Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/128/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: M. X., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. M. XX, zastúpená: JUDr. Ivo Osvald, advokát so sídlom SK Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ S.. Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, 2/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. M. XXX, 3/ D. G., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. M. XXX, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom Dobšinského 14, Banská Štiavnica, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 7. júna 2019, č. k.: -380, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku II m e n í tak, že žalovaní 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 60 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. II. Žalobkyni voči žalovaným 2/ a 3/ priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. III. Štátu voči žalovaným 2/ a 3/ priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.“ 2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 2/ a 3/ proti výroku II. Navrhli odvolaciemu súdu, aby podľa v napadnutej časti uznesenie zrušil, resp. zmenil a priznal žalobkyni voči žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. 3. V dôvodoch odvolania uviedli, že v napadnutej časti je uznesenie zmätočné, keď vo výroku je rozsah náhrady 100 % a podľa odôvodnenia uznesenia má ísť o náhradu v rozsahu 60 %. Zároveň poukázali aj na právne záväzný názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 15. 8. 2018, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a kde v odôvodnení odvolací súd výslovne uviedol, že náhradu v rozsahu 60 % považuje za spravodlivú a správnou v zmysle ustanovenia a 257 . Z napadnutého uznesenia sa javí aj možnosť, že ide len o chybu v písaní. Z opatrnosti preto podali odvolanie. 4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa zmenil. 5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia ( ) alebo o jeho zrušení ( ), napadnuté rozhodnutie zmení, t. j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho nemožno potvrdiť ani zrušiť. 6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je možné potvrdiť ani zrušiť, preto napadnutý výrok II. zmenil. Taktiež nedospel k záveru, že by bolo vhodné vec vracať na odstránenie chyby podľa , keď v namietanej vade odvolací súd nevidel chybu v písaní

a počítaní, prípadne inú zrejmú nesprávnosť, ale v takomto rozhodnutí vidí opakovanú zmätočnosť a nekoncentrovanosť rozhodovania. 7. Odvolací súd v rozsudku zo dňa 15. augusta 2018, sp. zn. podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zrušil výroky súdu prvej inštancie o trovách konania. Okresný súd tieto závery prevzal, avšak v napádanom rozhodnutí pochybil, keď žalobkyni voči žalovaným 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie pochybil, keď priznal iba nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, hoci jeho povinnosťou bolo rozhodnúť o trovách celého konania, teda aj o trovách odvolacieho konania, ktoré sú súčasťou celkových trov. Z hľadiska náhrady trov konanie pred súdom prvej inštancie ako i pred odvolacím súdom tvorí jednotu. Odvolací súd zároveň vyslovil názor, že priznaný 60 % - tný úspech považuje odvolací súd sa spravodlivý a správny. 8. Je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania tým spôsobom, že nehnuteľnosti budú prikázané do jej vlastníctva s povinnosťou výplaty. Spornou zostala výška tejto výplaty, a to po vznesených námietkach žalovanými v 2. a 3. rade. Žalobkyňa bola v podstate v celom rozsahu úspešná, pričom súd už v pôvodnom rozhodnutí v zmysle jej výnimočne nepriznal náhradu trov konania v celom rozsahu, keď tu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívali v tom, že argumentácia žalovaných v odvolaní bola dôvodná, na základe toho došlo k zmene vo výške výplaty pre žalovaných, tzn., že je spravodlivé prihliadnuť na túto skutočnosť, keď k navýšeniu trov konania došlo na základe dôvodnej argumentácie žalovaných v 2. a 3. rade. Odvolací súd zotrváva na tomto názore, ktorý v odôvodnení uznesenia uviedol aj okresný súd a bez zjavného dôvodu vo výroku priznal 100% náhradu trov. Priznaných 60 % považuje odvolací súd sa spravodlivé a správne v zmysle ustanovenie a 257 , pričom v odvolaní sa žalovaní aj domáhajú rozhodnutia v tomto rozsahu. Odvolací súd ich odvolanie považoval za dôvodné. 9. Na doplnenie odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaní tvorili nerozlučné spoločenstvo, preto bolo potrebné vo výroku žalovaných v 2. a 3. rade zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne. Okrem toho odvolací súd je toho názoru, že z dôvodu, aby rozhodnutie o trovách konania bolo vykonateľné, je potrebné, aby takýmto výrokom bolo rozhodnuté aj o povinnosti strany sporu plniť a bola určená aj lehota na toto plnenie tak, aby toto rozhodnutie bolo vykonateľné a zrozumiteľné, a nespôsobilo v prípade exekúcie výkladové problémy a nejasnosti. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. , výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania, ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. 10. O výške náhrady trov konania podľa rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý nemôže rozhodovať o uložení povinnosti (povinnosť zaplatiť a o lehote). Z citovaného ustanovenia vyplýva len oprávnenie vyššieho súdneho úradníka rozhodovať o výške náhrady, čo predstavuje len číselné vyjadrenie nároku. 11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).