Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich Bc. Mikuláša Bakony a Márie Trochovej v trestnej veci obžalovaného B. H., X.. XX.XX.XXXX Y. K. R., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b/, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. októbra 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný: B. H. C. D. T. C. K. , X.. XX.XX.XXXX v K. R., trvale bytom K. R., R. K. XXXX/XX, adresa na doručovanie L. XX, S. K. R., t.č. vo väzbe v Ú. X. Y. Y. C. Ú. X. Y. V. S. R. Y. L. L.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 10.01.2019 okolo 10.00 h v rodinnom dome č. XX v L., okres K. R. vzbudil v K. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L. XX, S. K. R., dôvodnú obavu o život a zdravie, a to tým, že pri tom, ako jej povedal, že jej vybije aj posledné zuby, ju rukou udrel pod ľavé oko, hodil po nej mobilný telefón, pričom jej aj vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že keď odíde, že sa má radšej obesiť, lebo ju zakope v záhrade, čím K. J. spôsobil týmto konaním pomliaždenie v oblasti jarmovej vľavo, pomliaždenie predlaktia vľavo s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosť do 7 dní,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na ustanovenie a .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 09.05.2019 pod č. konania -48 obžalobu na B. H., X.. XX.XX.XXXX pre:

- zločin znásilnenia podľa , , s poukazom na ustanovenie a ,

- zločin sexuálneho násilia podľa , , s poukazom na ustanovenie a ,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na ustanovenie na skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa mesiaca jún 2014 do dňa 10.01.2019 v rodinnom dome č. XX v L., okres K. R. v nepravidelných intervaloch, pod vplyvom alkoholu, niekedy až nepretržite po dobu dvoch mesiacov nadávkami, krikom a rôznymi vyhrážkami, že ak sa nepodvolí, tak ju zderie z kože, zakope v záhrade, rozkope jej piču alebo zabije, podreže ju keď nebude ticho, nútil svoju družku K. J., X.. XX.X.XXXX, V. L.T. L. Č.. XX, S. K. R., proti jej vôli k pohlavnému styku, análnemu styku, orálnemu styku ako aj k masturbácii jeho pohlavného údu, pričom takéto praktiky vyžadoval niekedy aj viackrát za deň a v určitých obdobiach aj dennodenne, a to aj napriek tomu, že mu hovorila, že to nechce, že sa jej to protiví, že to už psychicky nevydrží, ale on jej aj napriek tomu nedal pokoj a vykonal s ňou uvedené sexuálne praktiky, pričom naposledy dňa 10.01.2019 vzbudil v K. J. dôvodnú obavu o život a zdravie pri tom ako jej povedal, že jej vybije aj posledné zuby, silou jej hodil do ľavého líca mobil, päsťou ju udrel pod ľavé oko a aj do brucha, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že keď odíde, že sa má radšej obesiť, lebo ju zakope v záhrade, čím K. J. spôsobil týmto konaním pomliaždenie v oblasti jarmovej vľavo, pomliaždenie predlaktia vľavo s predpokladanou dobou liečenia a PN do 7 dní.

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo dňa 27.06.2019, sp.zn. uznal obžalovaného B. H. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 10.01.2019 okolo 10.00 h v rodinnom dome č. XX v L., okres K. R. vzbudil v K. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L. XX, S. K. R., dôvodnú obavu o život a zdravie, a to tým, že pri tom, ako jej povedal, že jej vybije aj posledné zuby, ju rukou udrel pod ľavé oko, hodil po nej mobilný telefón, pričom jej aj vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že keď odíde, že sa má radšej obesiť, lebo ju zakope v záhrade, čím K. J. spôsobil týmto konaním pomliaždenie v oblasti jarmovej vľavo, pomliaždenie predlaktia vľavo s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosť do 7 dní. Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 Tr. zákona bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Na druhej strane bol obžalovaný B. H. zároveň uvedeným rozsudkom podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora v časti obžalobou kvalifikovanej ako zločin znásilnenia podľa , , Tr. zákona v spojení s ustanovením , Tr. zákona, zločin sexuálneho násilia podľa , , Tr. zákona v spojení s Tr. zákona a Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že od presne nezisteného dňa mesiaca jún 2014 do dňa 10.01.2019 v rodinnom dome č. XX v L., S. K. R. v nepravidelných intervaloch, pod vplyvom alkoholu, niekedy až nepretržite po dobu dvoch mesiacov, nadávkami, krikom a rôznymi vyhrážkami, že ak sa nepodvolí, tak ju zderie z kože, zakope v záhrade, rozkope jej piču alebo zabije, podreže ju keď nebude ticho, nútil svoju družku K.Á. J., X.. XX.X.XXXX, V. L. L. XX, S. K. R., proti jej vôli k pohlavnému styku, análnemu styku, orálnemu styku, ako aj k masturbácii jeho pohlavného údu, pričom takéto praktiky vyžadoval niekedy aj viackrát za deň a v určitých obdobiach aj dennodenne, a to aj napriek tomu, že mu hovorila, že to nechce, že sa jej to protiví, že to už psychicky

nevydrží, ale on jej aj napriek tomu nedal pokoj a vykonal s ňou uvedené sexuálne praktiky, z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie tak prokurátorom Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, ako aj obžalovaným.

O týchto odvolaniach rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp.zn. zo dňa 20.08.2019 tak, že podľa , zrušil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. zo dňa 27.06.2019 v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že okresný súd skutok popísaný v obžalobe prokurátora rozčlenil na dva skutky, pričom za jeden obžalovaného uznal vinným a uložil mu trest a za ďalšiu časť obžalovaného oslobodil, hoci prokurátor podal obžalobu len za jeden skutok. Takéto rozčlenenie skutku podľa krajského súdu pritom neprichádza do úvahy, teda, že o časti pôvodného skutku sa rozhodne tak, že obžalovaný sčasti skutku bude oslobodený a sčasti skutku bude uznaný vinným. Krajský súd v ďalšom poukázal na to, že aj keď súd nie je viazaný právnym posúdením skutku podľa , na druhej strane však súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. To však neznamená, že súd nemôže podľa výsledkov dokazovania skutok upraviť, nemôže ho však ľubovoľne rozdeliť na dva ďalšie skutky. V ďalšom krajský súd okresnému súdu vytkol, že pokiaľ okresný súd vo výrokovej časti uvádza, že obžalovaného oslobodzuje v časti, kde mu je kladené za vinu spáchanie dvoch zločinov, takýto výrok súdu je nesprávny, neprocesný a zmätočný.

V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia krajský súd v ďalšom uvádza, že pokiaľ súd na základe dokazovania dospel k iným záverom, k skutkovým a následne i záverom právnym, nemal skutok rozdeliť na dva samostatné skutky, ale mal nepreukázané okolnosti zo skutkovej vety vypustiť a ustáliť adekvátnu právnu kvalifikáciu.

Vo vzťahu k dokazovaniu krajský súd vytkol, že pokiaľ okresný súd uvádza, že podľa prečítal tam uvedené listinné dôkazy, neuviedol však ich obsah ani čo nimi vlastne dokazoval. V súvislosti s dokazovaním zároveň uviedol, že okresný súd vykonal dostupné dôkazy a vysporiadal sa s dôkaznou situáciu i s výpoveďou poškodenej a zdôvodnil, prečo sú spochybnené jej tvrdenia, čo sa týka najzávažnejšieho konania, ktoré obžalovanému bolo kladené za vinu.

Na uvedenom základe okresný súd predmetnú vec opätovne prejednal na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2019.

Vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní ani jedna zo strán trestného konania nenavrhla vykonať žiadne nové dokazovanie, ako aj s prihliadnutím k tomu, že vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu na okresnom súde pred zrušením pôvodného rozsudku neboli vytknuté žiadne zásadné nedostatky ani krajským súdom, okrem už spomínaných listinných dôkazov, okresný súd po zrušení svojho napadnutého rozsudku krajským súdom, na hlavnom pojednávaní už nevykonával žiadne nové dôkazy, len podľa prečítal odpis registra trestov, správu o povesti, evidenciu priestupkov a lekárske správy z čl. 183 až 183a a z čl. 355 až 356 a tiež aj podstatný obsah zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2019 a podstatný obsah uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. zo dňa 20.08.2019.

Na tomto mieste okresný súd pre úplnosť zároveň uvádza, že v novom rozhodnutí vychádzal zo všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pred zrušením pôvodného rozsudku a všetky tieto dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd sa zároveň vysporiadal s pochybeniami tak, ako mu to vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vytkol krajský súd a v súlade s názorom krajského súdu a na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov nepreukázané okolnosti zo skutkovej vety vypustil a následne ustálil podľa svojho názoru adekvátnu a zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu.

V prejednávanej veci bolo na hlavnom pojednávaní okrem iného vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného B. H., podľa bol prečítaný podstatný obsah zápisníc o výsluchoch poškodenej K. J. z prípravného konania, pretože poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a odmietla k veci vypovedať, ako aj výsluchom svedkov B. J., Š. H., B. F., D. O., znalkyne H.. E. H.. Z týchto výsluchov boli zistené nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný B. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, spáchanie ktorého mu je v obžalobe kladené za vinu.

Vo svojom výsluchu k veci samej uviedol, že do roku 2010 býval v obci R. a v tom čase si začal s poškodenou písať prostredníctvom sociálnych sietí, pričom ju poznal už od svojho detstva, keďže bývali spolu na jednom sídlisku v meste K. R.. Postupne sa ich vzťah prehĺbil, vzájomne sa zblížili a v roku 2011 jej opravil dom, v ktorom ona bývala, pričom od 14.02.2011 začali žiť v rodinnom dome poškodenej v L. v spoločnej domácnosti. O poškodenej uviedol, že bola od počiatku „zvláštna“, čo vysvetlil tým, že nikto k nej nechodil, ani vlastná matka a príbuzní a jej bývalý priateľ mu povedal, že musel od nej odísť, lebo to s ňou nevydržal. Svoj vzťah k nej popísal tak, že mal poškodenú rád, vyhovovala mu aj keď mali rozdielne povahy. Seba popísal ako hyperaktívneho do práce a ju, že bola pravý opak a že väčšinou len sedela pri počítači. Kvôli tomuto dochádzalo medzi nimi k hádkam, pričom jemu vadilo, že ona „poriadne nič nerobila“. Zároveň tvrdil, že si vzájomne rozumeli, šialili sa spolu, mali aj spoločné záujmy, ako napr. rôzne výlety, rybačky, grilovačky a podobne. Ohľadom ich nedorozumení uviedol, že také vážnejšie sa vyskytlo v roku 2017, keď poškodenú podviedol s inou ženou.

O ich sexuálnom živote a svojmu vzťahu k alkoholu uviedol, že poškodená mu po sexuálnej stráne nevyhovovala, tvrdil, že sa pri nej nevedel vzrušiť, preto svoj sexuálny život riešil sám cez rôzne porno weby a podobne. Opakovane tvrdil, že do sexu poškodenú nikdy nenútil a že keď ona sex odmietala, tak on na ňu v žiadnom prípade nenaliehal a k sexu ju nikdy nenútil. Dodal, že je alkoholik, že aj z tohto dôvodu má problémy s erekciou a na jej podporu užíval rôzne tabletky, čo mu však nepomáhalo. Zopakoval, že sa cíti byť závislý na alkohole a že sa stávalo, že súvisle pil aj dlhšie časové obdobie, avšak nikdy aj keď bol opitý, poškodenú neznásilnil. Uviedol tiež, že boli aj určité časové obdobia, a to hlavne vtedy, keď pracoval, že nepil aj dva-tri mesiace. Keď bol opitý, tak uviedol, že s ním bola stále sranda, že nikdy nebol agresívny. Keď z neho vyprcháva alkohol, tak sa cíti byť veľmi podráždený a pokiaľ v predchádzajúcich výsluchoch uviedol, že bol „agresívny“, tak svoj stav nesprávne pomenoval, ale mal na mysli, že vtedy je taký, že ho všetko bolí a že je veľmi nervózny.

Ku skutku, ktorý sa mal stať dňa 10.01.2019 uviedol, že v ten deň mal ísť k priateľovi A.. H. okolo 09.00 h dokončiť auto. Povedal preto poškodenej, aby ho ráno zobudila, ona mu však miesto toho nechala odkaz, že išla k zubárke, on ten odkaz nečítal, vstal sám okolo 09.30 h a keď prišiel do „veľkého domu“, tak poškodená sedela za počítačom. Začal byť na ňu zlostný a vyčítal jej, prečo ho nezobudila a keďže bol veľmi nervózny, tak od zlosti hodil po nej mobil. Priznal tiež, že ju aj „silnejšie chytil za ruku“, tiež že ju sotil a že jej dal aj facku. Vysvetľoval, že nahnevaný bol jednak preto, že ona sedela za počítačom a nezobudila ho a zároveň aj preto, že vonku zahliadol na dvore suseda K., s ktorým mala poškodená ako mladá vzťah. To ho nahnevalo najmä preto, že keď bol ešte na školení, tak si poškodená s týmto susedom písali rôzne intímnosti a on si ich neskôr prečítal.

Na doplňujúce otázky prokurátora uviedol, že policajnú hliadku privolala poškodená na neho asi štyrikrát, a bolo to kvôli vzájomným hádkam a kriku. Na otázku, prečo neodišiel od poškodenej, keď mu nevyhovovala, ako to o nej tvrdil, uviedol, že preto, lebo ju mal a má rád aj s jej chybami. Na otázku, aký je jeho vzťah k B. F.Č. uviedol, že žiadny, avšak priznal, že s ňou mal sex, o čom sa dozvedela poškodená, a preto vyvolala aj viacero žiarlivostných scén, vypisovala jej rôzne SMS-ky, že nech ho F. nechá, lebo že poškodená má s ním kvalitný sex.

Na otázky, či niekedy vyžadoval od poškodenej na silu sex a či ju niekedy na silu vyzliekol, zopakoval, že nikdy ju nenútil k žiadnej sexuálnej praktike. Doplnil, že niekedy sa stalo, a to vtedy, keď mal vypité a páchlo z neho, tak mu sama poškodená navrhla, že ho uspokojí orálne. Análny sex mali jedenkrát, a to v roku 2010 a k tomuto dodal, že sa im to vzájomne nepáčilo a že to už nikdy potom nezopakovali. Dôrazne tiež poprel, že by poškodenú niekedy na silu vyzliekol a doplnil, že raz ju v kuchyni len objal a ona následne odišla do obývačky, kde si sama stiahla tepláky a nohavičky a povedala mu „poď si ma roztrtkať“.

Na otázku obhajcu, ako zistila poškodená neveru s pani F. a čo sa následne stalo, obžalovaný uviedol, že poškodená mu chodila do osobných vecí, kontrolovala telefón a počítač, pričom zistila, že má o tom uložené fotky, tvrdil, že sa jej neskôr k tomuto styku aj sám priznal, pričom raz sa tiež stalo, že keď bol s pani F.u, tak mu zatelefonovala poškodená a on po ukončení hovoru zabudol vypnúť telefón a tak poškodená počula čo on s F. robili. Dodal tiež, že v tom čase mu poškodená povedala, že si to „odpyká“ a asi polroka následne nemal s poškodenou sexuálny styk. Na ďalšiu otázku tiež zopakoval, že nikdy nevyžadoval od poškodenej orálny styk, prípadne aby ho uspokojila rukou, pričom opäť zdôraznil, že to bola práve poškodená, ktorá mu takéto praktiky navrhla, keď z neho páchlo.

Na doplňujúcu otázku predsedu senátu týkajúcu sa ich zásnub, obžalovaný uviedol, že v septembri 2018 boli s poškodenou na wellness pobyte a keď sa vrátili, tak ju dňa 23.09.2018 pozval na obed, kúpil zlaté obrúčky, jednu jej dal, povedal jej, že ju ľúbi a takýmto spôsobom chceli upevniť ich vzájomný vzťah. Opäť zopakoval, že ju stále miluje aj napriek tomu, čo o ňom tvrdí. Dodal, že po zásnubách bolo ich spolužitie normálne a poškodená o tomto období hovorila, že to bolo najlepšie obdobie ich spolužitia. V tomto období si tiež vzal úver z banky, z ktorého dal 1.500 eur poškodenej, aby si splatila svoju predchádzajúcu pôžičku a zo zvyšku spoločne kúpili zariadenie do domu, napr. práčku, vymaľoval sa veľký aj malý dom, kúpil za to obrúčky, ako aj pre poškodenú rôzne ošatenie.

Na otázku obhajcu, či niekedy povedal poškodenej, že ju nechá a že od nej odíde, obžalovaný uviedol, že sa to stalo niekedy, a to hlavne preto, že on robil všetko potrebné okolo domu, zháňal si prácu, aby mali financie, pričom ona väčšinou sedela za počítačom a keďže sa cítil byť z jej strany nedocenený, tak jej povedal, že ju nechá a stalo sa, že na pár dní od nej aj odišiel.

Z výsluchu obžalovaného bolo tiež zistené, že počas ich vzťahu poškodená žila vo „veľkom dome“ a on v „malom dome - letnej kuchyni“. Obžalovaný to zdôvodnil tým, že poškodená mala rada teplo, on zas naopak chladnejšie, preto on žil v malom dome, kde má aj svoje osobné veci, počítač a aparatúru. Takto oddelene spávali nie preto, že by ho poškodená vyhodila z veľkého domu, ale kvôli teplote, ktorá sa udržiavala, pričom uviedol, že takto im to vzájomne vyhovovalo.

Poškodená K. J. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať, preto bol podľa prečítaný podstatný obsah zápisníc o jej výsluchoch z prípravného konania, a to zo dňa 11.01.2019 a .03.2019. Poškodená vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 11.01.2019 potvrdila, že v roku 2010 si začala s obžalovaným písať v rámci sociálnych sietí, neskôr sa začali vzájomne navštevovať a od 14.02.2011 začali spolu žiť u nej na L.. Uvádzala, že jej vadil jeho alkoholizmus, postupne vznikali hádky, pričom on jej vulgárne nadával do kuriev a vykrikoval, že každému dá, len jemu nie. Tvrdila, že keď bol pod vplyvom alkoholu, vyžadoval od nej sex, čo ona odmietala s odôvodnením, že z neho páchne, podľa jej tvrdenia však on nikdy neustúpil a stále do nej vnikol, teda mali pohlavný styk. Keď bol triezvy, tak nebol sexu chtivý, dal je pokoj. Na otázku, či kládla aktívny odpor, uviedla, že vtedy, keď chcel análny styk, tak mu povedala, že to nikdy nerobila a že sa toho bojí, on mal však vypité, nezaujímalo ho to a tak mali spolu aj análny styk, podľa poškodenej dvakrát a viackrát už nie, lebo mu povedala, že ho udá. Ďalej tvrdila, že sa jej vyhrážal, že ju zderie z kože, že ju priviaže o strom a že by sa mala obesiť, ďalej, že ju zakope zaživa a že bude trpieť. V ďalšej časti výpovedi uvádzala, že keď sa hádali, bol agresívny, hodil po nej aj sekeru, na čo ona volala policajtov.

Na otázku, či ju vyzliekal násilím, uviedla, že áno, lebo ona spala v teplákoch, čo mu vadilo a keďže mala problém s obličkami, tak sa chcela aj týmito teplákmi chrániť, on jej ich najprv zospodu len vyhrnul, ale on jej ich neskôr aj tak dal dole na silu, lebo chcel mať sexuálny styk. Tvrdila tiež, že v októbri 2018 od nej vyžadoval, aby mu každé ráno vyhonila alebo vyfajčila pohlavný úd a ona radšej, aby neboli z jeho strany vyhrážky, tak sa mu podvolila a urobila mu to. Keďže obžalovaný spával v letnej kuchynke, tak tieto sexuálne praktiky prebiehali tam.

Čo sa týka udalostí, ktoré sa mali stať dňa 10.01.2019, k tomu uviedla, že deň predtým napuchla v tvári, musela ísť k zubárke, ktorá je vytrhla dva predné zuby. V tom období podľa poškodenej pil obžalovaný už od 03.01.2019 sústavne. Keď odišla, tak mu nechala o tom odkaz, vrátila sa okolo 10.00 h a ľahla si v obývačke. On ku nej prišiel a začal jej vytýkať, prečo ho ráno nezobudila, ale kvôli stŕpnutej tvári mu nevedela odpovedať, vznikol medzi nimi konflikt a podľa poškodenej obžalovaný vzal jej mobilný telefón, ktorý jej hodil do ľavej strany tváre a búchal ju s ním aj po pravej ruke v oblasti zápästia. Pri

konflikte ju udrel aj päsťou do ľavej strany tváre, pričom sa jej vyhrážal a vykrikoval jej, že nech sa ide obesiť, lebo ju zakope v záhrade, že má zdochnúť a podobne. Počas konfliktu ju aj sotil, pričom spadla na taburetku, stále ho prosila, aby prestal, čo on nerešpektoval a ešte aj pri tom, ako ležala, tak ju päsťou udrel do brucha. Potom keď ju zbil a vykričal sa, tak odišiel a ona na neho privolala policajnú hliadku.

Na ďalšie doplňujúce otázky uviedla, že k vynútenému análnemu styku došlo dvakrát a k pohlavnému styku dochádzalo keď bol pod vplyvom alkoholu priemerne každý druhý deň a k nútenému orálnemu styku v októbri 2018 spravidla každé ráno, pričom sa to striedalo s uspokojovaním rukou.

Na otázku, ako mu prejavila, že nechce a nesúhlasí s pohlavným stykom, uviedla, že mu povedala, „... daj mi pokoj, je mi z teba zle ...“ a fyzicky tak, že ho odstrkovala, pričom on to nerešpektoval a následne sa mu podvolila, aby to už bolo za ňou.

V ďalšej výpovedi v rámci prípravného konania, a to dňa 27.03.2019 vypovedala poškodená v podstatných súvislostiach zhodne ako v predchádzajúcej výpovedi, pričom uviedla, že prvýkrát ju začal obžalovaný znásilňovať a zneužívať v septembri roku 2012, pričom následne bola aj na vyšetrení u gynekológa. V rámci tohto výsluchu uviedla tiež, že v roku 2017 počula cez telefón ako si to „rozdával“ so B. F.. Potvrdila, že pani F. napísala cez sociálnu stránku, že B. nebude mať, že si darmo robí na neho zálusk, lebo že dobre žijú a majú kvalitný sex. V tejto súvislosti tiež uviedla, že po vzťahu obžalovaného s pani F. navštívila jej manžela, ktorému povedala o ich vzťahu.

Na ďalšie otázky obhajcu, že prečo volala na obžalovaného policajtov, keď sa jej vyhrážal a prečo nie vtedy, keď ju mal znásilňovať, alebo prečo im to už od roku 2012, resp. 2014 skôr neoznámila, uviedla, že stále sa jej vyhrážal, že ju zabije, že ju zderie z kože, že sa má ísť zakopať, hádzal po nej veci od zapaľovača cez sekeru, tak preto na neho zavolala policajtov. K otázke, prečo neoznámila znásilnenie, sa nevyjadrila.

Ďalej boli na hlavnom pojednávaní ako svedkovia vypočutí B. J., matka poškodenej, Š. H., brat obžalovaného, B. F. a D. O., ktorí ku skutku, spáchanie ktorého je obžalovanému kladné za vinu, nič uviesť nevedeli s odôvodnením, že im nie sú známe skutočnosti, ktoré by sa odohrávali v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej, pričom pri výsluchu títo svedkovia uviedli nasledovné skutočnosti.

Svedkyňa B. J., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že až po tom, ako bol vzatý obžalovaný do väzby, jej dcéra pri telefonickom rozhovore povedala, že ju zbil a že ju nútil k sexu. K udalostiam, ktoré sa mali stať dňa 10.01.2019, jej dcéra do telefónu povedala, že obžalovaný jej kázal, aby ho ráno zobudila, ona však išla k zubárke, keď sa vrátila domov, tak bol agresívny, udrel ju, aj nejaký predmet po nej hodil. K ich spolužitiu svedkyňa nič podstatné uviesť nevedela, zdôvodnila to tým, že sa len zriedka navštevovali, že si neželala, aby sa jej dcéra sťažovala, voči obžalovanému však nič nemá okrem toho, že jej vadilo, že pil.

Svedok Š. H., brat obžalovaného vypovedal o tom, že vzťah medzi bratom a poškodenou bol štandardný, aj keď brat požíval alkohol. Podľa neho, keď si brat vypil, tak sa „zmenil k lepšiemu“, vysvetlil to tak, že brat sa rád zabáva, bola s ním sranda, aj keď niekoho vulgárne nazval, tak hneď v zápätí ho objímal. Bol viackrát svedkom, ako brat vulgárne nazval poškodenú, avšak táto sa tvárila normálne, neboli z toho konflikty. Brat sa vo vzťahu cítil nedocenený a čo sa týka jeho vzťahu k sexu, tak svedok uviedol, že brat nebol žiadny „maniak“. Nie je mu známe, že by mal brat v súvislosti so sexom nejaké skratové konanie. Na doplňujúce otázky uviedol, že nikdy nepočul a nebol svedkom toho, aby brat pod vplyvom alkoholu bol k niekomu agresívny, ani o tom nepočul. Nevedel si predstaviť, že by brat pod vplyvom alkoholu niekoho znásilnil, podľa svedka by brat radšej odišiel z domu.

Svedkyňa B. F. poprela, že by mala s obžalovaným sexuálny styk. Na doplňujúce otázky uviedla, že poškodená bola na ňu žiarlivá, vypisovala jej rôzne SMS-ky, preto si zablokovala jej telefónne číslo, uviedla, že poškodená prišla osobne aj k jej svokrovcom, kde robila „cirkus“. Podľa svedkyne, keď mal obžalovaný vypité, tak nebol agresívny, pri nej bol plačlivý, ľutoval sa. Svedkyňa tiež uviedla, že poškodená jej raz napísala, že vzťah medzi ňou a obžalovaným je šťastný a podobne, preto aby im dala pokoj a že oni majú dobrý vzťah a kvalitný sex.

Svedok D. O. tiež nič k veci samej na hlavnom pojednávaní uviesť nevedel, potvrdil len to, že v období mesiacov máj až august 2014 pracoval obžalovaný u neho pri oprave rodinného domu, ako aj chaty na F.. V tomto čase, keď u neho pracoval, sa nestalo, že by do práce prišiel pod vplyvom alkoholu, príp., že by v práci požíval alkohol. Keďže obžalovaného pozná dlhší čas, uviedol o ňom, že nemá takú vedomosť, ani skúsenosť, že by bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu agresívny voči ostatným osobám. Čo sa dialo po práci v domácnosti obžalovaného, k tomu sa vyjadriť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa H.. E. H., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí a podľa so súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu predseda senátu prečítal aj závery znaleckých posudkov H.. E. Y. č. 31/2019 z čl. 147 až 163 a H.. E. H. č. 2/2019 z čl. 166 až 182.

Z výsluchu znalkyne H.. E. H., ako aj zo záverov znaleckého posudku č. 2/2019, ktorý v konaní vyhotovila bolo zistené, že znalkyňa u poškodenej nezistila žiadne sklony ku konfabuláciam a je u nej prítomná primeraná úroveň vierohodnosti. Jej správanie sa je výsledkom asymetrického vzťahu so B. H., pričom je možné ustáliť jej submisívne správanie vo vzťahu k B. H.. Podľa znalkyne je vzťah K. J. k B. H. zároveň založený na strachu, ako aj na vďačnosti.

Zo záverov znaleckého posudku č. 31/2019 H.. E. Y., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie), sexuológia bolo zistené, že B. H. netrpí duševným ochorením v pravom zmysle slova, t.j. psychózou. Jedná sa o štruktúrovanú osobnosť, hlavne s rysmi nezdržanlivosti, čo je považované za trvalú poruchu osobnosti, nevyžadujúcu liečbu a neznižujúcu ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Znalec u B. H. zistil návykový alkoholizmus a v čase posudzovanej trestnej činnosti aj stav prostej, simplexnej opilosti, ktorá viedla k nepodstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Znalec odporučil uložiť mu ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou. V rámci sexuologického vyšetrenia znalec nezistil u B. H. poruchy sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity, ani poruchy kombinované, teda žiadnu formu sexuálnej deviácie. Nezistil ani zníženie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností z dôvodu sexuálnej deviácie a ani dôvod k uloženiu špecifických psychiatrických alebo sexuologických ochranných opatrení.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie a podľa so súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu predseda senátu prečítal podstatný obsah výpovedí nasledovných svedkov z prípravného konania: D. P. z čl. 106 až 108, F. G. z čl. 109 až 111, B. F. z čl. 115 až 116, Ľ. Z. z čl. 120 až 121, J. Z. z čl. 122 až 124, H. Y. z čl. 125 až 127, E. D. z čl. 128 až 129, D. C. z čl. 130 až 132, U. Ď. z čl. 136 až 138, L.. C. V., z čl. 139 až 141.

Z uvedených svedkov sa žiaden k veci samej vyjadriť nevedel. Svedok F. G. mal vedomosť o tom, že obžalovaný žil s poškodenou na L., pričom každý z nich spával samostatne. Potvrdil, že obžalovaný pracoval v letných mesiacoch u O. pri rekonštrukcii chaty a rodinného domu, zvykol ho vozievať do tejto práce, pričom podľa svedka obžalovaný počas práce nepil alkohol. Uviedol tiež, že poškodená nepracovala, všetko zabezpečoval obžalovaný. Obžalovaného pozná už dlhšie a nikdy nevidel, ani nepočul, že by mal obžalovaný sklony k sexuálnemu násiliu. Podľa svedka si obžalovaný zarobil toľko peňazí, že pokiaľ by s ním poškodená odmietla sexuálne žiť, tak si bol schopný zaplatiť sex inde.

Svedok B. F. uviedol, že o obžalovanom je známe a vie to aj on, že si rád vypil, ale že násilnícky nikdy nebol.

Svedkovia J. Z. a H. Y. vypovedali o tom, že boli členovia policajnej hliadky, ktorá bola vyslaná na zákrok do obce L., kde im poškodená uviedla, že ju fyzicky napadol druh. Keď prišli na L., poškodená plakala, mala červené líce, ktoré si držala rukou. Následne B. H. eskortovali na Obvodné oddelenie PZ v K. R..

Svedkovia E. D., D. C. a L.. C. V. sú susedia obžalovaného a poškodenej, ktorí sa k okolnostiam skutku tiež nevedeli vyjadriť. Podľa nich alkohol požívali tak obžalovaný, ako aj poškodená, obžalovaný nebol nikdy agresívny. Potvrdili tiež, že k nim do domácnosti chodievali policajné hliadky.

Ďalší svedok U. Ď., bývalý spolupracovník obžalovaného uviedol, že obžalovaný je šikovný do práce, pod vplyvom alkoholu nikdy nebol agresívny. Určitý čas býval obžalovaný aj u neho, ale ho musel vyhodiť, pretože keď si vypil, tak sa v noci stávalo, že začal upratovať, čo jeho vyrušovalo.

V rámci ďalšieho dokazovania predseda senátu podľa prečítal lekárske správy z čl. 183, čl. 183a, a čl. 355 až 356 (predložená poškodenou v rámci verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby), rozhodnutia Okresného úradu Rimavská Sobota z čl. 188 až 191, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z čl. 193 až 194, evidenciu priestupkov z čl. 309 až 310, odpis registra trestov z čl. 311 až 313, správu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L. L. z čl. 305 až 306, správu o povesti z čl. 307 až 308.

Pokiaľ boli v prípravnom konaní zabezpečené lekárske správy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní čítané ako listinný dôkaz a sú žurnalizované na čl. 183 až čl. 183a, tak sa k týmto správam uvádza, že sa týkajú zranení poškodenej, ktoré sa mali stať 10.01.2019 a vyplýva z nich, že poškodená pri lekárskom ošetrení uviedla, že bola inzultovaná druhom, udretá do tváre a ľavého predlaktia a bolo zistené pomliaždenie v oblasti jarmovej vľavo a pomliaždenie predlaktia vľavo s bolesťami. Ešte je potrebné uviesť, že samotná poškodená predložila do spisu lekárske správy, ktoré boli tiež čítané ako listinný dôkaz a sú žurnalizované na čl. 355 až 356. Ide o výpis z jej zdravotnej dokumentácie jej gynekológa H.. A. Y., pričom čitateľný je len zápis gynekológa zo dňa 11.09.2012, podľa ktorého mala poškodená pohlavný styk počas menzesu a bolo zistené začervenanie vonkajších rodidiel a okolie konečníka. Ostatné zápisy v predloženej dokumentácii sú v značnom rozsahu nečitateľné.

Na základe vyššie uvedeného a vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Vo vzťahu k skutku, tak ako bol prokurátorom ustálený v obžalobe a tak ako je to bližšie uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, je potrebné uviesť nasledovné.

Týmto skutkom sa mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť na poškodenej jednak dvoch sexuálnych zločinov, a to zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ako aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

V prípade oboch uvedených sexuálnych zločinov z hľadiska naplnenia trestnej zodpovednosti páchateľa vyžaduje, aby bolo v konaní na strane páchateľa preukázané násilie alebo hrozba bezprostredného násilia, prípadne, že páchateľ na takýto čin zneužije bezbrannosť poškodenej osoby. V prípade trestného činu znásilnenia musí páchateľ za použitia násilia, príp. hrozby bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži (spojenie pohlavných orgánov muža a ženy) a v prípade trestného činu sexuálneho násilia smeruje násilie alebo jeho hrozba k vykonaniu iných sexuálnych praktík, ako súlože. Za násilie pritom treba považovať použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutie súlože proti jej vôli, prípadne za účelom dosiahnutia orálneho styku, análneho styku alebo vykonania iných sexuálnych praktík proti jej vôli. V oboch prípadoch môže dôjsť k naplneniu týchto dvoch sexuálnych trestných činov aj v tom prípade, ak na takýto čin zneužije páchateľ bezbrannosť poškodenej osoby. Podľa sa bezbrannou osobou na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa brániť pred jeho útokom. O zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa poškodená osoba bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopná prejaviť svoju vôľu, pokiaľ ide o pohlavný styk s páchateľom, prípadne, v ktorom nie je schopná klásť odpor proti jeho konaniu. Ide predovšetkým o stav bezvedomia, mdlobu, požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, stav choroby ale aj stav, keď je spútaná alebo keď sa pre svoju fyzickú neschopnosť nemôže brániť, ďalej ak pre duševnú chorobu nechápe význam páchateľovho konania, pričom za stav bezbrannosti možno považovať aj hlboký spánok.

V podanej obžalobe prokurátor tvrdil, že B. H. násilím donútil poškodenú K. J. k súloži a k orálnemu styku, análnemu styku a iným sexuálnym praktikám, pričom tak mal spraviť závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe, t.j. družke.

V súvislosti s vykonaným dokazovaním k tejto časti skutku je potrebné v prvom rade uviesť, že boli vykonané len dva priame dôkazy, ktoré existujú v tejto trestnej veci z pochopiteľných dôvodov, a to preto, že popísané sexuálne praktiky medzi obžalovaným a poškodenou sa odohrávali v mieste ich spoločného bydliska a nikto iný okrem nich pri tom nebol prítomný. Týmito dôkazmi sú výsluch poškodenej zrealizovaný v dvoch prípadoch vyšetrovateľom v prípravnom konaní a na druhej strane výsluch obžalovaného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní.

Z vykonania týchto dvoch priamych dôkazov (v prípade poškodenej čítanie zápisníc o jej výsluchu z prípravného konania) mal súd bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že počas dlhodobého spolužitia poškodenej a obžalovaného dochádzalo medzi nimi jednak k súloži ale aj k orálnemu styku, análnemu styku, ako aj k inými sexuálnym praktikám, ako napr. k masturbácii.

Obžalovaný sa však od počiatku trestného stíhania neustále a opakovane bránil tým, že k uvedeným sexuálnym praktikám dochádzalo medzi nimi bez akéhokoľvek násilia, príp. jeho hrozby alebo že by niekedy zneužil bezbrannosť poškodenej za účelom vykonania týchto sexuálnych praktík.

Po zhodnotení celého vykonaného dokazovania, a to vrátane svedeckých výpovedí či už na hlavnom pojednávaní, alebo v rámci prípravného konania, pričom zápisnice z týchto výsluchov boli na hlavnom pojednávaní čítané, ďalej čítaných listinných dôkazov a znaleckých posudkov sa vyskytli vážne pochybnosti o tom, či skutočne k sexuálnym praktikám, ktoré medzi sebou praktizovali, došlo zo strany obžalovaného za použitia násilia, príp. jeho hrozby alebo za zneužitia bezbrannosti poškodenej.

Tieto vážne pochybnosti začínajú už tým, že K. J. podala trestné oznámenie vo vzťahu k spáchaným sexuálnym trestným činom voči nej až dňa 10.01.2019, a to v spojitosti s podaním trestného oznámenia v súvislosti s fyzickým útokom na jej osobu, ktorý spáchal voči nej obžalovaný dňa 10.01.2019 aj napriek tomu, že podľa jej výpovedí z prípravného konania ju mal obžalovaný prvýkrát znásilňovať už v septembri roku 2012 (výsluch zo dňa 27.03.2019, čl. 95 a nasl.). Zároveň je na tomto mieste potrebné uviesť, že obvinenie pre tento skutok bolo obvinenému vznesené tak, že sa ho mal dopúšťať od presne nezisteného dňa mesiaca jún 2014 a s takým istým začiatkom obdobia bola podaná aj obžaloba prokurátora v predmetnej trestnej veci, avšak ani z jednej z výpovedí poškodenej z prípravného konania nevyplýva, že by ju mal B. H. nútiť k súloži a k iným sexuálnym praktikám zo začiatkom obdobia tak, ako je to v obžalobe uvedené. Rovnako bol v obžalobe stanovený koniec sexuálnych deliktov do dňa 10.01.2019, ktorých sa mal tak ako po celé obdobie aj v tomto prípade obžalovaný dopúšťať na poškodenej pod vplyvom alkoholu, čo však nekorešponduje s výpoveďami samotnej poškodenej v prípravnom konaní, keďže táto vo výpovedi dňa 11.01.2019 uviedla, že B. H. v mesiacoch november a december 2018 nepil a takéto veci nerobil, samotná poškodená považuje toto obdobie ich spolužitia za najkrajšie a najlepšie a vo výpovedi zároveň ani neuviedla, že by tak mal robiť ani začiatkom januára 2019, pričom uvádza len to, že dňa 03.01.2019 začal znova piť.

Pochybnosti ďalej pokračujú tým, že tak z výsluchov poškodenej, ako aj z výsluchu obžalovaného a zo správy o priestupkoch vyplýva, že minimálne v dvoch zdokumentovaných prípadoch (dňa 22.11.2016 a dňa 10.06.2018) bol B. H. postihnutý za svoje agresívne správanie pod vplyvom alkoholu voči poškodenej v priestupkovom konaní. Z ich výsluchov tiež vyplýva, že policajná hliadka bola do miesta ich bydliska privolávaná poškodenou aj v iných prípadoch, avšak ani v jednom prípade poškodená policajnej hliadke neuviedla, že je násilím zo strany obžalovaného nútená k vykonávaniu sexuálnych praktík proti jej vôli. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri výsluchu dňa 27.03.2019 bola poškodenej položená obhajcom otázka, aby sa vyjadrila, prečo keď bola zneužívaná a znásilňovaná od roku 2012, toto policajtom neoznámila, pričom poškodená odpovedala tak, že „... neoznámila som, lebo vtedy bolo akurát to, že ma chcel zbiť a čo mal v rukách všetko po mne hádzal, od zapaľovača cez sekeru, vyhrážal sa, že sa mám ísť zakopať a že budem prosiť o život a ja som sa bála, preto som volala policajtov ...“ a následne na otázku, že prečo volala policajtov, keď sa jej „iba vyhráža“ a keď ju znásilnil, tak policajtov nevolala, odpovedala „... on mi povedal, že sa mi policajti aj tak vysmejú, lebo on má známych, konexie, že aj tak mi nebudú veriť ...“ .

Aj pri výsluchu dňa 11.01.2019 jej bola vyšetrovateľom položená otázka, aby uviedla, že ako prejavila B. H. to, že nechce sex a nesúhlasí s ním, pričom odpovedala tak, že „... ja som povedala, daj mi pokoj, je mi z teba zle a on keď som toto povedala, že mi je z neho zle, tak dostal amok a fyzicky tak, že som ho odstrkovala a aj som mu povedala, nedotýkaj sa ma, ale aj tak to nerešpektoval, nikdy som ho neudrela, ale som sa mu podvolila len aby to bolo za mnou ...“.

Z uvedených odpovedí poškodenej nemožno vyvodiť podľa názoru súdu záver, že by B. H. použil pri sexuálnych praktikách nejaké konkrétne násilie, prípadne jeho hrozbu alebo že by zneužil jej bezbrannosť. Obžalovaný svoje akékoľvek násilné konanie stále popieral a zároveň uvádzal, že sa pri poškodenej nevedel sexuálne vzrušiť. Zároveň uviedol, že keď bol opitý, tak je pravda, že mu páchlo z úst ale tak isto podľa neho páchlo z úst pre poškodený chrup aj poškodenej a aj z tohto dôvodu ho poškodená vo viacerých prípadoch uspokojila orálne, prípadne rukou, čo v konečnom dôsledku podľa obžalovaného navrhla sama poškodená.

Z výsluchu poškodenej zo dňa 27.03.2019 bolo tiež zistené, že u gynekológa bola v roku 2012 a následne až po piatich rokoch, pričom v konaní nebola predložená žiadna lekárska správa, prípadne nález od gynekológa, z ktorého by bolo zrejmé, že poškodená mala v kritickom období pohlavný styk, prípadne análny styk, pri ktorých by bolo na nej použité násilie, prípadne znaky svedčiace o použití násilia.

Pochybnosti o tom, že zo strany obžalovaného pri ich sexuálnych praktikách bola použitá akákoľvek forma násilia, nerozptýlila ani znalkyňa H.. H. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní a nerozptýlili ich ani závery jej znaleckého posudku. Z tohto dôkazu vyplýva len skutočnosť, že vo vzájomnom vzťahu zastávala poškodená submisívnu rolu a že jej vzťah voči obžalovanému je založený zároveň na strachu ale aj na vďačnosti. Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že medzi partnermi dochádzalo k hádkam, kriku a aj k vyhrážkam zo strany obžalovaného (o čom svedčia policajné výjazdy do ich domácnosti) a zároveň aj to, že obžalovaný pracoval, zabezpečoval financie pre spoločnú domácnosť, pracoval okolo domu, preto uvedený záver znalkyne o ich vzájomnom vzťahu považoval súd za preukázaný. Z tohto vyjadrenia znalkyne však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že by ich vzájomný sexuálny život prebiehal pod vplyvom násilia obžalovaného voči poškodenej.

K ďalším vykonaným nepriamym dôkazom, a to či už k výsluchom vyššie uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní, prípadne k čítaným zápisniciam o výpovediach svedkov z prípravného konania je potrebné uviesť, že žiaden z týchto vykonaných dôkazov nepreukázal použitie akéhokoľvek násilia, prípadne jeho hrozbu zo strany obžalovaného vo vzťahu k jeho sexuálnemu životu s poškodenou a tak isto žiadna forma násilia, prípadne jeho hrozba nevyplývala ani zo žiadneho iného čítaného listinného dôkazu. Všetci svedkovia síce potvrdili, že obžalovaný je alkoholik, pričom aj on sám sa považuje za závislého v tomto smere, avšak ani jeden z nich neuviedol, že by bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu agresívny, prípadne agresívne sa voči niekomu správal. Všetci uviedli, že keď bol pod vplyvom alkoholu, tak bol zábavný, bola s ním sranda, ak niekoho aj vulgárnym výrazom označil, tak sa mu v zápätí ospravedlnil. Aj tieto dôkazy tak podľa názoru súdu vnášajú ďalšie pochybnosti do tvrdenia obžaloby, že si obžalovaný pod vplyvom alkoholu nadávkami, krikom a rôznymi vyhrážkami vynucoval súlož, prípadne iné sexuálne praktiky od svojej družky, poškodenej K. J..

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti ešte uviesť, že obžalovaný pri svojom výsluchu aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že viackrát použil v domácnosti výrazy „obesím ťa, zakopem ťa, stiahnem ťa z kože“, ale tieto boli určené ich psovi, ktorý je veľmi neporiadny a robí v okolí domu zle tak, že vyhrabáva posadené kvety, prípadne neporiadok na dvore a pod..

Ďalšie pochybnosti vyplývajú aj z toho, že výsluchom tak obžalovaného, ako aj poškodenej a svedkyne F. bolo preukázané, že poškodená bola žiarlivá, dozvedela sa o milostnom vzťahu medzi obžalovaným a svedkyňou F., ktorú skutočnosť síce svedkyňa F. nepotvrdila, avšak aj ona uviedla, že poškodená robila žiarlivostné scény aj pri jej svokrovcoch, jej samotnej písala viackrát SMS-ky, ako aj cez sociálne siete, okrem iného aj to, že nech svedkyňa F. obžalovaného nechá, pretože ona má s obžalovaným dobrý vzťah a aj kvalitný sex.

Z vykonaných dôkazov nemožno prehliadnuť ani to, že z výsluchu obžalovaného a poškodenej tiež vyplýva, že v septembri 2018 mali zásnuby, na ktoré kúpil obžalovaný z úveru zlaté obrúčky, z úveru splatil aj 1.500 eur na pôžičku poškodenej, kúpili rôzne spotrebiče do domácnosti a zveľadili aj miesto

ich spoločného bydliska. Samotná poškodená označila obdobie ich spolužitia v mesiacoch november a december 2018 za najkrajšie obdobie jej života.

Všetky vyššie popísané skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného vo vzťahu k skutku, pokiaľ sa tento vzťahuje k sexuálnym praktikám v ňom bližšie popísaným a ktoré sa mali medzi obžalovaným a poškodenou praktizovať pod rôznymi vyhrážkami a násilným konaním a vynucovaním zo strany obžalovaného, tak vniesli vážne pochybnosti k tvrdeniu prokurátora v obžalobe, že sexuálny život medzi týmito partnermi prebiehal za použitia násilia, prípadne jeho hrozby zo strany obžalovaného a tiež nebolo preukázané, že by na tieto praktiky obžalovaný zneužil bezbrannosť poškodenej.

Dokazovaním sa tak nepreukázalo, že obžalovaný donútil poškodenú k súloži a iným sexuálnym praktikám tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení . V týchto ustanoveniach sa pod donútením rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy alebo podľahnutie ženy pri zistení beznádejnosti odporu, so zreteľom na to, že jej páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť. Výsledkom takéhoto konania je, že žena po vyjadrení vážne mieneného nesúhlasu a po prejavenom odpore upustí od ďalšieho odporu pre svoju vyčerpanosť, zrejmú beznádejnosť alebo z odôvodneného strachu, že páchateľ svoju hrozbu bezprostredného násilia vykoná. Ak však odpor ženy nebol mienený vážne a ak bol len predstieraný, nejde o donútenie. O donútenie nejde ani v tom prípade, ak síce žena spočiatku odpor kladie, ale neskôr so súložou súhlasí.

Prokurátor postavil v tejto časti svoju obžalobu len na jedinom priamom dôkaze, a to na výsluchu poškodenej. Čítané výpovede poškodenej však považoval súd na základe vyššie uvedených pochybností za nevieryhodné vo vzťahu keď tvrdí, že ju obžalovaný pod vplyvom alkoholu niekedy až nepretržite po dobu 2 mesiacov, a v určitých obdobiach denno-denne, nadávkami a rôznymi vyhrážkami špecifikovanými v obžalobe nútil proti jej vôli k pohlavnému styku, análnemu styku, orálnemu styku, ako aj k masturbácii jeho pohlavného údu.

Zároveň nepriame dôkazy, ktoré boli ku skutku vykonané na hlavnom pojednávaní, netvorili vo svojom súhrne logickú, ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru, tak ako to vyplýva z judikovaného rozhodnutia pod č. R 38/1970 a č. R 38/1968.

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“, tak súd dospel k záveru, že zo strany obžalovaného pri vykonávaní sexuálnych praktík s poškodenou nedošlo k žiadnym vyhrážkami, ani k násilnému konaniu a tiež ani ich vynucovaniu , preto súd tieto okolnosti nemal za preukázané a zo skutkovej vety ich vypustil, pričom sa zároveň riadil v tejto súvislosti vysloveným právnym názorom krajského súdu.

Naproti tomu mal súd po zhodnotení vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že dňa 10.01.2019 došlo v rodinnom dome č. XX v L., okres K. R. ku konfliktu medzi obžalovaným B. H. a poškodenou K. J.. Tento konflikt spočíval v tom, že obžalovaný vyčítal poškodenej, že ho ráno nezobudila, bol veľmi nervózny a v návale nervozity obžalovaný rukou udrel poškodenú pod ľavé oko, hodil po nej mobilný telefón, sotil ju v dôsledku čoho spadla na taburetku a popri tom, ako jej fyzicky ubližoval, jej povedal, že jej vybije aj posledné zuby a zároveň jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zakope v záhrade a aby sa obesila, pričom týmto fyzickým útokom jej spôsobil aj zranenia špecifikované vo výrokovej časti skutkovej vety rozsudku, pričom toto vyhrážanie sa smrťou vzbudilo u poškodenej, ktorá je družkou obžalovaného, dôvodnú obavu o život. Toto konanie B. H. bolo preukázané jednak čítaním zápisníc o výpovedi poškodenej z prípravného konania, ďalej z lekárskej správy zažurnalizovanej na čl. 183 až 183a spisu, z čítaných zápisníc o výpovedi svedkov (policajtov) J. Z. a H. Y., z výsluchu svedkyne B. J. (matky poškodenej) a v neposlednom rade aj zo samotného priznania obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý podrobne popísal (tak ako je to už vyššie uvádzané v odôvodnení tohto rozsudku), prečo bol v ten deň nahnevaný na poškodenú, ako aj to, akým spôsobom jej fyzicky ublížil.

Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný dňa 10.01.2019 okolo 10.00 h v rodinnom dome č. XX v L., okres K. R. vzbudil v K. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L. XX, S. K. R.,

dôvodnú obavu o život a zdravie, a to tým, že pri tom, ako jej povedal, že jej vybije aj posledné zuby, ju rukou udrel pod ľavé oko, hodil po nej mobilný telefón, pričom jej aj vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že keď odíde, že sa má radšej obesiť, lebo ju zakope v záhrade, čím K. J. spôsobil týmto konaním pomliaždenie v oblasti jarmovej vľavo, pomliaždenie predlaktia vľavo s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosť do 7 dní.

Toto konanie obžalovaného následne súd právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, pretože sa poškodenej vyhrážal smrťou, a to takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu a tento čin spáchal s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona na chránenej, blízkej osobe, keďže poškodená s ním žila v spoločnej domácnosti už od 14.02.2011.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestov obžalovanému vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov a hodnotil zároveň aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného B. H. bolo zistené, že je bez pracovného pomer, doposiaľ bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný (a to aj nepodmienečnými trestami) a aj priestupkovo postihnutý. Naposledy bol potrestaný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kde mu bol v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, kde sa osvedčil dňa 11.10.2017 a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti v trvaní 6 rokov. Zo správy o priestupkoch vyplýva, že najmenej dvakrát sa vyhrážal poškodenej za čo bol priestupkovo postihnutý a najmenej tri ďalšie razy bol postihnutý pre iný druh priestupkov na úseku dopravy. V mieste bydliska je hodnotený negatívne z dôvodu nadmernej konzumácie alkoholu. Vo väzbe je hodnotený všeobecne.

Keďže u obžalovaného nebolo vzhliadnuté k žiadnej poľahčujúcej okolnosti a zároveň ani k žiadnej priťažujúcej okolnosti, bolo mu možné podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody od 6 mesiacov až na 3 roky. S prihliadnutím na kriminálnu minulosť osoby obžalovaného, ktorý bol už 11-krát súdne trestaný, a to aj nepodmienečnými trestami, mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa a jeho výchovu k tomu, aby v ďalšom viedol riadny život, nebude postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.

Na uvedenom základe mu bol preto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 12 mesiacov. Pri ukladaní takéhoto trestu prihliadol súd k následkom konania obžalovaného, ako aj k tomu, že v predmetnej trestnej veci je B. H. väzobne trestnej stíhaný, pričom jeho väzba trvá od 10.01.2019 až doposiaľ.

Pre výkon uvedeného trestu bol obžalovaný zaradený v súlade s ustanovením § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S prihliadnutím na čítané závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria, sexuológia, bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 Tr. zákona uložené zároveň aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.