevuje psychológa, psychológa navštevujú aj ich deti a vyhľadala pomoc poradenského centra ale aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z výsluchu žalobkyne pred orgánmi polície a pred súdom tiež vyplynulo, že sa žalovaný nečakane objavuje v mieste jej bydliska, či v mieste pracoviska. Susedia ju upozornili, že sa žalovaný pohybuje v okolí jej domu, vypytuje sa na ňu susedov a prejavil záujem o kúpu susedného domu. Či ide aj v tomto smere zo strany žalobkyne o manipulatívne konanie, je možné preukázať iba vykonaním riadneho dokazovania v rámci konania o veci samej Súd však za rozhodujúce a podstatné považoval závery psychologických vyšetrení maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, podľa ktorých deti jednoznačne prejavovali strach o život svojej matky na základe vyjadrení ich otca pri spoločných stretnutiach. Aj keď vyhrážky voči osobe žalobkyne nikdy neboli priame, nie je možné ponechať bez povšimnutia vyjadrenia detí o tom, že ich „postrieľa“...“pozabíja“ a podobne. Žalovaný tvrdí, že ide o manipuláciu detí matkou, avšak preukázanie aj tohto tvrdenia presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia stačí, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné vzhľadom na osvedčené skutočnosti, že sama žalobkyňa, ale aj deti pociťujú reálnu obavu z otca, a aj vykonané kroky žalobkyne túto obavu osvedčujú, súd vyhovel časti návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala, aby sa k nej žalovaný nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov do ukončenia konania o ochrane osobnosti. Súd zamietol návrh v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaný nevstupoval do priestorov Základnej školy, kde pracuje a aby sa nepribližoval k miestu trvalého bydliska žalobkyne, pretože požadovaný výrok o nepribližovaní sa na vzdialenosť 100 metrov subsumuje aj ostatné výroky. Súd nemôže zakázať žalovanému pohybovať sa po verejných priestranstvách a priestranstvách verejne prístupných, môže zakázať iba priblíženie sa na určitú vzdialenosť k samotnej žalobkyni.
4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust, § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie si pri rozhodovaní podľa jeho názoru nekriticky osvojil iba tvrdenia matky, ktoré uviedla v návrhu. Naproti tomu jeho argumentmi, ktoré uviedol sa dostatočne nezaoberal. Poprel všetky žalobkyňou uvádzané skutočnosti v návrhu a tieto považuje za sofistikované lži sledujúce jediný cieľ, a to úplný zákaz jeho styku s deťmi a jeho trvalé odcudzenie od detí. Poukázal na to, že k ich spoločnému životu pred rozvodom sa vyjadril k návrhu na rozvod manželstva, kde uviedol, ako sa s manželkou spoznali na vysokej škole, ako prebiehal, ako prebiehal ich vzťah pred manželstvom, počas manželstva a odo dňa, kedy táto opustila spoločnú domácnosť. Ich spolužitie považoval za bezproblémové, čo aj doložil facebookovou históriou zo života ich rodiny od roku 2007 do marca 2018, ako aj spoločné fotografie, videá z výletov, rodinných osláv a rodinných akcií. Tvrdenia žalobkyne o tom, že sa zle správal k nej, ako aj k deťom považuje za klamstvo. Poukázal na to, že žalobkyňa na neho nikdy nepodala trestné oznámenie, keďže na to ani nikdy nebol dôvod. Vykonala to až v máji 2019 a to v úmysle znemožniť mu akýkoľvek kontakt s deťmi. Je toho názoru, že deti sa na stretnutie s ním tešili, o čom svedčia
nahrávky telefonických hovorov na USB kľúči, ktorý predložil súdu v spise Okresného súdu Michalovce 2P/117/2019, ktorý navrhoval pripojiť a oboznámiť. Má za to, že deti začali navštevovať psychológa intenzívne až po 10. 03. 2019, teda po tom, čo sa pokúsil prostredníctvom ÚPSVaR M. K. uzavrieť s povinnou rodičovskú dohodu o rozšírení styku s maloletými deťmi Má za to, že táto vykonala všetky kroky k tomu, aby znemožnila akýkoľvek jeho styk s maloletými deťmi vrátane telefonického kontaktu. Do tohto dátumu v zdravotnej dokumentácii detí neboli uvedené žiadne záznamy detského psychológa. Ďalej poukázal na to, že v obci A. vlastní nehnuteľnosť a rozhodnutím v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia došlo k nezákonnému zásahu do výkonu jeho vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti, nakoľko vzdialenosť medzi touto nehnuteľnosťou a bydliskom žalobkyne je menej ako 100 metrov. Pri súdnom pojednávaní dňa 26. 06. 2019 mu nebolo umožnené doložiť žiadne dôkazy, keďže podľa vyjadrenia sudkyne išlo iba o neodkladné opatrenie a dôkazy majú byť predložené až pri rozhodovaní o veci samej. Rozhodnutie súdu považuje za nezákonné aj z dôvodu, keď mu ako účastníkovi konania znemožňujú časť na súdnych pojednávaniach aktuálne prebiehajúcich na Okresnom súde v Michalovciach, ako aj na budúcich súdnych konaniach. V dôsledku zákazu približovania sa k žalobkyni sa nebude môcť týchto procesných úkonov osobne zúčastniť, v čom vidí porušenie jeho práv v súdnom konaní. Rozhodnutie mu taktiež neumožňuje účasť na procesných úkonoch v trestných konaniach.
5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ zo skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj ňou označených dôkazov vyvodil záver o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúce žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Na správnosti tohto rozhodnutia sa nezmenilo nič ani v priebehu odvolacieho konania.
7. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne vyvodil, že ide o návrh na neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p. Aj toto neodkladné opatrenie je zaradené medzi neodkladné opatrenia vydávané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrešovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Medzi takéto opatrenia patrí aj zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ktoré inak predstavujú menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Právna úprava tohto neodkladného opatrenia vychádza zo zásady, že uvedené podmienky musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Toto osvedčenie nemá intenzitu preukázania tvrdených skutočností dokazovaním vykonaným vo veci samej, keďže vzhľadom na potrebu rýchlej a neodkladnej úpravy pomerov nie je vytvorený časový priestor na vykonanie dokazovania a preto súd o takomto návrhu rozhoduje iba na základe tých skutočností, ktoré žalobca osvedčí pri podaní návrhu označenými dôkazmi.
8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa označenými a predloženými dôkazmi osvedčila dôvodnosť svojej obavy pred hrozbou zásahu žalovaného do jej telesnej, duševnej integrity, osobnej slobody a bezpečnosti. Za dôkazy preukazujúce túto skutočnosť možno považovať odsťahovanie sa žalobkyne spolu s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva so žalovaným z miesta ich trvalého bydliska a potrebou dočasne vyhľadať pomoc u poskytovateľa sociálnych služieb v Psychosociálnom centre v K. - zariadení núdzového bývania, trestným oznámením na žalovaného, ako aj správami z psychologického vyšetrenia maloletých detí v Psychologickom centre v K.. Dôvodnosť týchto obáv mohla byť znásobená aj vedomosťou žalobkyne o tom, že žalovaný bol už v minulosti právoplatne uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa. Už samotné uvedené závery dostatočným spôsobom osvedčujú dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolacie námietky žalovaného, v ktorých tento konštatuje zásah do jeho práv vlastníka vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú vlastní v obci A., keďže k uvedenej otázke sa tento vyjadril pri výsluchu strán sporu pred nariadením neodkladného opatrenia, kde sám uviedol, že vzdialenosť uvedeného pozemku od trvalého bydliska žalobkyne je okolo 100
m. Nariadenie neodkladného opatrenia mu teda nebráni v možnosti vykonávať práva vlastníka na uvedenom pozemku. Rovnako nedôvodným je aj jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že neodkladné opatrenie mu znemožní vykonávať styk s maloletými deťmi, a to s poukazom na konkrétne rozhodnutie Okresného súdu Michalovce zo dňa 19. 06. 2019 2P/117/2019, ktorým bol žalovanému dočasne zakázaný styk s maloletými deťmi. Nedôvodným je aj jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že neodkladné opatrenie mu znemožňuje účasť na výkone jeho procesných práv účastníka súdneho konania, resp. účastníka trestného konania. Príslušné procesné inštitúty totiž tak súdu, ako aj iným orgánom činným v trestnom konaní umožňujú takúto situáciu riešiť tak, aby procesné práva takto obmedzenej osoby neboli dotknuté.
9. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku potvrdil ako správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
10. Ďalšie žalovaným uvedené skutkové tvrdenia, ako aj ním označené dôkazy bude možné vykonať v rámci dokazovania vo veci samej po tom, čo žalobkyňa podá žalobu na začatie konania, na ktorú bola odkázaná výrokom súdu prvej inštancie.
11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.