Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Pc/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Bučkovou, v právnej veci navrhovateľky

- matky: G. O., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Pezinok, práv. zast. Advokátska kancelária Zvara advokáti s. r. o. so sídlom Námestie SNP č. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878 a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: W. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/XXXX, XXX XX L., maloletého dieťaťa: L. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že W.B. W., narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletého L. O., narodeného XX.XX.XXXX z matky G. O., narodenej XX.XX.XXXX.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:

Maloletý L. O., narodený XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého L. O., narodeného XX.XX.XXXX sumou 170 EUR mesačne počnúc dňom 08.12.2017 a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Zročné výživné na maloletého L. O., narodeného XX.XX.XXXX za obdobie od 08.12.2017 do 31.10.2019 v sume 2.771,61 EUR je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach vo výške 50 EUR spolu s bežným výživným až do zaplatenia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky nastane splatnosť celého zročného výživného.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. O., narodeným XX.XX.XXXX každú stredu od 15:00 do 19:00 hod. a každý víkend od 15:00 hod do 19:00 hod.

III. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresný súd Pezinok dňa 19.01.2018 žiadala matka maloletého L. O., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej už len „maloletý“), aby súd určil otcovstvo odporcu k maloletému a rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matke a otec bude zaviazaný platiť výživné v sume 200 EUR mesačne od 08.12.2017, teda od narodenia maloletého. Zároveň žiadala aj náhradu trov konania od odporcu.

2. Návrh odôvodnila tým, že v čase pred pôrodom žila s odporcom v spoločnej domácnosti od februára 2014 do konca mesiaca marca 2017. V uvedenom období malo dôjsť aj k splodeniu maloletého. Koncom marca 2017 sa však s odporcom rozišli, aj keď tento vedel, že je navrhovateľka tehotná. Zaujímal sa len o prerušenie tehotenstva. Po rozchode spolu prestali komunikovať, odporca nejavil žiaden záujem o ňu ani o to, ako sa jej v tehotenstve darí a tiež neprejavil záujem o narodené dieťa. Po narodení syna navrhovateľka domnelého otca viackrát kontaktovala telefonicky, čo však on ignoroval. Zároveň sa snažila odporcu kontaktovať aj osobne, no k stretnutiu a riešeniu situácie maloletého nedošlo, nakoľko sa odporca vyhýbal.

3. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že jeho vzťah s navrhovateľkou začal v dobe, keď bola táto vydatá. Navrhovateľka má z prvého manželstva tri maloleté deti, o ktoré sa potom spoločne starali. Potvrdil, že s navrhovateľkou spolu žili v období od februára 2014 do marca 2017, pričom vzťah ukončili z dôvodu jeho úplného ochladnutia. Ohľadom tvrdenia navrhovateľky, že otcom maloletého môže byť jedine on oponoval, nakoľko v čase ich spoločného bývania sa vyskytla obojstranná nevera. O tehotenstve navrhovateľky sa mal dozvedieť až v čase, keď už bol vzťah medzi nimi narušený a už spolu nežili. Ďalej potvrdil, že ho navrhovateľka kontaktovala, avšak malo tomu tak byť len raz, keď mu oznámila, že je v druhom stave a vypýtala si peniaze na prerušenie tehotenstva. Tieto jej odporca poskytol, avšak k prerušeniu tehotenstva neprišlo. Nakoľko mala navrhovateľka už pár hodín po rozchode strechu nad hlavou a fungujúci vzťah, bral to tak, že dieťa nie je jeho. V uvedenej dobe neudržiaval s matkou maloletého žiaden kontakt. O skutočnosti, že sa narodil maloletý navrhovateľka odporcu nijako neinformovala a to ani telefonicky ani osobne. Záverom požiadal súd o prešetrenie návrhu na začatie konania a o presné určenie DNA testov, nakoľko si nie je istý, či matka sama vie, kto je otcom maloletého dieťaťa. S návrhom matky na požadované výživné nesúhlasil a to s poukazom na svoju finančnú situáciu.

4. Na pojednávaní dňa 28.05.2018 domnelý otec pripustil, že dieťa môže byť jeho, avšak zotrval na svojej žiadosti o testy DNA. Súd uznesením č. k. - 162 zo dňa 30.08.2018 pribral do konania znalca doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc., za účelom vypracovania znaleckého posudku na určenie pomocou metódy založenej na DNA zúčastnených osôb, či je možné domnelého otca určiť ako biologického otca maloletého a stanoviť hodnotu pravdepodobnosti jeho otcovstva. 5. Na pojednávaní dňa 16.10.2019 navrhovateľka doplnila, že s maloletým býva v rodinnom dome v Šenkviciach u priateľa, ktorému prispieva na bývanie sumou 100 EUR mesačne. Okrem nich sa tam zdržiavajú aj ďalšie tri deti navrhovateľky, ktoré má so svojím bývalým manželom a ktoré sú zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Toho času je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, poberá prídavky na štyri deti a jej príjem sa pohybuje okolo 300 EUR mesačne (97,36 EUR prídavky + 214 EUR rodičovský príspevok). Maloletý je alergik, má oslabenú imunitu a má alergiu na trávu a pele. Predložila vyčíslenie mesačných nákladov na maloletého spolu vo výške 320 EUR a to: strava 80 EUR, hygienické potreby 85 EUR, oblečenie 30 EUR, lieky 30 EUR, cestovné na lekárske vyšetrenia 30 EUR, pomerná časť nákladov spojených s bývaním 50 EUR, drogéria 15 EUR. Navrhovateľka ďalej uviedla, že sa s odporcom vie dohodnúť na starostlivosti. Odporca matke prispieva od júna 2019 sumou 150 EUR mesačne, pričom zároveň jednorazovo uhradil sumu 500 EUR.

6. Odporca uviedol, že pracuje ako kuchár v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok a jeho čistý mesačný príjem je cca 550 EUR. Býva v zamestnaneckej ubytovni na Svätoplukovej 11/27 v Pezinku. Mesačné náklady vyčíslil sumou 360 EUR a to: náklady spojené s bývaním 160 EUR, spotrebný úver 200 EUR.

7. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na povahu oboch rodičov a prvotné problémy v komunikácii a pri dohadovaní starostlivosti o maloletého navrhuje, aby súd v rozsudku upravil aj styk maloletého s otcom, aby v budúcnosti s týmto nevznikali problémy.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dokladmi: rodný list maloletého, rozpis mesačných nákladov matky na maloletého, rozpis mesačných príjmov matky, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matkou, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa matkou, výpisy z účtu odporcu, lustrácia účastníkov v Sociálnej poisťovni, správa kolízneho opatrovníka a vykonal vo veci znalecké dokazovanie z odboru genetika.

9. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

10. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. V danom prípade síce rodičia súhlasne otcovstvo k dieťaťu neurčili, avšak zo záverov znaleckého posudku č. 39/2018 vyplynulo, že odporca je otcom maloletého a to s určitosťou 99,99999 %. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že muž, ktorého matka označila v návrhu je otcom maloletého Patrika. Súd preto určil jeho otcovstvo.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Na pojednávaní dňa 16.10.2019 matka uviedla, že trvá na podanom návrhu, a to tak ako bol doručený súdu až na výšku výživného. Odporca od júna 2019 prispieva matke výživným v sume 150 EUR mesačne. Výživné, ktoré by bolo podľa názoru matky postačujúce, by si vedela predstaviť vo výške 170 EUR mesačne. Otec s návrhom matky súhlasil. Následne sa rodičia dohodli aj ohľadom styku otca s maloletým.

27. Kolízny opatrovník súhlasil s dohodou rodičov a navrhol súdu rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko táto je v záujme maloletého a zároveň je aj v súlade so zákonom o rodine.

28. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky § 62 a § 75 Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil.

29. Matka zároveň žiadala v návrhu priznať jej náhradu trov konania.

30. Podľa ust. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

31. Súd vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách. Matka bola úspešná a súd považuje za spravodlivé, aby jej odporca uhradil trovy konania. Súd pri posudzovaní otázky spravodlivosti vychádzal z toho, že odporca napriek tomu že od marca 2017 mal vedomosť o tom, že je navrhovateľka tehotná a on je zrejme otcom maloletého, bol v otázke určenia svojho otcovstva nečinný. Už po narodení maloletého mohol navrhnúť matke vykonať testy DNA, čím sa mohlo predísť danému súdnemu konaniu. Navrhovateľke vznikli trovy na zaplatenom súdnom poplatku a tiež trovy súvisiace s právnym zastúpením matky. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva ako účastníci konania výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku.

Otec má právo podať odvolanie proti výroku č. I a výroku č. III v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v troch vyhotoveniach na Okresný súd Pezinok.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecným náležitostiam podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).