Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-29-2018.pdf
PDF · 142.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Tomšík TOMA - FLOCK, Zámček 1, Úľany nad Žitavou, IČO: 14 087 537, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ervín Erdélyi, advokátom, F. Kapisztóryho 2, Nové Zámky, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 01. 02. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/BEZ/2017/5981 O-781/2017 zo dňa 06. 12. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce v Nitre vykonal u žalobcu v dňoch 12. 10. 2016 a 09. 12. 2016 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov.
2. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. INA-34-36-2.2/P-A22,A24,A25-16 zo dňa 09. 12. 2016. V protokole boli opísané zistené nedostatky, ktorých bolo celkove 10, z čoho 4 nedostatky boli počas výkonu inšpekcie dňa 12. 10. 2016 žalobcom odstránené. Inšpektori práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce nariadili žalobcovi odstrániť zvyšných 6 zistených nedostatkov bezodkladne najneskôr do 60 dní od prevzatia protokolu. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložili žalobcovi ako zamestnávateľovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Predmetný protokol prevzal žalobca dňa 09. 12. 2016, čo potvrdil svojim podpisom na protokole. Dňa 04. 01. 2017 vypracoval Inšpektorát práce Nitra opravu protokolu v časti zistených nedostatkov označených pod bodom 4 a 5. Opravu protokolu prevzal žalobca dňa 11. 01. 2017. V administratívnom spise je tiež založená fotodokumentácia pracoviska žalobcu.
3. Dňa 23. 01. 2017 podal Inšpektorát práce Nitra oddeleniu právnych služieb návrh na uloženie pokuty za nedostatky zistené u žalobcu opísané v protokole zo dňa 09. 12. 2016 v znení jeho opravy zo dňa 04.
01. 2017. Podaním zo dňa 09. 08. 2017 bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty, a to za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne:
- za porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP a § 4 a Prílohy č. 1 bod 12.5 nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. tým, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, nakoľko ku dňu 12. 10. 2016 nevykonal primerané opatrenia na ochranu zamestnancov a iných osôb na pracovisku zamestnávateľa pred nebezpečenstvom pádu z výšky cca 1 meter z nebezpečného priestoru vyvýšenej pochôdznej plochy nachádzajúcej sa pred vstupom do prevádzky žalobcu,
- za porušenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP a § 4 a Prílohy č. 1 bod 12.5 nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. tým, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP ku dňu 12. 10. 2016 tým, že pracoviská s výskytom nebezpečných priestorov (prízemie prevádzky žalobcu, miesto zásobníka), v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov, nevybavil zariadeniami (napr. poklopom), ktoré by chránili zamestnancov opravených vstupovať do týchto priestorov pred nebezpečenstvom pádu.
Zároveň poučil žalobcu v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce o výške pokuty ukladanej za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), a to vo výške od 1.000 do 200.000 eur, pričom konštatoval, že porušenie uvedených predpisov bolo preukázané protokolom, opravou protokolu a fotodokumentáciou. Žalobcu poučil aj o jeho práve v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Predmetné podanie žalobca prevzal dňa 21. 08. 2017.
4. K predmetnému oznámeniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 22. 08. 2017, v ktorom uviedol, že nedostatky označené a špecifikované v bodoch 4 a 5 protokolu odstránil, k čomu priložil i fotodokumentáciu. Nedostatok špecifikovaný v bode 4 odstránil tým, že namontoval zábradlie a nedostatok špecifikovaný v bode 5 odstránil tak, že miesto pri zásobníku vybavil poklopom. Po vyjadrení inšpektora práce k začatiu správneho konania vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 232/17/ práv. IPNR_OPS/ROZ/2017/232 zo dňa 13. 09. 2017, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce, pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ust. § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení predpisu a zistenom skutkovom stave:
- za porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP a § 4 a Prílohy č. 1 bod 12.5 nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. tým, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, nakoľko ku dňu 12. 10. 2016 nevykonal primerané opatrenia na ochranu zamestnancov a iných osôb na pracovisku zamestnávateľa pred nebezpečenstvom pádu z výšky cca 1 meter z nebezpečného priestoru vyvýšenej pochôdznej plochy nachádzajúcej sa pred vstupom do prevádzky žalobcu,
- za porušenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP a § 4 a Prílohy č. 1 bod 12.5 nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. tým, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP ku dňu 12. 10. 2016 tým, že pracoviská s výskytom nebezpečných priestorov (prízemie prevádzky žalobcu, miesto zásobníka), v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov, nevybavil zariadeniami (napr. poklopom), ktoré by chránili zamestnancov opravených vstupovať do týchto priestorov pred nebezpečenstvom pádu.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Rozhodnutím č.: PO/BEZ/2017/5981 O-781/2017 zo dňa 06. 12. 2017 žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 232/14/práv. zo dňa 13. 09. 2017 potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa. Konštatoval, že Inšpektorát práce Nitra ako správny orgán prvého stupňa nepochybným spôsobom preukázal, že účastník konania (žalobca) v pozícii zamestnávateľa spáchal správny delikt posúdený ako porušenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. a ust. § 4 a Prílohy č. 1 bod 12.5 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. Účastník konania spáchal tento delikt takým spôsobom, že tento nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu 12. 10. 2016 nevykonal primerané opatrenia na ochranu zamestnancov a iných osôb na pracovisku zamestnávateľa pre nebezpečenstvom pádu z výšky cca. 1 meter z nebezpečného priestoru vyvýšenej pochôdznej plochy nachádzajúcej sa pred vstupom do prevádzky a nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 12. 10. 2016 tým, že pracoviská s výskytom nebezpečných priestorov (prízemie prevádzky, miesto zásobníka), v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov, nevybavil takéto pracovisko zariadeniami (napr. poklopom), ktoré by chránili zamestnancov oprávnených vstupovať do týchto priestorov pred nebezpečenstvom pádu. Uviedol, že spáchanie predmetného deliktu nespochybniteľne preukazuje fotodokumentácia vyhotovená inšpektormi práce v priebehu inšpekcie práce priamo na mieste samom.
Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako irelevantné, nemajúce žiaden dopad na právne posúdenie veci a skutkové zistenia prípadu. V protokole zo dňa 09. 12. 2016 a v oprave protokolu zo dňa 04. 01. 2017 nezistil žiadne skutkové rozporuplnosti. Doplnil, že okamžité odstránenie niektorých z vytknutých nedostatkov priamo pri inšpekcii nezakladá účastníkovi konania žiaden oslobodzujúci liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval jeho administratívno-deliktuálnej zodpovednosti za zistené správne delikty. Porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. V danom prípade by sa účastník konania mohol vyviniť len v takom prípade, ak by predložil také dôkazy, ktoré by bez pochýb preukazovali, že zistený delikt nespáchal.
Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto bola v napadnutom rozhodnutí adekvátne zdôvodnená čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich z ust. § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. V nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. d) a z ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., táto bola uložená na dolnej hranici a žalovanému sa javila primeraná vo vzťahu k zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, plniaca preventívnu, výchovnú i represívnu funkciu. Doplnil, že ako odvolací orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť uloženú pokutu odpustiť, nakoľko povinnosť uloženia pokuty vyplýva priamo zo zákona č. 125/2006 Z. z. a iný postup by bol v rozpore s týmto zákonom.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
7. Žalobca sa žalobou zo dňa 01. 02. 2018, doručenou súdu dňa 05. 02. 2018, domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je predčasné, nezákonné, nedôvodné a obsahovo nepreskúmateľné, pretože je v rozpore s ustanovením Správneho poriadku. Namietal, že správne orgány nesprávne a nezákonne vyhodnotili vykonané dôkazy, pričom poukázal na nesúlad rozhodnutia žalovaného s materiálnymi dôkazmi a materiálnymi podmienkami, ktoré boli v čase kontroly u neho zistené.
Nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočíva v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď nedostatky v oblasti BOZP v časti B v bodoch 5, 8, 9, 10 boli počas výkonu inšpekcie odstránené. Napriek
tomu bol i tento skutok poňatý do opraveného protokolu zo dňa 04. 01. 2017 a tento bol podkladom rozhodnutia o uložení pokuty. V tomto smere poukázal na nejednoznačnosť, či sa jedná o nový skutok, alebo o skutok, ktorý mal byť podľa protokolu zo dňa 09. 12. 2016 odstránený.
Poukázal na to, že s inšpektorom práce Ing. Madom aktívne spolupracoval, všetky nedostatky odstránil, napriek tomu mu ale bola uložená pokuta vo výške 5.000,- eur.
Doplnil, že v danom čase zamestnával len jedného zamestnanca, ktorý pracoval výlučne len na certifikovanom stroji a mal výlučne vymedzený okruh svojho pracoviska, v ktorom sa bezpečne pohyboval a mal vytvorené všetky podmienky na výkon práce z hľadiska bezpečnosti pri práci. Žiadne iné osoby nemali prístup na pracovisko, vo vzťahu ku ktorému boli konštatované nedostatky. Napadnuté rozhodnutie považoval za rozporné so všetkými skutočnosťami a dôkaznými materiálmi, pretože v rozhodnutí sú zakotvené subjektívne dojmy a názory kontrolného orgánu, ktoré nekorešpondujú so skutočným skutkovým stavom. Mal za to, že postup správnych orgánov nebol v súlade s § 3 ods. 5 v nadväznosti na ust. § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Uvedené ustanovenia predstavujú zhmotnenie tzv. zásady materiálnej pravdy, ktorá sa musí premietnuť predovšetkým do odôvodnenia rozhodnutia a musí viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu. V súvislosti s uvedeným je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a následkom, ktorý popisuje žalovaný vo svojom rozhodnutí nie je, nikdy nebola a materiálne neexistuje. Dôkazy, ktoré predložil žalobca, kontrolný orgán vôbec nevzal do úvahy, jeho rozhodnutie je jednostranné, mravne a zákonne prispôsobené proti žalobcovi tak, aby bol tento za každých okolností v postavení vinníka, teda subjektu, ktorý musí byť pokutovaný za každú cenu. Uvedené rozhodnutie má znaky aj určitej šikany, čo je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Konštatoval, že žalovaný bez toho, aby náležitým spôsobom preskúmal jeho odvolanie, potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to napriek skutočnosti, že z jeho strany neboli naplnené znaky inštitútu objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pretože žalovaný rozhodol bez preskúmania materiálnych podmienok, ktoré žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa. Závažné porušenia kontrolóra pred a pri začatí správneho konania videl v tom, že:
- oznámenie o bežnej kontrole nebolo žalobcovi včas doručené a kontrolný protokol bol žalobcovi predložený na podpis až v deň kontroly,
- výsledok kontroly nebol so žalobcom a jeho právnym zástupcom ústne prerokovaný,
- neboli vykonané presné zamerania na univerzálne stroje,
- v kontrolnom protokole absentujú doklady o počte schodov, ktoré boli zlé, resp. ktoré nemali takú materiálnu substanciu, ktorá by kontrole vyhovovala,
- elektrická skriňa „hlavný vypínač“ obsahovala nálepky o funkčnosti takéhoto zariadenia,
- drtička na papier bola odstavená a založená označením „mimo prevádzky“,
- nakladacia rampa nemohla mať zábradlie, pretože rampa je súčasťou budovy,
- bol vypracovaný a prepracovaný protokol o bezpečnosti rizík, tento bol prepracovaný a doplnený o body, ktoré boli kontrolórovi predložené.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.07.2018 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
K žalobným bodom uviedol, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní, tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a že tieto oba akty aplikácie práva boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 a § 46 Správneho poriadku.
Mal za to, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázané spáchanie deliktu posúdeného ako porušenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. a ust. § 4 a Prílohy č. 1 bod 12.5 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. zo strany žalobcu. Poukázal na fotodokumentáciu, ktorá bola vyhotovená počas výkonu inšpekcie práce dňa
12. 10. 2016, pričom táto jednoznačne preukazuje tie skutkové okolnosti, že pochôdzna plocha nie je žiadnym spôsobom zabezpečená proti pádu z výšky cca 1 meter a taktiež, že miesto pri zásobníku nie je vybavené žiadnym bezpečnostným zariadením, ktoré by chránilo zamestnancov oprávnených vstupovať do týchto priestorov pred nebezpečenstvom pádu, práve naopak dané miesto pri zásobníku bolo odokryté len s čiastočnou ochranou nestabilnými doskami.
K rozporom v protokole zo dňa 09. 12. 2016 a oprave protokolu zo dňa 04. 01. 2017, ktoré žalobca namietal v podanej žalobe, uviedol, že v týchto nezistil žiadne skutkové rozporuplnosti. Skonštatovaním inšpektora práce v protokole zo dňa 09. 12. 2016 na jeho strane 5, že zistené nedostatky v oblasti BOZP v bodoch 5., 8., 9. a 10. boli počas výkonu inšpekcie práce odstránené, nedošlo k žiadnym skutkovým rozporuplnostiam v tomto protokole; došlo len k uvedeniu faktu, že nedostatky, resp. že porušenia uvedené v príslušných bodoch protokolu, ktoré boli u žalobcu v štádiu výkonu inšpekcie práce zistené, boli žalobcom ihneď odstránené ešte počas samotného výkonu inšpekcie práce. Vo vzťahu k dokumentu pod názvom ,,Oprava protokolu“ zo dňa 04. 01. 2017, ktorý sa preukázateľne dostal do dispozičnej sféry žalobcu dňa 11. 01. 2017 uviedol, že týmto dokumentom došlo len k odstráneniu zrejmých chýb v písaní, čím nijako nedošlo k zmene jednotlivých skutkových zistení, či k určitým skutkovým rozporuplnostiam, tak ako bolo vykreslené v podanej žalobe.
Námietku ohľadne neprerokovania protokolu považoval za irelevantnú a zavádzajúcu, keď poukázal na stranu 6 protokolu, kde je konštatované, že protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 09. 12. 2016, čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom. Doplnil, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Protokol o výsledku inšpekcie je len jedným z podkladov pre vydanie individuálneho správneho aktu. Ak mal žalobca pochybnosti o jeho správnosti, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej dvojmesačnej lehote od jeho oznámenia, čo však žalobca neurobil.
Bezodkladné odstránenie niektorých zo zistených nedostatkov žalovaný nemôže vziať na zreteľ, keďže táto okolnosť nezakladá žalobcovi žiaden liberačný (oslobodzujúci) dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za spáchanie zisteného deliktu, a to z dôvodu uplatňovania inštitútu objektívnej zodpovednosti za správne delikty v danom administratívno- deliktuálnom konaní. Za irelevantnú považoval i žalobnú námietku poukazujúcu na to, že žalobca mal v čase výkonu inšpekcie práce len jedného zamestnanca, ktorý mal vymedzený okruh svojho pracoviska, kde mal vytvorené všetky podmienky na výkon práce z hľadiska bezpečnosti pri práci a že do tohto priestoru nemala prístup žiadna iná osoba, čo zdôvodnil tým, že zákonná konštrukcia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. a ust. § 4 a Prílohy č. 1 bod 12.5 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť vykonať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. zabezpečiť pracovisko, tak aby spĺňalo všetky nevyhnutne potrebné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pričom splnenie tejto povinnosti nepodmieňuje, resp. neviaže na určitý, konkrétny počet zamestnancov. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný plniť danú zákonnú povinnosť bez ohľadu na to, či zamestnáva jedného alebo viacerých zamestnancov.
V závere konštatoval, že žalobca v podanej žalobe neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom poriadku.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
9. Právny zástupca žalobcu predložil súdu dňa 29. 10. 2018 vyjadrenie žalobcu k správnej žalobe. V tomto podaní žalobca uviedol, aké praktiky voči nemu používal inšpektor v roku 2014 vo vzťahu k podmienkam BOZP na pracovisku. Uviedol, že kontrola na jeho pracovisku bola nariadená treťou osobou. Niektoré nedostatky mu neboli vytknuté na mieste, ale až na Inšpektoráte v Nitre s odvolaním sa na fotodokumentáciu vyhotovenú na mieste v priebehu inšpekcie. Poukázal na svoj postup pri odstránení vytknutých nedostatkov. Zábradlie na nakladacej rampe dal namontovať hneď, keď mu to dovolilo počasie, pričom dňa 04. 01. 2017 oznámil inšpektorovi práce, že na osadenie zábradlia zadal objednávku a táto je v štádiu rozpracovanosti. Po namontovaní zábradlia opäť kontaktoval inšpektora práce a
požiadal ho, aby prišiel zábradlie skontrolovať. Drtička bola v čase kontroly mimo prevádzky a táto bola označená. Zamestnanec k drtičke prístup nemal, a to ani pri presune na svoje pracovisko. Prístup k drtičke bol zamedzený paletou a kartónmi. Otvory vedľa drtičky boli zakryté drevenými poklopmi, čo vyplýva aj z fotodokumentácie.
Uloženú pokutu označil za likvidačnú a vyzdvihol, že sa venuje podnikaniu v oblasti zlepšenia životného prostredia.
10. Na pojednávaní dňa 16. 10. 2019 právny zástupca žalobcu (zastupovanie na základe plnej moci bolo ukončené v čase medzi vyhlásením rozsudku a jeho písomným vyhotovením) poukázal na to, že predmetný prípad je pokračovaním z roku 2014, kedy bol žalobca riešený žalovaným v podobnej veci. Namietal, že zo strany žalovaného nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a preto je aj uložená pokuta nezákonná, lebo nezodpovedala skutočne zistenému skutkovému stavu veci. Žalovaným vymedzený skutok, za ktorý bola uložená pokuta, je nezákonný v tom smere, že žalovaný ako príčinu, resp. jednu z príčin uvádzal nezabezpečenie priestoru vyvýšenej pochôdznej plochy. Konštatoval, že táto plocha je prakticky nakladacia rampa, pričom táto bola skolaudovaná už v roku 1965. Vyzdvihol, že teda žiadna pochôdzna plocha neexistuje, existuje len nakladacia rampa, o ktorej vedel žalovaný už v roku 2014. žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil za účelom zistenia úplného skutkového stavu.
11. Žalobca na pojednávaní dňa 16. 10. 2019 uviedol, že v administratívnom spise nie sú zachytené všetky skutočnosti. Uviedol, že jeho zamestnanci boli riadne poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako i o bezpečnosti vstupu do prevádzky. Títo mali zakázané nachádzať sa na nakladacej rampe. Konštatoval, že mnohé veci uvedené ako závady v protokole neboli s ním prerokované, dozvedel sa o nich až pri podpise protokolu. K bodu nedostatku uvedeného v bode 4 protokolu uviedol, že tento bol odstránený a do hlásenia o odstránení nedostatkov ho nedával z dôvodu, že mu to povedal inšpektor, keďže to videl. Ohľadne nedostatku v bode 5 protokolu uviedol, že inšpektorov žiadal o predĺženie lehoty na odstránenie, lebo bolo zimné obdobie a v polovici marca 2017 kontaktoval Ing. Madu, ktorému oznámil odstránenie tohto nedostatku, nech to príde skontrolovať. Miesto uvedené v bode 5 protokolu nie je pochôdzna plocha, ale išlo o nakladaciu rampu. Poukázal tiež na skutočnosť, že nie je pravda, že o vykonaní kontroly bol vopred informovaný za účelom prípravy dokumentov, ktoré mali byť predložené pri kontrole k nahliadnutiu. Na otázky členky senátu žalobca upresnil, že v čase výkonu kontroly mal len jedného zamestnanca a pracovný pomer s ním bol ukončený v októbri 2017, pričom tento zamestnanec pracoval na certifikovanom stroji. Námietku zaujatosti voči inšpektorom vykonávajúcim inšpekciu práce v roku 2016 nepodal: Doplnil, že na inšpekciu práce prišli iní inšpektori ako ten z roku 2014, ktorého považoval za zaujatého.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/ BEZ/2017/5981 O-781/2017 zo dňa 06. 12. 2017 s poukazom na ust. § 194 a nasl. SSP a bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195, písm. b) SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná, preto podanú žalobu na pojednávaní vykonanom dňa 16. 10. 2019 za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 190 SSP zamietol.
13. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
14. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 02. 01. 2016 (ďalej len „zákon o BOZP“), zamestnávateľ v záujme zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie vlády sa vzťahuje na všetky pracoviská v odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry okrem pracovísk uvedených v odseku 2. Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na a) dopravné prostriedky používané mimo pracoviska a na pracoviská v dopravných prostriedkoch, b) dočasné pracoviská alebo mobilné pracoviská, c) pracoviská, na ktorých sa vykonáva banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, d) rybárske plavidlá, e) polia, lesy a iné plochy, ktoré sú súčasťou pôdohospodárskeho pracoviska a lesníckeho pracoviska a sú situované mimo ich objektov.
Podľa § 4 nariadenia, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovisko podľa § 1 ods. 1 spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2.
Podľa prílohy 1 bod 12.5 nariadenia, ak sa na pracoviskách vyskytujú nebezpečné priestory, v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov alebo predmetov, musia sa takéto pracoviská vybaviť zariadeniami, ktoré zabránia vstupu neoprávneným osobám do týchto priestorov Na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečných priestorov sa musia vykonať primerané opatrenia. Nebezpečné priestory sa musia zreteľne označiť podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1000 eur do 200 000 eur.
Podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce, závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia.
Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
17. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
18. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o uložení pokuty v sume 5.000,- eur žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie § 2 ods. 1 písm. a) bod 3. v spojení s § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce účinných v čase rozhodovania správnych orgánov, ktorého sa žalobca dopustil porušením § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP a § 4 a prílohy č. 1 bod 12.5 nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu 12. 10. 2016 nevykonal primerané opatrenia na ochranu zamestnancov a iných osôb na pracovisku zamestnávateľa pred nebezpečenstvom pádu z výšky cca 1 meter z nebezpečného priestoru vyvýšenej pochôdznej plochy nachádzajúcej sa pred vstupom do prevádzky žalobcu a tiež tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ku dňu 12. 10. 2016 tým, že pracoviská s výskytom nebezpečných priestorov (prízemie prevádzky žalobcu, miesto zásobníka), v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov, nevybavil zariadeniami (napr. poklopom), ktoré by chránili zamestnancov opravených vstupovať do týchto priestorov pred nebezpečenstvom pádu.
19. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie ,,trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. Ako bolo uvedené vyššie, v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt.
20. V danom prípade v čase výkonu inšpekcie práce ako aj v čase začatia správneho konania a rozhodovania správnych orgánov, v zmysle právneho poriadku SR správnym deliktom proti bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP (č. 124/2006 Z. z.) a ustanovenia § 4 a prílohy č. 1 bod 12.5 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. bolo konanie žalobcu spočívajúce v tom, nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď žalobca ako zamestnávateľ bol povinný zabezpečiť pracovisko podľa § 1 ods. 1 predmetného nariadenia tak, aby toto spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2, pričom z prílohy č. 1 bod 12.5 nariadenia vyplýva, že ak sa na pracoviskách vyskytujú nebezpečné priestory, v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov alebo predmetov, musia sa také pracoviská vybaviť zariadeniami, ktoré zabránia vstupu neoprávneným osobám do týchto priestorov a na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečných priestorov sa musia vykonať primerané opatrenia, pričom nebezpečné priestory sa musia zreteľne označiť podľa osobitného predpisu.
21. V prejednávanej veci je nesporné, že dňa 12. 10. 2016 a dňa 09. 12. 2016 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce. Dňa 12. 10. 2016 bola vyhotovená fotodokumentácia pracoviska žalobcu a dňa 09.
12. 2016 bol spísaný protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-34-36-2.2/P-A22,A24,A25-16, v ktorom bolo opísaných celkove 10 zistených nedostatkov v oblasti predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tento protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 09. 12. 2016 a tento uviedol, že ku zisteniam a nedostatkom uvedeným v protokole nemá pripomienky a námietky. Protokol obsahuje i podpis žalobcu, pričom rovnopis protokolu bol žalobcovi v tento deň (t.j. dňa 09. 12. 2016) odovzdaný. Z dôvodu chýb v písaní v protokole správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04. 01. 2017 dokument označený ako „oprava protokolu“. Tento dokument bol žalobcovi doručený dňa 11. 01. 2017. V protokole o výsledku inšpekcie boli opísané jednotlivé nedostatky, pričom ohľadne nedostatkov špecifikovaných v bodoch 4 a 5 protokolu v zmysle jeho opravy začal správny orgán prvého stupňa správne konanie o uložení pokuty.
22. Právna úprava platná a účinná v čase výkonu inšpekcie práce obligatórne zakotvovala povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku. Takouto povinnosťou bolo i zabezpečenie priestoru na pracovisku, v ktorom vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov alebo predmetov, zariadeniami, ktoré zabránia vstupu neoprávneným osobám do týchto priestorov, pričom na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečných priestorov bol zamestnávateľ povinný vykonať primerané opatrenia.
23. Porušenie vyššie uvedených povinností, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom je protiprávne konanie zodpovedného subjektu, ktorého znaky ustanovuje zákon (zákon č. 124/2006 Z. z., nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z.) a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákon č. 125/2006 Z. z.). To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne (alebo aj bezprostredne) odstránil zistený nedostatok.
24. Žalobca v podanej žalobe namietal rozpor rozhodnutí správnych orgánov so zisteným skutkovým stavom, keď nebrali ohľad na skutočnosť, že všetky zistené nedostatky odstránil a že v čase inšpekcie práce zamestnával len jedného zamestnanca, ktorý výlučne pracoval na certifikovanom stroji a výlučne mal vymedzený okruh svojho pracoviska, v ktorom sa bezpečne pohyboval a mal vytvorené všetky podmienky na výkon práce z hľadiska bezpečnosti pri práci. Tiež namietal závažné porušenie povinností inšpektora práce, keď mu nebolo doručené oznámenie o bežnej kontrole, protokol mu bol predložený na podpis až v deň kontroly a výsledok kontroly s ním nebol prerokovaný. K týmto námietkam správny súd poukazuje na odsek 21 tohto rozsudku, v ktorom sa vyjadril k objektívnej zodpovednosti za správny delikt, pre vznik ktorej je irelevantné dodatočné odstránenie nedostatkov zistených pri inšpekcii a tiež skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ zamestnával len jedného zamestnanca. Tvrdenie žalobcu o tom, že jeho zamestnanec mal vymedzený okruh svojho pracoviska, v ktorom sa mohol pohybovať a že pracoval len na certifikovanom stroji, nepovažoval správny súd za relevantné vyvinenie sa zo zodpovednosti za správny delikt, keď žalobca ničím nepreukázal, že kontrolované pracovisko, v ktorom vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov alebo predmetov, bolo v čase inšpekcie vybavené zariadeniami, ktoré zabraňovali vstupu jeho zamestnanca do týchto priestorov, resp. že na pracovisku boli v čase inšpekcie zreteľné primerané opatrenia, ktoré vykonal žalobca na ochranu svojho zamestnanca, ktorý bol oprávnený vstupovať do týchto priestorov (zábradlie na vyvýšenom priestore pred vstupom na pracovisko, poklop pri zásobníku). Nedostatky na kontrolovanom pracovisku správny orgán prvého stupňa riadne zadokumentoval fotografiami a opísal v protokole z inšpekcie (v znení opravy), voči ktorému žalobca nevzniesol žiadne námietky a vyššie uvedené nedostatky dodatočne odstránil, o čom informoval správny orgán prvého stupňa. K ostatným námietkam správny súd uvádza, že v danom prípade konal inšpektorát práce v súlade so zákonom o inšpekcii práce a Správnym poriadkom, ktoré mu neukladajú vopred informovať kontrolovaný subjekt o výkone inšpekcie práce. Pokiaľ ide o protokol, inšpektorát práce tiež postupoval správne, keď po vypracovaní protokolu oboznámil žalobcu s jeho obsahom (teda prerokoval ho) a na účely potvrdenia jeho prevzatia ho predložil žalobcovi na podpis. V danom prípade žalobca k protokolu žiadne námietky nevzniesol a prevzatie protokolu dňa 09. 12. 2016 potvrdil svojim podpisom. Súd zhodne s vysloveným názorom žalovaného konštatuje, že oprava protokolu zo dňa 04. 01. 2017 neobsahovala žiaden nový
nedostatok/skutok, ktorý by nebol špecifikovaný v protokole zo dňa 09. 12. 2016. K oprave protokolu zo strany inšpektorátu práce došlo z dôvodu zistenia chýb v písaní, ktoré boli vydaním opravy protokolu odstránené, pričom i toto podanie bolo preukázateľne doručené žalobcovi. Preto súd tieto námietky žalobcu vyhodnotil ako účelové a nedôvodné. Pokiaľ právny zástupca žalobcu i žalobca na pojednávaní dňa 16. 10. 2019 namietal, že pred vstupom na pracovisko nebola pochôdzna plocha ale nakladacia rampa, súd poukazuje na to, že žalobca mal túto skutočnosť namietať najneskôr pri prerokovaní protokolu z vykonanej inšpekcie práce, pričom na túto novo uvedenú skutočnosť už súd s ohľadom na uplynutie zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby prihliadať nemohol. K tvrdeniu žalobcu, že na jeho pracovisku sa žiadne nedostatky v čase výkonu inšpekcie nevyskytli, súd konštatuje, že toto jeho tvrdenie je v rozpore s jeho počínaním, keď niektoré z vytknutých nedostatkov žalobca odstránil už počas výkonu inšpekcie práce a niektoré odstránil dodatočne.
25. Súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci sa správne konanie začalo doručením oznámenia o začatí konania účastníkovi konania (žalobcovi), v ktorom bol špecifikovaný skutok, vo vzťahu ku ktorému sa bude viesť správne konania. V danom prípade to boli len 2 z celkove 10 nedostatkov špecifikovaných v protokole zo dňa 09. 12. 2016 v zmysle jeho opravy zo dňa 04. 01. 2017. S ohľadom na uvedené vo vzťahu ku nedostatkom špecifikovaným v protokole, pre ktoré správny orgán prvého stupňa nezačal správne konania v prejednávanej veci, správny súd považuje za nadbytočné vyjadrovať sa, pretože tieto nedostatky neboli predmetom administratívneho konania správnych orgánov, preskúmanie postupu a rozhodnutí ktorých je predmetom tohto konania o správnej žalobe v rámci správneho súdnictva.
26. Za nedôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalobcu, že správne orgány neprihliadali na ním predložené dôkazy. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca pred začatím správneho konania predložil dôkazy o odstránení v protokole (v znení opravy) vytknutých nedostatkov, pričom fotodokumentáciu preukazujúcu odstránenie nedostatkov predložil i spolu s vyjadrením k oznámeniu o začatí správneho konania. Tak ako bolo uvedené vyššie, odstránenie zistených nedostatkov (majúcich znaky správneho deliktu) nemá žiaden vplyv na objektívnu zodpovednosť za tento správny delikt, nezakladá žalobcovi žiaden liberačný (oslobodzujúci) dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za spáchanie zisteného deliktu. V danom prípade bolo zo strany správneho orgánu prvého stupňa dôvodne začaté správne konanie o uložení pokuty a to na podklade skutkového stavu opísaného v protokole (v zmysle opravy) podloženého fotodokumentáciou vyhotovenou inšpektormi správneho orgánu prvého stupňa.
27. K námietke žalobcu vo vzťahu k nepreukázaniu existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a vznikom následku správny súd uvádza, že žalobca si nesprávne deliktuálnu zodpovednosť stotožňuje so zodpovednosťou za vznik škody v zmysle súkromnoprávnych predpisov. Správne konanie spadá pod oblasť verejnej správy, pričom v danom prípade na účely konania a rozhodnutia o správnom delikte právna úprava preukazovanie príčinnej súvislosti zo strany správneho orgánu nepredpokladá a správnemu orgánu takúto povinnosť neukladá.
28. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky uvedené v podanej správnej žalobe sú v plnom rozsahu nedôvodné, pričom na ďalšie námietky, resp. skutočnosti, ktoré uviedol žalobca po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby (ide predovšetkým o novo uvedené námietky a skutočnosti prednesené na pojednávaní dňa 16. 10. 2019), už súd prihliadnuť nemohol, keď tieto nepredstavovali také skutočnosti, na ktoré súd prihliada ex offo.
29. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc existenciu vád v zmysle § 195 písm. a) až e) SSP konštatuje, že žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý je súladný s obsahom administratívneho spisu. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh správneho konania v predmetnej veci, pričom v správnom konaní pri postupe správneho orgánu nedošlo k relevantnému porušeniu zákona, či všeobecných zásad správneho konania. Žalobné námietky žalobcu nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie a zistené skutkové okolnosti, či právne posúdenie veci, a nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu tak, ako sa toho žalobca domáhal v podanej žalobe.
30. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal v jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj s právnymi závermi žalovaného sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil.
31. Uložená pokuta vo výške 5.000,- eur zodpovedá vyhodnoteniu aspektov pre uloženie pokuty podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Samotné uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť, je obligatórne s tým, že pri určení výšky pokuty bola zohľadnená závažnosť zisteného porušenia povinnosti a jej následok, počet zamestnancov a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotil, a žalovaný sa s ním stotožnil, aj represívnu a preventívnu (individuálnu i generálnu) funkciu uloženej sankcie. Pokutu bolo možné uložiť v rozsahu od 1.000,- eur až do 200.000,- eur. Pokuta vo výške 5.000,- eur bola uložená na dolnej hranici zákonného rozsahu, v rozhodnutiach správnych orgánov bola podrobne odôvodnená, táto nevybočuje z medzí a hľadísk určených zákonom, správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili svoj postup v rámci správnej úvahy, preto správny súd nemal dôvod moderovať uloženú sankciu. Aj správny súd považuje uloženú pokutu vo výške 5.000,- eur za primeranú a plniacu individuálnu aj preventívnu funkciu tak, aby sa uvedené pochybenia u žalobcu neopakovali a pôsobilo aj na ostatných zamestnávateľov preventívne s cieľom vyvarovať sa porušenia povinností vo vzťahu k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
32. Zhrnúc vyššie uvedené správny súd konštatuje, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, keď žalobca žalobnými námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť a správnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Preto správny súd podanú žalobu rozsudkom podľa ust. § 190 SSP zamietol.
33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
34. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.