Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/298/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: I. J., bytom L., Y. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 47,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. júla 2018, č.k. -95, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (výrok II.) a v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) p o t v r d z u j e . II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 47,12 eur, úrok vo výške 38,03 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 33,04%. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 128,42 eur, ktorá pozostávala z poplatku vo výške 47,12 eur, známeho úroku vo výške 38,30 eur, poplatku za upomienky v sume 10 eur a zmluvnej pokuty v sume 33 eur. Po vykonaní dokazovania mal súd preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 28.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver v sume 250 eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 492 eur (z toho náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v sume 242 eur) do 20.06.2014, ktorý deň bol zároveň dohodnutý ako termín konečnej splatnosti úveru. Z uvedenej sumy 144,12 eur predstavovalo odplatu (administratívny poplatok) a 97,88 eur úrok. Na základe dohody o plnení v splátkach k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.2013 sa žalovaná zaviazala sumu 492 eur zaplatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 41 eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.07.2013. Žalovaná uhradila celkovo sumu 287 eur. K zosplatneniu dlhu došlo k 21.06.2014. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , , o spotrebiteľských úveroch, až 4, , , a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 128,42 eur, pozostávajúcej zo známeho úroku vo výške 38,30 eur, poplatku vo výške 47,12 eur, poplatku za upomienku vo výške 10 eur a zmluvnej pokuty vo výške 33 eur. Po zrušení veci odvolacím súdom a opätovnom preskúmaní súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, preto ho nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má preto nárok na vyčíslený zmluvný úrok vo výške 38,30 eur a poplatok vo výške 47,12 eur. Ďalej uviedol, že zamietol žalobu v časti poplatku za upomienky v sume 10 eur a v časti zmluvnej pokuty v sume 33 eur. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku v sume 10 eur, tento poplatok nebol

individuálne dojednaný v zmluve o úvere, je neprimerane vysoký, nezodpovedá skutočným nákladom na zasielanie upomienky a súd ho posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , ktorá je podľa absolútne neplatná, v neprospech spotrebiteľa s poukazom na ust. , . Súd nepriznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 33 eur, o ktorej dojednanie v bode 7. VOP považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , pretože je určená paušálnou sumou, nezohľadňuje výšku dlhu ani obdobie, v ktorom spotrebiteľ riadne zo zmluvy plnil. Keďže súd dospel k záveru, že dohodnutie zmluvnej pokuty a upomienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle a tie súd v zmysle neplatné, priznal žalobcovi len nárok na poplatok vo výške 47,12 eur a vyčíslený zmluvný úrok vo výške 38,30 eur. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,04%, čo predstavuje jeho čistý úspech v spore (žalobca bol úspešný v sume 85,42 eur - 66,52%, žalovaná v sume 43 eur

- 33,48%).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči zamietajúcemu výroku (výrok II.) a v trovách konania (výrok III.). Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Uviedol, že je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPSÚ. Poukázal na znenie čl. 7 veta prvá VPPSÚ ohľadom zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je pritom dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a zaťažuje toho, kto zmluvnú povinnosť porušil. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že dlžník nesplnil svoj dlh vôbec alebo riadne. Podľa jeho názoru zmluvná pokuta nie je poplatkom ani úrokom zo zmluvy a preto nemožno poprieť jeho nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá je zabezpečovacím prostriedkom. On pritom preukázal, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a je dlhodobo v omeškaní s úhradou istiny. Ďalej poukázal na znenie čl. 7. veta tretia VPPSÚ, podľa ktorej: ,,Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu". Vzhľadom na uvedené podľa neho nie je možné považovať poplatok za zaslanie upomienky ako nekalú podmienku, nakoľko je zasielanie upomienok vyžadované priamo zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zasielaním upomienok si len plnil zákonom uloženú povinnosť. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, vrátane trov odvolacích. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu, vo výroku II. a v závislom výroku III. (o trovách konania) podľa ako vecne správny potvrdiť. 5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku (výrok I.) odvolaním napadnutý nebol, preto v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť ( ). 6. Súd prvej inštancie v danej veci nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, vychádzajúc z toho, že dojednanie o nej v čl. 7 veta prvá VPPSÚ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa , ktorá je v zmysle ust. neplatná. 7. S uvedeným sa odvolací súd stotožňuje a zároveň dodáva, že zmluvná pokuta pritom nebola dojednaná ani v písomnej forme ( ), čo je rovnako dôvodom jej neplatnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté iba vo všeobecných obchodných podmienkach (VPPSÚ), pričom nebolo preukázané, že by sa žalovaná s nimi pred uzatvorením zmluvy oboznámila a na znak súhlasu tieto podmienky aj podpísala. Dohoda o zmluvnej pokute, ako vedľajšieho záväzku, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok, je z hľadiska jej sankčných dôsledkov pre dlžníka tak závažným zmluvným dojednaním, že podľa názoru odvolacieho súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do všeobecných obchodných podmienok, ktorých text pripravuje dodávateľ a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale dohoda o zmluvnej pokute má byť zahrnutá do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2011, sp.zn. , z ktorého vyplýva, že ,,ak nie sú obchodné podmienky podpísané a pre ktoré zákon vyžaduje formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné". 8. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti nároku žalobcu na poplatok za upomienku vo výške 10 eur, keď zhodne so súdom prvej inštancie

považuje tento poplatok za neprimerane vysoký a nezodpovedajúci skutočným nákladom na zaslanie upomienky. 9. Keďže s poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) podľa ako vecne správny potvrdil, keď správne súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).