Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-93-2017.pdf
PDF · 163.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/93/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017 a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 03714/2016/D401-ÚVHR/80367 zo dňa 16.12.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Skutkový a právny stav
1.Dňa 29.10.2015 bol žalovanému doručený podnet Mestskej časti Bratislava - Rača v zastúpení obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Rača, zaevidovaný pod č. 26556/2015/D401-ÚVHR/71807, ktorý poukazoval na problematiku dlhodobého a opakovaného prekračovania prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí na uliciach Na G., K. a E. v katastrálnom území O., spôsobovaného činnosťou pracoviska Železníc SR, Bratislava - „Zriaďovacia stanica - železničná stanica Bratislava Východ“. Súčasťou podania bol aj protokol z objektivizácie imisií hluku v dotknutej lokalite, vyhotovený autorizovanou spoločnosťou - Klub ZPS vo vibroakustike, s.r.o. (Protokol A_090_2015 z augusta 2015), ktorý preukázal nesúlad nameraných hodnôt hluku spôsobovaného činnosťou zriaďovacej stanice s limitmi stanovenými vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“).
2. Následne bol zahájený výkon štátneho zdravotného dozoru (ďalej aj „ŠZD“) podľa § 54 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ktorý bol písomne oznámený aj účastníkovi konania spolu so žiadosťou o písomné vyjadrenie k danej problematike. V rámci výkonu ŠZD boli žalovaným zvolané tri pracovné rokovania (dňa 21.12.2015, dňa 15.02.2016 a dňa 31.03.2016) za účasti zástupcov Železníc SR, Bratislava, sekcie železničnej dopravy a dráh MDVRR SR, ako aj starostu a zástupcov Mestskej
časti Bratislava - Rača, vrátane zástupkyne dotknutých obyvateľov s cieľom prerokovania možností a spôsobov riešenia uvedenej problematiky, ako aj stanovenia termínov realizácie protihlukových nápravných opatrení.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj na pracovných rokovaniach opakovane prezentoval realizáciu protihlukového opatrenia „Prevádzkové overenie zariadenia BREMEX-ANNSYS Basic (Double)“, ktorým sa mala zabezpečiť čo najnižšia expozícia obyvateľov a ich prostredia hluku z prevádzky pracoviska Železníc SR, Bratislava - „Zriaďovacia stanica - železničná stanica Bratislava Východ", ktorá neprekročí prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku pre deň, večer a noc vo vonkajšom prostredí daného chráneného územia podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z.
4. Následne žalovaný rozhodnutím MDVRR SR č. 03714/2016/D401- ÚVHR/16490 zo dňa 10.03.2016 (ďalej len „rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokyn zrealizovať na pracovisku „Zriaďovacia stanica - železničná stanica Bratislava Východ“ opatrenie „Prevádzkové overenie zariadenia BREMEX-ANNSYS Basic (Double)“ v termíne najneskôr do dňa 30.06.2016. Súčasne bolo žalobcovi v rozhodnutí uložené v termíne najneskôr do dňa 14.07.2016 preukázať účinnosť zrealizovaných opatrení protokolom z objektivizácie určujúcich veličín hluku v dotknutom chránenom území v dennej, večernej a nočnej dobe a výsledky objektivizácie doručiť žalovanému. V prípade, že výsledky objektivizácie hluku v dotknutom chránenom území po zrealizovanom opatrení nebudú vyhovujúce, žalobcovi sa uložila v rozhodnutí povinnosť predložiť žalovanému najneskôr do dňa 15.09.2016 návrh komplexného riešenia protihlukových opatrení v dotknutom chránenom území s konkrétnymi termínmi realizácie.
5. Na základe písomnej žiadosti žalobcu č. 16156/2016/0420-015 zo dňa 18.08.2016 bol pôvodný termín na vykonanie objektivizácie hluku dňa 15.09.2016 stanovený v rozhodnutí, predĺžený do 31.10.2016. Žiadosť bola odôvodnená tým, že po montáži zariadenia BREMEX-ANNSYS sa pri meraní hluku vyskytli technické problémy. Po ich odstránení boli vykonané opätovné merania na overenie účinnosti zariadenia BREMEX-ANNSYS, ktoré boli vyhodnocované v čase zaslania žiadosti o predĺženie termínu.
6. Vzhľadom k tomu, že žalobca v predĺženom termíne 31.10.2016 splnil len čiastočne opatrenie č. 1) pokynu rozhodnutia, pričom opatrenie č. 2) a opatrenie č. 3) nesplnil v celosti, žalovaný ho písomne upozornil na nedodržanie uložených termínov so žiadosťou o písomné zdôvodnenie tejto skutočnosti. Následne žalovaný zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania vo veci správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z s výzvou na podanie vyjadrenia. Žalobca bol taktiež písomne oboznámený výzvou č. 03714/2016/D401-ÚVHR/49060 zo dňa 29.07.2016, že jeho vyjadrenie bude podkladom pre rozhodnutie žalovaného - vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.
7. Žalobca dňa 31.10.2016 doručil žalovanému stanovisko, v ktorom uviedol, že v zmysle pokynu z rozhodnutia bolo dňa 12.07.2016 inštalované zariadenie BREMEX-ANNSYS na koľajové brzdy KB 51-52 a KB 41-42, ktorého prevádzkové overovanie musí trvať minimálne pol roka. V rámci priebežného vyhodnotenia po troch mesiacoch bolo dňa 27.10.2016 vykonané technické akustické meranie, ktorého výsledky boli porovnané s výsledkami merania pred inštaláciou predmetného zariadenia dňa 15.06.2016. Vo vzdialenosti 7 m od osi koľaje došlo na koľajových brzdách k poklesu hluku v priemere o 18 dB. Zároveň bolo meraniami zdokumentované, že používaním zariadenia bola znížená brzdná schopnosť o cca 25%. Z uvedených údajov vyplýva potreba ďalšieho overovania zariadenia, ktoré sa bude realizovať v januári 2017. Nakoľko sa na spádovisku v Žst. Bratislava východ nachádza 51 bŕzd, testovacia prevádzka zariadenia na dvoch z nich nemá výrazný vplyv na celkovú hlučnosť z prevádzky železničnej stanice. Z uvedeného dôvodu nepristúpil k objektivizácii hluku podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z. Pravidelne však počas overovania boli vykonávané technické merania hluku. Posun a rozraďovanie vozňov v Žst. Bratislava východ sú vykonávané nepretržite, okrem nedele a pondelka, na základe objednávok dopravcov a k zlepšeniu hlukovej situácie v lokalite by výrazne prispelo, keby dopravcovia neobjednávali a nepožadovali vykonávanie posunu v nočných hodinách.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č.: 03714/2016/D401 - ÚVHR/80367 zo dňa 16.12.2016 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie) žalobcovi uložil pokutu vo výške 15 000,- eur podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa žalobca
dopustil tým, že ako prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií podľa § 27 ods. 1. zákona č. 355/2007 Z. z. porušil svoje povinnosti tým, že nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly deň, večer a noc ustanovené vyhláškou č. 549/2007 Z.z., v súvislosti s riešením podnetu Mestskej časti Bratislava - Rača v zastúpení obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Rača, poukazujúceho na problematiku opakovaného prekračovania prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí chráneného územia v Bratislave v lokalite ulíc E., K. a Na G., v katastrálnom území O. z pracoviska Železníc SR, Bratislava - „Zriaďovacia stanica - železničná stanica Bratislava Východ“. Výška uloženej pokuty bola v odôvodnení rozhodnutia odôvodnená tým, že sa prihliadlo na mieru ohrozenia zdravia obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Rača, na rozsah možných škodlivých následkov konania účastníka, ako i na neúmernú dĺžku pretrvávania protiprávneho stavu a na neriešenie predmetnej problematiky, čo bolo zistené po preskúmaní dokladov zaslaných MDVRR SR podávateľom podnetu.
9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal aj protokol A_090_2015 z augusta 2015, ktorý bol použitý ako rozhodujúci podklad pre vydanie rozhodnutia o pokute. Poukázal, že mu nie je jasné, akým spôsobom boli získané výsledky, ktoré sú prezentované v protokole. Následne predsedníčka rezortu rozhodnutím č. 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017 podľa § 3 ods. 1 písm. f) a ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
II.
Žaloba
10. Žalobca sa žalobou osobne doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.05.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Oblastnej hygieničky Bratislava č. 03714/2016/D401-ÚVHR/80367 zo dňa 16.12.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 15.000,- eur podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z.
11. V žalobe uviedol, že dňa 05.08.2016 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené Upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 29.07.2016, v ktorom je uvedené, že sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. tým, že si nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená v bode 2. rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.03.2016. Nesplnenia povinnosti sa mal žalobca dopustiť tým, že v stanovenom termíne (do 14.07.2016) nepreukázal žalovanému účinnosť zrealizovaných opatrení protokolom z objektivizácie určujúcich veličín hluku v dotknutom chránenom území dennej, večernej a nočnej dobe s výsledkami vykonanej objektivizácie v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 549/2007 Z.z. a ani nepožiadal žalovaného o predĺženie termínu splnenia tejto povinnosti. Je názoru, že oznámenie o začatí konania v tejto časti je zmätočné, nakoľko v upovedomení o začatí konania je uvedené, že sa konanie začína podľa ust. § 7 písm. m) zákona 355/2007 Z.z. Podľa tohto ustanovenia orgány verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú štátny zdravotný dozor, vydávajú pokyny a ukladajú opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru. Kompetencia týchto orgánov prejednávať iné správne delikty a ukladať pokuty je zakotvená v ust. § 7 písm. n) zákona č. 355/2007 Z.z.
12. Keďže predmetné správne konanie je konaním vo veciach správneho trestania, vzťahuje sa naň aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, má každý obvinený zo správneho deliktu právo bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne byť oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu. Toto ustanovenie bolo vyššie uvedenou nejednoznačnou formuláciou obsiahnutou v upovedomení o začatí konania porušené a tiež bolo porušené ustanovenie § 18 ods. 2 správneho poriadku, keďže nie je z oznámenia zrejmé, akým konaním sa vlastne mal dopustiť žalobca správneho deliktu. Tieto nedostatky neboli orgánmi verejnej správy oboch stupňov odstránené počas celého konania, čo malo podstatný vplyv na nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov.
13. K upovedomeniu o začatí konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 08.08.2016. Jeho obrana smerovala voči prvostupňovým orgánom verejnej správy tvrdenému neplneniu povinností uložených rozhodnutím žalovaného č. 03714/2016/D401-ÚVHR/16490 zo dňa 10.03.2016, nakoľko žalobca mal
za to, že práve nesplnením povinností uložených týmto rozhodnutím malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z., čo vyplýva z upovedomenia o začatí konania.
14. Podľa žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom postupe, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia:
a) neinformoval žalobcu zrozumiteľne a dostatočne podrobne o tom, akým správaním sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. b) neumožnil sa vyjadriť žalobcovi k podkladu rozhodnutia v tomto konaní, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
15. Žalobca má za to, že z postupu prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že bolo porušené ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže počas celého správneho konania prvostupňový orgán verejnej správy neoznámil žalobcovi, z akých konkrétnych podkladov bude vychádzať jeho rozhodnutie. Súčasne bola porušená aj povinnosť aktívnej súčinnosti uvedená v § 3 ods. 2 správneho poriadku.
16. Ďalším žalobným dôvodom, pre ktorý žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť bola skutočnosť, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nespĺňa kritériá uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, keď vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je konkretizovaný čas, či obdobie, v ktorom sa mal žalobca dopustiť spáchania správneho deliktu. Výrok tohto prvostupňového rozhodnutia je preto vadný, keďže vzhľadom na charakter správneho deliktu môže byť skutok, ktorého spáchanie sa kladie žalobcovi za vinu, bez vymedzenia času, kedy mal byť spáchaný, zamenený s iným skutkom. Vo výroku tohto prvostupňového rozhodnutia nie je správne vymedzený aj spôsob spáchania skutku najmä tým, že vo výroku nie je presne uvedené, či boli prekročené hodnoty hladiny hluku vo vonkajšom alebo vo vnútornom prostredí. Vo výrokovej časti je taktiež uvedené, že sa žalobca dopustil správneho deliktu v súvislosti s riešením podnetu Mestskej časti Bratislava - Rača, čo je neprípustné. Žalobca je preto názoru, že správny delikt, ktorý je kladený žalobcovi za vinu, nie je sa ho možné dopustiť v súvislosti s podnetom subjektu územnej samosprávy či inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby.
17. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa javí, že orgán verejnej správy vyvodil spáchanie správneho deliktu z nedodržania povinností, ktoré boli uložené žalobcovi v inom konaní rozhodnutím žalovaného č. 03714/2016/D401-ÚVHR/16490 zo dňa 10.03.2016. Uvedené vyplýva i z prvého odseku na tretej strane rozhodnutia. Zastáva preto názor, že nie je možné spáchať správny delikt podľa ust. § 57 ods. 19 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia tým, že účastník konania nesplní povinnosti uložené iným rozhodnutím orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu je odôvodnenie tohto prvostupňového rozhodnutia nepresvedčivé a vzhľadom na zjavný rozpor medzi výrokom a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia je toto rozhodnutie nepreskúmateľné a pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia bolo porušené zo strany orgánu verejnej správy ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku.
18. Žalobca poukázal i na prvý odsek tretej strany prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že upovedomenie o začatí konania vo veci správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. bolo žalobcovi zaslané až po 31.10.2016. Toto tvrdenie sa však nezhoduje so skutočnosťou, keďže toto upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 05.08.2016.
19. Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie taktiež nie je dostatočne zdôvodnené, na základe akých úvah dospel tento orgán verejnej správy k uloženiu sankcie vo výške 15.000,- eur a teda je v tejto časti nepreskúmateľné.
20. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla vedúca hygienička rezortu Ministerstva dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“), ktorá odvodzuje svoju príslušnosť na rozhodnutie z ust. § 3 ods. 1 písm. f) a odsek 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. a ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku. Žalobca je však názoru, že o odvolaní mal rozhodovať minister dopravy a výstavby SR, a preto zastáva názor, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané nepríslušnou osobou (orgánom).
21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. je orgánom verejného zdravotníctva Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 správneho poriadku je opravným prostriedkom proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, rozklad. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 správneho poriadku: „O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie." Tieto pravidlá ustanovené vo všeobecnom predpise o správnom konaní by mohli byť „prelomené" odlišnou úpravou uvedenou v osobitnom právnom predpise. Žalobcovi nie je známe, že by zákon č. 355/2007 Z.z. takéto osobitné pravidlo obsahoval. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. sa má na Ministerstve dopravy a výstavby Slovenskej republiky zriadiť útvar, ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá vedúci hygienik rezortu. Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa odkazuje na ustanovenie § 6 ods. 2 správneho poriadku, možno vyvodiť, že tento útvar je správnym orgánom príslušným konať a rozhodovať v prvom stupni, a preto vedúci hygienik rezortu nie je oprávnený rozhodovať o opravných prostriedkoch, ktoré vydá útvar na ktorého je čele, resp. súčasť takéhoto útvaru. Je preto názoru, že vedúca hygienička rezortu nebola funkčne príslušná na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu.
22. O rozpore výroku rozhodnutia s odôvodnením svedčí aj odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia (strana 6), keď odvolací orgán uvádza, že zistil, že „napadnuté rozhodnutie o pokute vydal prvostupňový správny orgán účastníkovi konania z dôvodu nesplnenia väčšiny z troch opatrení uložených v pokyne zo dňa 10.3.2016 ". Druhostupňový orgán verejnej správy mal za uzatvorené, že správneho deliktu sa žalobca v zmysle prvostupňového rozhodnutia dopustil tým, že nesplnil opatrenia uložené v pokyne (rozhodnutí) žalovaného č. 03714/2016/D401 - ÚVHR/16490 zo dňa 10.3.2016. Žalobca zdôraznil, že objektívna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 57 ods. 19 zák. č. 355/2007 Z.z. nespočíva v nesplnení povinnosti, ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím zo dňa 10.3.2016.
23. Žalobca je názoru, že žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu náležite nevysporiadal, najmä, keď odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako irelevantné len preto, že neboli uplatnené v odvolaní voči inému rozhodnutiu. Táto jeho námietka sa týkala použitej metódy merania pri vyhotovení protokolu A_090_2015. Žalovaný sa s námietkou metodiky použitej pri vyhotovení protokolu mal vysporiadať sám, alebo ju mal nechať posúdiť tretím subjektom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/31/2008-164 v spojení sa rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Szd/9/2009.
24. Namietal, že žalovaný nezobral do úvahy ani námietku, že pre miesta, v ktorých sa vykonávalo meranie hluku je potrebné brať do úvahy prípustné hodnoty hluku, ktorý vzniká prevádzkou koľajovej dopravy na železničných dráhach. Poukázal, že podľa ustanovenia § 2 psím. c) bod ii) a iv) vyhlášky č. 549/2007 Z. z. sa rozlišuje medzi hlukom z iných zdrojov a hlukom z koľajovej dopravy, t.j. hluk z koľajovej dopravy nemôže byť hlukom z iných zdrojov. Dodal, že zriaďovacia stanica Bratislava - východ je železničnou stanicou (dopravným bodom) a teda súčasťou železničnej dráhy. Hluk, ktorý vzniká pohybom koľajových vozidiel v rámci zriaďovacej stanice, vrátane ich pohybu cez zvážny pahorok, ako aj hluk, ktorý vzniká pri brzdení vozňov koľajovými brzdami je spôsobovaný pri vykonávaní železničnej (koľajovej) dopravy po železničnej dráhe. Túto skutočnosť je možné okrem iného preukázať znením tretej časti „Kategorizácia tratí a dopravných bodov" písm. b) „dopravné body" Prílohy Výnosu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 3/2010 o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre v znení Výnosu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7/2012, podľa ktorej je Bratislava - východ dopravným bodom pre osobnú dopravu aj pre nákladnú dopravu. Podľa prvej časti „Úhrady za minimálny prístupový balík“ Prílohy tohto Výnosu sa za dopravné body pre vlaky nákladnej dopravy považujú zriaďovacie stanice, zariadenia na zostavovanie vlakov a nákladné terminály vo vlastníctve alebo správe regulovaného subjektu. Regulovaným subjektom je žalobca. Koľajové brzdy sú súčasťou železničnej dráhy, čo je okrem iného uvedené v ustanovení § 5 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh.
25. Podľa žalobcu Protokol A_090_2015, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je spôsobilý byť presvedčivým dôkazným prostriedkom, na základe ktorého bol v správnom konaní žalobca uznaný vinným z toho, že svojou činnosťou prekračoval prípustné hodnoty hluku.
26. Žalobca v závere žaloby zdôraznil, že žalovaný orgán verejnej správy nevykonal právne korektné hodnotenie hladiny hluku, nesprávne subsumoval správanie, ktoré sa kladie žalobcovi za vinu pod
skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z., riadne sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, nenapravil vadu prvostupňového rozhodnutia, keďže riadne neodôvodnil výšku uloženej sankcie, neodstránil a nevysvetlil zjavný rozpor medzi výrokom prvostupňového rozhodnutia a odôvodnením s poukazom na nedostatky protokolu A_090_2015.
III.
Vyjadrenie žalovaného
27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.07.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že Mestská časť Bratislava Rača doručila žalovanému dňa 29.10.2015 podnet na riešenie opakovaného prekračovania prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí v k.ú. Rača” vrátane Protokolu A_090_2015 zo dňa 04.08.-05.08.2015. Podnet sa týkal nadmerného hluku z prevádzky Zriaďovacej stanice na železničnej stanici Bratislava Východ v blízkosti obytnej zóny ulíc E. XX, K. XX a Na G. 8, k.ú. O.. Že sa jedná o opakovaný podnet potvrdil i Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave v oznámení doručenom žalovanému dňa 06.11.2015, ktorý uviedol, že tento problém bol so žalobcom riešený z ich strany už v minulosti. Namerané výsledky hluku teda boli aj v minulosti a preukázali zvýšenú expozíciu obyvateľstva hlukom, avšak doposiaľ neboli prijaté efektívne protihlukové opatrenia.
28. Dňa 12.11.2015 zaslal žalovaný žiadosť žalobcovi o písomné vyjadrenie k podnetu a súčasne mu oznámil aj začatie výkonu štátneho zdravotného dozoru podľa § 54 zákona č. 355/2007 Z. z. v predmetnej veci. Dňa 30.11.2015 bolo doručené žalovanému písomné vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že ide o opakovanú problematiku, ktorú v rokoch 2007 - 2010 riešil RÚVZ Bratislava.
29. Žalovaný následne zorganizoval 3 pracovné rokovania dňa 21.12.2015, dňa 15.02.2016 a dňa 31.03.2016, kde žalobca prezentoval protihlukové opatrenie, a to stavbu zariadenia „Prevádzkové overenie zariadenia BREMEX- ANNSYS Basic (Double) na aplikáciu suchého maziva“ (ďalej len „zariadenie BREMEX- ANNSYS“), ktorá by mala byť vybudovaná a skolaudovaná v termíne do dňa 30.06.2016.
30. Dňa 03.02.2016 doručil žalobca na ministerstvo písomné vyjadrenie k Protokolu: A_090_2015 zo dňa 04.-05.08.2015, v ktorom uviedol, že „polemizovať s akreditovaným subjektom, ohodnotiť jeho činnosť a postupy vo veci objektivizácie hluku mu neprináleží.” Napriek tomu postavil žalobca odvolanie voči uloženej pokute a neskôr aj v žalobe na námietkach voči odborným postupom v tomto protokole.
31. Dňa 10.03.2016 vydalo ministerstvo, OOH Bratislava na základe záverov pracovného rokovania zo dňa 15.02.2016 rozhodnutie-pokyn č. 03714/2016/D401/ÚVHR716490 žalobcovi, a to: 1. zrealizovať navrhnuté opatrenie-stavbu prevádzkové overenie zariadenia BREMEX-ANNSYS na aplikáciu suchého maziva v termíne do dňa 30.06.2016, 2. preukázať účinnosť zrealizovaného opatrenia podľa Bodu č. 1 objektivizáciou v termíne do dňa 14.07.2016, 3. v prípade nedostatočnej účinnosti zrealizovaného opatrenia predložiť návrh komplexného riešenia danej problematiky v termíne do dňa 15.09.2016.
32. Žalobca sa voči rozhodnutiu-pokynu zo dňa 10.03.2016 neodvolal a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2016. Následne bol štátny zdravotný dozor zo strany žalovaného zameraný výlučne na kontrolu uložených opatrení za účelom zníženia expozície dotknutého obyvateľstva hlukom.
33. Dňa 26.04.2016 doručil žalobca vyžiadané informácie o objeme posunu vlakov s ich časovým rozdelením (deň, večer, noc) a vyjadrenie k obmedzeniu alebo vylúčeniu vykonávania posunu vlakov v nočných hodinách so záverom, že „v súčasnosti nie je možné túto činnosť v nočných hodinách vylúčiť.“ Iné lokality v rámci uzla Bratislava sú taktiež obývané a v prípade presunu do inej lokality, hluková záťaž by sa len preniesla.
34. Dňa 20.07.2016 doručil žalobca informáciu žalovanému o plánovanom vykonaní objektivizácie hluku dňa 26.07.2016. Žalobca uviedol, že do dňa 15.07.2016 vykonával zhotoviteľ protihlukového zariadenia BREMEX-ANNSYS záverečné technické a technologické úpravy a jeho nastavenia na aplikáciu suchého
maziva. K nedodržaniu stanoveného termínu (do 14.07.2016) na predloženie výsledkov objektivizácie hluku sa žalobca vôbec nevyjadril.
35. Dňa 29.07.2016 zaslalo ministerstvo upozornenie žalobcovi na nedodržanie termínu podľa Bodu 2. (do 14.07.2016) uloženého rozhodnutím-pokynom zo dňa 10.03.2016. Zároveň žalovaný zaslal upovedomenie o začatí konania vo veci správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z. vo veci nesplnenia povinnosti prevádzkovateľa zdroja hluku podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., spolu s výzvou na podanie písomného vyjadrenia k nesplneniu uloženej povinnosti v termíne do 14.07.2016, a to preukázať žalovanému účinnosť zrealizovaných opatrení na základe protokolu z objektivizácie hluku.
36. Dňa 10.08.2016 doručil žalobca na ministerstvo písomné vyjadrenie k začatiu správneho konania za nedodržanie termínu podľa bodu 2. rozhodnutia-pokynu zo dňa 10.03.2016, na predloženie výsledkov objektivizácie hluku (termín najneskôr do 14.07.2016). Uviedol, že k nedodržaniu termínu došlo z dôvodov na strane zhotoviteľa protihlukového zariadenia BREMEX-ANNSYS. Žalobca zdôraznil, že navrhnutý spôsob riešenia danej problematiky je pilotným projektom, preto ďalšie meranie hluku je stanovené až na september 2016. V súčasnosti sa overuje len 1 kus zariadenia typu BREMEX-ANNSYS „Basic” Single, ktoré potrvá po dobu 6 mesiacov. K uloženiu pokuty za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z. sa žalobca vôbec nevyjadril.
37. Dňa 22.08.2016 doručil žalobca na ministerstvo žiadosť o predĺženie termínu splnenia opatrenia podľa bodu 3 rozhodnutia-pokynu zo dňa 10.03.2016, na základe ktorého mali v termíne do 15.09.2016 predložiť ministerstvu návrh komplexného riešenia protihlukových opatrení v prípade, že výsledky objektivizácie hluku, po inštalácii zariadenia BREMEX- ANNSYS nebudú vyhovujúce. Žalobca vo svojej žiadosti skonštatoval, že ani úspešným prevádzkovaním zariadenia BREMEX-ANNSYS nebudú v železničnej prevádzke dosiahnuté prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí. Z uvedeného dôvodu žalobca požiadal o predĺženie termínu na splnenie opatrenia podľa bodu č. 3 rozhodnutia- pokynu do 31.10.2016. Dňa 23.08.2016 ministerstvo, OOH Bratislava odsúhlasilo predĺženie termínu žalobcovi na splnenie opatrenia, avšak najneskôr do 31.10.2016.
38. Dňa 31.10.2016 doručil žalobca na ministerstvo písomné stanovisko o aktuálnom plnení bodu 1 rozhodnutia-pokynu zo dňa 10.03.2016, z ktorého vyplýva, že je potrebné i naďalej pokračovať v overovaní zariadenia BREMEX-ANNSYS, nakoľko doteraz bolo zrealizované len testovanie 2 ks bŕzd z celkového počtu 51 bŕzd, čo nemá vplyv na celkovú akustickú situáciu v danej lokalite. Z tohto dôvodu nebolo ani vykonané meranie hluku v zmysle osobitného predpisu-vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. stanovené v bode 2 rozhodnutia-pokynu zo dňa 10.03.2016. Žalobca uviedol, že dňa 27.10.2016 sa vykonalo iba technické akustické meranie a výsledky boli porovnané s predchádzajúcimi výsledkami merania ešte pred inštaláciou zariadenia BREMEX-ANNSYS dňa 15.06.2016.
39. Podľa bodu 3 rozhodnutia-pokynu zo dňa 10.03.2016 mal žalobca v termíne do 15.09.2016, predĺženom do dňa 31.10.2016 predložiť žalovanému návrh komplexného riešenia protihlukových opatrení v prípade, že výsledky objektivizácie hluku, po inštalácii zariadenia BREMEX-ANNSYS nebudú vyhovujúce. K tomuto bodu sa žalobca vôbec nevyjadril, resp. jeho návrh komplexného riešenia problematiky sa týkal výlučne činnosti dopravcov.
40. Po vyhodnotení plnenia zákonných povinností žalobcu, ako prevádzkovateľa zdroja hluku, vydal žalovaný, OOH Bratislava rozhodnutie zo dňa 16.12.2016, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 15.000,- eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako prevádzkovateľ zdroja hluku podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. porušil svoje povinnosti tým, že nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov v lokalite ulíc E. k.ú. O. z pracoviska zriaďovacej stanice na žst. Bratislava východ bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre referenčné časové interval deň, večer a noc ustanovené vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z.
41. Pri určení výšky pokuty, ktorej zákonná horná sadzba je až do výšky 20.000,- eur sa prihliadalo na mieru ohrozenia zdravia obyvateľov MČ Bratislava-Rača v danej lokalite (vysoká expozícia obyvateľstva hlukom, na rozsah možných škodlivých následkov konania žalobcu (ohrozenie verejného zdravia preukázané objektivizáciou hluku, ako i na neúmernú dĺžku pretrvávania protiprávneho
stavu (opakované porušenie povinností prevádzkovateľa zdroja hluku trvajúce od roku 2007, kedy problematiku hluku zo zriaďovacej stanice na žst. Bratislava východ začal riešiť RÚVZ Bratislava).
42. Vyjadrenia žalobcu v žalobe, že ministerstvo ho údajne neinformovalo zrozumiteľne a dostatočne podrobne o tom, akým správaním sa dopustil správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z. a neumožnilo mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o uložení pokuty, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, vyznievajú v maximálnej miere účelovo. Žalobca bol dostatočne zo strany viacerých orgánov na úseku verejného zdravotníctva upozornený, že je nositeľom povinností prevádzkovateľa zdroja hluku podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. a navyše dostal dostatočný priestor nielen zo strany žalovaného, ale aj RÚVZ Bratislava, aby si svoje zákonné povinnosti splnil. Žalobca mal možnosť komunikovať so žalovaným v ktoromkoľvek štádiu konania o uložení pokuty, mal prístup k spisovej dokumentácii a dostatočne si uvedomoval neplnenie svojich povinností. Žalobca dňa 05.04.2017 pokutu 15.000,- eur uhradil.
43. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa spôsobu získania výsledkov objektivizácie hluku prezentovaných v Protokole A_090_2015, že keby sa použili hodnoty pre železničné dráhy, namerané hodnoty by neprekračovali prípustné hodnoty, uviedol, že pokiaľ mal žalobca pochybnosť voči postupu akreditovaného subjektu, mal možnosť uplatniť svoje námietky prostredníctvom novej objektivizácie v termíne do 14.07.2016, ktorá by potvrdila, či expozícia obyvateľov dotknutého územia hlukom vyhovuje prípustným hodnotám, a to aj bez ohľadu na to, či zrealizoval nejaké protihlukové opatrenie. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaný mal dať námietky žalobcu proti metodike použitej v protokole o objektivizácii hluku posúdiť tretiemu subjektu.
44. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že žalovaný konal v rozpore s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), keď nepredložil žalobcovi na vyjadrenia stanovisko OOH k odvolaniu, ktorým bolo odvolanie žalobcu predložené spolu s príslušným spisovým materiálom odvolaciemu správnemu orgánu. List prvostupňového orgánu obsahujúci stanovisko k odvolaniu, ktorým správny orgán prvého stupňa predkladá odvolanie účastníka konania na rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu, nepredstavuje podklad pre rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, na základe ktorého by odvolací správny orgán rozhodoval a ktorý by mal dať účastníkom konania na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.
45. K žalobcom namietanému nedostatku funkčnej príslušnosti VHR ako odvolacieho orgánu, žalovaný uviedol, že ministerstvo je podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. orgánom verejného zdravotníctva v rozsahu určenom týmto zákonom. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zákona č. 355/2007 Z. z. ministerstvo zriadilo dňa 01.07.2012 na plnenie úloh v oblasti verejného zdravotníctva Útvar vedúceho hygienika rezortu, ktorý vykonáva rozhodovacie právomoci ministerstva ako orgánu verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vyplývajúce z osobitného predpisu - zákona č. 355/2007 Z. z.
46. Útvar vedúceho hygienika rezortu riadi a za jeho činnosť zodpovedá VHR, ako osoba odborne spôsobilá podľa § 61 zákona č. 355/2007 Z. z., nakoľko odborné činnosti pri plnení úloh v oblasti ochrany verejného zdravia môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu. 47. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak zákon č. 355/2007 Z. z. neustanovuje inak.
48. Nakoľko ustanovenie § 58 ods. 1 správneho poriadku odkazuje v danom konaní na osobitný zákon, odvolacie konania bude uskutočňovať VHR z dôvodu, že osobitný zákon č. 355/2007 Z. z. ustanovuje, že v týchto prípadoch môže rozhodovať len osoba s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu. Pôsobnosť a kompetencie vedúceho hygienika rezortu sú stanovené jednoznačne aj v Organizačnom poriadku Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (verejne prístupnom na jeho oficiálnej WEB stránke) schválenom ministrom, kde podľa Článku 12 ods. 2 písm. c) vedúci hygienik rezortu je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ odboru špecializovaných činností a štátneho zdravotného dozoru a oblastní hygienici Bratislava, Žilina, Zvolen, Košice.
49. Žalovaný zdôraznil, že hoci žalobca v žalobe spochybňuje namerané výsledky hluku, svojim konaním ale potvrdzuje, že problematika hluku zo zriaďovacej stanice na žst. Bratislava východ je stále aktuálna.
Dôkazom tohto konania je skutočnosť, že na pracovnom rokovaní konanom dňa 31.01.2017 sa žalobca zaviazal, že v lehote do 31.08.2017 predloží žalovanému „Štúdiu realizovateľnosti“ so zameraním na spracovanie viacerých variantov protihlukových opatrení v dotknutom chránenom území obytných domov v lokalite ulíc E. v k.ú. O.. V liste zo dňa 03.02.2017 informoval žalovaného o doterajšom riešení problematiky hluku v lokalite Bratislava východ a o ďalšom postupe žalobcu.
50. Ministerstvo predmetnú problematiku so žalobcom v rámci štátneho zdravotného dozoru v intenciách zákona č. 355/2007 Z. z. stále rieši, dôkazom čoho je rozhodnutie ministerstva, OOH Bratislava č. 03143/2017/ÚVHR/13507 zo dňa 16.02.2017, právoplatné 08.03.2017, ktorým sa uložila žalobcovi ako prevádzkovateľovi zdroja hluku povinnosť v termíne do 31.08.2017 predložiť žalovanému „Štúdiu realizovateľnosti“ zameranú na spracovanie viacerých variantov protihlukových opatrení s cieľom zistenia a navrhnutia optimálneho spôsobu redukcie hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí chráneného územia obytných domov v Bratislave v lokalite ulíc VS., v k.ú. O., priliehajúcich k pracovisku zriaďovacej stanice na žst. Bratislava východ, ktorého prevádzkovateľom je žalobca. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca neodvolal.
IV.
Replika žalobcu
51. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 4.9.2017 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal priznať úspech.
V.
Posúdenie veci
52. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
53. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
55. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
56. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
57. Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
58. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., na zabezpečenie jednotného postupu orgánov verejného zdravotníctva orgány verejného zdravotníctva uvedené v odseku 1 písm. d) až f) zriaďujú útvar, 2a) ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá vedúci hygienik rezortu. (2a) § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z.)
59. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska, a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len "prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií"), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a
neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z.
60. Podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z., správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1.
61. Podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48 § 57 zákona č. 355/2007 Z. z.
62. Podľa § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z. z., orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
63. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
64. Podľa § 47 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
65. Podľa § 58 Správneho poriadku,
(1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(2) O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.
(3) Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
66. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
67. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.: 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 15.000,- eur podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. porušil svoje povinnosti tým, že nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly deň, večer a noc ustanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., v súvislosti s riešením podnetu Mestskej časti Bratislava - Rača v zastúpení obyvateľov Mestskej časti Bratislava
- Rača, poukazujúceho na problematiku opakovaného prekračovania prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí chráneného územia v Bratislave v lokalite ulíc E., v k.ú. O.a z pracoviska Železníc SR, Bratislava - „Zriaďovacia stanica - Železničná stanica Bratislava - Východ“.
68. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
69. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
70. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.
71. Predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistí niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP. Krajský súd v Bratislave ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 09321/2017/ÚVHR/116421 zo dňa 27.02.2017, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to jednak v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.10.2019.
72. Vzhľadom na námietky žalobcu, z ktorých dominantnou bola námietka, že výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného je vadný, nakoľko v ňom nie je vymedzený a konkretizovaný čas, či obdobie, v ktorom sa mal žalobca dopustiť spáchania správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zák. č. 355/2007 Z.z. a taktiež v ňom nie je správne vymedzený ani spôsob spáchania skutku, sa Krajský súd v Bratislave primárne zaoberal formálnou aj materiálnou stránkou napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy.
73. Podstatnou otázkou v súdnom prieskume žalobou napadnutých rozhodnutí bolo preveriť splnenie zákonných podmienok na ich vydanie a to predovšetkým, či konanie, resp. nekonanie žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zák. č. 355/2007 Z.z.
74. Z formálnej stránky musí rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahovať náležitosti zakotvené v ustanovení § 47 ods. 1 Správneho poriadku, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku z materiálneho hľadiska výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
75. Z citovaného ustanovenia Správneho poriadku explicitne nevyplýva, že by výrok rozhodnutia o správnom delikte musel obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva. Na druhej strane je však nespochybniteľné, že iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právoplatnosť. Bezchybne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z nej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu za totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zaistenie riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútiteľný správnou exekúciou (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sžo 106/2007 zo dňa 13. marca 2008, sp.zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06. marca 2008, sp.zn. 3 Sžp 3/2008 zo dňa 23. júla 2009).
76. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konania rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. V prípade správneho deliktu ide o súčasť správneho trestania, o postih orgánom verejnej správy za určité nedovolené konanie (alebo opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií (vrátane správneho alebo súdneho trestania) je len vyjadrením reálnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.
77. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu za rovnaký skutok, pre vylúčenie otázky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého je možné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
78. Je namieste uviesť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej len Dohovor. Ak Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní, pokiaľ sa vec týka administratívneho trestania. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) teda plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako judikoval i Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25.08.2010).
79. S poukazom na vyššie uvedené súd dáva do pozornosti, že v administratívnom trestaní je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona) i zásady nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.
80. Súd konštatuje, že vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 03714/2016/ D401-ÚVHR/80367 zo dňa 16.12.2016 absentuje popis skutku - správneho deliktu - s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne iné skutočnosti charakterizujúce skutok. Vo výroku nestačí uviesť, že žalobca ako prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií podľa § 27 ods. 1. zákona č. 355/2007 Z. z. porušil ustanovenie hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z. z.) tým, že nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre referenčné časové intervaly deň, večer a noc ustanovené vyhláškou č. 549/2007 Z.z., v súvislosti s riešením podnetu Mestskej časti Bratislava - Rača v zastúpení obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Rača, poukazujúceho na problematiku opakovaného prekračovania prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí chráneného územia v Bratislave v lokalite ulíc E., K. a Na G., v katastrálnom území O. z pracoviska Železníc SR, Bratislava
- „Zriaďovacia stanica - železničná stanica Bratislava Východ“.
81. Vo výroku je potrebné špecifikovať, akým spôsobom (konaním alebo nekonaním) došlo k spáchaniu správneho deliktu a v akom rozsahu bolo zistené porušenie konkrétnych ustanovení vyhlášky č.
549/2007 Z.z., kedy a kde, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. Tento nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom konaní pred žalovaným orgánom verejnej správy druhého stupňa.
82. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že problematika hluku zo zriaďovacej stanice na žst. Bratislava východ je stále aktuálna a stále sa rieši, dôkazom čoho je rozhodnutie ministerstva, OOH Bratislava č. 03143/2017/ÚVHR/13507 zo dňa 16.02.2017, ktorým sa uložila žalobcovi ako prevádzkovateľovi zdroja hluku povinnosť v termíne do 31.08.2017 predložiť žalovanému „Štúdiu realizovateľnosti“ zameranú na spracovanie viacerých variantov protihlukových opatrení s cieľom zistenia a navrhnutia optimálneho spôsobu redukcie hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí chráneného územia obytných domov v Bratislave v lokalite ulíc E., v k.ú. O., priliehajúcich k pracovisku zriaďovacej stanice na žst. Bratislava východ, ktorého prevádzkovateľom je žalobca. O to viac je potrebné, aby výrok rozhodnutia o uložení pokuty za spáchaný správny delikt zodpovedal kritériám uvedeným vyššie, aby v budúcnosti nemohlo dôjsť k uloženiu pokuty pre ten istý správny delikt a za to isté časové obdobie, v ktorom mala byť hladina hluku prekročená.
83. Súd však neprisvedčil námietke žalobcu, podľa ktorej o odvolaní rozhodol nepríslušný orgán, vedúca hygienička rezortu Ministerstva dopravy a výstavby SR. Žalovaný je v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. f) zák. č. 355/2007 Z.z. orgánom verejného zdravotníctva, ktorý v zmysle ust. § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 355/2007 Z.z. zriadil Útvar vedúceho hygienika rezortu, ktorý aj rozhodol v prvom stupni. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu preto rozhodla správne vedúca hygienička rezortu ako odvolací orgán podľa § 58 správneho poriadku. Ustanovenie § 58 správneho poriadku upravujú pravidlá, na základe ktorých sa určuje odvolací orgán príslušný rozhodnúť o odvolaní. Spôsob, akým zákonodarca tieto pravidlá zakotvil, vychádza z postupnosti od všeobecného k špeciálnemu. Zásada dvojinštančnosti konania neznamená nevyhnutne podmienku, aby bol vždy odvolacím orgánom orgán verejnej správy najbližšie vyššieho stupňa nadriadený orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal (t.j. inštančne nadriadený orgán). Toto všeobecné pravidlo uplatňované v právnej úprave správneho konania je totiž nezriedka prelomené ustanoveniami osobitných zákonov, ktoré špeciálnym spôsobom upravujú odvolací orgán v situácii, keď vzhľadom na existujúcu štruktúru verejnej správy takýto nadriadený správny orgán neexistuje.
84. Súd taktiež neprisvedčil námietke žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania protokolu A_090_2015, pretože toto právo mu prislúchalo v administratívnom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím žalovaného č. 03714/2016/D401- ÚVHR/16490 zo dňa 10.03.2016, podkladom ktorého bol uvedený protokol.
85. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal.
86. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť, nakoľko výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nebol dostatočne konkrétny a toto rozhodnutie odvolací orgán potvrdil. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného preto súd zrušil podľa § 191 ods.1 písm. d/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
87. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
88. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle právnych záverov správneho súdu vyslovených v tomto rozsudku, vo výroku uvedie skutkovú vetu správneho deliktu, t.j. ako, kde a v akom čase došlo k spáchaniu správneho deliktu (popis skutku) a uloženú pokutu za správny delikt aj riadne odôvodní v zmysle zásad uvedených v § 57 ods. 51 zák. č. 355/2007 Z.z.
89. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia.
90. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.