Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-87-2017.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne: I. H., T.. XX.X.XXXX, H. G. XX, XXX XX Ž., zastúpená JUDr. Marekom Belkom, LL.M., advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, proti žalovanej: Z. Y., T.. X.X.XXXX, H. G. XXX, XXX XX U., zastúpená JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 5.12.2017, domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Konkrétne žiadala určiť, že je spoluvlastníčkou v podiele 1-ice k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. U., a to k nehnuteľnosti CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 602 m2, CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1378 m2, CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2460 m2, CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 657 m2, CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 653 m2, CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1239 m2, CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 615 m2, CKN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 477 m2 a CKN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že ako závetná dedička po svojom otcovi Š. B. sa stala vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Tie jej boli vydané držiteľom, B. G., podľa zákona č. 403/90 Zb. na základe dohody o vydaní uvedených nehnuteľností, ktorá bola spísaná dňa 22.2.1993. V dohode sa konštatuje, že žalobkyňa je jedinou dedičkou po otcovi Š. B. a že len ona si uplatnila právo na vydanie nehnuteľností po ňom žiadosťou podanou na Obecnom úrade v G.Y. dňa 24.4.1991. Kataster nehnuteľností v Č. však vlastnícke právo žalobkyne do katastra nehnuteľností z dôvodu chybného spísania nezapísal, pretože predmetom dohody boli nehnuteľnosti v 1/1-ine. A to bol dôvod, pre ktorý B. G. podala návrh na určenie neplatnosti uvedenej dohody. Konanie o jej návrhu sa viedlo na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 9C/749/1995. Rozsudkom vydaným dňa 30.5.1996 bola uvedená dohoda určená za neplatnú. Žalobkyňa sa následne listom zo dňa 16.12.2004 opäť dožadovala vydania nehnuteľností, v rozsahu podielov, ktoré jej patrili, ale dňa 10.2.2005 jej B. G. oznámila, že uvedené nehnuteľnosti už boli vydané oprávneným osobám na základe ich žiadosti. Žalobkyňa následne z listu vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie U. zistila, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré jej už boli v roku 1993 vydané, sú zapísané na jej súrodencov N. B., N. B.Á. Z. Š. B., na každého v 1/6-ine. Podkladom k uvedenému zápisu bola dohoda o vydaní veci spísaná dňa 6.4.2004, z ktorej vyplýva, že nehnuteľnosti sa vydávajú oprávneným osobám podľa ich žiadosti zo dňa 27.8.1991 ako dedičom po nebohom Š. B.. Uvedené údaje sú zavádzajúce, nepravdivé. Uvedenú dohodu žalobkyňa
považuje za absolútne neplatný právny úkon, ktorý bol uskutočnený podvodom, chýba prejav vôle. Strany dohody konali v rozpore so zákonom, keď uvádzali nepravdivé údaje, čím sa snažili zákon obísť. N., N. Z. Š. B.Á. nepodali žiadosť o vydanie veci, lebo táto okolnosť by musela byť starostovi obce pri spísaní dohody so žalobkyňou už dňa 22.2.1993 známa. Dňa, kedy došlo k spísaniu dohody so súrodencami žalobkyne, 6.4.2004, nebolo ešte ukončené dedičské konanie po otcovi Š. B., toto sa skončilo až rozhodnutím vydaným vo veci 4D/765/1985 dňa 10.5.2011, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je po otcovi Š. B. jedinou dedičkou na základe závetu zo dňa 15.7.1984. Vzhľadom k uvedenému je následne neplatná potom aj zmluva pod č. V 3267/2006 zo dňa 4.12.2006, ktorou previedli N. B., N. B. Z. Š. B. svoje podiely na žalovanú Z. Y.. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpisy z listov vlastníctva, potvrdenie o právnom nástupníctve po nebohom Š. B., notársku zápisnicu Nz 473/96, geometrický plán, žiadosť žalobkyne adresovanú B. G. č. ŽA 17/93/PM, dohodu o vydaní veci zo dňa 22.2.1993, dohodu o vydaní veci zo dňa 6.4.2004, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kópiu návrhu na začatie konania o vydanie veci zo dňa 27.3.1992 (spisová značka OS Čadca 7C 280/1992), uznesenie D 765/85, odpis závetu Nz 93/84, uznesenie 4D 765/85, výpis z evidenčného listu č. XXXX, uznesenie KS Žilina 9Co/51/2000. V replike zo dňa 7.2.2019 na čl. 75, v ktorej skutkové tvrdenia doplnila, sa určenia vlastníckeho práva domáha z titulu závetu, ktorý bol zriadený jej právnym predchodcom Š. B. formou notárskej zápisnice dňa 11.4.1984 pod Nz 93/84. Uvedený závet bol poňatý aj do rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní 4D 765/85. Dohoda o vydaní veci zo dňa 6.4.2004 je absolútne neplatným právnym úkonom. Otázka platnosti tohto úkonu má byť riešená v tomto konaní ako predbežná. Žalobkyňa ako jediná dedička zo závetu uplatnila svoj nárok na predmetné nehnuteľnosti žiadosťou zo dňa 24.4.1991. Dohoda o vydaní veci pre žalobkyňu bola spísaná dňa 22.2.1993, v ktorej sa povinnou osobou konštatovalo, že okrem žalobkyne si nik neuplatnil nárok na vydanie nehnuteľností opísaných v žalobe. Nemôže byť preto pravdou, že dohoda o vydaní veci zo dňa 6.4.2004 bola spísaná po podanej žiadosti zo dňa 27.8.1991 N., Š. Z. N. B.. Možno hovoriť aj o podvode, avšak vzhľadom k tomu, že šlo o bratov žalobkyne, trestné oznámenie nepodala. O vydaní nehnuteľností sa dozvedela z oznámenia B. G. dňa 10.2.2005. Tiež poukázala na to, že povinná osoba uvedená v dohode zo dňa 6.4.2004 nepreukázala, že je držiteľom predmetných nehnuteľností, lebo podľa výpisu z evidenčného listu č. XXXX Správy katastra Č. zo dňa 19.2.2004 držiteľom uvedených nehnuteľností boli U. Ž., Š.. C.. Aj tento subjekt žalobkyňa o vydanie žiadala, k čomu pripojila aj listinný dôkaz. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovanou poukázala na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu tiež uviedla, že nehnuteľnosti nemohli byť po vyše 20 rokoch predmetom dedičského konania, pretože už boli na liste vlastníctva vedené na niekoho iného.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 13.12.2018 na čl. 63, v ktorom okrem toho, že poukazála na to, že žaloba nespĺňa náležitosti požadované zákonom, uviedla, že dohoda o vydaní veci č. V 723/2004, na základe ktorej nadobudli predávajúci v rade 2/ a 4/ vlastnícke právo, je naďalej platná. Žalobkyňa sa nedomáhala od roku 2004 vyslovenia jej neplatnosti. Z opatrnosti žalovaná vzniesla námietku premlčania, a to k titulu nadobudnutia, k dedičskému rozhodnutiu, aj vo vzťahu k lehote oprávneného dediča, v ktorej má právo žiadať vydanie dedičstva od dediča neoprávneného. Táto námietka smerovala aj k § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. K vyjadreniu pripojila kúpnu zmluvu zo dňa 1.12.2006. Na pojednávaní namietla aj nedostatok okruhu účastníkov konania, v nadväznosti na tvrdenú neplatnosť právneho úkonu. Tiež dôvodila nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Predmetom konania nebol prejednaný v dedičskom konaní. Žalobkyňa mala žalobu koncipovať inak. Žalovaná dupliku súdu nedoručila. Na pojednávaní doplnila skutkové tvrdenia v tom smere, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dohody o vydaní veci, ktorej účastníkom však nebola ani žalobkyňa, ani žalovaná. Poukázala na ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., s poukazom na ktorý nemožno aplikovať ustanovenia všeobecného zákona o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Bolo povinnosťou žalobkyne domáhať sa vydania uvedených nehnuteľností v zákonnej lehote. Pokiaľ svoje právo odvodzuje z titulu dedenia, žalovaná poukázala na právo oprávneného dediča domáhať sa vydania svojho dedičského podielu i v nadväznosti na § 486 Občianskeho zákonníka.
3. Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti právnych zástupcov strán, nakoľko v konaní nebol vznesený návrh na vykonanie dôkazu výsluchom strán. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:
4. Z notárskej zápisnice Nz 93/84 čl. 53 vyplýva, že táto bola spísaná na Štátnom notárstve v Č. dňa 11.4.1984. Š. B., T.. X.XX.XXXX, H. Y. XXX spísal závet, ktorým za dedičku všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý sa bude v čase jeho smrti nachádzať v jeho vlastníctve, určil svoju dcéru I. H., M.. B.. V časti označenej III. s názvom listina o vydedení vyplýva, že závet zriaďuje z dôvodu, že chce vydediť ostatných potomkov syna N. B. v celosti, pretože mu už za života dal poľnohospodársku pôdu, peňažnú hotovosť, nestará sa oňho, synom N. Z. Š. pomohol postaviť rodinné domy, dal im záhrady aj peniaze. Vydedenie robí z dôvodu, ako aj testament, že dcére I. H. nepomohol a ona sa tiež oňho stará.
5. Z uznesenia Okresného súdu v Čadci č. konania 4D 765/85-202, ktoré bolo vydané v dedičskej veci po poručiteľovi Š. B.Y., F. X.X.XXXX, T. H. Y. XXX, so zanechaním závetu, vyplýva, že súd potvrdil nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z poľnohospodárskej a lesnej pôdy, porastov, lúk a pasienkov v kat. úz. Y. V. U. žalobkyni v 3-inách a N. B., T.. X.X.XXXX v podiele 1-iny. Z odôvodnenia vyplýva, že poručiteľ zanechal závet napísaný formou notárskej zápisnice dňa 11.4.1984 pod č. Nz 93/84, ktorým celý svoj majetok poručil svojej dcére - žalobkyni. Dedičia boli s obsahom závetu oboznámený. N. B. Z. Š. B. prehlásili, že relatívnu neplatnosť závetu nenamietajú a nežiadajú výplatu svojich zákonných dedičských podielov. N. B. namietol relatívnu neplatnosť závetu a žiadal, aby mu bola potvrdená 1- ina z celého majetku. Z odôvodnenia, ale i samotného výroku uvedeného uznesenia, vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu (resp. podiely v nich) neboli predmetom dedenia po poručiteľovi Š.U. B..
6. Na odvolanie účastníkov dedičského konania bolo uvedené uznesenie č. k. D 765/85-202 uznesením Krajského súdu v Žiline 9Co 571/00 zo dňa 16.5.2001 zrušené a vec vrátená na súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň bolo odvolanie Š. Z. N. B. odmietnuté. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa zaoberal i výkladom textu notárskej zápisnice, keď posúdil, že ten nie je taký jednoznačný. Úvod druhej časti zápisnice - vydedenia môže byť vykladaný i tak, že ostatných potomkov (mimo I. H.) poručiteľ mienil vydediť a dôvody uvádzal len vo vzťahu k N. B., pričom v texte došlo k pisárskej chybe, za slovami „ostatných pozemkov“ mala nasledovať bodka a slovami „syna N. B.“ mala začínať nová veta. Odvolací súd uložil okresnému súdu vyriešiť v prvom rade otázku platnosti, resp. neplatnosti vydedenia, následne posúdiť námietky započítania a jednoznačne ustáliť predmet dedenia.
7. Následne uznesením č. konania 4D 765/85-351 zo dňa 25.5.2009 bolo dedičské konanie po poručiteľovi Š. B. prerušené až do rozhodnutia o spornej skutočnosti v súdnom konaní. Súd odkázal dediča N. B. na podanie žaloby proti spoludedičke I. H. o určenie, že N. B. je dedičom po poručiteľovi Š. B..
8. Z uznesenia č. k. 4D/765/1985-406 zo dňa 10.5.2011 na čl. 406 vyplýva, že súd napokon potvrdil nadobudnutie dedičstva, pozostávajúceho okrem iného i z nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U., jedinej dedičke I. H. (žalobkyni). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že s osobou, o ktorej sa zistí, že nie je dedičom, prestane súdny komisár konať. Zároveň pokračuje v konaní s tým, u koho sa možno dôvodne domnievať, že je dedičom. Nakoľko neopomenuteľní dedičia N. Z. Š. B. sa relatívnej neplatnosti záveru nedovolali, stratili status účastníkov konania. Dedič N. B., ktorý bol odkázaný v rámci dedičského konania na podanie žaloby z dôvodu sporu o dedičské právo v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o prerušení dedičského konania, v určenej lehote žalobu nepodal. Súd teda ďalej pokračoval v konaní bez zreteľa na tohto dediča v súlade s § 175 ods. 2 OSP. Z obsahu a zároveň i z výroku uvedeného dedičského rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom uvedeného sporu, resp. podiely k nim, neboli predmetom dedenia po Š. B.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2011.
9. Žalobkyňa sa už žalobou zo dňa 27.3.1992 domáhala na Okresnom súde v Čadci voči B. G. Z. G. U., Š..C.., Ž. vydania veci podľa zákona 403/90 Zb. Z obsahu žaloby vyplýva, že boli znárodnené parcely zapísané v pozemkovoknižných vložkách XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX Z. XX. Žalobkyňa žalobu podala ako závetná dedička po Š. B.. V žalobe tiež uviedla, že so žalovaným 1. B. G. dňa 18.4.1991 spísali zápisnicu, v ktorej bolo dohodnuté, že parcely budú vrátené. Keďže žalovaný 1/ doteraz dohodu o vydaní veci so žalobkyňou neuzavrel, bola nútená podať túto žalobu.
10. Z pripojeného spisu 7C 280/92 vyplýva, že uvedené konanie bolo uznesením č. k. 7C 280/92-14 zo dňa 22.5.1992 zastavené, a to pre späťvzatie žaloby, nakoľko žalovaný v konaní prejavil ochotu
uzavrieť so žalobkyňou dohodu o vydaní nehnuteľnosti, pokiaľ žalobkyňa k uvedenému predloží všetky potrebné doklady.
11. Z dohody o vydaní veci zo dňa 22.2.1993 čl. 32 vyplýva, že B. G., ako povinná organizácia, žalobkyni, ako oprávnenej osobe, vydala v celosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U., medzi nimi i žalované nehnuteľnosti. Z bodu II uvedenej dohody vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti vlastnícky patrili pôvodne nebohému otcovi Š. B.Ň., po ktorom oprávnená dedila na základe rozhodnutia vo veci D 765/85 a tiež matke Z. B., po ktorej bolo dedičstvo prejednané v konaniach D 828/68 a D 1174/86. Na základe uvedenej dohody jej účastníci podali 22.2.1993 i návrh na vklad vlastníckeho práva oprávnenej do katastra nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa v postavení oprávnenej sa mala stať ich výlučnou vlastníčkou.
12. Z pripojeného spisu 9C 749/95, a to z rozsudku č. konania 9C 749/95-33 zo dňa 30.5.1996, právoplatného dňom 22.7.1996, vyplýva, že súd určil, že dohoda o vydaní veci zo dňa 22.2.1993, uzavretá medzi B. G. Z. I. H., je neplatná.
13. Z dohody o vydaní veci zo dňa 6.4.2004 na čl. 36 vyplýva, že povinná osoba B. G. vydala na základe žiadosti zo dňa 27.8.1991 oprávneným osobám v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) po nebohom Š. B., F. X.X.XXXX Z. Z. B.Ň., F. XX.X.XXXX spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva XXXX kat. úz. U.. Ide i o parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z odseku III článku 1 dohody vyplýva, že v zákonnej lehote nepodala okrem N., Š. Z. N. B. žiadosť o vydanie nehnuteľností iná osoba, preto im bola vydaná vec celá. Na základe uvedenej dohody bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra dňa 7.4.2004.
14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 1.12.2006 na čl. 66 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi predávajúcimi N., Š. Z. N. B.Y., U. J. Ž., M.. B. v postavení predávajúcich a kupujúcou Z. Y.Š. (žalovanou). Predmetom kúpnej zmluvy boli i sporné nehnuteľnosti. Z článku 2 uvedenej zmluvy vyplýva, že predávané nehnuteľnosti nadobudli predávajúci N., Š. Z. N. B. na základe dohody o vydaní veci č. V 723/2004-417/2004.
15. Z geometrického plánu na čl. 30 vyplýva, že označenie parciel uvedených v žalobe predstavuje nový stav, doterajší stav obsahuje čísla PK parciel XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX Z. XX (stotožnenie pkn a ckn parciel sporné nebolo, vyplývalo i z jednotlivých listín).
16. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. U. mal súd zistené, že v časti A „majetková podstata“ sú ako parcely registra C uvedené všetky sporné nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa žalobou domáhala podielu 1-ice. V časti B označujúcej vlastníkov je uvedená ako vlastníčka týchto nehnuteľností v 1/1-ine žalovaná, a to na základe kúpnej zmluvy č. V 3267/2006 zo dňa 4.12.2006.
17. Podľa § 137 c CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Keďže v danom prípade ide o žalobu o určenie, či tu vlastnícke právo žalobkyne je alebo nie je, súd bol povinný zaoberať sa prioritne danosťou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení, pretože nejde o prípad, keď naliehavý právny záujem vyplýva priamo z osobitného predpisu. Súd túto otázku skúma z úradnej moci, kedykoľvek v priebehu sporu. Naliehavý právny záujem musí existovať ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Naliehavý právny záujem je daný spravidla tam, kde bez požadovaného určenia by zostalo právne postavenie žalobcu neisté. Ak je predmetom požadovaného určenia vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je naliehavý právny záujem daný, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak navrhované určenie k odstráneniu právnej neistoty nevedie, resp. na podklade rozsudku určujúceho vlastnícke právo k zmene právneho postavenia žalobcu nedôjde, naliehavý právny záujem daný nie je. Naliehavý právny záujem daný nie je ani vtedy, aby sa určovacím výrokom súdu malo určovať vlastnícke právo žalobcu v minulosti, t. j. že žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti v minulosti, nie ku dňu rozhodovania súdom.
19. Žaloba žalobkyne znie na určenie, že konkretizované nehnuteľnosti jej patria v 1 - ici. Nesporné a preukázané zároveň bolo, že k týmto nehnuteľnostiam je na LV zapísaná žalovaná. Vyhovujúcim rozsudkom by došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne (v rozsahu ňou požadovanej 1-ice).
20. Súd je viazaný žalobou podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, a to nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, preto vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým ho žalobkyňa urobila, bola povinná produkovať tvrdenia a dôkazy. Pozitívnou určovacou žalobou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti konkretizované vo výroku patria do jej vlastníctva v rozsahu 1 - ice. Dôvodila svojim statusom jedinej univerzálnej dedičky Š. B.. Titul svojho vlastníckeho práva preukazovala listinným dôkazom, závetom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že Š. B. odkázal žalobkyni všetky nehnuteľnosti, ktoré mal vlastniť ku dňu svojej smrti i v kat. úz. U. (teda i sporné nehnuteľnosti, resp. podiely v nich). V tomto smere sa súd zaoberal predovšetkým listinnými dôkazmi týkajúcimi sa dedičského konania po poručiteľovi Š. B., od ktorého žalobkyňa svoje právo ako jeho jediná, univerzálna, závetná dedička odvodzovala. Súd mal za preukázané, že podiely v sporných nehnuteľnostiach neboli v dedičskom konaní po poručiteľovi Š. B. prejednané. V týchto súvislostiach poukazuje aj na to, že právny zástupca žalobkyne sa vyjadril, že dodatočné dedičské konanie neprebehlo, pretože žalobkyňa ho neiniciovala, a to práve z dôvodu, že nehnuteľnosti boli zapísané už na tretiu osobu. V tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého, keďže sporné podiely neboli prejednané v dedičskom konaní, žalobkyni chýba titul nadobudnutia, žalobu mala preto koncipovať inak. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila ako titulom závetom, tento je titulom k nadobudnutiu predmetu dedenia, ku ktorému dochádza až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní. Potom sa stáva titulom vlastníckeho práva právneho nástupcu poručiteľa (v danom prípade Š. B.) dedičské rozhodnutie, tak, ako sa stalo titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne uznesenie č. k. 4D/765/1985-406 zo dňa 10.5.2011, v ktorom súd predmet dedenia presne vymedzil. V tomto predmete sporné nehnuteľnosti, resp. podiely v nich poňaté neboli.
21. Podľa názoru súdu vyhovením takto koncipovanej žalobe by súd suploval dedičské konanie, ktoré obísť podľa jeho názoru nemožno. Žalobkyňa mala správne žalovať, že sporné podiely patria do dedičstva po jej právnom predchodcovi Š. B.. Pre taký prípad by súd považoval obe procesné podmienky úspešnosti žaloby (popri naliehavom právnom záujme aj nerozlučný okruh strán sporu) za splnené, v nadväznosti na závery právoplatného dedičského rozhodnutia, keďže žalobkyňa bola jedinou univerzálnou dedičkou po svojom právnom predchodcovi.
22. Takto koncipovanej žalobe preto súd vyhovieť nemohol, bez ohľadu na to, či by sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne o neplatnosti dohody o vydaní veci zo dňa 6.4.2004 a následne i kúpnej zmluvy zo dňa 1.12.2006. Tieto otázky by mali relevanciu v spore o určenie nehnuteľností do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne. Súd sa preto listinnými dôkazmi produkovanými stranami, tvrdeným skutkovým stavom žalobkyne, ktorý smeroval k určeniu jej vlastníckeho práva, bližšie nezaoberal, nehodnotil ich. Z už vyššie uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. Na záver však súd považuje za potrebné uviesť, v nadväznosti na obranu žalovanej, vo vzťahu k § 3 ods. 2 a) zákona č. 87/1991 Zb., ktorý určuje poradie osôb, ktoré sú oprávnené žiadať o vydanie veci, ktorý určuje, že v prvom rade má právo požiadať o vydanie veci závetný dedič, ktorý by mal nadobudnúť celé dedičstvo. Ostatní potomkovia poručiteľa Š. B. (bratia žalobkyne - predávajúci) vedeli o závete, ktorý po celý čas nespochybnili, N. Z. Š. B. jeho relatívnu neplatnosť nenamietli, vedeli, že nie sú povolaní dediť, jediný N. žiadal svoj podiel z dedičstva. Všetci však vedeli, že prebieha dedičské konanie, že je v ňom spor o dedičské právo (medzi žalobkyňou a N. B.), pričom N. B., hoci bol súdom v dedičskom konaní vyzvaný, po celý čas žalobu o relatívnu neplatnosť závetu nepodal. Napriek tomu o vydanie veci požiadali, pričom žalobkyňu, o ktorej vedeli, že je jedinou závetnou dedičkou, obišli.
24. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore, ktorý v danom prípade mala žalovaná. V rozsahu 100 % jej vzniklo toto právo voči žalobkyni, ktorej žalobu súd zamietol. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.