Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Jana Lenková, Krížna 38, 811 07 Bratislava, správca úpadcu: ITALIAN SHOES s.r.o. „v konkurze", Mierová 172, 821 05 Bratislava, IČO: 36 236 691, právne zast.: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, Krížna 17D, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: K.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Z. X, XXX D., zast.: Mgr. Marek Šmida, Havlát & Partners - advokátska kancelária, s.r.o., Rudnayovo námestie 4549/1, 811 01 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -237 zo dňa 28.04.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -237 zo dňa 28.04.2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu doručenú súdu dňa 07.09.2012 a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.09.2012 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21.02.2011, uzavretá medzi predávajúcim ITALIAN SHOES s.r.o. „v konkurze“, Mierová 172, 821 05 Bratislava, IČO: 36 236 691 a kupujúcim - žalovaným, na základe ktorej predávajúci previedol na kupujúceho vlastnícke právo k motorovej lodi značka: CROWNLINE 250CR, evidenčné označenie plavidla: č. SK-1-04412, je voči konkurzným veriteľom prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , právne neúčinná. Ďalej žiadal, aby súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21.02.2011, uzavretá medzi predávajúcim ITALIAN SHOES s.r.o. „v konkurze“, Mierová 172, 821 05 Bratislava, IČO: 36 236 691 a kupujúcim - žalovaným, na základe ktorej predávajúci previedol na kupujúceho vlastnícke právo k prívesu špeciálneho nákladného vozidla EČV: BA 661 YU, VIN: , je voči konkurzným veriteľom prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní, vedenom na majetok dlžníka na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , právne neúčinná. Žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , sumu 10.500 Eur.

3. Uvedeného sa domáha na základe tej skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. -111 zo dňa 17.01.2012, bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi ITALIAN SHOES s.r.o. „v konkurze“, Mierová 172, 821 05 Bratislava, IČO: 36 236 691, vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola ustanovená žalobkyňa. V konkurze si prihlásilo svoje pohľadávky 22 veriteľov. Žiadna z prihlásených pohľadávok nebola popretá, hodnota všetkých pohľadávok je 1.137.407,90 Eur.

4. Dňa 21.02.2011 bola medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá kúpnopredajná zmluva, predmetom ktorej bola motorová loď (za kúpnu cenu 9.500,- Eur s DPH) a príves (za kúpnu cenu 1.000,- Eur s DPH), špecifikované v odseku 1. Kúpne ceny mali byť uhradené na základe faktúry v hotovosti do pokladne predávajúceho. Dňa 22.02.2011 boli vystavené dlžníkom príjmové pokladničné doklady, neočíslované, ktorými dlžník deklaroval zaplatenie kúpnych cien.

5. Žalobca má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky vyžadované zákonom pre úspešné odporovanie právnym úkonom - kúpnym zmluvám. V dôsledku týchto úkonov došlo podľa jeho názoru k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, pričom vzniknuté zmenšenie majetku má za následok, že veritelia nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok z majetku dlžníka.

6. Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2013 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Má za to, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala technickému stavu predávaných vecí. Dlžník motorový čln s prívesom prenajímal, a teda ho používalo mnoho ľudí, ktorí sa na ňom učili jazdiť a tomu zodpovedal technický stav. Dlžník sa rozhodol predať tieto veci, lebo nemal finančné prostriedky na ich opravu. Dohodnutá kúpna cena zodpovedala miere opotrebenia vecí.

7. Zástupkyňa žalobcu do spisu doručila kartu dlhodobého majetku, z ktorej vyplýva, že v čase obstarania lode v októbri 2008 bola jeho hodnota 57.652,62 Eur. Zároveň doložila inzeráty preukazujúce cenu, za ktorú sa obdobné lode ponúkajú na predaj. Žalobkyňa rozporovala úhradu kúpnej ceny.

8. Podaním doručeným súdu dňa 01.10.2019 sa vyjadril žalovaný, poukázal na skutočnosť, že žalovaný nie je a nikdy nebol spriaznenou osobu úpadcu, o možnosti kúpy sa dozvedel cez inzerát. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal (a ani netvrdí), že žalovaný vedel o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov.

9. Podaním doručeným dňa 22.10.2019 sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom tvrdení, že nemá za preukázané zaplatenie kúpnej ceny, na svojom stanovisku trval. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv úpadca mal veriteľov s pohľadávkami po splatnosti viac ako 30 dní, a to Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave - judikovaná vo výške 22.613,18 Eur, adidas Slovakia, s.r.o. - pohľadávka v sume 489.371,84 Eur, ako aj ďalšieho veriteľa Puma Czech Republic s.r.o. - judikovaná pohľadávka v sume 355.638,16 Eur.

10. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2020 bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že úpadcu osobne nepoznal, reagoval na inzerát v novinách a že prívesný vozík je súčasťou lode, na ňom sa loď premiestňuje. V lodenici v Komárne bol žalovaný na obhliadke, tam si nechal aj predmet kúpy posúdiť. Kúpnu cenu uhradil v hotovosti v Bratislave, kde boli podpísané všetky doklady. Na pojednávanie konané dňa 28.04.2022 sa dostavil svedok pán F. H., ktorý sa vyjadril k okolnostiam uzavretia zmluvy so žalovaným a ďalším skutočnostiam.

11. Súd konštatoval, že má za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2012, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2012, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ITALIAN SHOES s.r.o.

12. Ďalej súd konštatoval, že má za nesporné, že dňa 21.02.2011 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bola motorová loď CROWINLINE 250CR a dohodnutá kúpna cena bola 9.500,- Eur s DPH. Ďalej bola v tento deň uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol príves EČV: BA 661 YU a dohodnutá kúpna cena 1.000,- Eur s DPH. Kúpna cena bola v oboch prípadoch vyplatená v hotovosti.

13. Ďalej súd uviedol, že zo zoznamu pohľadávok úpadcu vyplýva, že v čase vykonania týchto úkonov mal úpadca dve pohľadávky po lehote splatnosti: pohľadávka voči Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave vo výške 22.613,18 Eur a pohľadávka voči adidas Slovakia, s.r.o. vo výške 489.371,84 Eur.

14. V ďalšom súd poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 ZKV, ako aj na ustanovenie § 57 ods. 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona. Ďalej poukázal na ustanovenie § 58 ods. 1 ZKV, ako aj na ustanovenie § 58 ods. 2 a 3 citovaného zákona. Ďalej uviedol, že podľa § 60 ods. 1 ZKV, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Taktiež poukázal na ustanovenie § 60 ods. 2 ZKV, podľa ktorého ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

15. Súd uviedol, že spornou skutočnosťou medzi procesnými stranami je, či právny úkon - kúpne zmluvy zo dňa 21.02.2011, sú odporovateľným právnym úkonom. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že dohodnutá kúpna cena zodpovedala reálnej - trhovej cene - s ohľadom na technický stav predávaných vecí, žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu, nevedel a nemohol vedieť o (prípadnom) úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a nedošlo k ukráteniu veriteľov.

16. Súd uzavrel, že čo sa týka určenia neúčinnosti kúpnopredajných zmlúv zo dňa 21.02.2011 všeobecným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze je, že tieto vyplývajú z bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov je preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku a zároveň preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko v tomto prípade sa úpadok dlžníka predpokladá - pokiaľ sa nepreukáže opak. V žiadnom prípade sa však nepredpokladá ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa , ktoré je v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať v konaní žalobca. Z vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď právny úkon dlžníka bol urobený, resp. nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

17. Súd konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca predložil Zoznam pohľadávok, z ktorého vyplýva, že v čase vykonania úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha v tomto konaní, mal úpadca dve pohľadávky po lehote splatnosti, a to pohľadávku voči adidas Slovakia, s.r.o. a Slovenská republika

- Krajský súd v Bratislave. Zo strany žalobcu nebola v konaní náležite splnená povinnosť tvrdenia a nadväzne ani nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu ďalšieho všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Žalobca len poukázal na prihlášky veriteľov, tým však nepreukázal ich ukrátenie.

18. Súd zdôraznil, že predpokladom odporovateľnosti je aj objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní. Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok.

19. Súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nesmerovali k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia kúpnopredajných zmlúv došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a ktoré boli zároveň prihlásené do konkurzu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Ukrátenie vnímal

žalobca v tej rovine, že po uzatvorení kúpnych zmlúv ostal úpadcovi majetok, ktorý nepostačoval na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Súd mal za to, že túto otázku nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a následne po uskutočnení odporovaného právneho úkonu z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase jeho uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto úkonu a ktoré zároveň boli prihlásené do konkurzu.

20. Rovnako má súd za nepreukázané aj predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu podľa § 58 ZKV. Nemá za preukázané, že v kúpnopredajných zmluvách nebolo dohodnuté primerané protiplnenie. Žalobca do spisu síce doložil inzerciu, z ktorej vyplýva, že obdobné lode sa na trhu ponúkali za vyššiu sumu, nepreukázal však, že za takúto sumu sa skutočne aj predávali. Rovnako súd poukazuje na preberací protokol a stanovisko servisu predložené žalovaným, z ktorého vyplýva technický stav lode a predpokladané náklady na jej sprevádzkovanie 25.000,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie rozhodol tak, ak je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v podanej žalobe jasne uviedol skutkové tvrdenia, že z majetkovej podstaty dlžníka bol odňatý majetok a zmenou hodnoty majetku dlžníka boli ukrátení veritelia, nakoľko v čase uzavretia odporovaných právnych úkonov

- kúpnych zmlúv č. 1 a č. 2 ich splatné pohľadávky zostali nezaplatené. Správca konkurznej podstaty úpadcu šetrením dokladov úpadcu - dlžníka zistil, že dlžník nakladal s majetkom tak, že veritelia prihlásených pohľadávok majú znemožnené, resp. podstatne sťažené možnosti domôcť sa svojich práv a nárokov, a teda dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok, to znamená, že dlžník odporovanými právnymi úkonmi nastolil taký stav, ktorý veriteľom znemožňuje uspokojenie ich pohľadávok z dlžníkovho majetku. Uviedol, že majetok úpadcu sa uzavretím odporovaných kúpnych zmlúv v konečnom dôsledku zmenšil na nulu, t.j. došlo k takému úbytku majetku dlžníka, že neexistuje žiaden majetok dlžníka, z ktorého by bolo možné uspokojiť konkurzných veriteľov.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejme, že došlo k preukázaniu splnenia predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. že odporované právne úkony boli urobené počas úpadku, že majetok úpadcu sa odporovanými právnymi úkonmi zmenšil na nulu, že sa jednalo o posledné dve majetkové položky úpadcu a po ich prevode úpadcovi nezostal žiaden iný majetok, z ktorého by mohli byť uspokojené pohľadávky veriteľov, a teda, že po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa znížilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, ako aj to, že trhová hodnota motorovej lode a prívesného vozíka bola 25.000,- Eur a suma pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať bola minimálne vo výške 867.623,18 Eur.

23. Ďalej zdôraznil, že súd nepostupoval v zmysle , keďže v napadnutom rozsudku všetky vyššie uvedené nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu úplne odignoroval, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku zároveň vyznieva, že sa žalobca vo vzťahu k vyššie uvedenému ani nevyjadroval a neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, pričom je však zrejmé, že žalobca tak urobil, a to v obidvoch svojich písomných podaniach v tejto veci. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že skutkové zistenia súdu, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa sú celkom nesprávne, keďže žalobca v konaní netvrdil, že odporovacím právnym úkonom došlo len k zmenšeniu majetku úpadcu, ale žalobca práve v konaní tvrdil, že po zrealizovaní odporovaných kúpnych zmlúv úpadcovi nezostal žiaden majetok, z ktorého by mohli byť veritelia uspokojení, pričom žalobca zároveň tvrdil, že po zrealizovaní odporovaných právnych úkonov zostali pohľadávky veriteľov neuspokojené, a preto si veritelia tieto svoje neuspokojené pohľadávky prihlásili do konkurzu a na uvedenú skutočnosť žalobca predložil do konania konečný zoznam pohľadávok. Žalobca v konaní netvrdil, že úpadcovi ostal majetok, z ktorého mohli byť uspokojené pohľadávky veriteľov, tak ako to nesprávne konštatuje súd. Z konečného zoznamu pohľadávok k 01.06.2012 v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi mal súd zistiť, že do konkurzu si prihlásilo svoje pohľadávky spolu 22 veriteľov, a to v celkovej hodnote 1.137.407,90 Eur, pričom zo zoznamu vyplýva, že časť pohľadávok veriteľov bola splatná pred tým, ako došlo k uzatvoreniu odporovaných právnych úkonov. Z toho vyplýva, že v čase uzatvorenia odporovaných

kúpnych zmlúv mal úpadca voči svojim veriteľom neuhradené pohľadávky, ktoré zostali neuhradené až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, pričom veritelia v konkurznom konaní doručenými prihláškami svoje pohľadávky riadne prihlásili a správcom konkurznej podstaty boli tieto pohľadávky označené ako zistené. Správca konkurznej podstaty žiadnu z prihlásených pohľadávok nepoprel. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd dospel k záveru, že základný predpoklad odporovateľnosti právnych úkonov nebol preukázaný, pretože žalobca nepreukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky, tak takéto závery súdu na základe vykonaného dokazovania považuje žalobca za arbitrárne. Pre posúdenie ukrátenia pohľadávky veriteľa sú rozhodujúce dve základné skutočnosti, a to či existuje prihlásená pohľadávka veriteľa, ktorá by mohla byť právnym úkonom úpadcu ukrátená a či skutočne právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu takejto pohľadávky. Žalobca obe skutočnosti v konaní riadne preukázal. V prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu odporovaných právnych úkonov, by z kúpnej ceny vyplatenej úpadcovi ako predávajúcemu, bolo možné uhradiť už vtedy splatné pohľadávky voči úpadcovi, a to aspoň čiastočne. Tým, že kúpna cena nebola použitá ani na čiastočnú úhradu pohľadávok veriteľov, je zároveň preukázané, že zaplatená nebola. Odporovanými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu rozsahu majetku úpadcu na nulu, z ktorého bolo možné uspokojiť prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu. Ďalej zdôraznil, že významnou okolnosťou je tiež to, že v prípade úpadcu sa nejednalo o veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, ale o dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý dlžník doručil súdu po tom, čo previedol všetok svoj hnuteľný majetok na tretie osoby a neostal mu žiaden majetok, t.j. úpadca po tom, čo sa účelovo zbavil všetkého hnuteľného majetku a ostali mu len záväzky voči veriteľom, podal sám na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Keď odporované kúpne zmluvy boli uzatvorené 21.02.2011 a úpadca podal dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu o 10 mesiacov neskôr, dňa 30.12.2011, a to z obidvoch zákonných dôvodov - platobnej neschopnosti, ako aj z dôvodu svojho predlženia. Platobná neschopnosť a predlženie ako dve základné formy úpadku môžu nastať nezávisle od seba, ale aj súčasne, pričom na vyhlásenie konkurzu postačuje preukázanie jedného z dôvodov.

24. Má za to, že skutkové zistenia súdu sú taktiež celkom nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd selektoval dôkazy v prospech žalovaného a v neprospech žalobcu, súd sa vôbec nevysporiadal s rozpornými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu sporu, ktoré vyplynuli z výpovede žalovaného, ako aj z výpovede svedka F. H. (konateľa úpadcu) a naviac z ich výpovedí nevyvodil do konania žiadne svoje skutkové zistenia. Uvedený postup súdu mal tak za následok nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný kúpnu cenu za motorový čln a prívesný vozík neuhradil a zároveň uviedol, že dojednaná kúpna cena nebola primeraná, k čomu predložil doklady o inzercií lodí, z ktorých vyplývala minimálna cena vo výške 25.000,- Eur. Nie je zrejmé akým iným spôsobom, ak nie inzerciou na predaj obdobných lodí, mal žalobca preukázať ceny lodí, keďže žalobca objektívne nemá odkiaľ disponovať kúpnymi zmluvami, ktorých predmetom sú obdobné lode, z ktorých by bolo možné zistiť skutočnú transakčnú cenu.

26. Žalobca mal za to, že žalovaný do konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že kúpnu cenu žalobcovi reálne zaplatil, pričom v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 12.10.2020 si nepamätal odkiaľ mal peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, keď tvrdil, že niečo mal doma a niečo vybral z účtu, a že kúpnu cenu zaplatil v hotovosti pri podpise zmluvy v Bratislave, pričom príjmový doklad je vystavený až s dátumom deň po podpise zmluvy. Z preberacieho protokolu predloženého žalovaným ale vyplýva, že kúpna cena mala byť zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy, pričom v kúpnej zmluve bolo dojednané, že kúpna cena mala byť zaplatená na základe faktúry, ktorá však nikdy vystavená nebola. Žalovaný tieto rozpory medzi dokladmi nijak nevysvetlil. Ďalej uviedol, že nemá žiadnu fotodokumentáciu k lodi, ani vady lode nereklamoval; taktiež nevedel vysvetliť, prečo v kúpnej zmluve nie je ani zmienka o tom, že loď je poškodená, resp. dokonca nepojazdná. Žalovaný do konania nepredložil žiadny dôkaz, že by financoval opravu nepojazdnej lode a tiež spôsob, akým sa vyjadril k stavu lode v rámci svojej výpovede, vzbudzuje pochybnosti o skutočnom stave motorovej lode.

27. Žalobca tiež zdôraznil, že v odporovaných kúpnych zmluvách nie je ani zmienka o tom, že predmet kúpy je poškodený, resp. nepojazdný a taktiež neobsahujú žiadny odkaz na preberací protokol. Preberací protokol, inzercia a vyjadrenie servisu boli prvýkrát spomenuté a predložené žalovaným až v roku 2020, pričom F. H., konateľ úpadcu, pri výsluchu na pojednávaní dňa 21.03.2022 až na dotaz žalobcu, prečo neodovzdal preberací protokol správcovi konkurznej podstaty, uviedol, že preberací protokol bol súčasťou účtovníctva a že on nevedel, že je to potrebné, že si ich stačilo len vziať. Ďalej

zdôraznil, že na dotaz správcu konkurznej podstaty, kedy preberacie protokoly podpísal, si už nevedel spomenúť kedy preberacie protokoly presne podpísali, z čoho je možné nepochybne vyvodiť, že ich nepodpísal spolu s odporovanými kúpnymi zmluvami.

28. Keďže odporované kúpnopredajné zmluvy neobsahujú žiadny odkaz na preberací protokol, a ani dojednanie, že by sa o odovzdaní lode a prívesného vozíku mal spisovať preberací protokol, správca konkurznej podstaty žalobcu pochopiteľne nemal odkiaľ mať o ich existencii vedomosť. Na pojednávaní dňa 21.03.2022 sa konateľ úpadcu F. H. tiež vyjadril, že príjmový doklad sa vypisoval uňho v kancelárii, pričom žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že príjmový doklad podpísal p. H. a uhradil kúpnu cenu v Bratislave pri podpise zmluvy, čo je v rozpore s dátumom uvedeným na príjmových pokladničných dokladoch. Taktiež zdôraznil, že nie je zrejmé ako sa svedok F. H. (konateľ úpadcu) dozvedel o pojednávaní nariadenom na deň 21.03.2022, keď sa súdu nepodarilo doručiť mu predvolanie na pojednávanie.

29. Ďalej poukázal na konflikt záujmov advokátskej kancelárie zastupujúcej žalovaného, ktorá je zároveň zástupcom veriteľa Puma Czech Republic s.r.o., IČO: 264 58 802, v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu. Z uvedených dôvodov žiadal s poukazom na ustanovenie , aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

31. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

32. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Krajský súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21.02.2011, uzatvorená medzi predávajúcim ITALIAN SHOES s.r.o. „v konkurze“ a kupujúcim - žalovaným, na základe ktorej previedol predávajúci na kupujúceho vlastnícke právo k motorovej lodi značka CROWINLINE 250CR, evidenčné označenie plavidla: č. SK-1-04412, je voči konkurzným veriteľom prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. právne neúčinná a že kúpna zmluva zo dňa 21.02.2011 medzi tým istým predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej bolo prevedené vlastnícke právo prívesu špeciálneho nákladného vozidla, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Taktiež žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. sumu 10.500,- Eur.

34. Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. -111 zo dňa 17.01.2012 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi ITALIAN SHOES s.r.o. „v konkurze“, Mierová 172, 821 05 Bratislava a do funkcie správcu bola ustanovená žalobkyňa. V konkurzne si prihlásilo svoje pohľadávky 22 veriteľov. Žiadna z prihlásených pohľadávok nebola popretá, hodnota všetkých pohľadávok je 1.137.407,90 Eur.

35. Krajský súd v Bratislave poukazuje na ustanovenie § 57 ods. 4 ZKV, podľa ktorého odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

36. Podľa ustanovenie , odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

37. Podľa ustanovenie , ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

38. Podľa ustanovenie , odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

39. Bolo treba teda vyriešiť otázku, či právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2011, je odporovateľným právnym úkonom. Žalobca tvrdí, že dohodnutá kúpna cena nezodpovedá trhovej hodnote a že ani nebola zo strany žalovaného uhradená. Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že trhová hodnota - kúpna cena zodpovedá reálnej trhovej cene s ohľadom na technický stav predávaných lodí. Taktiež bolo nesporne preukázané, že žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu a nemohol vedieť o prípadnom úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a podľa názoru odvolacieho súdu súhlasne, ako u súdu prvej inštancie, nedošlo k ukráteniu veriteľa.

40. Predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je: 1. vyhlásený konkurz, 2. úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, 3. týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, 4. je platný a účinný, 5. ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý je prihlásený pohľadávkou, 6. odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

41. Čo sa týka určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv zo dňa 21.02.2011, súd zdôrazňuje, že nepredpokladá sa ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa , v ktorej je v každom prípade povinný tvrdiť a preukázať v konaní žalobca. Z vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, v ktorej je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve preukázať aj v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť. Ak veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní v odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky. Z obsahu spisu je nesporné, že v čase vykonania úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha, mal úpadca dve pohľadávky po lehote splatnosti, a to pohľadávku voči adidas Slovakia, s.r.o. a Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd, súhlasne ako súd prvej inštancie, má za preukázané, že žalobca nepreukázal, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Žalobca len poukázal na prihlášky veriteľov, týmto však nepreukázal jej ukrátenie. Predpokladom odporovateľnosti je aj objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Odvolací súd, súhlasne ako súd prvej inštancie, má za to, že tvrdenia žalobcu nesmerovali k preukázaniu tejto skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia kúpnopredajných zmlúv došlo k takému zmenšeniu majetku, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a ktoré boli zároveň prihlásené do konkurzu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Žalobca vo svojej žalobe iba uvádzal, že po uzatvorení kúpnych zmlúv ostal úpadcovi majetok, ktorý nepostačoval na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že túto otázku nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze a z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ich posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu. Z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplýva skutočnosť ozrejmujúca stav majetku v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a následne po uskutočnení odporovaného právneho úkonu z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase jeho uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto úkonu a ktoré zároveň boli prihlásené do konkurzu. Je zrejmé, že zo strany žalobcu nebola v konaní náležite splnená povinnosť tvrdenia, nedošlo ani k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu a to je ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ZKV. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že taktiež zo strany žalobcu nebolo preukázané, že realizovaný právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Je nesporné, že kupujúci nebol

spriaznenou osobou predávajúceho a nemohol vedieť o majetkových pomeroch predávajúceho tak, ako to predpokladá ustanovenie § 60 ods. 2 ZKV. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebola preukázaná kúpna cena predmetných hnuteľných vecí a že z preberacieho protokolu nevyplýva technický stav týchto veci a že bolo nesporné, že v čase uzatvorenia kúpnopredajných zmlúv bola hodnota predávaných vecí, aj vzhľadom na predmetnú inzerciu, oveľa vyššia, odvolací súd zdôrazňuje, že inzercia obdobných hnuteľných vecí, t.j. člnu a prívesu, nepreukazuje aký bol jeho skutočný technický stav. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanovenie , a to na ods. 1, podľa ktorého právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo zaviazal sa poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

42. Žalobca však nepreukázal, že cena predmetných predávaných hnuteľných vecí bola vyššia vzhľadom na ich technický stav, pričom výška kúpnej ceny nezávisí od trhovej ceny porovnateľnej komodity, ale aj od stavu predávanej komodity, správca konkurznej podstaty síce uviedol počiatočnú cenu, ale nereagoval na skutočnosť, že išlo o prenajímaný čln a príves, aký bol jeho technický stav a na predpokladané opravy, ktoré mali predstavovať sumu 25.000,- Eur.

43. Taktiež odvolací súd neakceptoval námietku žalobcu, že dohodnutá kúpna cena nebola zo strany žalovaného uhradená, keď z predložených príjmových dokladov je jednoznačne preukázané, že kúpna cena bola uhradená dňa 22.02.2011, kde z príjmového dokladu je zrejme, že žalobca podpísal predmetné príjmové doklady a z preberacieho protokolu je jednoznačne možno vyvodiť právny záver, že v ňom boli spísané všetky závady, ktoré sa na uvedených hnuteľných veciach nachádzali, sú tam uvedené aj predpokladané náklady na opravu týchto závad, v sume 25.000,- Eur. Pokiaľ ide o čln a pokiaľ ide o prívesný vozík, predpokladané náklady na opravu taktiež boli spísané, kde jednotlivé závady predstavovali sumu 2.300,- Eur. Z uvedeného je potrebné teda vyvodiť záver, že v danom prípade sa jednalo o opotrebované hnuteľné veci, ktoré boli predmetom nájmu a technický stav predmetných vecí bol odsúhlasený tak predávajúcim, ako aj kupujúcim a na základe takto zhodnoteného technického stavu predmetných vecí bola dohodnutá kúpna cena. Taktiež nebolo preukázané v zmysle § 58 ZKV, že v kúpnych zmluvách nebolo dohodnuté primerané protiplnenie. Žalobca doložil do spisu inzerciu, že obdobné lode sa predávali na trhu za vyššiu cenu, ale nepreukázal, že sa za túto cenu aj skutočne predali.

44. Z uvedeného konania žalovaného teda možno vyvodiť právny záver, že žalobca nepreukázal naplnenie ustanovenia § 60 Zákona o konkurze a vyrovnaní, t.j. úmysel kupujúceho a úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov.

45. Pokiaľ ide o ostatné právne námietky žalobcu, súd sa plne stotožňuje s právnym záujmom súdu prvej inštancie a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie a ako vecne správne potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).