Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cr-31-2016.pdf
PDF · 114.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobcu: H. A., nar. XX.XX.XXXX, J. N. XXX, XXX XX T. N., občan Slovenskej republiky, IČO: 44 830 050, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kákošom, Advokátska kancelária, Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 201 659, SAK pod č. 5270 proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenému advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie sp. zn. 1617/16 zo dňa 30.06.2016 a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti takto
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 30.06.2016 rozhodcom Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadenom pri Asociácii pre rozhodcovské konanie so sídlom Hlavné námestie 3 (predtým Ventúrska 14), 811 01 Bratislava, Mgr. G. E., sp. zn. 1617/16 sa z r u š u j e .
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca ako účastník rozhodcovského konania na strane žalovaného, vedeného na Rozhodcovskom súde v Bratislave zriadenom pri Asociácii pre rozhodcovské konanie pod sp. zn. 1617/16, sa žalobou, podanou dňa 10.10.2016 na Okresnom súde Bratislava I podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 1., 2. a 4. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti žalovanému, v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1617/16 vydaného rozhodcom Mgr. G. E. dňa 30.06.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 24.08.2016. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku a o priznanie náhrady trov konania žalobcovi proti žalovanému.
2. Žalobu v rámci procesného útoku žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými tvrdeniami: Dňa 24.08.2016 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 30.06.2016 rozhodcom Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadenom pri Asociácii pre rozhodcovské konanie so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, Mgr. G. E., sp. zn. 1617/16 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ a „rozhodcovský súd“). Napadnutým rozhodcovským rozsudkom rozhodca uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) sumu 922,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 11.07.2014 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 188,47 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi bola do vlastných rúk dňa 09.05.2016 doručená výzva na zaslanie žalobnej odpovede a súd konštatoval, že v stanovenej 30 dňovej lehote žalobca nedoručil rozhodcovskému súdu svoju žalobnú odpoveď, vzhľadom k čomu môže byť podľa ustanovenia § 10 ods. 7 Rokovacieho poriadku rozhodnuté
bez nariadenia ústneho pojednávania, následkom čoho rozhodcovský súd pristúpil k rozhodnutiu vo veci na základe písomných podkladov založených v spise žalovaným. Žalobca v stanovenej lehote 30 dní na výzvu rozhodcovského súdu podal svoju žalobnú odpoveď, a to písomne podaním na pošte dňa 02.06.2016, ktorú však rozhodcovský súd neprevzal v odbernej lehote a táto zásielka so žalobnou odpoveďou bola žalobcovi ako odosielateľovi vrátená poštou dňa 28.06.2016. Tento postup rozhodcovského súdu žalobca považuje za nezákonný a arbitrárny, keďže rozhodcovský súd napriek svojej vlastnej výzve na doručenie žalobnej odpovede, žalobnú odpoveď neprevzal a tým žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Žalobca vo svojej žalobnej odpovedi sa vyjadril aj čo do nároku žalovaného vo veci samej. Poukázal na to, že spolu s výzvou na doručenie žalobnej odpovede rozhodcovský súd doručil žalobcovi len žalobu, avšak bez príloh, preto sa žalobca ani nemohol dostatočne k žalobnému nároku vyjadriť. Predpokladal, že sa jedná o faktúru žalovaného z roku 2014, ktorú žalobca reklamoval písomne dňa 17.02.2014 z dôvodu, že mu žalovaný účtoval služby, ktoré žalobca vôbec neuskutočnil, a ktoré podľa názoru žalobcu ani nemohli byť poskytnuté tak ako to deklaroval žalovaný, čo vyplýva aj z podrobného rozpisu hovorov zo dňa 09.02.2014. Ďalej v žalobe uvádzal skutkové tvrdenia vo veci samej, na ktoré rozhodcovský súd, keďže žalobnú odpoveď žalobcu si neprevzal, vôbec v rozhodnutí neprihliadal. Takýto priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami ZRK, a tieto skutočnosti mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca namieta, že uvedeným postupom rozhodcovského súdu bolo porušené právo rovnosti sporových strán podľa § 17 ZRK, a nebola mu poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
3. Žalobca touto žalobou zároveň namieta platnosť samotnej rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, čo namietal aj vo svojej žalobnej odpovedi, na ktorú v tomto smere plne odkazuje s poukazom na § 53 ods. 5 Obč. zák. Ďalej v odôvodnení žaloby uviedol: Je nepochybné, že pri uzatváraní Zmluvy o pripojení č. A4397965 zo dňa 10.06.2009, v znení Dodatku zo dňa 09.12.2013, bol žalobca fyzickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, nemala predmet podnikania - poskytovanie telekomunikačných služieb, a teda pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Preto vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia treba Zmluvu o pripojení posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom znenie tejto spotrebiteľskej zmluvy žalobca pri uzatváraní nemohol nijako ovplyvniť, vrátane rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu žalobca rozhodcovskú doložku namieta pre jej neplatnosť podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a 4. ZRK.
Listinné dôkazy pripojené k žalobe: Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1617/16 zo dňa 30.06.2016, fotokópia vrátenej poštovej zásielky, záznam o pohybe zásielky, fotokópia žalobnej odpovede
4. Okresný súd Bratislava I, ktorý predmetnú žalobu žalobcu evidoval pod sp. zn. 8Cr/2/2016, vec postúpil dňa 08.12.2016 na Okresný súd Bratislava V podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1 písm. a) C.s.p. z dôvodu kauzálnej príslušnosti na ďalšie konanie.
5. Na výzvu súdu zo dňa 14.12.2016 o doloženie Zmluvy o pripojení, žalobca listom zo dňa 03.01.2017, doručeným na súd dňa 05.01.2017, odpovedal, že túto listinu nemá k dispozícii a nebola mu doručená ani v rámci rozhodcovského konania, na čo upozorňoval rozhodcovský súd v podanej žalobnej odpovedi, ktorú si súd neprevzal v úložnej lehote. Trvá však na tom, že ju treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko ju žalobca uzatvoril ako fyzická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti nemala v predmete podnikania poskytovanie telekomunikačných služieb.
6. Súd žalobu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu doručil žalovanému dňa 20.01.2017. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu, doručenom na tunajší súd dňa 30.01.2017, v rámci procesnej obrany uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretý medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.12.2013 žalobca uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ, t.j. nie ako spotrebiteľ. Aj rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku, ktorý žiada žalobca zrušiť, uviedol, že ani jeden z účastníkov sporu nie je spotrebiteľom, a preto rozhodcovský súd neaplikoval v predmetnom rozhodcovskom konaní zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ale aplikoval zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Účastníci konania preto rozhodcovskú doložku uzavreli platne, a keďže žalobca nedoručil na rozhodcovský súd svoju žalobnú odpoveď v určenej lehote, rozhodcovský súd v konaní pokračoval a vo veci rozhodol.
Dôkazy pripojené k vyjadreniu žalovaného k žalobe: Zmluva o pripojení č. G zo dňa 10.06.2009, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ident. kód dodatku: XXXXXXX, zo dňa 09.12.2013
7. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe ako i v písomnom podaní zo dňa 03.01.2017 trval, na rozdiel od žalovaného, na tom, že zmluvu, z ktorej nárok bol predmetom konania pred rozhodcovským súdom, uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľ, Okresný súd Bratislava V vec predložil dňa 02.02.2017 na Krajský súd v Bratislave v zmysle § 43 ods. 2 v spojení s § 19 písm. d) C.s.p. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3Ncb/1/2017-32 zo dňa 07.02.2017 rozhodol, že miestne príslušným súdom na konanie je podľa § 28 ods. 1 písm. a) v spojení s § 42 ods. 2 a 3 C.s.p. Okresný súd Bratislava V. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2017.
8. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 331,50 Eur žalobca zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 12.04.2017.
9. Súd vyjadrenie žalovaného k žalobe (ako je uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku) doručil žalobcovi dňa 22.06.2017. Žalobca k žalobnej odpovedi žalovaného sa vyjadril písomne dňa 07.07.2017. Vo vyjadrení uviedol opakovane dôvody uvedené už v žalobe, osobitne zdôrazňoval, že sa v určenej lehote podľa výzvy rozhodcovského súdu k žalobe v rozhodcovskom konaní vyjadril, ale tento si žalobnú odpoveď neprevzal, čo žalobca preukázal k žalobe pripojenými listinnými dôkazmi. Nepochybne mu tým nebolo umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania v zmysle § 17 ZRK, preto žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a 4. ZRK, nakoľko tieto skutočnosti mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zdôrazňuje, že toto je dostatočným zákonným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Opätovne k tvrdeniu žalovaného, že Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.12.2013 (ďalej len „Dodatok“) žalobca podpísal nie ako spotrebiteľ ale ako podnikateľ zdôrazňuje, že nemá a ani nemal žalobca v predmete podnikania - poskytovanie telekomunikačných služieb, a teda pri uzatváraní tohto Dodatku nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Toto vyjadrenie žalobcu súd doručil žalovanému dňa 22.08.2017.
10. Žalovaný v písomnom podaní, doručenom na tunajší súd dňa 28.08.2017, uviedol, že k tvrdeniu žalobcu, ktorý zotrváva na tom, že Dodatok dňa 09.12.2013 podpísal ako spotrebiteľ, poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z 20.01.2005 vo veci C-464/01, kde sa uvádza, že ak účastník služby a dodávky užíva sčasti pre osobnú potrebu a sčasti pre podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať osobitných práv, teda v tomto prípade práv spotrebiteľa. Žalobca pri uzavieraní Dodatku mal možnosť sám si zvoliť, či ho podpíše ako spotrebiteľ (fyzická osoba - nepodnikateľ) alebo ako podnikateľ. Zvolil si podpísanie dodatku ako podnikateľ (fyzická osoba - živnostník). V rozhodcovskom konaní žalobca nenamietal platnosť rozhodcovskej doložky pred rozhodcovským súdom, teda nie je daný dôvod na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. ZRK. K námietke žalobcu, že jeho žalobnú odpoveď si rozhodcovský súd neprevzal, uviedol, že toto žalovaný v rozhodcovskom konaní ovplyvniť nemohol, v súčasnosti nie je možné zistiť, či došlo k zlyhaniu ľudského faktora na strane pošty alebo rozhodcovského súdu. K tvrdeniu ohľadne reklamácie žalobcu uviedol, že reklamáciu žalovaný riešil a odmietol ako nedôvodnú. Ako dôkaz pripojil Odpoveď na reklamáciu zo dňa 24.01.2017. Súd toto podanie žalovaného doručil žalobcovi dňa 13.09.2017.
11. O návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku súd rozhodol uznesením sp. zn. 21Cr/31/2016-59 zo dňa 09.11.2018, tak, že návrh zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2018. Súd dodáva, že v období od 17.01.2018 do 15.11.2018 bola zákonná sudkyňa práceneschopná, preto z objektívneho dôvodu nemohlo byť pojednávanie nariadené v roku 2018.
Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
Podľa § 179 ods. 1 C.s.p., pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa § 179 ods. 2 C.s.p., ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom.
12. Súd vo veci v súlade s § 177 ods. 1 C.s.p. nariadil dňa 26.04.2019 pojednávanie na termín 10.09.2019, na ktoré predvolal obe strany sporu. Na prvom pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach v zmysle žaloby, vyjadrenia k žalobe a následných písomných podaní vo veci, ktoré sú obsahom spisu v súlade s § 181 ods. 1 C.s.p. Súd sa pokúsil o vyriešenie sporu strán zmierom v súlade s § 179 ods. 2 C.s.p., nakoľko to považoval za možné a účelné. Žalobca sa tomu nebránil, právny zástupca žalovaného uviedol, že by potreboval krátku lehotu, počas ktorej by mohol prebrať predmet sporu rozhodcovského konania aj tohto sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Má za to, že by bolo vhodné tento nárok žalobcu v tomto konaní uznať a znovu to prejednať v rozhodcovskom konaní, k čomu potrebuje vyjadrenie žalovaného. Súd preto pojednávanie odročil na termín 17.10.2019, s tým, že právny zástupca žalovaného v lehote 10 dní oznámi súdu, či žalovaný prejaví vôľu spor so žalobcom vyriešiť mimosúdnou dohodou. Žalovaný písomne dňa 20.09.2019 súdu oznámil, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený, teda pokus o zmier nebol úspešný. Vyjadrenie žalovaného súd doručil žalobcovi dňa 01.10.2019.
13. Žalobca písomným podaním, doručeným na súd dňa 02.10.2016, na podanej žalobe trval, má za to, že bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a 4. ZRK. Trval aj na dôvode podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 ZRK, nakoľko trvá na tom, že zmluva so žalovaným je zmluva spotrebiteľská. Spotrebiteľský vzťah odôvodňoval tým, že ako živnostník podľa potvrdenia príslušného daňového úradu odvádzal tzv. paušálne výdavky, teda faktúry od žalovaného neuvádzal vo svojej účtovnej evidencii a v rámci podnikateľskej činnosti ich nemal ako nákladovú položku. K uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Ncb/1/2017-32 zo dňa 07.02.2017 uviedol, že tu súd druhej inštancie nevyslovil právny názor, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, ale výlučne rozhodol o miestnej príslušnosti. V ďalšom sa vyjadroval ku skutkovým okolnostiam spornej reklamácie, s tým, že žalovaný nedoložil v rozhodcovskom konaní žiaden objektívny dôvod, ktorým by svoje skutkové tvrdenia preukázal. Poukazuje na internetový článok denníka SME z 28.07.2012, z ktorého vyplýva, že aj ďalším zákazníkom boli účtované služby za audiotextové volania, o ktorých zákazníci tvrdili, že tieto neuskutočnili, pričom operatér takéto reklamácie napokon uznal. Vzhľadom na uvedené žiada žalobe vyhovieť. Súd toto ostatné podanie žalobcu s prílohami doručil žalovanému dňa 15.10.2019.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného, všetkými predloženými listinnými dôkazmi od strán sporu, osobitne obsahom Zmluvy o pripojení č. G zo dňa 10.06.2009 a Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (ident. kód dodatku XXXXXXX) zo dňa 09.12.2013, celým pripojeným spisom Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konania sp. zn. 1617/16 a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.
Podľa § 204 C.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
Podľa § 205 C.s.p., listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 185 ods. 2 C.s.p., súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Výpisom zo živnostenského registra žalobcu mal súd preukázané, že tento vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia od 10.06.2009 do 10.01.2012 a následne aj od 14.08.2013 doposiaľ. Predmetom jeho podnikania od 10.06.2009 do 10.01.2012 bolo sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Od 14.08.2013 je predmetom jeho podnikania vykonávanie zváracích prác. Výpisom z obchodného registra žalovaného mal súd preukázané, že tento okrem iného je od 30.04.2001 poskytovateľom verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, verejnej dátovej služby prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí a verejných dátových služieb prostredníctvom siete Internet.
16. Dňa 10.06.2009 (teda v deň kedy začal žalobca vykonávať prvýkrát podnikateľskú činnosť s premetom podnikania, na ktorý sa vyžaduje intenzívny telekomunikačný styk) uzavrel žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ so žalovaným Zmluvu o pripojení č. G na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX s tel. číslom XXXXXXXXXX, telefón Nokia 6500 slide, a zaviazal sa mu poskytovať služby dohodnuté v zmluve v rámci dohodnutého účastníckeho programu. Žalobca ako účastník bol v Zmluve o pripojení identifikovaný priezviskom a menom, rodným číslom, číslom OP a miestom trvalého pobytu, teda v súlade s označením fyzická osoba - nepodnikateľ. Tieto skutočnosti mal súd preukázané predloženou Zmluvou o pripojení č. G zo dňa 10.06.2019.
17. Dňa 09.12.2013 žalobca so žalovaným uzavrel Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (číslo zmluvy G Ident. kód dodatku: XXXXXXX. Týmto Dodatkom žalovaný predal žalobcovi MT zn. Samsung Galaxy S4 black s výrobným číslom (IMEI): XXXXXXXXXXXXXXX za cenu so zľavou vo výške 89,00 Eur, pričom takýto MT sa v danom čase predával za maloobchodnú (spotrebiteľskú) cenu vo výške 600,00 Eur. Žalobca ako účastník bol v Dodatku identifikovaný obchodným menom: H. A., miestom podnikania: XXX XX J. N. XXX a IČO: 44 830 050, bez uvedenia čísla OP, teda ako fyzická osoba - podnikateľ, zastúpený Jánom A., r.č.. XXXXXX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný Dodatok, ktorý obsahoval početné nové zmluvné ujednania včítane dohody o zmluvnej pokute, žalobca uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ, nakoľko ako účastník bol v Dodatku uvedený subjekt v zmysle § 8, § 9 ods. 1 veta prvá a § 13 ods. 1 veta prvá Obch. zák. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Dodatok so žalovaným uzavrel ako spotrebiteľ (fyzická osoba - nepodnikateľ), súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca s ním Dodatok dňa 09.12.2013 uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že žalobca odvádzal tzv. „paušálnu daň“ a neuvádzal si vo svojej účtovnej evidencii úhrady faktúr žalovaného ako nákladové položky, čo tvrdil súdu v ostatnom svojom podaní zo dňa 02.10.2019 avšak bez právne relevantného dôkazu, o ktorý toto svoje skutkové tvrdenie opiera. Svoje tvrdenie o postavení spotrebiteľa pri uzatváraní Dodatku so žalovaným žalobca v tomto smere súdu nepochybným spôsobom nepreukázal, nakoľko nepredložil súdu svoje výpisy z účtu v banke, z ktorého platby faktúr žalovanému v zmysle uzavretého Dodatku za poskytované služby uhrádzal aj s pripojením potvrdenia daňového úradu s identifikáciou podnikateľského účtu vedeného v banke a súčasne dôkazom o existencii aj iného nepodnikateľského účtu v banke. Súd tvrdenie žalobcu, že je spotrebiteľ v danom vzťahu vyplývajúcom z Dodatku preto, lebo v predmete podnikania nemá uvedené poskytovanie telekomunikačných služieb vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko charakteristikou podnikateľa je vykonávanie podnikateľskej činnosti bez ohľadu na jej predmet. Takýto predmet podnikania musí mať uvedený v príslušnom registri ten subjekt, ktorý také služby poskytuje, v danom prípade žalovaný a nie ten kto ich prijíma, resp. kumu sú poskytované. S námietku žalobcu vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v U. sp. zn. 3Ncb/1/2017-32 zo dňa 07.02.2017 vznesenou v jeho ostatnom písomnom podaní sa súd nestotožnil, nakoľko pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti súd druhej inštancie odkazuje na § 28 ods. 1 písm. a) C.s.p., podľa ktorého na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
18. Článok 4.13 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.12.2013 obsahuje nasledovnú dohodu zmluvných strán: V prípade, ak vyjadril účastník svoj súhlas označením položky
„Súhlasím s dohodou“ uvedenej nižšie v tomto bode a podpisom tohto Dodatku, strany zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe zmluvy a k nej vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. ... Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku k nej sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení zmluvy alebo dodatku k nej. Pod textom tohto článku Dodatku sú uvedené dve položky, a to položka „Súhlasím s dohodou“ a „Nesúhlasím s dohodou“. Žalobca v súlade s obsahom dohody z čl. 4.13 Dodatku, označil položku „Súhlasím s dohodou“ a súčasne podpísal tento Dodatok. Teda nevybral si položku „Nesúhlasím s dohodou“, preto platne so žalovaným uzavrel rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 3 ods. 1 ZRK formou rozhodcovskej doložky podľa § 4 ods. 1 ZRK v písomnej forme v súlade s § 4 ods. 2 ZRK. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané predloženým Dodatkom, preto sa stotožnil v tomto smere so skutkovými tvrdeniami žalovaného a tvrdenia žalobcu ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky vyhodnotil ako neopodstatnené. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. ZRK nie je daný.
Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
19. Z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie sp. zn. 1617/16 súd zistil, že žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) podal na uvedenom rozhodcovskom súde proti žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného) žalobu dňa 30.03.2016 o zaplatenie sumy vo výške 922,02 Eur s prísl. K žalobe ku svojim skutkovým tvrdeniam pripojil Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.12.2013 uzavretý so žalobcom, Prílohu č. 1 Dodatku k Zmluve a pokus o pokonávku zo dňa 26.06.2014, ktoré listiny sa v zapožičanom spise nachádzali. V žalobe žalovaný uvádza, že pripája aj iné listinné dôkazy: Zmluvu o pripojení č. G zo dňa 10.06.2009, Všeobecné zmluvné podmienky, prehľad zasielaných faktúr, ale tieto v zapožičanom spise sa nenachádzali. Výzvou na zaslanie žalobnej odpovede zo dňa 31.03.2016, doručenou žalobcovi dňa 09.05.2016, rozhodcovský súd vyzval žalobcu na zaslanie žalobnej odpovede v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa doručenky k výzve bola pripojená žaloba bez príloh. V rozhodcovskom spise sa žalobná odpoveď žalobcu nenachádza. Z predložených listinných dôkazov žalobcu, najmä fotokópie vrátenej poštovej zásielky s uvedenou adresou rozhodcovského súdu totožnou s jeho adresou uvedenou vo výzve, záznamu o pohybe zásielky a fotokópie žalobnej odpovede mal súd nepochybne preukázané, že žalobca v určenej lehote na výzvu rozhodcovského súdu si svoju povinnosť, ktorá mu bola rozhodcovským súdom uložená, splnil. 30 dňová lehota na podanie žalobnej odpovede žalobcovi plynula od 10.05.2016 do 09.06.2016. Žalobca žalobnú odpoveď podal na pošte dňa 02.06.2016, teda včas. Rozhodcovský súd si zásielku so žalobnou odpoveďou žalobcu riadne neprevzal. Táto zásielka bola uložená na pošte od 07.06.2016 do 28.06.2016 a následne bola vrátená ako „neprevzatá v odbernej lehote“ žalobcovi späť. Zo žalobnej odpovede žalobcu súd zistil, že tento v rozhodcovskom konaní namietal skutočnosť, že mu neboli spolu s výzvou na žalobnú odpoveď doručené žiadne prílohy k žalobe, preto sa nemôže náležite vyjadriť k nej, napriek tomu sa vyjadril ku skutočnostiam ohľadne spornej reklamácie, domnievajúc sa, že by to mohlo byť predmetom sporu. Namietal i neplatnosť rozhodcovskej doložky s poukazovaním na to, že zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, a teda namieta aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na konanie. Rozhodcovský súd dňa 30.06.2016 vydal rozhodcom Mgr. G. E. rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1617/16. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 24.08.2016, čo mal súd nepochybne preukázané originálom doručenky založenej v spise rozhodcovského súdu ako i skutkovým tvrdením žalobcu v žalobe. Súd vykonaním tohto dokazovania dospel k záveru, že je daný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. ZRK na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko týmto postupom rozhodcovského súdu nebolo umožnené žalobcovi sa riadne zúčastniť na rozhodcovskom konaní a bolo porušené jeho právo na rovné postavenie v rozhodcovskom
konaní, nakoľko mu nebola daná rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu ako žalovanému v postavení žalobcu.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
20. Vzhľadom na to, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a jeho priebeh bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, pričom v tomto smere žalobca vzniesol námietky v žalobnej odpovedi, keď namietal, že mu bola doručená spolu s výzvou len žaloba bez príloh, čo mu bráni riadne sa k predmetu sporu vo veci samej vyjadriť a zaujať náležitú procesnú obranu, pričom nemožno akceptovať, aby stály rozhodcovský súd nepreberal poštové zásielky, obzvlášť v prípade rozhodcovského konania, kedy vyzval stranu sporu na podanie žalobnej odpovede v určenej lehote, ako aj s prihliadnutím na to, že tento nedostatok rozhodcovského konania môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, súd dospel k záveru, že je daný i dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZRK.
21. Súd preto žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok z dôvodov ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku zrušil a rozhodol vo veci tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov v konaní tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.