Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-39-2019.pdf
PDF · 74.72 KB
Case nature
Subarea
17CoE/39/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, týka sa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, proti povinnému: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/ XX, I., o vymoženie 30 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 4Er/1059/2013-13 zo dňa 27. marca 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súdny exekútor zaslal súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/64/2019 zo dňa 21.02.2019 mal súd preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd preto v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods. 1 EP) a podľa § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu zastavil, keďže sa koná o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. V zmysle ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eur, ktoré si uplatnil v súlade s ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a podľa § 196 druhá veta EP (DPH).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. f), ods. 4 EP účinného do 31.03.2017 a uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky, určenú ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu, zanikajú 01. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. S poukazom na ust. § 243j EP uviedol, že súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 01.04.2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorý takýto postup súdu odôvodňujú, ak napr. exekútor nekoná efektívne a hospodárne. Ďalším dôvodom nepriznania trov exekúcie je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. Podľa jeho názoru súdny exekútor mal vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015, kedy na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií Krajského riaditeľstva PZ, ktoré neprešli na MV SR, vo výške do 35 eur. Navrhol, aby bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie z dôvodu, lebo je neprípustná a zároveň, aby bolo rozhodnuté, že súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov exekúcie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Súdny exekútor k odvolaniu uviedol, že oprávnený nenapáda výrok uznesenia súdu, ale jeho odôvodnenie. Preto v súlade s ust. § 386 písm. c) CSP žiadal odvolanie oprávneného odmietnuť.
5. Krajský súd ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z.z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci.
12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhol iný dôvod zastavenia, a to podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Odvolací súd preto, čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie odmietol odvolanie v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, keďže len proti dôvodom rozhodnutia nie je odvolanie prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
13. Oprávnený v podanom odvolaní namietal tiež výrok II. o náhrade trov exekúcie.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. V zmysle § 355 ods. 2 CSP, je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Ustanovenie § 355 ods. 2 CSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
18. Právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 O.s.p.) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené, medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovoval inak osobitný zákon
- 202 ods. 2 O.s.p. CSP, účinný od 01.07.2016, zachoval zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovil neprípustnosť odvolania, t.j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon vyslovene pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 O.s.p., teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku - teda prípustnosť odvolania ustanoviť len osobitný zákon (Exekučný poriadok), od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie samotný CSP ( § 355 ods. 2 v spojení s ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis nemá vlastné ustanovenia.
19. Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Je potrebné zdôrazniť, že trovy exekúcie sú osobitný inštitút, ktorý bol do 31.03.2017 upravený v ust.§ 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom ide o odlišný inštitút od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie, osobitný spôsob ich uplatňovania a taktiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Za daných okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než v súlade s ust. § 355 ods. 1 CSP nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania.
20. Keďže oprávnený podal odvolanie voči rozhodnutiu o trovách exekúcie, voči ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietol.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).