Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Csp-116-2019.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Subarea
34Csp/116/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: STAVEBNÉ BYTOVÉ DRUŽSTVO III KOŠICE (skrátené SBD III Košice), so sídlom Furčianska 60/1013 040 14 Košice, IČO: 00 222 089, proti žalovanému v 1. rade: K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/ XX, XXX XX R., v 2. rade: S. E., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX R., v spore o zaplatenie 136,29 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Košice I vydaný dňa 25.6.2019 pod č. k. 34Csp/116/2019-98.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2019 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 136,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 127,89 Eur odo dňa 20.6.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania.
2. Okresný súd Košice I platobným rozkazom zo dňa 25.6.2019 vydaným pod sp. zn. 34Csp/116/2019 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 136,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 127,89 Eur odo dňa 20.9.2019 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Zároveň žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť do 15 dní od dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur.
3. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 1.7.2019, žalovanému v 1. rade dňa 10.9.2019 a žalovanej v 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť.
4. Podľa ust. § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa ust. § 266 ods. 2 Civilného sporového poriadku na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116.
6. Podľa ust. § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
7. Keďže žalovanej v 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd týmto uznesením zrušil platobný rozkaz vydaný dňa 25.6.2019 pod č. k. 34Csp/116/2019-98.
8. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 27.9.2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili dlh po podaní žaloby. Zároveň požadoval náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.
9. Na výzvu súdu žalobca predložil platobný príkaz na úhradu vystavený peňažným ústavom Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa 13.9.2019 a zo dňa 18.9.2019, z ktorých nepochybne vyplýva tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade platobným príkazom so splatnosťou dňa 13.9.2019 previedol na účet žalobcu sumu 152,79 Eur a dňa 18.9.2019 platobným príkazom so splatnosťou dňa 18.9.2019 previedol na účet žalobcu sumu 2,38 Eur, celkovo tak došlo k úhrade sumy 155,17 Eur.
10. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
14. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval stanovisko žalovaných v 1. a 2. rade k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
15. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.
18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
19. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
20. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.
21. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí konania žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
22. Podľa Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
23. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“
24. V danom prípade súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom, teda na základe jeho dispozičného úkonu. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalovanú sumu po podaní žaloby (žaloba bola podaná na súd dňa 20.6.2019 a podľa predloženého potvrdenia žalobcom žalovaný v 1. rade uhradil dňa 16.9.2019 sumu 152,79 Eur a dňa 19.9.2019 sumu 2,38 Eur). Žalobca si žalobou uplatnil svoju pohľadávku vo výške 136,29 Eur na istine, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 127,89 odo dňa podania žaloby do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 Eur t.j. súdny poplatok za podanú žalobu.
25. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
26. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
27. Zo spisu je zrejmé, že žalobca by mal nárok na náhradu trov konania vo výške 6,70 Eur (krátená časť súdneho poplatku), t.j. spolu by mali žalovaní v 1. a 2. rade uhradiť žalobcovi sumu 136,29 Eur (istina), sumu 2,49 Eur (8% úrok z omeškania ročne zo sumy 127,89 Eur odo dňa 20.6.2019 do 16.9.2019) a sumu 6,70 Eur, ktorá by predstavovala trovy konania žalobcu po vydaní uznesenia o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 Eur v súlade s ust. § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa predložených listinných dôkazov žalobcom žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi celkovo sumu 155,17 Eur (152,79 Eur + 2,38 Eur).
28. V prejednávanom spore možno konštatovať procesné zavinenie žalovaných v 1. a 2. rade na zastavení konania, ale v danom prípade súd má za to, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili žalobcovi aj vzniknuté trovy konania. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku a citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by súd v tomto uznesením mal teda
rozhodnúť spôsobom, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne mu náhradu trov konania samostatným rozhodnutím nepriznať. Avšak súd má za to, že v súlade s Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania je v tomto prípade potrebné rozhodnúť o trovách konania žalobcu, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím, nakoľko v prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 0,00 Eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom Základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.
29. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.