Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-1047-2019.pdf
PDF · 70.24 KB
Case nature
Subarea
5Ek/1047/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXXX/ XX, XXX XX Y., proti povinnému: O. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M. H. XXXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie 13.762,- Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Urbáneka, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.06.2019 domáhal od povinného vymoženia 13.762,- Eur na základe exekučného titulu - trestný rozkaz Okresného súdu Trnava, sp.zn 1T/78/2018-282 zo dňa 05.11.2018.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 11.09.2019 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Urbánekovi, so sídlom exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta.
3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa jeho názoru ešte neuplynula skúšobná doba v ktorej bol povinný nahradiť oprávnenému spôsobenú škodu. Taktiež ďalej uviedol, že podal návrh na obnovu konania verejnej ochrankyni práv a súčasne požiadal aj o odklade exekúcie zo zdravotných dôvodov ako aj z dôvodu straty zamestnania.
4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Súd preskúmal návrh povinného ako aj jeho prílohy a dospel k záveru, že je nedôvodný. K argumentácii povinného o neuplynutí skúšobnej doby súd uvádza, že ak v trestnom konaní bolo odsudzujúcim rozsudkom rozhodnuté, že obžalovaný je povinný poškodenému nahradiť škodu vo výške stanovenej vo výroku rozhodnutia, takéto rozhodnutie súdu predstavuje pre exekučné konanie exekučný titul plne rovnocenný rozhodnutiam vydaným v občianskom súdnom konaní. Vykonateľnosť výroku, ktorým súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody, nastáva súčasne s právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku, resp. uplynutím lehoty na plnenie výslovne v ňom uvedenej. Ide o výrok podľa § 287 Trestného zákona, ktorého hlavným cieľom je odškodnenie poškodeného. Na rozdiel od tohto výroku o náhrade škody podľa § 287 Trestného zákona sleduje výrok podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona výrazný výchovný cieľ. Odsúdenému je ním v skúšobnej dobe pripomínané, že je podmienkou jeho osvedčenia, aby sa podľa svojich možností aktívne usiloval o nápravu škodlivého majetkového následku spáchaného trestného činu tým, že pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody podnecuje odsúdeného ku snahe nahradiť škodu.
11. Exekúcia je vedená na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp.zn 1T/78/2018-282, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2019 a vykonateľnosť dňa 07.02.2019. Povinný ako obžalovaný bol vyššie uvedeným rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu s tým, že súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň mu určil skúšobnú doba v trvaní troch rokov. Súčasne bola povinnému uložená aj povinnosť nahradiť oprávnenému spôsobenú škodu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide o skúšobnú dobu troch rokov určenú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v ktorej má povinný podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona nahradiť oprávnenému ako poškodenému v trestnom konaní spôsobenú škodu vo výške 13.762,- Eur, exekučný súd poukazuje, že v danom prípade nejde o posunutie vykonateľnosti výroku o náhrade škody, ale ide len o podmienku podmienečného odkladu výkonu trestu nahradiť v určenej skúšobnej dobe spôsobenú škodu, pretože splnenie tejto podmienky je dôvodom k vysloveniu, že sa odsúdený osvedčil § 52 ods. 1 Trestného zákona, inak súd nariadi odsúdenému nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia je vedená na základe riadneho exekučného titulu v zmysle § 45 Exekučného poriadku a nie je tu teda dôvod na jej zastavenie.
12. Povinný vo svojom podaní taktiež uviedol, že proti právoplatnému rozhodnutiu podal včas návrh na obnovu konania. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, pričom jeho podanie nemá odkladný účinok, čo znamená, že rozhodnutie je naďalej právoplatné a vykonateľné a je riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Povinný nepredložil exekučnému súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by došlo k zrušeniu exekučného titulu v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, na základe čoho súd považoval jeho námietky za nedôvodné.
13. Ďalej súd o žiadosti povinného o odklad exekúcie v tomto prípade nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 61h Exekučného poriadku je rozhodovanie o takýchto návrhoch v kompetencii povereného súdneho exekútora.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.