Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/57/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou v právnej veci žalobcu: Nadácia 21. Storočia „v likvidácii", Mariánske nám. 31, 010 01 Žilina, IČO: 37805878, zast.: PETKOV & Co s.r.o., Šoltésovej 14, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, zast.: Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava o určenie neexistencie práva na zaplatenie 78.670,20 EUR, o zaplatenie 142.056,62 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 50.000,- EUR takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 50.000,- EUR z titulu finančného zadosťučinenia z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100% o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 30.01.2015, doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa, voči žalovanému určenia neexistencie práva na zaplatenie 78.670,20 EUR, o zaplatenie 142.056,62 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 50.000,- EUR.

2. Žalobca svoj nárok/nároky uplatnené predmetnou žalobou odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným v roku 2008 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXXXXXXXXX/XXXX (ďalej aj ako "zmluva" alebo "Zmluva no NFP"), ktorej predmetom bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí NFP na realizáciu aktivít projektu s názvom: Lepšie služby verejnosti v meste Žilina(ďalej aj ako ako "Projekt"). Na základe Zmluvy o NFP (NFP - nevratný finančný príspevok) sa žalovaný zaviazal zúčastniť sa na spolufinancovaní Projektu do výšky 95 % z celkových oprávnených výdavkov a za tým účelom poskytnúť žalobcovi NFP do výšky 316.570,23,- EUR (bod 3.1.) Zmluvy o NFP), a to formou kombinácie zálohových platieb a refundácie podľa bodu 5.1 Zmluvy o NFP. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť vlastné zdroje financovania Projektu v zostávajúcej časti 5 % (bod 3.1. c) Zmluvy o NFP). Zmluva o NFP je uzatvorená ako tzv. inominátny kontrakt podľa , a je teda súkromnoprávnou zmluvou uzatvorenou medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov - právnickými osobami, kde v súlade so zásadou rovnosti a autonómnej slobody subjektov súkromnoprávnych vzťahov nie je žalovaný v pozícii nadriadeného "verejnoprávneho" subjektu, ktorý môže jednostranne určovať práva a povinnosti žalobcu. Naopak, je subjektom, ktorý môže vo vzťahu k žalobcovi v rámci súkromnoprávneho vzťahu založeného Zmluvou o NFP konať len v rámci stanovenom touto zmluvou a príslušnými súkromnoprávnymi predpismi, najmä .

3. Vo vzťahu k výroku o určenie neexistencii práva za zaplatenie, uvedené sa týka zálohových platieb, ktoré žalobca zdôvodnil tým, že žalobca zúčtoval zálohové platby poskytnuté žalovaným žalobcovi na úhradu oprávnených výdavkov riadne v súlade so Zmluvou o NFP, a to žiadosťami o platbu kód ITMS č.XXXXXXX. Poskytnuté zálohové platby boli žalobcom použité na úhradu oprávnených výdavkov podľa účtovných dokladov - faktúr pripojených k jednotlivým ŽOP. Žalovaný oznámil žalobcovi prostredníctvom ITMS portálu, ktorý slúži v zmysle bodu 4.2 Zmluvy o NFP inter alia aj na písomnú komunikáciu zmluvných strán, že niektoré z deklarovaných a uplatnených výdavkov považuje za tzv. neoprávnené výdavky a ich výšku i dôvod neuznania (krátenia) špecifikoval v tzv. reportoch ku kráteniam ku jednotlivým ŽOP. V zmysle informácie uvedenej v reportoch ku kráteniam je "neuznanie" oprávnenosti v ŽOP deklarovaných výdavkov odôvodnené znížením podľa limitov na základe Usmernenia Riadiaceho orgánu č. N3/2007 aktuálneho znenia, bez ďalšieho vysvetlenia.

4. Z dôvodu krátenia oprávnených výdavkov o sumu 78.670,20 EUR považuje žalovaný časť zálohových platieb ním žalobcovi poskytnutých na úhradu oprávnených výdavkov za doposiaľ nezúčtovanú, a to v sume rovnajúcej sa "kráteným výdavkom". Z uvedeného dôvodu žalovaný žalobcu písomne upozornil, že v zmysle Zmluvy o NFP, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov, verzia 7.0, účinný od 01.02.2014 (ďalej aj ako "Systém finančného riadenia"), má žalovaný povinnosť zúčtovať 100 % z poskytnutej zálohovej platby najneskôr do 31. januára 2015. Súčasne žalovaný žalobcu upozornil, že nezúčtovanie 100 % poskytnutých zálohových platieb v tejto lehote je porušením Zmluvy o NFP, v dôsledku ktorého má žalovaný právo od Zmluvy o NFP odstúpiť. Súčasne žalobcu upozornil, že v prípade nezúčtovania zálohových platieb do 31.01.2015 je žalobca povinný vrátiť celú sumu nezúčtovaných zálohových platieb, a teda sumu vo výške 78.670,20 EUR najneskôr do siedmich dní, t.j. do 07.02.2015 späť žalovanému. Akokoľvek, žalovaný sa domnieva, že žalobca bol povinný vrátiť "nezúčtované zálohové platby" okamžite už v čase, kedy bolo žalobcovi oznámené, že časť ním deklarovaných výdavkov vo výške 78.670,20 EUR je žalovaným klasifikovaná ako neoprávnená v dôsledku nedodržania limitov podľa Usmernenia RO N3/2007. Žalobca postup žalovaného kategoricky odmieta, považuje ho za protiprávny a nekonformný so zmluvnými povinnosťami žalovaného podľa Zmluvy o NFP. Žalobca je naopak presvedčený, že poskytnuté zálohové platby vynaložil v súlade so Zmluvou o NFP a v súlade so žalovaným schváleným rozpočtom Projektu, ktorý je súčasťou Zmluvy o NFP a že tieto riadne zúčtoval vo výške 100 % už v roku 2010 prostredníctvom ŽOP.

5. Medzi žalobcom a žalovaným je teda spor týkajúci sa existencie/neexistencie povinnosti žalobcu vrátiť najneskôr ku dňu 07.02.2015 "krátenú" sumu vo výške 78.670,20 EUR z titulu zníženia limitov oprávnených výdavkov jednostranným prejavom vôle žalovaného formou Usmernenia vydaného žalovaným č. N3/2007 v znení účinnom navyše "dávno" po tom, ako bola výška limitov oprávnených výdavkov obojstranne dohodnutá v Zmluve o NFP schváleným rozpočtom. Uvedený spor spôsobuje právnu neistotu žalobcu: (i) vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu Zmluvy o NFP, keďže žalovaný avizoval odstúpenie od Zmluvy o NFP so všetkými z toho plynúcimi právnymi dôsledkami spôsobilými ohroziť samotnú existenciu žalobcu; (ii) vo vzťahu k vzniku sekundárnej právnej zodpovednosti podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov v spojení zo o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, a to najmä zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny a hrozby uloženia pokút a penále; (iii) v krajnom prípade vo vzťahu ku hrozbe vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti podľa druhého oddielu štvrtej hlavy v znení neskorších predpisov.

6. K nároku na náhradu škody v dôsledku refundácie výdavkov žalobca uviedol, že v dôsledku neoprávnených krátení žalobcom riadne zúčtovaných oprávnených výdavkov bol žalobca nútený uhradiť ďalšie oprávnené výdavky Projektu z vlastných prostriedkov, a to v celom rozsahu. Skutočnosťou bolo, že podľa Zmluvy o NFP mala byť účasť žalovaného na úhrade týchto výdavkov z prostriedkov NFP vo výške 95 %. Keďže žalovaný v rozpore so Zmluvou o NFP neposkytol žalobcovi časť NFP na úhradu Oprávnených výdavkov Projektu, hoci na to bol a je zmluvne zaviazaný, vznikla žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti s porušením Zmluvy o NFP žalovaným skutočná škoda vo výške 142.056,62 EUR. Uvedená výška škody zatiaľ nezohľadňuje náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti s obstaraním finančných prostriedkov potrebných na úhradu Oprávnených výdavkov. Podľa v znení neskorších predpisov je každý, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 142.056,62 EUR s príslušenstvom nielen z titulu náhrady škody, ale aj z titulu

plnenia zo Zmluvy o NFP, keďže systém financovania oprávnených výdavkov Projektu bol v Zmluve o NFP dohodnutý nielen formou zálohových platieb, ale aj refundáciou, t.j. náhradou už vynaložených nákladov.

7. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok z nekalej súťaže z dôvodu, že konanie žalovaného, ktorým vedome, aj napriek odporúčaniam vládneho auditu, pokračuje v svojvoľnom jednostrannom "krátení" plnení, na ktoré sa zaviazal vo vzťahu nielen ku žalobcovi Zmluvou o NFP, ale celoplošne vo vzťahu ku všetkým prijímateľom NFP v segmente služieb, ktoré žalobca ako aj ostatní prijímatelia NFP poskytujú pri realizácii Projektu (projektov) v súťažnom prostredí ponuky a dopytu po týchto službách. Konanie žalovaného má pre žalobcu a ostatných prijímateľov NFP, vzhľadom na ich právnu povahu "neziskových organizácii", fatálne existenčné dopady, ktoré sú spôsobilé privodiť ich úplný zánik, a teda aj vyradenie z účasti na hospodárskom živote. Okrem toho poškodzuje aj ďalších súťažiteľov, a síce napr. subdodávateľov služieb žalobcu, ktorým žalobca nie je schopný zaplatiť za služby poskytnuté v rámci ich subdodávok pri realizácii Projektu. Touto žalobou namietané praktiky žalovaného systematicky aplikované masovo nielen na žalobcu, ale aj ostatných prijímateľov NFP, je bezpochyby v rozpore s dobrými mravmi súťaže a súčasne spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi a iným súťažiteľom, či vo svojich dôsledkoch aj spotrebiteľom. Podľa druhá veta , žalobca, ktorého práva boli porušené nekalou súťažou, sa môže domáhať voči žalovanému ako porušiteľovi jeho práv nekalosúťažným konaním primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Vzhľadom na charakter konania žalovaného, výšku spôsobenej škody, poškodenie dobrého mena žalobcu v spoločenskom i hospodárskom živote, považuje žalobca za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 50.000,- EUR.

8. Podaním žalobcu doručeným súdu dňa 07.11.2017 žalobca zobral žalobu v časti uplatňovanej sumy 50.000,- EUR späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a požiadal o zmenu žaloby. Uznesením zo dňa 09.02.2018 súd zmenu žaloby pripustil v časti určenia neexistencie práva na zaplatenie.

9. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.01.2016, v ktorom uviedol, že vo veci určenia neexistencie práva na zaplatenie má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem podľa . Požadované určenie neexistencie práva zo strany žalobcu má len charakter prejudiciálnej otázky k prípadnému ďalšiemu sporu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená, keď došlo k porušeniu práva a možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil jeho práva, keď krátil výdavky uplatňované v žiadostiach o platbu. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že k odstúpeniu od Zmluvy o NFP nedošlo a ani si v súčasnosti neuplatňuje nárok na vrátenie akejkoľvek finančnej čiastky zo Zmluvy o NFP. V prípade odstúpenia od Zmluvy o NFP zo strany žalovaného, by mal žalobca povinnosť vrátiť celý poskytnutý nenávratný finančný príspevok (nie iba 78.670,20 EUR) (podľa čl. 10 bod 2 VZP k Zmluve o NFP "Ak dôjde k odstúpeniu od Zmluvy, je Prijímateľ povinný vrátiť Poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia od Zmluvy"). Určenie neexistencie práva na zaplatenie nevytvorí pevný právny základ, a teda nemôže naplniť preventívny charakter a ani nezabráni ďalším prípadným sporom medzi stranami sporu. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva na zaplatenie. Žalobca si žalobou okrem iného uplatnil voči žalovanému peňažnú čiastku vo výške 142.056,62 EUR z titulu plnenia zo Zmluvy o NFP a z titulu náhrady škody. Žalovaný uvádza, že neschválil žalobcovi žiadosť o platbu, v ktorej by si uplatňoval výdavok vo výške 142.056,62 EUR, a preto mu nemohol vzniknúť nárok na ich vyplatenie. Podľa článku 16 bod 4.15 VZP k Zmluve o NFP vznikne žalobcovi nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia žiadosti o platbu žalovaným. Nárok žalobcu na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalovaný rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Žalovaný neporušil svoju povinnosť zo Zmluvy o NFP z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie čiastky 142.056,62 EUR. Vo veci o zaplatenie 50.000,- EUR z titulu finančného zadosťučinenia má za to, že sa nedopustil nekalej súťaže. Pod hospodárskou súťažou sa v zásade rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Žalovaný aj s poukazom na predmet Zmluvy o NFP nie je subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, nemá záujem dosiahnuť hospodársky prospech, ale ide o štátny orgán, ktoré je zodpovedný za pridelenie nenávratného finančného príspevku. V závere má za to, že na základe uvedeného je zrejmé, že: (i) ohľadom určenia neexistencie práva na zaplatenie 78.670,20 EUR nie je daný naliehavý právny záujem; (ii) ohľadom zaplatenia 142.056,62 EUR s príslušenstvom sa nejedná o oprávnené výdavky v zmysle Zmluvy o NFP a (iii) ohľadom zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 50.000,- EUR sa nejedná o

nekalú súťaž na strane žalovaného, a preto žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom prítomných zástupcov strán sporu a početnými listinnými dôkazmi založenými v spise.

11. Podľa ustanovenia "V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh."

12. Podľa ustanovenia "Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené."

13. Podľa ustanovenia "Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo."

14. Podľa ustanovenia "Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak."

15. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, ktorý však strany sporu definovali odlišne. Sporným v konaní bolo krátenie poskytnutia zálohových prostriedkov, na základe vykonanej kontroly žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov zo zálohových platieb, kedy žalovaný neuznal výdavky žalobcu ako oprávnené, najskôr pri podaní žaloby suma nezúčtovaných zálohových platieb predstavovala celkom 78.670,20 EUR, v priebehu konania plnením dodatočným zo strany žalovaného sa ustálila na sume 58.828,12 EUR, čo žiadal žalobca určiť, že žalobca nie je povinný uvedenú sumu zaplatiť žalovanému z dôvodu, že počas konania došlo k čiastočnému späťvzatiu nároku. Namietal aj nezaplatenie výdavkov, ktoré žalovaný kvalifikoval ako neoprávnené v rámci formy refundácie výdavkov vo výške 142.056,62 EUR.

16. Súd posudzoval predmetný právny stav podľa nasledovných právnych predpisov: Podľa ustanovenia 7b. v platnom znení „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti“. Podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len ako ): „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu“ Podľa ustanovenia : „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme“. Podľa ustanovenia : „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá“. Podľa ustanovenia : „Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila“. Podľa ustanovenia : „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“ Podľa ustanovenia : „Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“ Podľa ustanovenia : „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“ Podľa ustanovenia o pomoci a podpore na poskytnutie pomoci na podpory formou nenávratného finančného príspevku nie je automaticky daný právny nárok. Prijímateľovi (navrhovateľovi) vznikne právny nárok až overením výdavkov v prijímateľovej žiadosti o platbu a ich schválení za výdavky oprávnené v súlade s článkom 16 bod 4.15 VZP.

Podľa ustanovenia o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o NFP (ďalej len ako "zákon o rozpočtových pravidlách") "sa prijímateľovi poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby, na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s prijímateľom." Podľa ustanovenia "Kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť"

Podľa ustanovenia - (ďalej aj ako "CSP") "Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu." Podľa ustanovenia "Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." Podľa ustanovenia "(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný."

17. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu vzťahu založeného na inominátnej zmluve, podriadenej režimu , ako sa zmluvné strany v preambule zmluvy dohodli, avšak s nevyhnutným rešpektovaním verejného prvku, vzhľadom k charakteru žalovaného ako zmluvnej strany, ako aj predmetu plnenia v zmysle zmluvy. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca žiadal o petit určenia povinnosti, súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ( ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne konanie. Súd skúmal podmienku naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V danom prípade je predmetom určenia neexistencia povinnosti. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. S poukazom na vyššie uvedené a na aktuálny právny stav, kedy v čase rozhodovania tunajšieho súdu nebola naliehavá potreba, žalobca negatívne určenie podal ako preventívne opatrenie voči žalovanému, ktorému v prípade porušenia povinnosti žalobcu, vznikne nárok na vrátenie celej sumy vyplatených prostriedkov. Rozpor je v právnej teórii aplikovanej v rozhodnutiach súdov v tom, že určovacia žaloba prichádza do úvahy, len ak sa strana sporu nemôže domôcť svojho práva žalobou na plnenie, resp. vydanie veci. V danom kontexte v tejto právnej veci ide len o preventívne určenie neexistencie povinnosti, bez následku vzniku, zmeny, alebo zániku práva na plnenie, nakoľko sa nejedná o hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu zo zákona. Je na žalovanom určenie v akom rozsahu nárok vzniká, resp. o oprávnenosti nároku. Týmto určením by nebola odstránená neistota žalobcu, resp. nebola by daná istota na strane žalobcu (keďže ide o negatívne vymedzený petit). Podľa rozsudku NS SR sp. zn. , uverejnenom v periodiku ZSP 17/2008 "Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom

(potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť." Podľa rozsudku NS SR sp. zn. , uverejnenom v periodiku ZSP 81/2006 "Naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo." Súd má za to, že nie je možné začať konanie o určovacom petite žaloby, nakoľko jej základný predpoklad - naliehavý právny záujem na určení žalobcom nebol preukázaný.

18. Nárok na refundáciou výdavkov, ktoré žalovaný neuhradil v celom, žalobcom požadovanom rozsahu, ako prijímateľa platby Oprávnených výdavkov Projektu, súd nepoňal ako titul náhrady škody, z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu. K samotnému nároku súd uvádza, že nárok na platbu vznikne iba v prípade, ak prijímateľ podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia Žiadosti o platbu Poskytovateľom. Nárok prijímateľovi na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov Projektu. V rámci kontroly vecnej správnosti, je poskytovateľ povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov. K samotnej kontrole projektu je uvedené, že ju poskytovateľ vykoná podľa ustanovenia a nasl. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES v znení neskorších predpisov, článku 60 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a článku 13 Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006. Na základe uvedeného je dané zmluvné oprávnenie žalovaného na posúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie, danej prejavom vôle zmluvných strán, je dané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá je taktiež presne definovaná. Pokiaľ zmluvné strany uzatvorili inominátnu zmluvu podriadenú právnej úprave , čo bolo v konaní nesporné a v texte zmluvy si dohodli kontrolu a audit, takýto režim je uvedený v právnych predpisoch ako je o rozpočtových pravidlách, Z.z o finančnej kontrole atď., ako právne predpisy verejného práva upravujúce režim nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami. Z kontextu zmluvy vyplýva, že predmetom je poskytovanie verejných finančných prostriedkov na vopred stanovený účel, bez adekvátnej protihodnoty od prijímateľa, teda je logicky prijateľný záver, že takéto nakladanie s verejnými prostriedkami podlieha kontrolnému mechanizmu štátnych orgánov, napriek tomu, že zmluva je uzatvorená ako akt súkromnoprávny. Súd má za to, že usmernenie RO č. N3/2007 patrí medzi dokumenty, na ktoré zmluva odkazuje. Vedomosť o obsahu aktuálneho znenia mohol získať žalobca zverejnením, s čím bol oboznámený a čo ani nenamietal. O potvrdení znalosti obsahu zmluvy svedčí aj ustanovenie bodu 6.10. zmluvy, kde zmluvné strany prehlasujú, že obsahu a právnym účinkom zmluvy porozumeli a ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Pri tomto nároku na uplatnenie nároku z refundácií žalobca nepreukázal, v čom vidí porušenie konania/povinností žalovaného s poukazom na to, čo bolo zmluvne dohodnuté, že žalovaný má právo schvaľovať náklady ako oprávnené. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:

- porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon),

- vznik škody,

- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou,

- zavinenie toho, kto škodu spôsobil.

19. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný neporušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, žalobcovi nevznikla škoda, neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním žalovaného a vznikom údajnej škody žalobcu a podľa VZP k Zmluve o NFP vznikne žalobcovi nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia žiadosti o platbu žalovaným. Nárok žalobcu na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalovaný rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu.

20. Žalobca nenavrhol v rámci konania žiadne iné dôkazy, argumentáciu, na základe ktorej by bolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu žalobcovi. Súd má za to, že aj prekvalifikovaním titulu nároku, ako bol uplatnený žalobcom, na plnenie zo záväzkového zmluvného vzťahu, nebolo dôvodné vyhovieť tomuto nároku z dôvodu, že samotné schválenie žiadosti o poskytnutie NFP a tým aj projektu tvoriaceho súčasť žiadosti, ešte nezakladá

nárok na úhradu 95 % priznaného NFP, nakoľko platné zmluvné dojednania uvedené vyššie nárok prijímateľa podmieňujú bez ďalšieho oprávnenia poskytovateľa preskúmať a rozhodnúť v akom rozsahu platbu schváli. Schvaľovanie, resp. kontrola poskytovateľa je striktne upravená legislatívou a v tomto bode žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o vzniku platného nároku ani o porušení povinnosti žalovaného, v dôsledku čoho by vznikol nárok na náhradu škody.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).