Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-30S-66-2022.pdf
PDF · 127.5 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/66/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: NBA s.r.o., Štúrova 4330/25, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 550 341, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2436 zo dňa 24. 01. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Národný inšpektorát práce č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2436 zo dňa 24. 01. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania od žalovaného.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce v Žiline (ďalej len „inšpektorát práce“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) v období od 22. 06. 2021 do 03. 09. 2021 u žalobcu vykonal inšpekciu práce so zameraním na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“ alebo „Zákonník práce“) a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“ alebo „zákon o nelegálnej práci“).
2. V protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IZA-50-33-2.3/P-E24,25-21 zo dňa 03. 09. 2021, v znení opravy protokolu zo dňa 06. 09. 2021, boli konštatované 3 nedostatky spočívajúce v porušení Zákonníka práce a 1 nedostatok spočívajúci v porušení zákona o nelegálnej práci. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol s konateľom žalobcu prerokovaný dňa 03. 09. 2021, pričom konateľ uviedol, že zistené nedostatky budú odstránené. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na §
2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo doručené žalobcovi dňa 11. 11. 2021. Žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty v stanovenej lehote vyjadril.
3. Inšpektorát práce rozhodnutím č. k.: 332/2021-IZA-2.3/pok/R/M zo dňa 26. 11. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona o inšpekcii práce, spočívajúce v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci uložil pokutu vo výške 5 000 €. Žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že:
- v období od 01. 03. 2021 do 29. 04. 2021 do 8:14:04 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: A. B. (nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E.), ktorá v uvedenom období pre účastníka konania vykonávala závislú prácu: „administratívne práce“, mal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) - pracovná zmluva zo dňa 28. 02. 2021 (dátum nástupu do práce dňa 01. 03. 2021) a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra;
- v období od 01. 06. 2021 do 02. 07. 2021 využíval závislú prácu fyzickej osoby: F. G. (nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I.), ktorá v uvedený deň pre účastníka konania vykonávala závislú prácu „pomocné stavebné práce podľa potrieb zamestnávateľa“, mal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) - dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 28. 05. 2021 (uzavretá na obdobie od 01. 06. 2021 do 31. 05. 2022) a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2436 zo dňa 24. 01. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že žalobca sa v odvolaní snažil zdôvodniť protiprávnosť svojho konania a uviesť všetky pre neho poľahčujúce okolnosti, pričom nenamietal zistené porušenie. K porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania došlo. Zákon pripúšťa možnosť nápravy pri neskoršom zistení pochybenia, ale limituje dodatočné prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, a to do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na prihlásenie do tohto registra. Žalobca však zamestnancov prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia s nemalým oneskorením – v prípade A. B. po viac ako troch týždňoch od začatia výkonu činnosti zamestnankyne a v prípade F. G. po viac ako mesiaci od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Hoci nedošlo k súčasnému nelegálnemu zamestnávaniu dvoch fyzických osôb, nakoľko tu neexistuje časová spojitosť (protiprávny stav v prípade A. B. bol odstránený skôr, než nastal u F. G.), inšpektorát práce uložil pokutu vo výške 5 000 eur z dôvodu, že sa nejednalo o ojedinelý výskyt nedostatku, keďže nelegálne zamestnávanie bolo zistené v prípade dvoch fyzických osôb, pričom výšku pokuty inšpektorát práce určil aj z dôvodu zachovania materiálnej rovnosti účastníkov konania. Správne orgány pri určovaní výšky ukladanej pokuty za správny delikt podľa zákona o inšpekcii práce musia zvažovať vždy okolnosti podľa konkrétneho prípadu podľa kritérií zákonodarcom stanovených v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Sankcia vo výške 5 000 € je primeraná, plniaca výchovnú, preventívnu a represívnu funkciu. Žalovaný sa ako odvolací správny orgán stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu, prípadne zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom nepredložil nijaké nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
Správna žaloba – žalobné body
5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia a ich zmeny správnym súdom tak, že zníži výšku uloženej pokuty na 2 000 €, alternatívne aby správny súd zrušil druhostupňové aj prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec inšpektorátu práce na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
6. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o vyrovnanie sa so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil stotožnenie sa s výškou pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa plne stotožňuje s výškou sankcie tak, ako bola uložená zo strany inšpektorátu práce, hlavne s poukazom na to, že žalobca zamestnával nelegálne dve osoby, pričom ďalej len demonštratívne uviedol okolnosti, na ktoré pri uložení pokuty prihliadol inšpektorát práce, a to závažnosť zisteného porušenia povinností, ich následkov a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti žalobcu, dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku represie a preventívny účel. Žalovaný sa tak len odvolal na znenie § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a stotožnil sa s právnym názorom inšpektorátu práce, pričom zrejme opomenul prihliadnuť na skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku. Orgán verejnej správy musí v záujme zdôvodnenia spravodlivosti výšky uloženej pokuty jednotlivé body § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce analyzovať vzhľadom na zistený skutkový základ a túto analýzu obsiahnuť do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Pokiaľ uvedené opomenie, nemožno konštatovať, či skutočne na jednotlivé body uvedeného ustanovenia prihliadal, a teda nemožno mať dôveru v správnosť jeho rozhodnutia a takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Žalovaný pristúpil k uloženiu sankcie vo výške 5 000 €, ktorá predstavuje spodnú hranicu sankcie prísnejšej sadzby, a to aj napriek tomu, že v administratívnom konaní nebolo preukázané splnenie znakov prísnejšej skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania u dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Pri tak markantnom rozdiele medzi najnižšou a najvyššou sumou pokuty, ktorú môže orgán verejnej správy uložiť, musí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie jej výšky vrátane vysvetlenia všetkých okolností, na ktoré sa pri jej vyčíslení prihliadalo. Uvedené žalovaný opomenul, preto napadnuté rozhodnutie neodôvodňuje uloženie pokuty vo výške 5 000 €. V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia žalobca poukázal na časti odôvodnenia rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/226/04 zo dňa 19. 10. 2005 a sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30. 05. 2011.
7. Ďalej žalobca namietal, že pokuta v uloženej výške je preňho likvidačná a v žiadnom prípade nesplní preventívny účel, pretože s ohľadom na ekonomické výsledky žalobca nebude môcť ďalej vykonávať svoju činnosť, a teda ani poskytovať zamestnanie. Žalovaný sa k odvolacej námietke žalobcu o likvidačných následkoch výšky uloženej sankcie vôbec nevyjadril. Za účelom posúdenia likvidačného charakteru pokuty žalovaný nezisťoval finančné pomery žalobcu, nevyžiadal si daňové priznania ani iné dôkazy, na základe ktorých by túto skutočnosť posúdil a uložil pokutu vo výške, ktorá by nebola pre žalobcu likvidačná. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že príjem spoločnosti k 03. 09. 2021 (deň ukončenia inšpekcie práce) predstavoval sumu 14 166,67 €, náklady na mzdy: 5 244,12 €, na odvody: 1 844,99 €, na PHM: 977,00 €, na služby (najmä prenájom priestorov, prenájom strojov, poštovné): 3 696,03 €. V období od 03. 09. 2021 do 26. 11. 2021 (deň vydania prvostupňového rozhodnutia) bol príjem spoločnosti: 2 750,00 €, náklady na mzdy: 467,80 €, na odvody: 164,41 €, na PHM: 336,00 €, na rôzne služby: 989,05 €, a v období od 26. 11. 2021 do 31. 12. 2021 (doba ukončenia účtovného roka 2021, a teda doba krátko pred vydaním druhostupňového rozhodnutia) bol príjem spoločnosti: 0,00 €, náklady na mzdy: 798,46 €, na odvody: 280,16 €, na PHM: 173,33 €, na rôzne služby: 148,55 €. Podľa názoru žalobcu sa mali inšpektorát práce i žalovaný vysporiadať aj s touto skutočnosťou.
8. Žalobca zdôraznil, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní o výške sankcie a posudzovaní závažnosti konania žalobcu neprihliadli ani na skutočnosť, že vytýkané pochybenia v čase výkonu kontroly už netrvali a žalobca ich odstránil z vlastného podnetu okamžite po tom, ako na základe prešetrenia účtovných dokumentov zistil omeškanie pri prihlásení dotknutých zamestnancov. Takéto kontroly žalobca vykonáva pravidelne, avšak z dôvodu pandemickej situácie boli uskutočnené obmedzene. Žalobca tiež pravdivo priznal čas a obdobie prijatia dotknutých zamestnancov do zamestnania a ich pôsobenie v spoločnosti. Uvedené potvrdzuje, že sa nesnažil vyhnúť svojim verejnoprávnym povinnostiam a jeho ojedinelé pochybenie, ktoré sa snažil poctivým spôsobom napraviť,
nemalo žiadny negatívny dopad na zamestnané osoby ani systém verejného poistenia. Žalobca poukázal na to, že vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2013, od počiatku v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom sa snaží vytvoriť pre svojich zamestnancov čo najlepšie pracovné podmienky. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neuviedol svoje stanovisko k tomu, že uložená pokuta je vo vzťahu k závažnosti porušenia neprimerane prísna, že samotné porušenie povinností trvalo len krátky čas, čo vo svojom súhrne neopodstatňuje výšku uloženej pokuty. Žalobca namietol, že nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.
9. Žalobca vyjadril presvedčenie, že okolnostiam primeraná sankcia by bola uložená na spodnej hranici vo výške 2 000 €, keďže orgán verejnej správy v prípade porušenia povinností podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce musí sankciu uložiť. Z dôvodov vyššie uvedených sa žalobca domáhal, aby správny súd v zmysle § 198 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) využil sankčnú moderáciu a uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 €.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že pri rozhodovaní o uložení pokuty prihliadal na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené žalobcom, ktoré boli podkladom na spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Inšpektorát práce pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 5 000 € napriek tomu, že sa nejednalo o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, avšak z dôvodu, že sa v prejednávanom prípade nejednalo o ojedinelý výskyt nedostatku, keďže nelegálne zamestnávanie bolo zistené v prípade dvoch fyzických osôb, pričom výšku pokuty určil aj z dôvodu zachovania materiálnej rovnosti účastníkov konania. Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené priťažujúce aj poľahčujúce okolnosti danej veci, zásady správneho trestania aj požiadavky súdnej praxe v oblasti ukladania sankcií. Úlohou uloženej pokuty v zmysle zákonnej sadzby je aj výchovný účel, ktorý má v budúcnosti odradiť žalobcu od protiprávneho konania. Výška sankcie musí odzrkadliť záujem spoločnosti na tom, aby zákonom uložené povinnosti boli bezpodmienečne dodržiavané. Pri určovaní výšky pokuty inšpektorát práce vychádzal zo základných rovín pôsobenia sankcie – individuálnej a generálnej, pričom v danom prípade nie je pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Správny orgán všetky okolnosti porušenia zákona posúdil ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie – represívnu, výchovnú a preventívnu. Výška uloženej pokuty neprekročila výšku obvykle ukladaných pokút v obdobnom prípade, ani hornú hranicu zákonného rozmedzia. Nie je povinnosťou žalovaného zisťovať, či uložená pokuta bude mať pre žalobcu likvidačný charakter, naopak žalobca mal možnosť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie požiadať o splátkový kalendár.
11. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že sa dostatočne venoval odôvodneniu všetkými zákonnými kritériami nevyhnutnými k uloženiu pokuty, konkrétne ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Táto je odôvodnená podrobne v prvostupňovom rozhodnutí, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, že uložená sankcia bola odôvodnená náležite a teda nebolo potrebné opakovať dôvody jej uloženia.
Relevantná právna úprava, z ktorej správny súd vychádzal
12. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci; nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) na prihlásenie do tohto registra.
13. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase; zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.
14. Podľa § 2a ods. 2 zákona o nelegálnej práci v znení účinnom v rozhodnom čase; nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci; právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
16. Podľa § 6 zákona o nelegálnej práci; postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy (napr. § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z.z.).
17. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
18. Podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce; pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
19. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce; inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
20. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom od 01. 04. 2021; na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.
21. Podľa § 46 správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom
23. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., v dôsledku čoho je vec vedená pôvodne na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/66/2022 vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/66/2022.
24. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 31. 01. 2024. Keďže nariadeného pojednávania sa nezúčastnil žalobca ani žalovaný, súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 114 SSP a rozsudok vyhlásil v zmysle § 137 ods. 3 SSP. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v zmysle § 194 a nasl. SSP za použitia § 177 a nasl. SSP v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom nezistil dôvody, pre ktoré by mal postupovať v zmysle § 195 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
25. Žalobca v správnej žalobe nenamietal, že by sa nedopustil porušenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci tak, ako je toto porušenie opísané vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Po preštudovaní obsahu administratívneho spisu sa správny súd stotožnil so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy vo vzťahu k zisteniu, že žalobca sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania 2 osôb, keď v období od 01. 03. 2021 do 29. 04. 2021 do 8:14:04 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B. (manželka konateľa a jediného spoločníka žalobcu), s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah - pracovná zmluva zo dňa 28. 02. 2021 (dátum nástupu do práce dňa 01. 03. 2021) a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) na prihlásenie do tohto registra. Následne v období od 01. 06. 2021 do 02. 07. 2021 žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby F. G., ktorá v uvedený deň pre účastníka konania vykonávala závislú prácu „pomocné stavebné práce podľa potrieb zamestnávateľa“, mal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah - dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 28. 05. 2021 (uzavretá na obdobie od 01. 06. do 31. 05. 2022) a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) na prihlásenie do tohto registra. Inšpektorát práce vo vzťahu k zamestnávaniu manželky jediného spoločníka žalobcu vyhodnocoval aj možnosť aplikácie § 2a ods. 2 zákona o nelegálnej práci (v znení účinnom do 31. 12. 2022), pričom skonštatoval, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, keďže podľa výpisu z registra Sociálnej poisťovne manželka jediného spoločníka žalobcu od 01. 03. 2021 nebola dôchodkovo poistená, nebola poberateľkou dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Tieto skutkové zistenia žalobca nenamietal, domáhal sa len zohľadnenia situácie, za ktorej k jeho pochybeniu došlo (pandemická situácia, zlyhanie ľudského faktora, neznalosť zákona) a toho, že sám vykonal kroky smerujúce k náprave protiprávneho stavu, jeho konaním nebola spôsobená žiadna škoda a že nezamestnával nelegálne súčasne 2 a viac osôb.
26. Zodpovednosť zamestnávateľa – právnickej osoby za správny delikt vymedzený v § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce je tzv. absolútnou objektívnou zodpovednosťou, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie právnickej osoby. Nevyžaduje sa preto preukázať zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať, čo znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Jej predpokladom je len preukázanie porušenia právnej povinnosti, t. j. protiprávneho konania alebo protiprávneho stavu. Zamestnávateľ zodpovedá za porušenie povinnosti absolútne bez ohľadu na to, či bola povinnosť porušená zavineným konaním alebo opomenutím konania ním samotným alebo jeho zamestnancom, či treťou osobou alebo v dôsledku určitých okolností a tiež bez ohľadu na následné odstránenie zisteného nedostatku. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti vylučuje zo skúmania subjektívnu stránku deliktu. Orgán verejnej správy preto preukazuje len samotné porušenie právnej povinnosti zo strany zamestnávateľa, a nie jeho zavinenie. Na to, aby sa zamestnávateľ mohol zbaviť zodpovednosti za zistené porušenie povinností, musel by predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, teda že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorého porušenie mu bolo vytknuté v administratívnom konaní o správnom delikte. Zodpovednosť žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce
je objektívna, pričom zákon neupravuje možnosť vyvinenia žalobcu z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce aj žalovaný správne posúdili zodpovednosť žalobcu za správny delikt, ktorý mu bol kladený za vinu, ako zodpovednosť objektívnu. Orgány verejnej správy svoju úvahu o zodpovednosti žalobcu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dostatočným spôsobom odôvodnili, pričom sa vysporiadali aj s nemožnosťou zohľadnenia žalobcom namietaných skutočností (pandemická situácia, zlyhanie ľudského faktora). V tomto smere im nie je možné vytknúť žiadne pochybenie.
27. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pokiaľ ide o zdôvodnenie výšky uloženej pokuty, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu o likvidačných následkoch výšky uloženej pokuty, ani sa nevyjadril k žalobcom uvádzaným skutočnostiam, že žalobca sám vykonal kroky smerujúce k náprave protiprávneho stavu a že nezamestnával nelegálne súčasne 2 a viac osôb. Nepreskúmateľnosť vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty vytýkal aj prvostupňovému rozhodnutiu, z ktorého podľa jeho názoru nie je zrejmé, na základe akých skutočností mu bola sankcia vo výške 5 000 € uložená.
28. Je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré orgán verejnej správy náležitým spôsobom odôvodní. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom pokuta nesmie byť uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Vo sfére páchateľa správneho deliktu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Pokuta má byť pre páchateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou a uloženou výlučne za účelom potrestania.
29. Správny súd preskúmal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ohľadne výšky uloženej sankcie a dospel k záveru, že mu nemožno vytknúť vadu nepreskúmateľnosti. V danom prípade inšpektorát práce uložil pokutu vo výške 5 000 €, hoci nešlo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, avšak prihliadol ako na priťažujúcu okolnosť, že sa nejednalo o ojedinelý výskyt nedostatku, keďže nelegálne zamestnávanie bolo zistené v dvoch prípadoch. Takto uložená pokuta je pri dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, pretože v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce mohol uložiť pokutu v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €. Správny súd považuje výšku uloženej pokuty za dostatočne odôvodnenú v prvostupňovom rozhodnutí, a to v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát práce vzal do úvahy samotnú závažnosť predmetného nedostatku a jeho následkov, pričom zohľadnil, že žalobca dodatočne prihlásil zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne, čím zmiernil negatívne dopady svojho konania. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca zamestnával 3 zamestnancov a vyššia pokuta by mohla výrazne negatívne zasiahnuť do chodu jeho podnikania a do počtu jeho zamestnancov. Ďalej bolo zohľadnené, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené v 2 prípadoch, teda sa nejednalo o ojedinelý výskyt nedostatku. Ako na poľahčujúcu okolnosť inšpektorát práce prihliadol na skutočnosť, že u žalobcu nebolo v minulosti zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa nebolo prihliadané, keďže pokuta bola ukladaná za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce nezohľadňoval ani skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, keďže výkon inšpekcie práce nebol zameraný na kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty prihliadal aj na mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou koronavírusu a s tým spojené neľahké podmienky podnikateľských subjektov. Inšpektorát práce svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto aj správna úvaha pri výške pokuty bola požitá v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce. Uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci správnej úvahy orgánu verejnej správy (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom inšpektorát práce v zákonom stanovených hraniciach uplatnil svoju právomoc a určil výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy bolo v súlade so zásadami logického uvažovania a prvostupňové rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, bolo aj náležite zdôvodnené. Hodnotenie dôkazov a určenie výšky pokuty je vecou voľnej úvahy orgánu verejnej správy a súd môže do voľnej úvahy zasahovať len v prípade, kedy by voľná úvaha nezodpovedala obsahu spisov, alebo by odporovala zásadám logického myslenia. Úlohou súdu je teda iba preskúmať, či takéto
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V danom prípade inšpektorát práce rozhodol o výške pokuty v medziach ustanovených zákonom.
30. Správny súd však musel prisvedčiť žalobcovi, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí nedostatočnosťou odôvodnenia v časti vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu ohľadne výšky pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím. V dôvodoch odvolania žalobca namietal predovšetkým neprimerane vysokú pokutu a tvrdil, že uloženie pokuty vo výške 5 000 € má pre žalobcu až likvidačný charakter. Žiadal zohľadniť mimoriadnu (pandemickú) situáciu, že nešlo o konanie úmyselné, ale o zlyhanie ľudského faktora, skutočnosť, že obaja zamestnanci boli v čase výkonu kontroly prihlásení v systémoch verejného poistenia a boli za nich uhradené odvody, teda nevznikla na strane zamestnancov ani štátu škoda. Odôvodnenie považoval žalobca za príliš strohé a z tohto dôvodu nedostatočné a nepreskúmateľné.
31. Pokiaľ žalobca v administratívnom konaní, hoci až v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, výslovne uvádzal jednotlivé okolnosti, ktoré žiadal zohľadniť pri určení výšky pokuty (pričom nešlo zjavne o také skutočnosti, ktoré by nemohli mať vplyv na určenie výšky pokuty), bolo povinnosťou žalovaného tieto okolnosti vo svojom rozhodnutí v tomto zmysle aj vyhodnotiť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len stroho skonštatoval, že inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty prihliadal na kritériá vyplývajúce z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, sankciu vo výške 5 000 € považuje za primeranú, plniacu výchovnú, preventívnu a represívnu funkciu a stotožňuje sa s právnym názorom inšpektorátu práce. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či a akým spôsobom pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia ohľadne určenej výšky pokuty zohľadnil napr. mimoriadnu (pandemickú) situáciu, skutočnosť, že obaja zamestnanci boli v čase výkonu kontroly prihlásení v systémoch verejného poistenia a boli za nich uhradené odvody, či možný likvidačný charakter uloženej pokuty pre žalobcu. Pokiaľ by žalovaný jednotlivé kritériá nepovažoval za relevantné, či žalobcom preukázané (napr. likvidačný charakter pokuty), bolo jeho povinnosťou sa s týmito skutočnosťami vysporiadať a odôvodniť ich neopodstatnenosť. K odvolacej (i žalobnej) námietke o likvidačnom charaktere pokuty žalovaný zaujal stanovisko až vo vyjadrení k správnej žalobe, čím však nemožno zhojiť, že sa s ňou opomenul vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný rezignoval na povinnosť vyplývajúcu mu z § 47 ods. 3 správneho poriadku, t. j. uviesť ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Keďže sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia.
32. Žalobca sa v správnej žalobe domáhal alternatívnym petitom sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP. Keďže správny súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a nutnosti jeho zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie, neboli splnené podmienky na postup podľa § 198 SSP. Určovanie výšky pokuty je primárne úlohou orgánov verejnej správy v rámci ich diskrečnej právomoci a správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do ich zákonnej úvahy, preto sankčná moderácia prichádza do úvahy najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom, čo však v predmetnej veci dosiaľ nebolo ustálené v dôsledku nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
33. Žalobca k správnej žalobe pripojil dôkaz – žalobcom vystavený prehľad jeho príjmov a výdavkov, ktorým mienil preukázať likvidačný charakter uloženej pokuty. Správny súd tento žalobcom predložený dôkaz nevykonal vzhľadom na záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. V ďalšom konaní bude práve úlohou žalovaného zaoberať sa odvolacou námietkou žalobcu o likvidačnom charaktere pokuty uloženej inšpektorátom práce, pričom bude postupovať v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom a v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku si obstará potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom zistenia presného a úplného skutočného stavu veci, pričom nie je viazaný len návrhmi žalobcu.
34. Správny súd uznal žalobné námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako dôvodné, rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom bude postupovať v súlade s § 3 ods. 2 a § 32 ods. 1 správneho poriadku a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dôsledne vysporiada so všetkými
odvolacími námietkami žalobcu tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko toto netrpí vadou nepreskúmateľnosti, ako je bližšie uvedené v odseku 29. tohto rozsudku.
35. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.