Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-11-2019.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: X. XX, R., zast.: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 94, proti žalovanému: J.. Q. S., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: S. XXX/XX, Ž.J. N. S., toho času na adrese: X. XX, R., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 3. 7. 2019, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nad mieru primeranú pomerom obťažovania žalobcu vnikaním včiel na pozemok nachádzajúci sa v k. ú. R., parcela registra „E.“ č. XXX/ XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný v liste vlastníctva č. XXX.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú vlastníkmi bezprostredne susediacich pozemkov, pričom žalovaný na svojom pozemku chová včely, ktoré prenikajú na pozemok žalobcu. V mesiacoch včelárskej sezóny, t. j. keď sú včely aktívne v nadmernej miere nalietavajú na pozemok žalobcu, ktorý je tak obmedzovaný v užívaní svojho vlastníckeho práva. Včely okamžite útočia a štípu, je ich nadmerne veľa. Zo správanie včiel žalobca pozoroval, že sa nejedná o náhodné včelie nálety, ale o teritoriálne správanie včiel, pričom to trvá už viac rokov nepretržite. Týmto neprimeraným zásahom je možné zabrániť vykonaním potrebných opatrení s poukazom na odborný článok V.. V. B. a T.. C. Č. s názvom „Včelárenie v obciach“. Obec R. nemá prijaté všeobecné záväzné nariadenie, ktoré by regulovalo chov včiel. Podľa vyjadrenie obce R. z 2. 5. 2019, mal byť žalovaný upozornený na tieto skutočnosti, avšak z jeho strany nedošlo k náprave. Žalobca zaslal žalovanému aj predžalobnú výzvu, na základe ktorej taktiež nedošlo k žiadnej náprave. Zásahy do vlastníckeho práva žalobcu presahujú obvyklú mieru, z tohto dôvodu ohrozujú majetok žalobcu a môžu spôsobiť škodu.
3. Žalobca k žalobe priložil fotografiu pozemkov žalobcu a žalovaného vrátane včelích úľov, informatívnu kópiu z mapy katastrálneho územia R., výpis z listu vlastníctva č. XXX a XXX, k. ú. R., odpoveď obce R. z 2. 5. 2019, predžalobná výzva z 10. 5. 2019, odborný článok Včelárenie v obciach.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 8. 8. 2019, v ktorom uviedol, že chovu včiel sa venuje ako záľube a v súčasnosti má úle na svojom pozemku parcela registra „E.“ č. XXX/XX, k. ú. R., ktorej je vlastníkom, od času, ako dokončil stavbu jeho rodinného domu. Žalobca ako jeho sused s tým nemal žiadny problém, plánoval chovať vo svojej záhrade kone, preto začal stavať maštale. Na ich výstavbu potreboval aj súhlas žalovaného, ktorý mu udelil za podmienky, že na svojom pozemku bude
môcť chovať včely, s čím žalobca súhlasil. Maštale dodnes nie sú ukončené a skolaudované. Žalobca sa o svoj pozemok dlhodobo nestará a má ho dlhé roky zanedbaný, množia sa na ňom hlodavce, hady, osy. Sused žalobcu p. P., aby zabránil šíreniu burín s pozemku žalobcu, nechal si postaviť betónový plot. Posledné dva roky si žalobca svoj pozemok ošetroval v jarných mesiacoch chemickým prípravkom, ktorý zničil aj konáre stromov na pozemku žalovaného tvoriace prírodnú clonu pre včely. Chemický postrek spôsobil aj oslabenie a úhyn včelstva žalovaného. V čase keď sa žalobca dlhodobo nezdržiaval na svojom pozemku, v rámci dobrých susedských vzťahov mu žalovaný niekoľkokrát pokosil pozemok. Úle má žalovaný umiestnené 11 m od plota žalobcu, pričom pozemok žalobcu je o 2 metre nižšie položený. Na hranici pozemkov je plot z rákosia vysoký 2,5 metra a sú tam nasadené stromy, ktoré sú vysoké 3 až 4 metre. Všetky tieto prírodné prekážky vytvárajú vysokú prírodnú prekážku, ktorú musia včely pri lietaní prekonať, preto včely nemôžu obmedzovať žalobcu na jeho pozemku, ak vylietavajú z úľov 6 až 8 metrov nad jeho pozemok. Žalovaný spolu so susedom z druhej strany jeho pozemku p. C. pestujú okopaniny, čo by nebolo možné, ak by včely boli agresívne, ako ich opisuje žalobca. Ostatní susedia, ktorí majú malé deti alebo ich navštevujú susedia, s včelami nemajú žiadny problém. Žalobu tak považuje za neopodstatnenú. K svojmu vyjadreniu pripojil fotografie pozemkov žalobcu a žalovaného, na ktorých sú zachytené aj úle na pozemku žalovaného a čestné vyhlásenie p. C..
5. Dňa 26. 8. 2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že popiera existenciu dohody ohľadom chovu včiel. Súhlas s výstavbou hospodárskej budovy žalovaný dal za podmienky, že tam žalobca nebude chovať kone. Podstatou problému je neustále zväčšovanie množstva rodín včiel na tak malom priestore. V čase sezóny nemôže na pozemku nič robiť, včely ho niekoľkokrát napadli, pretože si bránia teritórium. Aj podľa predloženého odborného článku je bezpečná vzdialenosť úľov 30 metrov a keďže sú natočené na pozemok žalobcu, z tohto dôvodu neobťažujú iných susedov. Opatrenia popísané žalovaným nepovažuje za dostatočné, preto navrhuje vykonať miestnu obhliadku za prítomnosti znalca z príslušného odboru, aby posúdil, vhodnosť chovu včiel na pozemku žalovaného a či opatrenia z jeho strany sú postačujúce. Vyjadrenie p. C. považuje za bezpredmetné, keďže ide o suseda pozemku, na ktorý nie sú nasmerované letáče a jeho čestné vyhlásenie nevyvracia skutočnosť, že včely obťažujú žalobcu.
6. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním, doručeným súdu 24. 9. 2019, v ktorom poprel, žeby neudelil svoj súhlas na výstavbu maštalí na pozemku žalobcu za podmienky, že bude môcť chovať včely. O existencii takejto dohody má svedčiť aj skutočnosť, že prvé dva roky mal žalovaný úle umiestnené na pozemku žalobcu, čo len potvrdzuje, že dohoda existovala. Žalovaný je riadne organizovaný v zväze včelárov, ktorý počet včelstiev každoročne eviduje. Žalobca v minulosti svoj dom prenajímal aj rodinám s deťmi, ktoré tieto včely neobťažovali a nikdy sa na nich nesťažovali. Žalovaný predkladá aj čestné vyhlásenia ostatných susedov J.. A., J.. A., p. T. a V.. P., bezprostredného suseda žalobcu, ktorí uviedli, že ich chov včiel na pozemku žalovaného nijako neobťažuje. Včela je živý tvor, ktorá sa bráni, len ak jej niekto narúša jej prirodzenú danosť, čo je opeľovanie a zbieranie nektáru.
7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 17. 10. 2019, prítomné strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Vyjadrenia ostatných susedov považuje žalobca za bezpredmetné pretože ich pozemky nesusedia bezprostredne s pozemkom žalovaného. Žalovaný poukázal na zanedbanú starostlivosť o pozemok zo strany žalobcu, v dôsledku čoho sa na jeho pozemku množia buriny, zdržiavajú sa tam sršne, osy kuny. Žalobca používa na svojom pozemku chemické postreky v jarných mesiacoch, kedy kvitnú stromy, tieto prostriedky oslabujú včely, ktoré sa potom bránia. Na pojednávaní žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to výsluch jeho dcéry, ktorú mali taktiež napadnúť včely, ako dôvod, prečo tento dôkaz navrhol až na pojednávaní uviedol, že žalovaný spochybnil, že sa jeho dcéra držiavala na pozemku žalobcu, preto ju navrhol vypočuť.
8. Pri posúdení skutkových okolností prípadu, okresný súd vychádzal z stranami sporu predložených listín a ich vyjadrení, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti, na ktoré aplikovali nižšie citované ustanovenia zákona.
9. Žalobca je vlastníkom pozemku parcely registra „E.“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. R., s ktorou bezprostredne susedí pozemok parcela registra „E.“ č. XXX/XX, druh pozemku záhrada, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaný a jeho manželka F. S. a ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č. XXX. Žalovaný má na tomto pozemku umiestnené včelie úle, ktoré sú
situované pri hranici s pozemkom parcela registra „C“ č. XXX/XX, t. j. na opačnej strane, ako je pozemok žalobcu tak, že včely vylietavajú smerom na pozemok žalobcu.
10. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
11. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 127 ods. 1 OZ upravujúceho súbor práv označovaných ako susedské vzťahy, sa vlastník veci musí zdržať len takého konania (nekonania), ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tieto predpoklady je potrebné vykladať vždy objektívne, subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce. V konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv) posúdiť z odborných hľadísk, teda aj pomocou odborne spôsobilých osôb. Zo žaloby ani doložených dokladov však podľa súdu nevyplýva, že tieto podmienky by boli splnené. Žalobca nedoložil okrem subjektívnych tvrdení o napadnutí včelami z chovu žalovaného, žiaden dôkaz, ktorý by takéto útoky preukazoval, t. j. ktoré by preukazovali obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Žalobca okrem dôkazu výsluchom žalobcu preukazoval obťažovanie chovom včiel odborným článkom V.. V. B. a T.. C. Č. s názvom „Včelárenie v obciach“, ktorý sa venuje aj vhodnému umiestneniu včelstiev v intraviláne obce. Podľa tohto článku, ak včelár chová primeraný počet včelstiev a susedia nie sú alergickí na včelí jed, nemal by byť chov presúvaný mimo obce.
12. Ak sa žalobca domáha svojich práv, musí správne formulovať aj žalobný návrh, ktorým je okresný súd viazaný (§ 216 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“). Žalobný návrh predstavuje podstatnú náležitosť každej žaloby, z ktorého má vyplývať, čo sa podaním sleduje (čoho sa žalobca domáha). Žalobný návrh (petit) musí byť formulovaný jasne, zrozumiteľne a presne tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Táto požiadavka je splnená, ak je možné petit žaloby prevziať do výroku rozsudku a vykonať ho niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Ak tieto požiadavky petit nespĺňa, má to za následok stratu sporu. Podľa § 127 ods. 1 OZ sa vlastník môže domáhať, aby bola povinnej osobe uložená povinnosť zdržať sa obťažovania vlastníka včelami z chovu vo vlastníctve povinnej osoby, ktorého umiestnenie musí byť v žalobe špecifikované. Preto v žalobnom návrhu musí byť vymedzená povinnosť žalovaného zdržať sa obťažovania žalobcu včelami z chovu na presne určenom pozemku žalovaného, ktoré prenikajú na v žalobe vymedzenom pozemku žalobcu. V žalobnom petite však nie je možné žiadať, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu včelami nad mieru primeranú pomerom (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. 5. 2004, sp. zn. 22Cdo/1421/2003).
13. Žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu domáhal aby sa žalovaný zdržal obťažovania žalobcu nad mieru primeranú pomerom vnikaním včiel na pozemok nachádzajúci sa v k. ú. R., parcela registra „E.“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný v liste vlastníctva č. XXX. Z uvedeného vyplýva, že takto navrhnutý petit je v rozpore s požiadavkou materiálnej vykonateľnosti rozsudku, pretože nie je možné od žalovaného požadovať, aby zabránil vnikaniu všetkých včiel vrátane tých, ktoré nie sú z jeho chovu, na pozemok žalobcu. Jednak to žalovaný ani nie je schopný objektívne zabezpečiť a splniť tak súdom uloženú povinnosť a jednak uloženie takejto povinnosti by bolo v rozpore s ust. § 127 ods. 1 OZ, t. j. v rozpore s hmotným právom, pretože žalovaný nezodpovedá za obťažovanie žalobcu všetkými včelami, ktoré sa v okolí pozemku žalobcu nachádzajú. 14. Okresný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je jeho povinnosťou vyzývať žalobcu a poučovať ho tom, ako má formulovať petit žaloby, aby bol v konaní úspešný. V tomto smere okresný súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 19. 3. 2014, sp. zn. 22Cdo/2962/2012, v ktorom uviedol, že „Z hlediska poučovací povinnosti však není vadou podání - žaloby, nelze-li žalobnímu petitu vyhovět proto, že není v souladu s hmotným právem (k tomu srovnej např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. září 2002, sp. zn. 22 Cdo 2613/2000, uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 1435). Poučení žalobce soudem o tom,
na základě jakých skutkových tvrzení a při formulaci jakého žalobního petitu by bylo možné žalobě vyhovět, není přípustné (k tomu srovnej usnesení Nejvyššího soudu ze dne 13. dubna 2011, sp. zn. 28 Cdo 1253/2009, uveřejněné v časopise Právní rozhledy, 2012, č. 9, str. 339). V usnesení ze dne 22. února 2012, sp. zn. 22 Cdo 874/2010, uveřejněném v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 10 726, pak Nejvyšší soud konstatoval, že jakákoliv poučovací povinnost o tom, jakým způsobem by měli žalobci formulovat žalobní návrh, aby mohli být v řízení úspěšní, přesahuje rámec poučovacích povinnosti zakotvených v občanském soudním řádu.“ Tieto závery sú aplikovateľné aj na daný prípad, v ktorom súd postupuje podľa ust. CSP, upravujúce manudukčnú povinnosť súdu v § 160 ods. 1 (Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.), ktorého znenie je takmer identické so znením § 5 O. s. ř. (Soudy poskytují účastníkům poučení o jejich procesních právech a povinnostech), preto neexistuje dôvod neprihliadať na uvedené právne závery. 15. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd nemohol vyhovieť žalobe, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Okresný súd sa ďalej nezaoberal skutočnosťami uvedenými stranami sporu vo svojich vyjadreniach, ani nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, ako výsluch žalobcu a jeho dcéry, obhliadku na mieste samom, či znalecké dokazovanie, pretože ich vykonaním by súd dospel k rovnakému právnemu záveru o nesprávnosti žalobného návrhu, na ktorom by nič nezmenili ani prípadne nové skutočnosti, ktoré by z tohto dokazovania vyplynuli. Navyše, obhliadka na mieste samom a znalecké dokazovanie by nebolo ani účelné, pretože v čase pojednávania už nebola žiadna aktivita včiel, preto by nebolo možné ani zistiť, či dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom. 16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.