Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-14-2019.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Manuvia SK Beta s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/ BEZ/2018/6181, O-623/2018 zo dňa 6.12.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 8.2.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: PO/BEZ/2018/6181, O-623/2018 ako aj prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č.: R 240/2018/SE, ROZ/2018/710, 2018/16131 zo dňa 8.10.2018, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti EXPRESS STAFFING, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod č. 1 zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 3 500 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce tým, že účastník konania využíval v dňoch 13.11.2017 a 14.11.2017 závislú prácu fyzickej osoby - W. N., ktorý pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu - montáž na výrobnej linke v priestoroch PCA Slovakia s.r.o. Trnava a s ktorou nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Rozhodnutím žalovaného č.: PO/BEZ/2018/6181, O-623/2018 zo dňa 6.12.2018 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že bolo jednoznačne preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca využíval v dňoch 13.11.2017 a 14.11.2017 závislú prácu fyzickej osoby W. N., ktorý pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu - montáž na výrobnej linke v priestoroch PCA Slovakia s.r.o. Trnava, napriek tomu, že so žalobcom nemala uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Tieto skutočnosti boli preukázané jednak zisteniami inšpektorov práce na základe vykonanej inšpekcie práce so zameraním na kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov a kontroly dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania ako aj výpisom z registra poistencov sociálnej poisťovne, v ktorom W. N. nebol žalobcom prihlásený do tohto registra. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal s W. N. uzatvorenú dohodu o zabezpečení
odborného kvalifikačného kurzu zo dňa 3.11.2017, v zmysle ktorej sa menovaný zúčastňoval na odbornom kvalifikačnom kurze v priestoroch spoločnosti PCA Slovakia s.r.o., Automobilová ulica 1, Trnava. Podľa tejto zmluvy mal bezplatný kvalifikačný kurz trvať maximálne 7 pracovných dní, pričom bolo zistené, že tento zamestnanec bol odo dňa 6.11.2017 do 10.11.2017 na školiacom ostrovčeku na nočnej smene, tzv. B zmena a nasledujúce dva dni, t.j. od 13.11.2017 do 14.11.2017 už vykonával závislú prácu na výrobnej linke. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že v prípade W. N. sa jednalo o dočasné pridelenie zamestnanca podľa § 58 ods. 2 písm. a) až c) Zákonníka práce, keď žalobca prostredníctvom zamestnanca W. N. vykonával práce pre inú právnickú osobu (spoločnosť PCA Slovakia, s.r.o., Trnava), ktorá menovanému zamestnancovi ukladala pracovné úlohy, organizovala, riadila, kontrolovala jeho prácu a dávala mu pokyny. Túto činnosť zamestnanec vykonával v priestoroch užívateľského zamestnávateľa, s jeho pracovnými prostriedkami a na jeho zariadeniach. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že za tento delikt je právnická osoba objektívne zodpovedná, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Za spáchanie tohto správneho deliktu bola žalobcovi uložená sankcia vo výške 3 500 eur, ktorú považoval žalovaný za primeranú jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam ako aj vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (jednalo sa o nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby) a táto mu bola uložená v zákonnom ustanovenom rozpätí (zákonné rozpätie je určené až do sumy 200 000 eur), ktorá plnila preventívnu, výchovnú ako aj represívnu funkciu.
2. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že žalovaný bez ďalšieho dokazovania, či preverenia skutočností preukázaných žalobcom, v rámci odvolacieho správneho konania, prevzal tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, bez toho, že by sa zaoberal existenciou rozporov zistených v predmetnej veci, tieto rozpory neodstránil. Mal za to, že skutkový stav nebol riadne zistený, pretože nezodpovedá skutočnosti, že by W. N. v dňoch 13.11.2017 a 14.11.2017 vykonával závislú prácu - montáž na výrobnej linke v priestoroch PCA Slovakia s.r.o. v Trnave, pretože menovaný kvalifikačný kurz nedokončil a tento kurz bol vo vzťahu k W. N. predčasne ukončený dňa 13.11.2017, čo bol posledný deň kedy sa menovaný nachádzal v priestoroch PCA Slovakia s.r.o. . Ďalej namietal, že žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z absolútne neoverených ústnych informácií zamestnancov PCA Slovakia, pričom tieto tvrdenia si už ďalej neoveroval, nevykonal kontrolu správnosti týchto tvrdení, na základe čoho je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za zmätočné a nezákonné.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.3.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že bolo jednoznačne preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom, právne kvalifikovaného ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Skutkovú okolnosť, že kontrolovaná fyzická osoba závislú prácu v dňoch 13.11.2017 a 14.11.2017 vykonávala jednoznačne potvrdzujú zápisnice o podaní informácie, ktoré dopytované fyzické osoby (zamestnanci PCA Slovakia O. O., V. O. a S. O.), keď tieto osoby kontrolovali činnosť p. N. a potvrdili výkon jeho pracovnej činnosti, tak ako je formulovaný vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia. Ďalej tvrdil, že skutkový stav bol zistený dostatočne a bolo jednoznačne preukázané, že W. N. vykonával závislú prácu pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu, pričom konštatovanie, že menovaný dňa 14.11.2017 vykonával praktický zácvik na výrobnom páse bolo potvrdené tromi svedkami - vedúcim školiaceho strediska ako aj pridelenými dvomi školiteľmi zmeny B. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie tak uviedol, že táto bola náležitým spôsobom zdôvodnená čo do dôvodu ako aj do výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií vyplývajúcich z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom jej výšku 3 500 eur považuje za primeranú jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (jednalo sa o nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby), ktorá plní preventívnu, výchovnú ako aj represívnu funkciu. Ďalej uviedol, že pokuta bola uložená žalobcovi na spodnej hranici stanovenej zákonom, pričom výška pokuty bola zdôvodnená s poukazom na kritériá v ust. § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. .
4. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, keď k vyhláseniu rozhodnutia predchádzalo uverejnenie termínu pojednávania tak na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
5. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúceho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
6. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 311/2001 Z.z. závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
7. Z ust. § 1 ods. 2 a 3 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce vyplýva, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Táto závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, nemôže však byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Podľa názoru správneho súdu dohoda o zabezpečení odborného kvalifikačného kurzu uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a p. N. napĺňa znaky dočasného pridelenia podľa § 58 ods. 2 písm. a) a ž c) Zákonníka práce, nakoľko p. N. vykonával práce pre inú právnickú osobu (spoločnosť PCA Slovakia, s.r.o. Trnava), ktorá mu ukladala pracovné úlohy, organizovala ho, riadila ho, kontrolovala jeho prácu a dávala mu pokyny prostredníctvom jemu nadriadených zamestnancov. Možno teda konštatovať, že takéto konanie žalobcu sa javí ako obchádzanie zákona, pretože Zákonník práce pre riešenie úpravy obdobných pracovnoprávnych vzťahov poskytuje iné možnosti (napr. už vyššie spomínaný inštitút tzv. dočasného pridelenia podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce). Okrem toho z výpisu obchodného registra týkajúceho sa žalobcu vyplýva, že tento má postavenie agentúry dočasného zamestnávania, pričom predmetom činnosti je okrem iného aj sprostredkovania zamestnania za úhradu. V danom prípade žalobca mohol dočasné pridelenie p. N. realizovať formou dohody o dočasnom pridelení uzavretou medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo pracovnou zmluvou uzavretou medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom. Súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť v každom prípade uzatvorený pracovnoprávny vzťah. V danom prípade, podľa názoru správneho súdu, výkon závislej práce p. N. žalobca ako kontrolovaný subjekt podriadil pod dohodu o zabezpečení odborného kvalifikačného kurzu, ktorá bola uzavretá medzi ním a právnym predchodcom žalobcu. Z jej obsahu síce vyplýva, že p. N. sa zúčastňuje na odbornom kvalifikačnom kurze v priestoroch obchodnej spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. v rozsahu maximálne 7 pracovných dní, v skutočnosti však posledné dva dni tzv. kvalifikačného kurzu menovaný vykonával činnosť, ktorou boli naplnené kvalifikačné znaky závislej práce. Vyplýva to najmä z vykonaného dokazovania správnych orgánov, a to konkrétne výpovedí zamestnancov PCA Slovakia, s.r.o. p. O. O. (vedúci školiaceho strediska montáž), V. O. (koordinátor - školiteľ) a S. O. (koordinátor - školiteľ), ktorí v zápisniciach o podaní informácie zhodne uviedli, že p. W. N. posledné dva dni školenia, t.j. 13.11. a 14.11.2017 bol zaradený do výrobnej linky. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že činnosť realizovaná p. N. v dňoch 13.11. a 14.11.2017 jednoznačne vykazuje znaky závislej práce tak ako ju definuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Z obsahu otázok a odpovedí jednotlivých zamestnancov spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. správny súd nezistil, že by obsah zistení správnymi orgánmi, obsiahnutý v zápisniciach o podaní informácie bol nedostatočný pre rozhodnutie vo veci a že by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v tomto smere. Zo strany správnych orgánov došlo k
zabezpečeniu dostatočných podkladov pre začatie správneho konania a uložení pokuty, pričom zo strany správnych orgánov došlo na základe zistených skutočností k správnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, týkajúcu sa absencie konfrontácie výpovedí zamestnancov PCA Slovakia s.r.o. s predloženou dochádzkou, v ktorej pod dátumom 14.11.2017 chýba podpis W. N., správny súd má za to, že takýto nedostatok nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a to vzhľadom na existenciu výpovedí jednotlivých zamestnancov PCA Slovakia s.r.o., ktorí potvrdili, že menovaný v dňoch 13.11.2017 a 14.11.2017 pracoval na výrobnom páse.
8. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo zistené a za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, patrí medzi správne delikty právnickej osoby, ktoré sa zásadne neviažu na zavinenie. Za tento delikt je právnická osoba objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecne liberačné dôvody. Z tohto vyplýva záver, že právnická osoba, t.j. žalobca zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania.
9. Podľa názoru súdu žalovaný orgán verejnej správy dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a rovnako správne, v súlade so zákonom uložil žalobcovi pokutu, a to s poukazom na ust. § 19 ods. 2 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z., ktorú určil v spodnej hranici zákonného rozpätia, pričom jej výška bola zdôvodnená s poukazom na kritériá uvedené v ust. § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. . V žiadnom prípade nemožno konštatovať, že by v predmetnej veci nebol riadne zistený skutkový stav veci, z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že vykonané dokazovanie zo strany správnych orgánov bolo náležite vyhodnotené, pričom v hodnotení dôkazov správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy.
10. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
11. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o orgán verejnej správy, pričom neboli splnené podmienky na náhradu trov konania žalovanému (výnimočnosť).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.