Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČ: 043 55 211, Česká republika, JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, adresa na doručovanie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti žalovanému: A. Y., E.. XX.XX.XXXX, I. W.. S. XXXX/ XX, XXX XX A., o zaplatenie 100,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 € od 19.4.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,00 eur od 19.04.2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,00 eur ako aj nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť MINIHOTOVOST a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 21, Česká republika uzatvoril so žalovanou dňa 14.03.2016 Smlouvu o zápujčce č. 483236, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 100,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom, t.j. odplatou za poskytnutý úver vo výške 28,00 eur, a to do 11.04.2016. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jej dlh splatným dňom 11.04.2016. Právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo mailov. Žalovaná na výzvy nereagovala. Ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu platbu. V dôsledku cezhraničného zlúčenia právny predchodca žalobcu zanikol a nástupníckou spoločnosťou sa stal žalobca, ktorý v rámci cezhraničnej fúzie zmenil svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia dlhu vo výške 100,00 eur, zmluvnej pokuty vo výške 12,00 eur a úroku z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlhu.

2. Upomínací súd zistil rozpor návrhu s právnymi predpismi, preto vyzval žalobcu, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. S vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, žalobca súhlasil.

3. Súd rozhodol platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 08.04.2019, ktorým návrhu v nerozporovanej časti, t.j. v znení výroku I. rozsudku, vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo

doručiť do vlastných rúk. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Platobný rozkaz bol preto v zmysle zrušený a spis bol postúpený dňa 28.06.2019 na prejednanie veci podľa na tunajší súd.

4. Žaloba (návrh) ako aj ostatné listinné dôkazy boli žalovanej doručované zákonným spôsobom, žalovaná sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom nevyjadrila.

5. Podľa (ďalej len „“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Podľa prvá veta , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

7. S poukazom na citované ustanovenia , súd vo veci, keďže išlo o drobný spor neprevyšujúci 1.000,00 eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo zverejnené zákonným spôsobom. Na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 16.10.2019 sa strany sporu nezúčastnili.

8. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav. Dňa 14.03.2016 právny predchodca žalobcu MINIHOTOVOST a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 21, Česká republika ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o zápujčce (č.l. 13), podľa ust. § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. a zákona č. 145/2010 Sb.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 100,00 eur s uvedením odmeny vo výške 28,00 eur, celkovej dlžnej čiastky v sume 128,00 eur, dňa splatnosti 11.04.2016 a hodnoty RPSN 2290,09 %. Zmluvu strany sporu uzatvorili prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk>, kde sa žalovaná zaregistrovala a požiadala o poskytnutie úveru vo výške 100,00 eur. V bode V. zmluvy žalovaná prehlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami (č.l. 16-18) a rozhodcovskou zmluvou (č.l. 14), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Zároveň potvrdila, že údaje, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné a súčasne vyhlásila, že je schopná splácať dlžnú sumu v zmysle zmluvy. Zmluva ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú opatrené podpismi zmluvných strán, nakoľko ide o zmluvu uzatvorenú na diaľku. Splatnosť zmluvy bola dohodnutá dňa 11.04.2016. Žalovaná dlh nezaplatila, preto sa dlh stal v tento deň splatným. Dňa 25.02.2019 bola žalovanej e-mailom zaslaná výzva na zaplatenie dlhu (č.l. 23).

9. Podľa bodu 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani všeobecnými podmienkami použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä príslušné ustanovenia , zákona o spotrebiteľského úveru a zákona na ochranu spotrebiteľa.

10. Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalobca má sídlo na území Českej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdu SR na konanie v tejto veci a tiež aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

11. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

14. Žalovaná má bydlisko na území SR, preto v súlade s vyššie cit. ustanoveniami Nariadenia č. 1215/2012 je daná právomoc súdov SR a je daná aj príslušnosť súdov SR v tejto veci. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade ako rozhodné právo zvolili právny poriadok ČR, v zmysle Nariadenia č. 593/2008 súd bude zmluvný vzťah posudzovať podľa právneho poriadku ČR.

15. Podľa § 2390 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej len „OZ ČR“), přenechá-li zapůjčitel vydlužiteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle libosti a po čase vrátil věc stejného druhu, vznikne smlouva o zápůjčce.

16. Podľa ČR, je-li čas plnění přesně ujednán nebo jinak stanoven, je dlužník povinen plnit i bez vyzvání věřitele.

17. Podľa ČR, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

18. Podľa ČR, po dlužníkovi, který je v prodlení, může věřitel vymáhat splnění dluhu, anebo může od smlouvy odstoupit za podmínek ujednaných ve smlouvě nebo stanovených zákonem.

19. Podľa ČR, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

20. Podľa § 2 Nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

21. Podľa § 1 ods. 1 druhá veta zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebiteľském úvěru (ďalej len „zákon č. 145/2010 Sb.“), spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem.

22. Podľa § 3 zákona č. 145/2010 Sb., a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání,

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 14.03.2016 prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej sumu vo výške 100,00 eur so splatnosťou 11.04.2016. Vzhľadom na povahu zmluvných strán je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ je právnickou osobou, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná má postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba nepodnikateľ, o čom svedčí skutočnosť, že v zmluve je označená identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa, a to menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Súd je toho názoru, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné právne predpisy spotrebiteľského práva upraveného v zákone č. 145/2010 Sb. ako aj v ČR. Žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnila a žalobcovi neuhradila ani časť požičaných peňažných prostriedkov. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným na vymáhanie dlhu, nakoľko sa z titulu zlúčenia stal právnym nástupcom jeho právneho predchodcu, z ktorým žalovaná uzatvorila zmluvu o pôžičke. V rámci upomínacieho konania žalobca súdu oznámil, že už na nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty netrvá, čo v zmysle

ods. 1 o upomínacom konaní posúdil ako čiastočné späťzatie žaloby. Podľa cit. ust. sa konanie v tejto časti zastavilo. Na žalobe v časti o zaplatenie sumy 100,00 eur žalobca zotrval. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu uhradila, žalovaná žiadnym spôsobom nevyužila prostriedky procesnej obrany a listinné dôkazy doložené dokonania ani skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo strany žalovanej rozporované, súd má za to, že žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej žaloby po jej čiastočnom späťvzatí, a to v časti istiny vo výške 100,00 eur. Súd preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej istiny vo výške 100,00 eur.

24. Žalobca si v žalobe okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, pretože žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej istiny. V rámci upomínacieho konania žalobca vzal žalobu čiastočne späť aj čo sa týka výšky uplatneného úroku z omeškania a teda konanie bolo aj v tejto časti zastavené zo zákona. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 19.04.2016 do zaplatenia, tak ako bol žalobcom uplatnený po čiastočnom späťvzatí, nakoľko neodporoval ustanoveniam ČR v spojení s ust. Nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb..

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.