Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6S-150-2019.pdf
PDF · 79.27 KB
Case nature
Subarea
6S/150/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: BBCM Rent, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 335 048, zastúpený advokátom JUDr. Tomáš Balážik, so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101037711/2019 zo dňa 03.05.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101037711/2019 zo dňa 03.05.2019 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.07.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101037711/2019 zo dňa 03.05.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102551909/2018 zo dňa 11.12.2018, ktorý ako prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume XXX,-EUR.
2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil tým, že potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného nastali účinky vykonateľnosti rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, ktoré žalobca v tomto konaní napáda v celom rozsahu. Nakoľko proti rozhodnutiu žalovaného neexistuje opravný prostriedok, žalobcovi tým hrozí exekúcia vo výške XXX,- EUR s príslušenstvom, z tohto dôvodu žiada, aby správny súd do rozhodnutia v merite veci, povolil odklad vykonateľnosti rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102551909/2018 zo dňa 11.12.2018 potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101037711/2019 zo dňa 03.05.2019.
3. Žalobca v ďalšom uviedol, že okrem exekúcie, žalobcovi hrozí závažná ujma, ktorá reálne existuje, pretože výkonom rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, by bola existencia spoločnosti vážne ohrozená, nakoľko by spoločnosti v súlade s § 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, vznikla aj prípadná povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím by došlo k hrozbe poškodenia majetkových práv spoločníkov. Taktiež žalobca uviedol, že rozhodnutím žalovaného, sa Daňový úrad Bratislava stáva veriteľom, ktorý je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu žalobcu v prípade, ak možno dôvodne predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že platobnú neschopnosť dlžníka možno dôvodne predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Na tomto mieste žalobca poukázal na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava ako správca dane, je v neustálom konflikte s konateľom žalobcu (zaujatosť), preto môže oprávnene očakávať od správcu dane, ďalšie zneužitie mocenského postavenia na likvidáciu žalobcu.
4. K otázke zaujatosti zamestnancami správcu dane, k osobe konateľa žalobcu P.. H. H., žalobca uviedol, že k tejto otázke vykonávajú šetrenie orgány činné v trestnom konaní (Generálna prokuratúra SR prijala trestné oznámenia od osoby konateľa žalobcu na nezákonné konanie viacerých osôb u správcu dane). Spory medzi správcom dane a spoločnosťami, kde je štatutárnym zástupcom P.. H. H. prebiehajú už od roku 2013, kde Daňový úrad Bratislava ako správca dane vydal množstvo nezákonných rozhodnutí, ktoré boli potvrdené žalovaným, avšak správne súdy ( KS BA a NS SR) vo všetkých právoplatne skončených konaniach, takéto rozhodnutia zrušili pre nezákonnosť a vrátili žalovanému na ďalšie konanie napr. rozhodnutia NS SR vo veci Energetic Shop sp.zn. 8Sžf/53/2015, vo veci Energetic Systems sp.zn. 6Sžf/35/2015, vo veci BAU Contract sp.zn. 3Sžf/9/2015, vo veci BAU TRANS EU sp.zn. 1Sžf/77/2015, vo veci DEALE sp.zn. 1Sžf/98/2016, vo veci ERS Holding SR sp.zn 5Sžf/57/2016, vo veci ERS Holding sp.zn. 5Sžf /97/2016, vo veci ERS Holding sp.zn. 5 Sžf /37/2017.
5. Žalobca, ktorého konateľom je P.. H. H., je neustále zaťažovaný správcom dane daňovými kontrolami a tak P.. H. H. ako konateľ, nemá čas sa dostatočne venovať podnikateľskej aktivite, v dôsledku čoho žalobca dosahuje od roku 2015 stále nižšie tržby keď v roku 2018 boli tržby X,- EUR a žalobca nie je schopný zarobiť zdroje na úhradu exekúcie z nezákonnej daňovej licencie. Žalobca záväzok vo výške XXX,-EUR neuznáva, pričom je to žalobca, ktorý má pohľadávky voči správcovi dane z neukončených daňových kontrol na DPH po zákonom stanovenej lehote vo výške X.XXX,XX EUR za obdobie rokov 2013 až 2014.
6. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe oprel o právo na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Podľa názoru žalobcu, právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom stanoveným postupom domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu, inak než predbežným urgentným zásahom súdu. Ak by súd odmietol vydať uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, došlo by k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitae). Svoj názor žalobca oprel o ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov SR napr. vo veci sp.zn. 10S/126/2006 zo dňa 10.11.2006 (poznámka súdu- bez uvedenia súdu), kde súd vyslovil názor, že „Žalobca splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona nie je v danom prípade žalobca povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. V uvedenom konaní dospel súd k záveru, že boli splnené podmienky zákona pre odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu.“ Rovnako vo veci sp.zn. 20S/97/2009 zo dňa 7.12.2010XXXX (poznámka súdu- bez uvedenia súdu), kde súd vyslovil názor, že „Žalobca si v danom prípade splnil zákonom stanovenú požiadavku preukázať hrozbu ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia, keď ako hlavný dôvod pre odklad vykonateľnosti uvádza hrozbu daňovej exekúcie. Napriek tomu, že zákon o správe daní a poplatkov pozná inštitúty, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie, pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy vzal do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane XX.XXX,XX EUR. Súd akceptoval aj odôvodnenú obavu žalobcu, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu.“
7. V závere svojho odôvodnenia návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca konštatoval, že ak daňový subjekt (žalobca) neuspel v odvolacom konaní na druhostupňovom orgáne verejnej moci, tak takýto subjekt, má už len jedinú možnosť ochrany jeho práv, resp. nápravy a to rozhodnutím príslušného správneho súdu. Žalobca tým má aj možnosť, aby súd do právoplatného preskúmavacieho rozhodnutia vydal rozhodnutie o odklade napadaných rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že žalobca bol/je povinný plniť z takýchto rozhodnutí a tým mu hrozí daňová exekúcia na jeho majetku.
8. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním z 23.09.2019, doručeným tunajšiemu súdu elektronicky. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.
9. Podľa § 184 SSP zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
12. Podľa § 188 S.s.p., ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
14. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
15. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a takéto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Preto v zmysle uvedeného právneho názoru je žalobcova argumentácia o nezákonnosti rozhodnutí v spojení so zaujatosťou zamestnancov správcu dane, pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná.
16. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odsekoch 2. až 7. tohto uznesenia, pričom priamy reálny skutkový dopad na fungovanie a existenciu žalobcu, v žalobe neosvedčil. Súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu medzi prílohami - daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 (poznámka súdu- bez prijímacej pečiatky daňového úradu) a analytickú obratovú predvahu k 04.07.2019, avšak vplyv obsahu týchto príloh na aktuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku, neuviedol a ani neosvedčil. V konečnom dôsledku, len samotné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 a analytická obratová predvaha k 04.07.2019, podľa názoru súdu, nevytvára celkový obraz o aktuálnej reálnej finančnej situácii žalobcu a jeho podnikateľskej činnosti, a tým možného ohrozenia podnikateľskej činnosti žalobcu, prípadne samotnej existencie žalobcu.
17. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, súd podľa § 188 SSP návrh o odkladný účinok správnej žalobe zamietol.
18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e) SSP)