Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Pc/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v právnej veci manželky: R. U., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom M. XX, M. R., právne zastúpená JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, proti manželovi: U. U., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom J. R. XXX, L. o rozvod manželstva takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov R. U., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a U. U., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. - D., vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 23.07.2019, sa manželka zastúpená advokátom domáhala proti manželovi rozvodu ich manželstva, uzatvoreného dňa XX.XX.XXXX z ktorého pochádzajú dve dnes už plnoleté deti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: M. XX, M. R. v rodinnom dome vo vlastníctve brata manželky. U manželky ide v poradí o druhé manželstvo, u manžela v poradí o prvé manželstvo. Návrh na rozvod manželstva manželka zdôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté po 3-ročnej známosti, pričom do manželstva vstupovala v snahe vytvoriť harmonický a trvalý životný vzťah, ktorý zabezpečí riadnu výchovu ich detí. Manželské spolužitie bolo usporiadané asi 20 rokov. Problémy v rodine začali asi pred ôsmimi rokmi keď manžel začal podnikať samostatne v inej oblasti ako pred tým spoločne podnikali. Manžel sa prestal zaujímať o rodinu, prestal sa podieľať na finančnom zabezpečení chodu domácnosti. Svoj voľný čas začal tráviť samostatne v spoločnosti svojich kamarátov alebo na dovolenkách v zahraničí. Komunikácia medzi manželmi pri riešení každodenných problémov zlyhávala, manžel nebol ochotný komunikovať a odmietal snahu o riešenie krízy v manželstve. Manželia sa postupne vzájomne citovo odcudzili a žijú každý svoj spôsob života. Manželstvo po dobu päť rokov neplní žiadnu zo svojich funkcii a to ako po stránke intímnej ale aj spoločenskej a ekonomickej. Manžel sa dňa XX.XX.XXXX odsťahoval zo spoločnej domácnosti potom čo fyzicky napadol manželku.

2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi

- sobášnym listom zo dňa XX.XX.XXXX, vypočul oboch prítomných manželov, právneho zástupcu manželky, viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a vyzval ich, aby sa pokúsili o zmierenie a narušené manželské vzťahy riešili aj mediáciou, avšak bezvýsledne.

4. Právny zástupca manželky pred súdom v rámci svojho prednesu návrhu zhodne s písomným uviedol, že manželstvo po intímnej stránke neplní funkciu päť rokov, konflikty začali približne pre

ôsmimi rokmi, príčinou rozvratu manželstva je nielen rozdielnosť pováh a názorov, ale predovšetkým agresívne správanie manžela. Manželka už podala jeden návrh na rozvod manželstva na Okresnom súde Bratislava II, ktorý na presviedčanie manžela zobrala späť, avšak následne manžel opätovne na ňu zaútočil.

5. Manželka navrhujúca rozvod na pojednávaní za hlavnú príčinu rozvratu manželstva a ochladenia vzťahov medzi manželmi označila nielen rozdielnosť pováh a názorov, ale predovšetkým agresívne správanie manžela. To, že medzi manželmi sú vzťahy skutočne vážne narušené, vyústilo až do opätovného fyzického napadnutia manžela manželkou. Manželka odmieta obnoviť manželské spolužitie, za žiadnych okolností už s manželom nechce žiť. Manželia už päť 5 rokov intímne spolu nežijú, sedem rokov spoločne nehospodária. Manželka za žiadnych okolností nechce s manželom žiť, pretože ju fyzicky napadol keď bola po operácií, udieral hlavou o jej hlavu, udieral ju do prsníka. 6. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Vo výpovedi pred súdom uviedol, že má manželku stále rád, chcel manželstvo zachrániť. Nie je pravdou, že ju fyzicky napadol, navrhoval jej riešenia, aby ich manželstvo zachránili už aj tým, že budú spolu tráviť viac času, čo však manželka odmietla. Na odporúčanie súdu v predchádzajúcom rozvodovom konaní odmietla návštevu psychológa a vyhľadať odbornú pomoc. Potvrdil, že od XX.XX.XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Manželské spolužitie chcel obnoviť a manželstvo zachrániť už aj tým, že manželku dňa XX.XX.XXXX navštívil, avšak tá s ním odmietla komunikovať. Tvrdenie manželky že neprispieval na domácnosť považoval za klamlivé, pretože náklady na domácnosť sa uhrádzali z tržieb butiku teda ich spoločného podniku. Potom prevádzkoval bagetériu asi do roku 2016 a následne začal predávať koláčiky v tržnici. Príjem z podnikania bol však veľmi nízky. Za pravdivé označil tvrdenie manželky, že intímne nežijú spolu dlhšie, ale posledný intímny styk mali ako jediný v máji tohto roku. Nechcel na ňu nenaliehať vzhľadom na jej vek.

7. Právny zástupca manželky v rámci záverečného prednesu, pridržiavajúc sa predchádzajúcich vyjadrení doplnil, že z vykonaného dokazovania účastníkmi konania bolo potvrdené, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, neplaniace si svoju funkciu, je bez akejkoľvek perspektívy, nakoľko manželka odmieta obnoviť spolužitie a k manželovi stratila citovú náklonnosť.

8. Na preukázanie rozhodných skutočností predložila manželka súdu sobášny list, z ktorého mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktorého uzavretie je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. - D., vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XX, pod poradovým číslom XXX, u manžela ide o v poradí prvé manželstvo a u manželky ide druhé manželstvo.

9. Podľa , účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

10. Podľa a , súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

11. V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

15. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

16. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

17. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

18. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

19. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.

20. V uvedených ustanoveniach § 18 a § 19 Zákona o rodine je predovšetkým vyjadrená ústavná zásada o rovnosti, dôstojnosti a právach oboch manželov, pričom jednotlivé povinnosti manželov, uvedené v tomto ustanovení sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. V manželských vzťahoch sa vyžaduje zásada rovnoprávnosti muža a ženy. Tieto povinnosti zásadne nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia a majú za následok rozvrat manželstva, možno sa návrhom na súde domáhať rozvodu manželstva. Povinnosť žiť spolu neznamená, že by manželia nemohli žiť po určitú, nevyhnutnú dobu aj oddelene, ak sú preto závažné dôvody, avšak musí ísť o obojstranne akceptovaný stav, ktorý inštitút manželstva nepopiera. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť je premietnutím ústavnej zásady, že ľudia sú slobodní a rovní. Povinnosť vzájomnej pomoci sa týka všetkých životných situácii manželov, a to tak v oblasti hmotnej, majetkovej, duchovnej ako aj mimo nej. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je základným predpokladom aby manželstvo mohlo riadne plniť svoj hlavný účel.

21. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo a vážne rozvrátené, vôbec si neplní svoje spoločenské poslanie a účel, a nie je reálny ani predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Dôkazom je aj snaha manželky o jeho ukončenie rozvodom, keď podala návrh na rozvod manželstva na Okresnom súde Bratislava II. Z prednesov oboch manželov, je evidentné, že účastníci dlhodobo spolu nežijú ako manželia, žijú dlhodobo oddelene po všetkých stránkach, nepomáhajú si, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu, preto sa v manželstve účastníkov konania nenapĺňajú jeho základné funkcie. Zo strany manželky je zrejmé, že dlhodobo nepociťuje citovú väzbu k manželovi, a preto nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manželka považuje manželstvo za nefunkčné, pretože manžel si dlhodobo rieši svoj život nezávisle. Súd mal za preukázané, že zo strany manželky absentuje akýkoľvek záujem o obnovenie manželských vzťahov.

22. Zo strany manžela bol záujem o obnovenie manželských vzťahov deklarovaný, s rozvodom a uvedenými dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré uviedla manželka nesúhlasil, poprel svoje agresívne správanie. Tvrdenia o dlhodobo dobrých manželských vzťahoch, vzhľadom aj na obsah jeho vyjadrení však preukázaný nebol a v súčasnosti za daných okolností iba on sám javí záujem o spolužitie a obnovenie citových väzieb s manželkou. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že predovšetkým s pochopiteľných dôvodov sa nevedel zmieriť so spôsobom ako ho manželka opustila a odmieta ho.

23. Vzhľadom na tieto postoje manželov a právneho zástupcu manželky, predovšetkým z dôvodu nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, sa súd pokúsil o zmierenie manželov avšak s prihliadnutím k odmietavému postoju manželky neprišlo ani k zmiereniu manželov a ani k obnoveniu ich vzájomných citov. Manželka nemá žiadny záujem na zachovaní manželstva a táto snaha manžela bola v danom prípade výlučne jednostranná.

24. Aj z výpovedí oboch účastníkov konania je zrejmé, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, keď vzťahy manželov sú formálne, dlhodobo (8 rokov) neuspokojivé a rozvrátené a minimálne od XX.XX.XXXX u nich úplne absentuje

akékoľvek manželské spolužitie. Manželia dlhodobo nezdieľajú spoločné aktivity, záujmy, bežné rodinné a osobné záležitosti, nevedú spoločnú domácnosť a intímne sa nestýkajú. Manželom deklarovaný záujem na udržaní manželstva nie je dôvodom pre vynútené udržanie manželstva, proti vôli druhého manžela. Nemožno od manželky spravodlivo požadovať zachovanie formálneho manželského spolužitia s manželom proti jej vôli. Ak by aj súd k uvedenému pristúpil, je zrejmé že by vynútené zotrvanie jedného manžela v manželstve neviedlo k pozitívnemu urovnaniu vzájomných vzťahov, ale práve naopak by mohlo priniesť ich zhoršenie. V konaní neboli tvrdené a ani preukázané žiadne prípadné pozitíva plynúce zo zachovania formálneho manželstva účastníkov. Súd pri svojom rozhodovaní vzal na zreteľ aj dĺžku trvania manželstva, avšak zo samotných vyjadrení manželov je zrejmá absencia manželského spolužitia vo všetkých oblastiach, citových väzieb medzi manželmi a napokon aj zrejmé rozdielne predstavy o vzájomnom manželskom spolužití.

25. I keď sa súd v rámci svojej činnosti, pokúsi o zmierenie manželov, predpokladom je obojstranný záujem manželov o zmierenie a o obnovenie manželského spolužitia. Úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva nie je riešiť narušené vzájomné vzťahy manželov, ale je úlohou súdu zistiť, či manželstvo účastníkov je partnerským zväzkom, v rámci ktorého manželia dokážu spolu žiť a riešiť vážne životné otázky, byť si navzájom oporou, vzájomne komunikovať, pomáhať si a napĺňať partnerský život aj po citovej a sexuálnej stránke a v prípade, že vychovávajú maloleté deti, tiež vytvárať vhodné rodinné, výchovné a citové prostredie pre nich. Pokiaľ uvedené predpoklady absentujú a účastníci alebo jeden z nich nejavia záujem o ich obnovenie resp. toho reálne nie sú schopní, súd takéto manželstvo rozvedie a konštatuje príčinu uvedeného stavu, resp. rozvratu manželstva. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Základné postuláty manželstva sa v danom prípade dlhodobo prestali napĺňať, čo i napriek dĺžke trvania manželstva, súd považuje za prvoradé. Preto, pokiaľ jeden z manželov, v danom prípade manželka, nie je so spôsobom spolužitia spokojná, aj napriek dĺžke trvania manželstva, nemožno ju nútiť zotrvávať v takomto nefunkčnom zväzku. Vzhľadom na uvedené, súd nezistil žiadne také dôvody, pre ktoré by považoval za vhodné a potrebné zachovať manželstvo účastníkov konania. Za týchto okolností, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe žijú oddeleným životom, manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, jeden z manželov úplne stratil záujem o zachovanie manželstva súd jej návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

26. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe vyjadrení manželov úplné citové odcudzenie zo strany manželky, rozdielnosť ich pováh a názorov, ale predovšetkým agresívne správanie manžela, pre ktoré manželka stratila záujem o manžela. Ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku a o obnovenie plnohodnotného manželského spolužitia z jej strany nie je možné.

27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od júla 2019 spolu ako manželia nežijú, od roku 2011 spoločne nehospodária, z manželstva pochádzajú dve dnes už plnoleté deti, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Manželka po celú dobu konania trvala na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželom považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia z jej strany vylúčila aj do budúcnosti a v manželstve nemá záujem zotrvať. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

28. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).