Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Csp-14-2019.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO : 35 724 803, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej : F. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Š., N. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 263,48 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 113,48 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 47,48 eur od 19.08.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 16,50 eur od 19.09.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 16,50 eur od 20.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 16,50 eur od 19.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 16,50 eur od 19.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 85 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2019 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 263,48 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol postúpením od postupcu Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014. Uviedol, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej na základe Zmluvy o pripojení ( ďalej len " zmluva " ) služby v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Predmetnou zmluvou sa žalovaná zaviazala riadne odoberať poskytovanú službu platiť za ňu riadne a včas dohodnuté poplatky. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry v celovej hodnote 113,48 eura. Nezaplatením faktúr v lehote jej splatnosti sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala v zmysle § 517 ods. 2 OSP do omeškania. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v zákonnej výške, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Okrem platieb za poskytnuté služby sa žalobca domáhal tiež zaplatenia zmluvnej pokuty 150 eur. Celkom tak žalovaná suma predstavovala čiastku 263,48 eura. Žalobca si návrhom uplatnil i právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Súd vo veci nenariadil ústne pojednávanie, vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 16.10.2019, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o spor, kde súd nie je povinný nariaďovať ústne pojednávania a môže rozhodnúť na základe listinných dôkazov založených v súdnom spise.
4. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil :
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku proti žalovanej.
6. Dňa 24.07.2014 uzavrela žalovaná Zmluvu o pripojení s právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytoval dohodnutú službu v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. K zmluve boli priložené i Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Za využívanie služieb dodávaných žalovanému, vystavil právny predchodca faktúry v celkovej hodnote 113,48 eura, ktoré žalovaná nezaplatila. Za porušenie zmluvnej povinnosti si voči žalovanej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
7. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti
9. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( §51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
10. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou ).
11. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom Zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. Z. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanej služby mobilnej telefónnej siete a poskytovať účastníkovi program služby zvolený účastníkom a uvedený v tabuľke č. 1 Zmluvy a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služby špecifikovanej v Zmluve a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou. Zmluva o pripojení bola uzavretá formou tlačiva vopred typizovaného, kde jednotlivé ustanovenia o právach a povinnostiach záujemcu/spotrebiteľa, boli formulované výlučne dodávateľom služby, bez možnosti spotrebiteľa akokoľvek ich pripomienkami meniť. Spotrebiteľ mal tak možnosť zmluvu ako celok uzavrieť, alebo ju ako celok odmietnuť.
14. Podľa listinných dôkazov predložených v spore, žalovaná neuhradila riadne a včas faktúry za poskytovanie služieb verejnej mobilnej siete.
15. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
16. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
17. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."
18. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ustanovenie § 54 ods.1 Obč. zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Obč. zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa.
19. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana, poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu, je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Preto bol dlho pripisovaný všetkým zásahom do zmluvnej autonómie verejnoprávny charakter a pokiaľ jeho rozsah bol značný, bola právna oblasť, kde k nim dochádzalo, chápaná ako samostatné právne odvetvie stojace medzi právom súkromným a verejným (právo pracovné, právo hospodárske apod.). Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
20. Súd mal preto za nedôvodnú tú časť návrhu , ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 150 eur
- zmluvná pokuta, ktorá predstavuje ničím neodôvodnené znevýhodnenie spotrebiteľa. Nie je žiaden legitímny dôvod na to, aby spoločnosť- dodávateľ, " inkasovala " od spotrebiteľa ničím neodôvodnenú sumu, ktorá je na úkor a ťarchu spotrebiteľa a nie je za ňu poskytnuté žiadne protiplnenie. Zmluvná pokuta je nie je dojednaná, ale nanútená spotrebiteľovi v paušálnej výške, pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, bez ohľadu na charakter porušenia zmluvných podmienok a z akého dôvodu. Pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.
21. Žalobca nebol v konaní v celom rozsahu úspešný, jeho úspech je iba čiastočný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania do výške 85 %.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.