Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-26-2023.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: CEDIS, s.r.o., IČO: 50607383, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Mikelka, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding, a.s., IČO: 47256281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Twin City Block A, Karadžičova 2, Bratislava, o uverejnenie opravy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava V č.k. 49C/50/2018-178 zo dňa 9. marca 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok ma náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu ktorou sa domáhal uverejnenia opravy v súlade s ust. § 10 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len Tlačový zákon/ zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust.§ 7 ods. 1,2,3,4,5,6, ust.§ 10 ods. 2,3 zákona č. 167/2008 Z.z. Tlačový zákon konštatujúc, že prejednávanej veci v prvom rade skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu pri jednotlivých napadnutých výrokoch a dospel k záveru, že žalobca v danom spore, čo do výroku 1 a výroku 3 je aktívne vecne legitimovanou stranou v spore, keď v zmysle ust. § 7 ods. 1 Tlačového zákona žalobcu možno považovať za osobu, ktorú bolo možné presne určiť z výroku 1 a výroku 3 i v súvislosti s obsahom článku, nakoľko v predmetných výrokoch je vyslovene označený ako Cedis. Súd prvej inštancie pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pri výroku 2 v znení „S konzorciom zatiaľ žiadny z nich nepodpísal zmluvu. Ale nevedia sa ho ani zbaviť a podpísať zmluvu s niekým iným. Obstarávatelia, ako napríklad mesto Bratislava alebo ŽSR, ho zo súťaže vylúčili za neplnenie podmienok, lenže Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) im nariadil, aby združenie Integry vrátili späť,“ i s prihliadnutím na celý obsah článku nemal preukázanú jednoznačnú identifikáciu žalobcu, keď z obsahu článku jednoznačne nevyplýva skutočnosť, že žalobca je vždy súčasťou konzorcia, prípadne tvorí súčasť združenia Integry. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, čo do výroku 2, žalobca v zmysle ust. § 7 ods. 1 Tlačového zákona nemal právo žiadať o opravu výroku, v ktorom nebol presne označený. Žalovaný ako vydavateľ týždenníka, v ktorom bol uverejnený dotknutý článok je v konaní v zmysle § 7 ods. 1 Tlačového zákona pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Súd prvej inštancie v konaní ďalej posudzoval včasnosť podanej žiadosti o uverejnenie opravy a dospel k záveru, že žalobca dodržal zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu 30 dní na podanie žiadosti, ktorá začína plynúť dňom vydania dotknutého článku, keď článok bol vydaný dňa 27.09.2018, žiadosť bola žalovanému podľa doručenky (čl. 9 vzadu) doručená dňa 09.10.2018. Žaloba bola na súd doručená dňa 16.11.2018, teda v súlade s ust. § 10 ods. 3 Tlačového zákona. Súd sa v konaní zameral na
skúmanie splnenia podmienok na uverejnenie požadovanej opravy dotknutého článku. Súd prvej inštancie konštatoval, žalobcovo tvrdenie, že žalovaný ako vydavateľ týždenníka B. vo vydaní Č.. XX/ XXXX dňa XX.XX.XXXX uverejnil článok pod názvom Q. E. Q. V. T., v ktorom boli uverejnené 3 výroky obsahujúce nepravdivé skutkové tvrdenia týkajúce sa žalobcu, na základe čoho žalobca realizoval svoje práva na opravu podľa § 7 Tlačového zákona včas podanou žiadosťou adresovanou žalovanému, pričom žiadosť spĺňala zákonom stanovené náležitosti. Žiadosti vyhovené nebolo. Žalovaný v konaní nepoprel vydanie článku s textom, o ktorom žalobca tvrdil, že obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia. Nerozporoval doručenie žiadosti a neuverejnenie opravy, čo do namietaných výrokov 1 a 3. V konaní tvrdil a preukazoval uverejnenie čiastočnej opravy, čo do výroku 2, pred podaním žaloby, pričom namietal právo žalobcu na uverejnenie opravy výroku 2 z dôvodu, že v predmetnom výroku nebol žalobca presne určený. V konaní namietal nedôvodnosť žiadosti o uverejnenie opravy z dôvodu nesplnenia zákonného dôvodu - ktorým je nepravdivosť uverejnených skutkových tvrdení. Žalovaný v konaní tvrdil a preukazoval listinnými dôkazmi a výsluchom autora článku, že skutkové tvrdenia v napadnutých výrokoch sú pravdivé. Zároveň poukazoval na novinársku slobodu zahŕňajúcu možnosť určitého stupňa zjednodušenia týkajúcu sa v danom prípade používania slovného spojenia Kazachovia, spoločné konzorcium. Súd prvej inštancie ustálil: Čo do výroku 1: „Do súťaží o štátne zákazky agresívne vstúpila nová partia v zložení talianskej firmy Todini, jej materskej spoločnosti Integra z Kazachstanu a slovenskej eseročky Cedis, ktorú vedie bývalý topmanažér Strabagu J. R.. Najčastejšie súťažia v spoločnom konzorciu.“ Žalobca namietal, že skutkové tvrdenie „najčastejšie súťažia v spoločnom konzorciu je nepravdivé“. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že súčasťou namietaného výroku nie je tvrdenie, že všetky tri spoločnosti vrátane Cedisu vždy súťažia v spoločnom konzorciu, naviac v nasledujúcej vete je pre čitateľa vysvetlené: „Niekde je Todini s Integrou bez Cedisu alebo Cedis bez nich“. Žalovaný pravdivosť skutkových tvrdení o spoločnej účasti uvedených spoločností (v rôznych zoskupeniach) preukazoval v konaní listinnými dôkazmi (článkami, rozhovorom talianskeho manažéra spoločnosti Todini, výsluchom svedka). Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie jednoznačne dospel k záveru, že výrok 1 nemožno považovať za nepravdivé skutkové tvrdenie. Čo do výroku 2: „S konzorciom zatiaľ žiadny z nich nepodpísal zmluvu. Ale nevedia sa ho ani zbaviť a podpísať zmluvu s niekým iným. Obstarávatelia, ako napríklad mesto Bratislava alebo ŽSR, ho zo súťaže vylúčili za neplnenie podmienok, lenže Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) im nariadil, aby združenie Integry vrátili späť.“ Súd prvej inštancie čo do výroku 2, nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo podať žiadosť o opravu, čo do výroku 2, v ktorom nebol identifikovaný jednoznačne a nezameniteľne, keď z obsahu článku nevyplýva, že vždy pod pojmom konzorcium je myslený žalobca, v článku je výraz spoločné konzorcium spresnené uvedením niekde je to Todini s Integrou bez Cedisu alebo Cedis bez nich, zároveň jednoznačne nevyplýva, že autor článku má pod spojením združením Integry na mysli žalobcu. K uvedenému výroku je naviac potrebné uviesť, že jeho čiastočná oprava bola zverejnená žalovaným dňa 01.11.2018. Čo do výroku 3: „Kazachovia s Cedisom miešajú karty aj vo veľkých zákazkách Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS)... V jednej zákazke boli najlacnejší (Tvrdošín - Nižná Orava na R3), v ďalšej skončili na druhom mieste.“ Uvedený výrok 3, čo do prvej vety súd prvej inštancie vyhodnotil ako hodnotiaci úsudok autora, na ktorý nadväzuje aj nasledujúci text článku: „Zatiaľ je očividné, že sú ambiciózni tak ako na železniciach“. Obe vety je možno posudzovať ako subjektívny postoj autora, jeho názor a záver k uvádzaným faktom v článku. Naviac z uvedeného znenia článku nevyplýva nepravdivé skutkové tvrdenie, na ktoré žalobca poukázal spočívajúce v tom, že spoločnosť Integra a žalobca sú spoločne s uchádzačmi vo verejnom obstarávaní vyhlásenom Národnou diaľničnou spoločnosťou. Čo do skutkového tvrdenia „ v jednej zákazke boli najlacnejší (Tvrdošín - Nižná Orava na R3), v ďalšej skončili na druhom mieste“ žalobca pravdivosť zverejnených tvrdení v článku v konaní nenamietal. Súd pre úplnosť poukázal na to, že možno len veľmi ťažko trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení v publikovaných článkoch, významné vždy musí byť to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo skutočnosti. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný priznal mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 100%. 2.Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca zastávajúc názor, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel ohľadne napádaného výroku 1 k nesprávnemu záveru a nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca uvádza, že z pravidiel slovenského jazyka vyplýva, že vo vete „Najčastejšie súťažia v spoločnom konzorciu“ je zamlčaný podmet. Keďže táto veta bezprostredne nasleduje za vetou, v ktorej sa hovorí o novej partii zloženej z troch spoločností, za zamlčaným podmetom sú práve všetky tieto tri spoločnosti (t.j. Todini, Integra a CEDIS) spolu. Bolo by v rozpore s pravidlami slovenského pravopisu bez ďalšieho čítať túto vetu tak, že len niektoré z týchto troch spoločností najčastejšie súťažia v spoločnom konzorciu. Podľa žalobcu nasledujúca veta „Niekde je
Todini s Integrou bez Cedisu alebo Cedis bez nich“ nie je vysvetlením skutkového tvrdenia „Najčastejšie súťažia v spoločnom konzorciu“. Podľa žalobcu nasledujúca veta k najčastejšiemu zloženiu, v ktorom sa tieto tri spoločnosti zúčastňujú verejných obstarávaní, uvádza aj ďalšie alternatívne zloženia, v ktorých sa tieto tri spoločnosti zúčastňujú verejných obstarávaní. T.j. najčastejšie tieto tri spoločnosti súťažia spolu v spoločnom konzorciu, okrem tohto najčastejšieho zloženia, v ktorom súťažia, súťažia aj v iných zloženiach, a to, niekde dve spoločnosti Todini a Integra (bez CEDISU) alebo len jedna spoločnosť CEDIS (bez nich - t. j. bez Todini a Integra). Súd ďalej v odôvodnení výroku uviedol, že súčasťou namietaného výroku nie je tvrdenie, že všetky tri spoločnosti vrátane CEDISU vždy súťažia v spoločnom konzorciu, pričom na vyjadrenie frekvencie súťaženia v spoločnom konzorciu použil súd slovo „vždy“. Žalobca však nikdy netvrdil, že súčasťou namietaného výroku je slovo „vždy“. Namietaný výrok z hľadiska frekvencie súťaženia v spoločnom konzorciu používa slovo „najčastejšie“, ktoré podľa Synonymického slovníka slovenčiny z roku 2004 znamená najviac, t. j. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo, resp. najväčšiu mieru. Keďže však žalobca, Integra a Todini sa zúčastnili všetci spoločne len v jedinom verejnom obstarávaní, a to verejnom obstarávaní vyhlásenom obstarávateľom Železnice Slovenskej republiky na realizáciu prác „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad Tatry (mimo), 1. etapa (Poprad - Lučivná)“ a v žiadnom inom verejnom obstarávaní sa v spoločnom konzorciu ku dňu vydania článku nezúčastňovali, jediným pravdivým skutkovým tvrdením by mohlo byť skutkové tvrdenie: „V jednom prípade súťažia v spoločnom konzorciu.“ Ak sa nejaká skutočnosť vyskytla len raz (t. j. súťaženie troch spoločností Todini, Integra a CEDIS v spoločnom konzorciu), nemôže byť pravdivé skutkové tvrdenie, že „najčastejšie súťažia v jednom konzorciu“ nakoľko pojem „najčastejšie“ predpokladá súťaženie troch spoločností vo viacerých verejných obstarávaniach a aspoň v nadpolovičnej väčšine z nich by museli súťažiť v spoločnom konzorciu. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom súdu, že mu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nevzniklo právo podať žiadosť o opravu čo do namietaného výroku 2, v ktorom podľa súdu nebol identifikovateľný jednoznačne a nezameniteľne. Rovnako žalobca nesúhlasí ani s odôvodnením súdu, že v článku je výraz spoločné konzorcium spresnené uvedením niekde je to Todini s Integrou bez CEDISU alebo CEDIS bez nich. Podľa názoru žalobcu je výraz spoločné konzorcium v článku použitý v priamej nadväznosti na novú partiu troch spoločností Todini, Integra a CEDIS, preto žalobca má zato, žalobca je jednoznačne a nezameniteľne identifikovaný v článku ako jeden z členov konzorcia. K napádanému výroku 3 žalobca uviedol, že slovné spojenie „miešajú karty“ je podľa názoru žalobcu použité vo význame „zúčastňujú sa“, preto na rozdiel od súdu je žalobca toho názoru, že veta „Kazachovia s Cedisom miešajú karty aj vo veľkých zákazkách Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS)“ neobsahuje žiaden hodnotiaci úsudok autora, ani názor alebo subjektívny postoj autora, je to len skutkové tvrdenie, že Kazachovia s CEDISOM sa zúčastňujú aj vo veľkých zákazkách Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Žalobca rovnako nesúhlasí ani so záverom súdu ohľadne napádaného výroku 3, podľa ktorého z uvedeného znenia článku nevyplýva nepravdivé skutkové tvrdenie, na ktoré žalobca poukázal spočívajúce v tom, že spoločnosť Integra a žalobca sú spoločne uchádzačmi vo verejnom obstarávaní vyhlásenom Národnou diaľničnou spoločnosťou. Podľa žalobcu sám žalovaný v úvode článku jednoznačne rozlišuje pojmy Kazach, Talian a Slovák, ako aj tri spoločnosti: kazašskú Integru, taliansku Todini a slovenskú CEDIS. Aj keď sa žalovaný v konaní snažil vyvolať dojem, že použitie pojmu Kazachovia na označenie talianskej spoločnosti Todini je prípustné zjednodušenie, žalobca je presvedčený, že aj vzhľadom na úvod článku si priemerný čitateľ s pojmom Kazachovia identifikuje len kazašskú spoločnosť Integra a nie taliansku spoločnosť Todini. Rovnako aj súd v odôvodnení rozsudku v bode 25. dospel k záveru, že označenie Kazachovia môže označovať aj iba niektorú zo spoločností Todini, Integra. Žalobca sa domnieva, že v napádanom výroku 3 práve z dôvodu na bezprostrednú nadväznosť na pojmy použité v úvode článku pojem Kazachovia označuje len spoločnosť Integra. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 z roku 2003 je „s“ predložka, ktorá okrem ďalších významov vyjadruje ako prvý v poradí tento význam: spojenosť. Ak by súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a ak by vec správne právne posúdil, musel by dospieť k záveru, že všetky tri napádané výroky sú nepravdivé skutkové tvrdenia. Preto mal žalobcovi, ktorý bol z týchto nepravdivých skutkových tvrdení identifikovateľný, priznať právo na uverejnenie opravy podľa tlačového zákona. Žalobca žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 3.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že žiada aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. 4.Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
5.Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP).Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie k napadnutému výroku 1 článku uvádza, že súd prvej inštancie, správne ustálil že súčasťou výroku 1 nie je tvrdenie, že všetky tri spoločnosti vrátane žalobcu vždy súťažia v spoločnom konzorciu. „Niekde je Todini s Integrou bez Cedisu alebo Cedis bez nich“. Žalovaný pravdivosť skutkových tvrdení o spoločnej účasti uvedených spoločností (v rôznych zoskupeniach) preukázal v konaní listinnými dôkazmi (článkami, rozhovorom talianskeho managéra spoločnosti Todini, výsluchom svedka), pričom sám vedúci organizačnej zložky Integra Construction KZ v článku pre Denník N uviedol, že Integra je majiteľom Todini, „takže sme prakticky jedna spoločnosť.“ A tieto skutočnosti potvrdil aj svedok J. Q.. Napadnutý výrok 1 preto predstavuje pravdivé skutkové tvrdenie, ku ktorému právo na opravu žalobcovi nevzniklo a teda súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú v danom prípade naplnené. Vo vzťahu k výroku 2 odvolací súd uvádza, že rovnako správne posúdil súd prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže žalobca nebol vo výroku 2 identifikovaný jednoznačne a nezameniteľne. Z obsahu článku nevyplýva, že vždy pod pojmom konzorcium je myslený žalobca, v článku je výraz spoločné konzorcium spresnené uvedením „niekde je to Todini s Integrou bez Cedisu alebo Cedis bez nich“. Zároveň z článku jednoznačne nevyplýva, že autor článku má pod spojením združením Integry na mysli žalobcu. Svedok R.. J. Q. potvrdil, že pod pojmom konzorcium mal na mysli tú skupinu spoločností, ktorá figurovala v aktuálnom tendri. 6.Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj výrok 3 článku ako hodnotiaci úsudok autora, na ktorý nadväzuje aj nasledujúci text článku: „Zatiaľ je očividné, že sú ambiciózni tak ako na železniciach“. Súd správne konštatoval, že obe vety je možno posudzovať ako subjektívny postoj autora, jeho názor a záver k uvádzaným faktom v článku. Naviac z uvedeného znenia článku nevyplýva nepravdivé skutkové tvrdenie, spočívajúce v tom, že spoločnosť Integra a žalobca sú spoločne s uchádzačmi vo verejnom obstarávaní vyhlásenom Národnou diaľničnou spoločnosťou.
7. Odvolací súd ešte poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolaní namieta, že čitateľ si s pojmom Kazachovia identifikuje len kazašskú spoločnosť Integra a nie taliansku spoločnosť Todini, a preto výraz „Kazachovia s Cedisom miešajú karty aj vo veľkých zákazkách NDS“ môže mať len taký význam, že „kazašská spoločnosť Integra spolu so spoločnosťou Cedis sa zúčastňujú aj veľkých zákaziek NDS“. Tieto závery žalobcu však nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú len domnienkou žalobcu. Je zrejmé, že pojem „Kazachovia“ predstavuje prípustné novinárske zjednodušenie, ktorého prípustnosť je dlhodobo judikovaná Ústavným súdom SR aj Európskym súdom pre ľudské práva. Závery súdu vo vzťahu k výroku 3 sú preto správne a súd rovnako vec správne právne posúdil, keď posúdil výrok 3 ako hodnotiaci úsudok autora, voči ktorému tlačový zákon vznik práva na opravu nepripúšťa. 8. Odvolací súd dáva do pozornosti v súvislosti so všetkými troma výrokmi napadnutého článku, že možno len veľmi ťažko trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení v publikovaných článkoch, významné vždy musí byť to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo skutočnosti. - tak ako to už konštatoval súd prvej inštancie.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi priznal v rozsahu 100%.
10.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).