Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/190/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: V. Š., Z.. XX. X. XXXX, B. B. XX, zast. Vladimírom Soosom, nar. 19. 1. 1968, bytom Borinka 69, Borinka proti žalovanému: P.. Š. Š., B. P. XX, B., o zaplatenie 45.593,44 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 3. mája 2019 č. k. - 104, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia 45.593,44 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalovanému súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 10. 3. 2008 udelila žalobkyňa žalovanému plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.7C 154/2006. Týmto plnomocenstvom žalobkyňa žalovaného splnomocnila, aby ju obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval a aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal, alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Žalovaný žalobkyňu zastupoval vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . V uvedenom konaní sa žalobkyňa proti D.. D. B. T. M. B. domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu neoprávneného užívania rodinného domu nachádzajúceho sa na R.. P. O. XX V. B. - L.. Táto vec doposiaľ nie je právoplatne skončená., keď dňa 16. 4. 2018 bol vyhlásený rozsudok a v súčasnosti sa spis nachádza na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v uvedenej veci pochybil v tom, že ako jej právny zástupca neuplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013 vo výške spolu 45.593,44 eur (1.372.903 Sk). V uvedenej veci žalovaný zastupoval žalobkyňu do 11. 12. 2015.

3. Žalovaný uvádzal, že prišla za ním žalobkyňa s tým, že žalobkyňa vo veci vydania bezdôvodného obohatenia požadovala, aby žalobu zmenil - rozšíril o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14. 1. 2006 do 10. 3. 2008, čo aj vykonal. Následne súd nariadil pojednávanie na termín 10. 3. 2008, na ktorom pripustil rozšírenie žaloby a za súhlasu strán prerušil konanie. Podľa jeho informácií

začal súd opätovne konať až v decembri roku 2015. Po tomto pojednávaní si žalobkyňa vzala celý spis, pričom žalovaný už ním nedisponoval. Ďalej žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ ide o námietku premlčania uplatnenú žalovaným, súd prvej inštancie v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: „Okrajovo súd uvádza, že s námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, nakoľko v danej veci nebol preukázaný základ žalobkyňou uplatnenej sumy.“

5. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Nesporná medzi stranami bola zároveň skutočnosť, že konanie vedené na OS BA IV pod sp. zn. , v ktorom malo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti nie je doposiaľ právoplatne skončené, pričom žalobkyňa sama uviedla, že výšku škody bude možné presne špecifikovať až po právoplatnom skončení konania . S návrhom na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. však nesúhlasila. Z vykonaného dokazovania mal súd v danom prípade za preukázané, že tu absentujú esenciálne náležitosti nároku na náhradu škody nevyhnutné pre vyhovenie žalobe. Samotný základ nároku je hypotetický a výšku škody žalobkyňa ničím nepreukázala. Je nesporné, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená iba v prípade súčasného splnenia predpokladov, ako je výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Ako predbežnú otázku preto v konaní o náhradu škody je potrebné riešiť, či by bola žalobkyňa v spore úspešná, nebyť pochybenia advokáta a či škoda klientovi vznikla iba v dôsledku nekvalitného poskytovania právnej pomoci. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že tu neboli splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za údajnú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobkyni pretože žalobkyňa v konaní nepreukázala základné predpoklady pre vznik škody, ktorá jej mala byť spôsobená žalovaným a to vznik škody, zavinené konanie žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Z tohto dôvodu bol návrh navrhovateľky posúdený súdom ako nedôvodný s tým, že súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa podala túto žalobu predčasne, pričom neuniesla dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaný ako jej právny zástupca vo veci vedenej na OS Bratislava IV pod sp. zn. uplatnil iba časť jej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bezdôvodné obohatenie za obdobie od 14. 1. 2006 do 10. 3. 2008 vo výške 17.218,02 eur. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013 však neuplatnil, v dôsledku čoho jej vznikla škoda vo výške 45.593,44 eur. Ďalej žalobkyňa v odvolaní vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu podala predčasne. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobu musela podať z dôvodu, aby sa vyhla riziku premlčania predmetného nároku. V závere odvolania žalobkyňa navrhla, aby súd prvej inštancie po zrušení napadnutého rozsudku konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. .

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným odvolací súd uvádza, že o advokácii neupravuje premlčanie nároku na náhradu škody, ktorú spôsobil advokát klientovi v súvislosti s výkonom advokácie ( ). Preto treba použiť ust. Obč. zák. upravujúce premlčanie nároku na náhradu škody. V prejednávanej veci 2 - ročná subjektívna doba na uplatnenie nároku na náhradu škody začala žalobkyni plynúť najneskôr dňom, keď sa subjektívne dozvedela o tom, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený vo veci sp. zn. za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013 je premlčaný. Zo spisu OS Bratislava IV sp. zn. vyplýva, že žalobkyňa vzala späť žalobu ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 31. 10. 2013 podaním zo 16. 2. 2016, v ktorom ako dôvod čiastočného späťvzatia žaloby uviedla premlčanie tohto nároku (č. l. 247 spisu sp. zn. ). Pri nedostatku iných podkladov treba podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať z toho, že o premlčaní predmetného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa dozvedela dňa 16. 2. 2016, dňa 17. 2. 2016 jej začala plynúť

2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody proti žalovanému a táto subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 16. 2. 2018. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie dňa 29. 12. 2016, teda včas. 3 - ročná objektívna premlčacia doba upravená v ust. § 106 ods. 2 Obč. zák. začala žalobkyni plynúť dňom 30. 11. 2015, kedy žalobkyňa splnomocnila na svoje zastupovanie vo veci sp. zn. V. Q.. Od tohto dňa teda žalovaný žalobkyňu nezastupoval a tento deň treba považovať za udalosť, z ktorej vznikla škoda; touto udalosťou je totiž skončenie zastupovania žalobkyne žalovaným bez toho, aby žalovaný žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia rozšíril o obdobie od 11. 3. 2008 do 31. 10. 2013. Dňa 1. 12. 2015 teda začala žalobkyni plynúť 3 - ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňom 30. 11. 2018. Aj z hľadiska 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby bola teda žaloba podaná včas.

9. Nárok na náhradu škody teda nie je premlčaný, ale nie je dôvodný. Nie je správny názor súdu prvej inštancie, že výšku škody bude možné určiť až po právoplatnom skončení konania vo veci sp. zn. a preto bola žaloba podaná predčasne. Okresný súd Bratislava IV totiž uznesením zo 6. 6. 2016 č. k. - 273 konanie zastavil ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 31. 10. 2013 vo výške 45.148 eur s prísl. a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 7. 2016. Zatiaľ neprávoplatným rozsudkom zo 16. 4. 2018 č. k. - 637 teda OS Bratislava IV už nerozhodoval o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 31. 10. 2013, pretože v tejto časti bolo konanie sp. zn. právoplatne zastavené ešte pred tým, než žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody proti žalovanému.

10. Predpokladmi vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle o advokácii sú a/ protiprávny úkon v súvislosti s výkonom advokácie (ide o porušenie povinností advokáta upravených v ), b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zavinenie advokáta sa prezumuje s tým, že advokát sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať ( ). V konaní bolo preukázané, že vo veci sp. zn. žalovaný zastupoval žalobkyňu do konca novembra 2015. Ak by žalovaný v tomto období (v čase, keď zastupoval žalobkyňu) v uvedenej veci dostal od žalobkyne pokyn, aby žalobu rozšíril o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013 a týmto pokynom by sa neriadil, postupoval by v rozpore s ust. prvá veta Žalovaný by teda v takom prípade zodpovedal za škodu v zmysle za predpokladu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by v rozpore s pokynom žalobkyne neuplatnil na súde ( nerozšíril žalobu ) a v dôsledku toho by došlo k premlčaniu tohto nároku. Výška škody by sa rovnala nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa v dôsledku jeho neuplatnenia žalovaným na súde premlčal. Žalobkyňa tvrdila, že takýto pokyn žalovanému dala, pričom podľa nej je takýto pokyn obsiahnutý v plnej moci z 10. 3. 2008 (č. l. 113 spisu sp. zn. ). Táto plná moc je však formulovaná iba všeobecne (viď ods. 2.) a nemožno z nej vyvodiť, že by žalobkyňa dala žalovanému pokyn uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013. Okrem toho, žalovaný ako právny zástupca žalobkyne mohol žalobu rozšíriť o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013 najskôr dňa 1. 12. 2013. Inými slovami, z plnej moci z 10. 3. 2008 nemožno vyvodiť pokyn žalobkyne adresovaný žalovanému uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, ktoré sa v čase udelenia tejto plnej moci ani nezačalo. Možno teda uzavrieť, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinností žalovaného ako advokáta a právneho zástupcu žalobkyne vo veci vedenej pod sp. zn. . Nebola teda preukázaná existencia jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v zmysle o advokácii. Okrem toho, žalobkyňa plnomocenstvom z 30. 11. 2015 (č. l. 206 spisu sp. zn. ) splnomocnila na svoje zastupovanie svojho syna V. Q.. Ak by syn žalobkyne v ten istý deň, t. j. 30. 11. 2015, žalobu rozšíril o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013, zrejme by k premlčaniu tohto nároku nedošlo.

11. Odvolací súd tiež zastáva stanovisko, že súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemôžu v prejednávanej veci o náhradu škody záväzne vyriešiť otázku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 30. 11. 2013 v ods. 8. riešil odvolací súd otázku premlčania nároku žalobkyne na náhradu škody). Takéto oprávnenie má iba súd, ktorý by o tomto nároku rozhodoval. Tento záver vyplýva z ust. § 100 ods. 1 druhá a tretia veta Obč. zák., podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Žalobkyňa vo veci sp. zn. síce nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 11. 3. 2008 do 31. 10. 2013 uplatnila, ale následne ho vzala späť. OS Bratislava IV v dôsledku toho vo veci sp. zn. konanie v tejto časti zastavil bez toho, aby sa zaoberal otázkou premlčania tohto nároku. Otázku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za inkriminované obdobie od 11. 3. 2008 do 31. 10. 2013 mohol záväzne posúdiť iba OS Bratislava IV v konaní sp. zn. na námietku premlčania uplatnenú v uvedenom konaní žalovanými.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).