Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-111-2018.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/111/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Igor G., D.. XX. XX. XXXX, N. N. X.. Č.. X, N., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Barbora Holíková, spol. s r.o., Staré Grunty č. 162, Bratislava, proti žalovanej: U. B., D.. XX. XX. XXXX, N. C. Č.. XXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, spol. s r. o., Lehotského ul. č. 4, Bratislava, o 17.388,63 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 5. decembra 2017 č. k. 21C/258/2016-126, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.388,63 eur s príslušnými úrokami z omeškania a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany dňa 9. 8. 2013 uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. Obč. zák. Touto kúpnou zmluvou žalobca žalovanej predal 4 - izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu na A. X.. Č.. XX v Bratislave vo výmere 94,14 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný na U. Č.. XXXX kat. úz. Nové Mesto za kúpnu cenu 190.000 eur. Žalovaná sa v čl. II zmluvy zaviazala zaplatiť kúpnu cenu v splátkach, pričom ku dňu podpisu zmluvy už bola uhradená suma 2.854 eur a následne mala žalovaná kúpnu cenu splácať na základe splátkového kalendára v pravidelných splátkach vo výške po 2.228 eur mesačne k 10. dňu v mesiaci v priebehu 7 rokov. V zmysle čl. IV bod 1 kúpnej zmluvy bol predávajúci - žalobca oprávnený od nej odstúpiť v prípade, ak žalovaná ako kupujúca nebude riadne a včas splácať kúpnu cenu, ak bude v omeškaní s platbami viac ako 3 mesiace a ani po písomnej výzve predávajúceho platby neuhradí. Výzvou 23. 10. 2013 doručenou žalovanej dňa 25. 10. 2013, vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy 8.562 eur z dôvodu neuhradenia splátok č. 1., 2., 3. splatných v dňoch 10. 8. 2013, 10. 9. 2013, 10. 10. 2013 do 5 dní od doručenia výzvy. Listom z 10. 11. 2014 označeným ako „Výzva na zaplatenie, odstúpenie od zmluvy“ žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok v celkovej výške 35.648 eur s tým, že ak ich žalovaná nezaplatí do 15 dní od doručenia tejto výzvy, žalobca od predmetnej kúpnej zmluvy odstupuje. Žalovaná listom zo dňa 25. 11. 2014 oznámila žalobcovi, že odstúpenie od kúpnej zmluvy akceptuje a z dôvodu zrušenia zmluvy podľa § 457 Obč. zák. vyzvala žalobcu na vrátenie sumy 17.854 eur, ktorú zaplatila, do 15 dní od doručenia vyjadrenia. Keďže žalovaná nemala vyriešenú bytovú otázku, žiadala žalobcu o poskytnutie
lehoty na vypratanie bytu do 1. 3. 2015, resp. o umožnenie byt užívať do tohto termínu. Žalovaná však v uvedenej lehote predmetný byt nevypratala, ale vypratala ho a odovzdala ho žalobcovi až dňa 30. 5. 2017. Žalobca svojou žalobou uplatnil zaplatenie sumy 17.388,63 eur s prísl., ktorá predstavuje sumu obvyklého nájomného za užívanie porovnateľného bytu, ako je predmetný byt, vo výške stanovenej znaleckým posudkom vypracovaným Ú. Z. I., Z..F..P.. č. XX/XXXX zo dňa 18. 4. 2016, na základe ktorého cena mesačného obvyklého nájomného za užívanie predmetného bytu je 7,98 eur/m2/mesačne (94,29 eur/m2/rok pri výmere bytu 94,14 m2.). Žalobca si nárok uplatňoval za obdobie od 27. 11. 2014, t. j. od účinnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, do 31. 10. 2016.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Žalovaná v období od 27. 11. 2014 do 31. 10. 2016 užívala predmetný byt bez právneho dôvodu, pričom za jeho užívanie nezaplatila žalobcovi nič. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, pričom bezdôvodné obohatenie predstavuje nájomné obvyklé v danom mieste a čase za užívanie obdobného bytu za uvedené obdobie vo výške spolu 17.388,63 eur. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a citujúc ust. § 451 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.388,63 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „V zmysle § 517 ods. 2 OZ, § 3 Vyhl. MS SR č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi i zákonné úroky z omeškania od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý prináleží žalobcovi úhrada obvyklého nájomného, odkedy sa žalovaná dostávala do omeškania s plnením peňažného dlhu.“ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že medzi ňou a žalobcom vznikol spotrebiteľský právny vzťah a súd prvej inštancie mal preto aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Ďalej namietla, že žalobca jej nevrátil zaplatený preddavok na kúpnu cenu vo výške 2.854 eur, zariadenie bytu v hodnote 15.600 eur a nezohľadnil, že predmetný byt kupovala a prevzala ako holobyt, vykonala v ňom stavebné úpravy, čím ho zhodnotila (kuchynská linka so spotrebičmi v cene 5.500 eur, podlahy v cene 3.000 eur, zariadenie kúpeľne v cene 2.000 eur, dvere a kľučky v cene 1.600 eur, žalúzie a sieťky na okná v cene 500 eur, stavebné práce v cene 3.000 eur). Znalecký posudok Č.. XX/XXXX nezohľadňuje, že byt kúpila ako holobyt reálne nespôsobilý na riadne užívanie. Výška bezdôvodného obohatenia preto podľa žalovanej nie je „v súlade s reálnym skutkovým stavom“ a nezohľadňuje jej postavenie ako slabšej strany sporu. Žalobca podal žalobu po účinnosti Civilného sporového poriadku a jej prílohou bol predmetný znalecký posudok. Tento posudok však neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (§ 209 ods. 2 C.s.p.). Skutočnosť, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný pred tým, než Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť, považuje žalovaná za irelevantnú. Rozhodujúcim je totiž dátum podania žaloby. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla: „Znalecký posudok je vyhotovený za obdobie predpokladaného nájmu od 27. 11. 2014 do 18. 4. 2016 v sume 12.600 eur, avšak bez určenia výšky predpokladaného nájmu za jednotlivé mesiace, pričom žaloba a tým aj napadnutý rozsudok je za obdobie predpokladaného nájmu od 1. 12. 2014 pravdepodobne do 30. 11. 2016. Z rozsudku však nie je jasné, či sa bezdôvodné obohatenie (predpokladaný nájom) počítalo mesačne vpred alebo mesačne pozadu splatné k prvému dňu kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac vychádzajúc z úroku z omeškania uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku. Zo žaloby samotnej ani z napadnutého rozsudku nie je identifikovateľné, ako sa žalobca dopočítal k rôznej výške bezdôvodného obohatenia za jednotlivé kalendárne mesiace, pretože logicky nemohol žiadať náhradu za jednotlivé kalendárne mesiace podľa počtu kalendárnych dní, pretože napr. za január aj február 2015 s rôznym počtom kalendárnych dní požaduje rovnakú výšku bezdôvodného obohatenia.“ Ďalej žalovaná v odvolaní súdu prvej inštancie vytkla, že napriek tomu, že v konaní žalobcu žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.854 eur, tento jej prejav neposúdil ako prejav na započítanie pohľadávky v zmysle § 147 ods. 2 C.s.p.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Predmetná kúpna zmluva nie je podľa neho spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná v priebehu konania znalecký posudok Č.. XX/XXXX nespochybnila a preto je podľa žalobcu irelevantné, či spĺňal atribúty súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 C.s.p. Ohľadom sumy 2.854 eur žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nespochybňuje, že túto sumu mu žalovaná zaplatila podľa kúpnej zmluvy z titulu kúp nej ceny bytu. Žalobca bol pripravený túto sumu jej vrátiť, v čase reálneho odovzdania bytu, t. j.
ku dňu 30. 5. 2017, však žalovaná na vrátení sumy 2.854 eur netrvala. Nárok žalovanej na zaplatenie uvedenej sumy považuje žalobca za premlčaný. Nie je pravdou, že by si žalovaná v konaní uplatnila zaplatenie sumy 17.854 eur. K žalobe sa nevyjadrila a na pojednávaní dňa 5. 12. 2017 žiadny takýto nárok neuplatnila.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovanej, že medzi ňou a žalobcom vznikol spotrebiteľský právny vzťah a že teda súd prvej inštancie mal vo veci aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zák. upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že táto argumentácia žalovanej neobstojí. Z výpisu z obchodného registra vl. č. XXXXX/B vyplýva, že v predmete činnosti právneho predchodcu žalobcu sa nenachádza kúpa a predaj nehnuteľností, resp. v obchodnom registri právny predchodca žalobcu nemá zapísanú žiadnu činnosť, na základe ktorej by mohol obchodovať s nehnuteľnosťami (v obchodnom registri má zapísaný prenájom nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov, čo však nemožno stotožniť s obchodovaním, teda s kúpou a predajom nehnuteľností). Vzhľadom na to právneho predchodcu žalobcu nemožno považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. Okrem toho, žalovaná bola v období od 27. 3. 2009 do 25. 2. 2014, t. j. aj v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, konateľkou právneho predchodcu žalobcu, teda bola jeho štatutárnym orgánom. Možno teda urobiť záver, že je veľmi pravdepodobné, že žalovaná z pozície konateľky právneho predchodcu žalobcu mala možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Nebola teda naplnená základná charakteristika spotrebiteľskej zmluvy, keď spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si dodávateľ vpred jednostranne určil a ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Možno teda uzavrieť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nevznikol spotrebiteľský právny vzťah.
8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná kúpnou zmluvou z 9. 8. 2013 kúpila od právneho predchodcu žalobcu spoločnosti O. &. U. A. W., Z.. Z. F.. P.. predmetný byt, že riadne nesplácala kúpnu cenu a že právny predchodca žalobcu z tohto dôvodu od kúpnej zmluvy odstúpil. Žalovaná platnosť odstúpenia od zmluvy nenamietala. V dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy sa táto od počiatku zrušila (§ 48 ods. 2 Obč. zák.) a zmluvným stranám vznikla vzájomná reštitučná povinnosť, teda povinnosť vrátiť si navzájom všetko, čo na základe predmetnej zmluvy získali (§ 457 Obč. zák.). Predmetom konania však nebol nárok žalobcu na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, ale jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mala žalovaná na jeho úkor získať tým, že v predmetnom byte bývala aj po zrušení predmetnej kúpnej zmluvy, teda bývala v ňom v tomto období bez právneho dôvodu.
9. Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Žalovaná totiž bývala v predmetnom byte aj v období po zrušení kúpnej zmluvy, teda v žalovanom období od 27. 11. 2014 do 31. 10. 2016 a v tomto období v ňom bývala bez právneho dôvodu. Žalovaná tým, že v predmetnom byte bývala v žalovanom období bez právneho dôvodu, pričom za jeho užívanie žalobcovi nič neplatila, získala na úkor právneho predchodcu žalobcu majetkový prospech spočívajúci v obvyklom nájomnom, ktoré by za užívanie tohto bytu musela platiť a toto bezdôvodné obohatenie je povinná žalobcovi vydať (§ 451 ods. 2 v spojení s § 456 prvá veta Obč. zák.).
10. Výšku bezdôvodného obohatenia mal súd prvej inštancie preukázanú znaleckým posudkom č. XX/ XXXX vypracovaným Ú. Z. I., Z.. Z. F.. P.., ktorý žalobca pripojil k žalobe. Ide tu o tzv. súkromný znalecký posudok (§ 209 C.s.p.). Z ust. § 209 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že súkromný znalecký posudok musí okrem náležitostí znaleckého posudku všeobecne (§ 17 zák. č. 382/2004 Z.z.) obsahovať aj osobitnú náležitosť, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Predmetný znalecký posudok túto doložku neobsahuje, v dôsledku čoho ho nemožno vykonať postupom podľa § 208 C.s.p. tak, ako keby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (§ 209 ods. 2 C.s.p.). To však podľa názoru odvolacieho súdu nebráni tomu, aby tento posudok nemohol byť v konaní použitý ako odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby v zmysle § 206 C.s.p. K predmetnému znaleckému posudku odvolací súd dodáva, že výmera predmetného bytu je 94,14 m2, takže ak znalecká organizácia vyčíslila obvyklé nájomné sumou 95,75 eur/m2/rok, potom ročné obvyklé nájomné predstavuje sumu 9.013,90 eur a nie sumu 9.000,50 eur, ako je to uvedené v posudku (94,14
x 95,75 = 9.013,90 eur). Znalecká organizácia evidentne vychádzala z toho, že byt má rozlohu 94 m2 (94 x 95,75 = 9.000,50 eur). K tomuto pochybeniu odvolací súd neprihliadol, pretože je v súlade so záujmami žalovanej ako odvolateľky (na toto pochybenie by bolo potrebné prihliadnuť v prípade, ak by odvolateľom bol žalobca).
11. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že predmetný byt zariadila za 15.600 eur, žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky jej požičal on, pričom žalovaná mu túto pôžičku nevrátila. Odvolací súd uveril tomuto tvrdeniu žalobcu. V konaní totiž vyšlo najavo, že žalovaná nebola v dobrej finančnej situácii, s manželom bývala v sociálnom byte a nebolo preukázané, že by mala dostatok vlastných finančných prostriedkov na zaplatenie sumy 15.600 eur. V súvislosti s finančnou situáciou žalovanej odvolací súd poukazuje najmä na výpoveď jej bývalého manžela M. B. v odvolacom konaní na pojednávaní dňa 18. 9. 2019. Čo sa týka sumy 2.854 eur, ktorú žalovaná zaplatila v splátkach za predmetný byt do odstúpenia od kúpnej zmluvy, žalobca túto skutočnosť nerozporoval, namietol však, že žalovaná vrátenie tejto sumy od jeho právneho predchodcu nepožadovala a ohľadom tejto sumy uplatnil námietku premlčania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. sa v prejednávanej veci neuplatní. Predmetom konania totiž nie je vzájomné vrátenie si plnení zo zrušenej zmluvy v zmysle § 457 Obč. zák., ale nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. O prípad upravený ustanovením § 457 Obč. zák. by išlo za predpokladu, ak by sa žalobca proti žalovanej napr. domáhal vydania veci - bytu a žalovaná by sa proti nemu domáhala vrátenia sumy 2.854 eur, ktorú žalobcovi zaplatila na základe predmetnej (neskôr zrušenej) kúpnej zmluvy. O tento prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia teda nie je podmienené jeho povinnosťou vrátiť žalovanej sumu 2.854 eur (nejde o tzv. synallagmu). Žalovaná si zaplatenie sumy 2.854 eur v konaní neuplatnila vzájomnou žalobou (§ 147 ods. 1 C.s.p.) a možno preto urobiť záver, že jej nárok na vrátenie sumy 2.854 eur je jej procesnou obranou. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že nárok žalovanej na zaplatenie 2.854 eur je premlčaný. Ide tu o nárok v zmysle § 457 Obč. zák., ktorý sa premlčuje v 2 - ročnej subjektívnej a v 3 - ročnej objektívnej premlčacej dobe v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie sumy 2.854 eur začala žalovanej plynúť dňom 27. 11. 2014, kedy nadobudlo účinnosť odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy, pretože týmto dňom došlo k jej zrušeniu a uplynula dňom 27. 11. 2016. Zo spisu vyplýva, že žalovaná uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.854 eur až v odvolaní, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 5. 1. 2018, teda oneskorene. Keďže žalobca sa premlčania dovolal, odvolací súd nemohol premlčané právo žalovanej priznať, resp. nemohol k nároku žalovanej na zaplatenie sumy 2.854 eur prihliadnuť (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.).
12. K tvrdeniu žalovanej obsiahnutom v jej odvolaní, že požadovala proti žalobcovi zaplatenie sumy 17.854 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal a neposúdil tento jej úkon ako započítací prejav v zmysle § 147 ods. 2 C.s.p., treba uviesť, že zo spisu vyplýva, že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania žiadny započítací prejav neurobila. K žalobe sa nevyjadrila a na jedinom pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 5. 12. 2017 neuplatnila proti žalobcovi žiadny nárok. Navyše nie je zrejmé z čoho pozostáva suma 17.854 eur, pretože súčet sumy 15.600 eur a sumy 2.854 eur predstavuje sumu 18.454 eur a nie sumu 17.854 eur.
13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).