Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/168/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému, S.. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX S., podnikajúci pod obchodným menom: Jozef Švancar - JS, IČO: 37 844 776, o zaplatenie 8.914,57 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8 914,57 eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 8 914,57 eur od 31.05.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 eur, do troch dní.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.08.2018 domáhal určenia povinnosti pôvodne žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 8 914,57 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu

- podľa o energetike (ďalej len ,E“). Žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste: S. 9, XXX XX S.. Pri kontrole odberného miesta dňa 02.05.2017 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Na meradle pritom chýbal číselník. V zmysle ustanovenia neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. . Dňa 16.05.2017 žalovanému vyúčtoval žalobca škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 15.12.2016 - 02.05.2017, určenú podľa citovaného vykonávacieho predpisu vo výške 8.914,57 € - Vyúčtovanie č. 9000256708, splatné dňa 30.05.2017. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 16.05.2017. Uplatňuje si úrok z omeškania podľa (ďalej len ,Z") v spojení s nariadenia vlády č. . V zmysle v spojení s nariadenia vlády č. si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €. Návrhom sa uplatňuje obchodnoprávny nárok, nakoľko škoda spôsobená neoprávneným odberom vznikla v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného podľa Výpisu zo živnostenského registra zo dňa 09.05.2017.

2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov a to zápis zo dňa 02.05.2017, fotodokumentáciu, Výpočet škody, Vyúčtovanie škody, Výpis zo živnostenského registra žalovaného.

3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. zo dňa 12.09.2018 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor a keďže žalobca požiadal, aby sa v konaní ďalej pokračovalo podľa ustanovení ( ďalej len ) Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na miestne príslušný Okresný súd Trnava.

5. V odpore žalovaný uviedol, že žalovaný v zmysle zákona o energetike § 82 ods. 2 je oprávneným k uplatňovaniu si náhrady škody oprávnený samotný dodávateľ zemného plynu. teda účastník zmluvného vzťahu, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu od združenej dodávke zemného plynu a nie žalobca. Na základe toho sa domnieva, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaným účastníkom konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustný vtedy, ak podľa § 3 ods. 6 písm. d) žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. V danom prípade v lehote ostatných troch mesiacov nebol vyzvaný k úhrade. V rámci komunikácie so žalobcom opakovanie niekoľko krát reagoval, že žalobcom uplatňovaný nárok neuznáva čo do jeho dôvodu ani výšky. V zmysle súd odmietne návrh, ak nie je prípustný a taktiež v tom prípade, ak uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať. Má zato, že uplatňovaný nárok vyfabulovaný žalobcom je nevyhnutné podrobiť skúmaniu v rámci riadneho súdneho konania, v ktorom by bolo možné preukázať, že sám žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z príslušných vyhlášok začo má niesť ako odberateľ - žalovaný - zodpovednosť. Odmieta tvrdenia žalobcu o vzniku škody ako aj o jeho zodpovednosti za jej vznik. Fakturovanú sumu resp. uplatnený nárok žalobcu odmieta plniť nakoľko je iba nim samým tvrdený, avšak žiadnym hodnoverným a relevantným spôsobom nebol preukázaný. Žalobca sa opiera o dokumenty a listiny, ktoré sám vyprodukoval a to i napriek tomu, že do dnešného dňa sa reálne nezaoberal otázkou zodpovednosti za údajne spôsobenú škodu. Výšku škody žalobca je povinný nie len vypočítať, ale najmä preukázať, nakoľko v zmysle zákona je odberateľ povinný nahradiť škodu žalobcovi, avšak iba v prípade, ak škoda reálne vznikla. Na základe uvedeného sa domnieva, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie platobného rozkazu. Uplatnený nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný, nepreukázaný a v rozpore s platnou legislatívou a preto voči nemu podľa podáva odpor.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 29.11.2018 uviedol, že tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore neuznáva, nesprávne nimi interpretuje skutkový stav aj právnu úpravu. Nezbavujú ho objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené i zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ich aktívna legitimácia v konaní nie je sporná, je jednoznačná a daná platnou právnou úpravou. Dojmy a predpoklady vyslovené žalovaným sú účelovými konštrukciami pri opomínaní zákonom definovaného postavenia jednotlivých subjektov v plynárenstve. Pri neoprávnenom odbere plynu nemožno vychádzať z definície odberateľa podľa zákona o energetike (ďalej len „ZoE"), lebo žalovaný plyn nenakupoval, ale výlučne z definície odberateľa v , ktorý je odberateľom, ktorý neoprávnene odoberal plyn. Vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi trhu s plynom a teda aj medzi odberateľmi plynu, dodávateľmi plynu a žalobcom ako distribútorom sú upravené najmä v . Žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra. Definícia distribučnej siete je v . a definícia distribúcie plynu je v . . Každý, kto chce odoberať plyn (odberateľ), musí mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu (, , ) s niektorým z dodávateľov plynu (. ) pôsobiacich na trhu. Len na základe tejto zmluvy koncový odberateľ (., . ) zákonným spôsobom odoberá plyn z distribučnej siete, ktorú vlastní a prevádzkuje žalobca. Odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (v konkrétnom prípade na meradle chýbala plomba umiestnená na kryte číselníka a aj samotný číselník) dochádza k neoprávnenému odberu v zmysle . Týmto ustanovením je založený zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Na distribučnú

sieť sú okrem odberateľov plynu pripojení aj dodávatelia plynu, ktorí využívajú ich distribučnú sieť na dodávanie plynu svojim odberateľom. Podľa požiadaviek dodávateľov preberá žalobca na vstupných bodoch do distribučnej siete plyn (určité množstvo) určený na distribúciu a dodáva ho podľa požiadaviek dodávateľov do jednotlivých výstupných bodov distribučnej siete (konkrétnych odberných miest), kde je množstvo dodaného plynu merané plynomermi. Podľa údajov o spotrebe indikovaných na plynomeroch následne jednotliví dodávatelia plynu účtujú svojim zmluvným odberateľom kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn. Iba v tomto množstve dodávateľ plynu dodáva plyn do distribučnej siete. Množstvo dodaného plynu dodávateľom sa rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých plynomeroch. Údaje z plynomerov odčítava a poskytuje dodávateľom plynu žalobca ( ). Pokiaľ žalovaný odoberal plyn neoprávnene (z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), teda množstvo nemeraného plynu, nebol takto odoberaný plyn na úkor dodávateľa plynu, keďže ako prevádzkovateľ distribučnej siete za obdobie neoprávneného odberu plynu dodávateľovi vykázal žalobca tzv. nulovú spotrebu, hoci reálne nulová nebola a dodávateľ plynu preto ani žalovanému žiadnu spotrebu nefakturoval. Žalovaný tak spotreboval ich plyn, ktorý sa nachádza v distribučnej sieti a ktorým zabezpečuje žalobca vyvažovanie distribučnej siete, t.j. vyrovnáva nerovnováhu distribučnej siete (., , ), zabezpečuje spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie distribučnej siete a plnenie ďalších povinností uložených im zákonom (, , , ). Plyn „spotrebovaný" takýmto neoprávneným odberom musel žalobca doplniť do distribučnej siete, čím mu vznikla škoda, ktorú si v konaní uplatňuje. (Uznesenie KS Košice , Rozsudok KS Košice ). Žalovaný uvádza, že „návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustný vtedy, ak podľa žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu“. Žalovaný nesprávne a účelovo interpretuje predmetné zákonné ustanovenie, pričom zneužíva na svoju obranu iba časť jeho znenia. Podľa zákona o upomínacom konaní, návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje „nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu“. Žalobca nie je dodávateľom plynu, ale prevádzkovateľom distribučnej siete a zmluvu o dodávke plynu neuzatvára, nakoľko z jeho postavenia táto možnosť nevyplýva. Z toho dôvodu nemôže byť daný spor posudzovaný ako spotrebiteľský. Uplatňovaný nárok žalobcu nie je „vyfabulovaný", ako tvrdí žalovaný. Nárok na náhradu škody za neoprávnene odoberaný zemný plyn je nárok, ktorý vyplýva žalobcovi priamo zo zákona (tzn. nie zo zmluvy, nie z interných predpisov žalobcu a pod). Žalovaný sa v roku 2017 dopustil troch neoprávnených odberov, čo nemožno považovať za náhodné okolnosti, pričom jeden z neoprávnených odberov je predmetom tohto sporu a ďalšie dva neoprávnené odbery sú zažalované v iných súdnych konaniach. Protiprávnym úkonom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V danom prípade na meradle chýbala plomba umiestnená na kryte číselníka a aj samotný číselník. Škoda spočíva v množstve neoprávnene odobratého plynu meradlom s porušenou (odstránenou) plombou. Výška škody bola vypočítaná aplikáciou podľa metodiky stanovenej vo vyhláške z dôvodu neexistencie objektívnych a spoľahlivých podkladov o spotrebe. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a nevierohodnosti údaju o stave spotreby na meradle žalobcovi vznikla škoda. Žalovaný za neoprávnene odobratý plyn nič nezaplatil. Zodpovednosť je objektívna, bez ohľadu na zavinenie. Na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená (odstránená) plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Vylučujú to ustanovenia o metrológii v znení platnom v rozhodnom období ( v spojení s ). Ak by sa totiž na určenie množstva odobratého plynu akýmkoľvek odberateľom použili údaje z meradla, ktoré nemalo platné overenie, došlo by tým k použitiu meradla bez metrologickej kontroly, čo by automaticky znamenalo povinnosť príslušného správneho orgánu uložiť za takéto konanie sankciu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Aj zo samotnej vyhlášky vyplýva, že údaj z meradla s porušenou plombou nie je použiteľným údajom o množstve neoprávnene odobratého plynu. Podľa Vyhl. údaj z plynomera je možné brať za relevantný údaj o množstve neoprávnene odobratého plynu len za predpokladu, že meradlo má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom siete. Objektívnym a spoľahlivým údajom, na základe ktorého by bolo možno zistiť presné, odberateľom spotrebované množstvo plynu počas obdobia neoprávneného odberu (a teda výšku skutočnej škody), nie je ani údaj o spotrebách na odbernom mieste za obdobie predchádzajúce obdobiu neoprávneného odberu. Keďže v takýchto prípadoch nemá žalobca k dispozícii údaj o presnom množstve plynu odobratom odberateľom počas rozhodného obdobia, nevie určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období a teda výšku skutočne spôsobenej škody. V prípade odberu plynu meradlom, na

ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je tak namieste určenie množstva odobratého plynu pomocou metodiky stanovenej vo vykonávacom predpise, t.j. v súčasnosti pomocou metodiky stanovenej vo Vyhláške . Je dôležité uviesť, že pri výpočte množstva odobratého plynu sa zohľadňuje existencia konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnej spotreby, pričom vyhláška stanovuje len predpokladanú dennú dobu prevádzky týchto spotrebičov a to vzhľadom na spôsob využívania a charakter objektu, v ktorom k odberu plynu dochádzalo. Takýto spôsob určenia odobratého množstva plynu tak nemožno považovať za sankčný. Vyhláška pri určení množstva odobratého plynu počas rozhodného obdobia nestanovuje, že by sa mal použiť napríklad údaj predstavujúci niekoľkonásobok skutočnej spotreby plynového spotrebiča, alebo (s výnimkou špecifických výrobných prevádzok fungujúcich v trojzmennom režime) jeho nepretržitú prevádzku. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a súvisiacu náhradu škody rozhodoval ako odvolací súd napr. Krajský súd Banská Bystrica v Rozsudku z 16.04.2013, Krajský súd Košice v Rozsudku z 09.02.2017, Krajský , súd v Prešove v Rozsudku z 22.03.2017, Krajský súd v Žiline v rozsudku z 30.03.2017. Tieto rozhodnutia nadväzujú na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. v Uzneseniach , 4Cdo 30/2009,3Cdo 99/2012.

7. Žalovaný bol uznesením č. k. -21 zo dňa 15.05.2019 vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný prevzal toto uznesenie osobne dňa 23.05.2019 a napriek poučeniu, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať sa nevyjadril k podaniu žalobcu.

8. Na pojednávaní dňa 17.10.2019 advokát žalobcu doložil do spisu Uznesenie OR PZ v Trnave, OO PZ Zavar ČVS:ORP-2264/ZA-TT-2017 zo dňa 08.11.2017 a ČVS:ORP-1150/ZA-TT-2017 zo dňa 03.07.2017 a uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu, v rámci upomínacieho konania, v ktorom bola uvedená právna kvalifikácia a podstata neoprávneného odberu a tiež písomného vyjadrenie k odporu zo dňa 29.11.2018, v ktorom reagovali na námietky žalovaného. V danej veci vzhľadom k tomu, že na odbernom mieste 02.05.2017 u žalovaného bolo zistené meradlo, na ktorom chýbal číselník a na ktorom boli odstránené plomby z číselníka plynomeru, došlo k neoprávnenému odberu v zmysle Zákona o energetike, tak ako špecifikovali v žalobe. U žalovaného ide o v poradí už tretí neoprávnený odber, kde predchádzajúce veci boli riešené Okresným súdom Trnava, jednak v konaní , kde bol vydaný už prvostupňový rozsudok, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalovanú sumu a ďalší neoprávnený odber, ktorý bol riešený v rámci trestného konania ČVS : ORP/2264/ZA-TT-2017, ktorý bol postúpený v samotnej veci priestupkovému konaniu na SOI a v tejto veci bola tiež podaná žaloba na náhradu škody, kde bol vydaný platobný rozkaz a zatiaľ konanie pokračuje. Z týchto skutočností, zo zápisu, priloženej fotodokumentácie je jednoznačne preukázané, že žalovaný za neoprávnený odber zodpovedá. Námietky, ktoré uvádzal žalovaný v odpore a to najmä, že on nezasiahol do meradla a žiadnym spôsobom nespôsobil neoprávnený odber svojim konaním, sú v danej veci irelevantné, vzhľadom k tomu, že ide o objektívnu zodpovednosť, tak ako veci podrobne uzavreli jednotlivé senáty NS SR v aktuálnych rozhodnutiach z r. 2018-2019 a to najmä rozsudok NS SR , , . Táto judikatúra NS SR je ustálená a zodpovedá na všetky otázky, ktoré žalovaný namietal v odpore.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.10.2019 uviedol, že uplatnený nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný, nepreukázaný a v rozpore s platnou legislatívou. Krátkou cestou založil do súdneho spisu zápis zo dňa 02.05.2017, nakoľko do spisu žalobca predložil iba prvú stranu. Vo vyjadrení sa píše, že tie veci, ktoré tam dával asi ten pracovník, ktorý tam prišiel na neoznačenom aute a nevedel sa ani preukázať papierom alebo iným dokladom, v tom vyjadrení mu písal tie skutkové okolnosti, aké tam boli, čo sa týka plynových spotrebičov, ako to prebiehalo, nebolo to tak, ako to uvádza protistrana, čo mu podpísal na spodnú stranu papiera ten pán, čo tam bol. Nijakým spôsobom nezasahoval do meradla, nevie, za čo má platiť, je to verejne prístupné na ulici, je to odomknutá skriňa, prosí, ak by to bolo možné, predvolať p. M., ktorý tieto veci riešil, je zo spotrebiteľského centra, nevie, či je advokát. Ide o odberné miesto, S. 9, polyfunkčná budova vo vlastníctve I. Z., ktorý je jeho brat. V budove sú reštaurácia, recepcia, na poschodiach ubytovacie zariadenia. Celú budovu má žalovaný v nájme, je podnikateľ, živnostník, má živnosť na maloobchod, veľkoobchod, ubytovacie služby, predaj kúpa tovaru, väčšinou realizuje ubytovacie služby. Vykonáva tam svoju podnikateľskú činnosť. Zmluvy s plynármi sú na neho a preto teda riešia jeho. Preto, lebo boli vždy na inom odbernom mieste. Proste prišli a jednoducho mu

povedali, že idú vymeniť plynomer a to bolo všetko. Podľa neho na tom jednom odbernom mieste S. XXX vymenili plynomer, po mesiaci prišli zas a vymenili zas plynomer a jemu prišla len pokuta, to nechápe. Volal aj na SPP, OR PZ Zavar. Z SPP ani neprišli, len polícia, zobrali tých pánov a išli vypovedať. Doklad o tom, že kontaktoval OR PZ nemá, len im telefonoval. Povedali, že jeho k tomu nepotrebujú, že budú vypočúvať len zamestnancov z SPP. Na políciu podnet nepodával, bol len vypočutý. Voči nikomu nebolo vznesené obvinenie, pokiaľ vie, bolo to postúpené na SOI.

10. Sudkyňa s odkazom na konštatovala v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné a to, odber plynu žalovaným, porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sú tvrdenia týkajúce sa výšky škody. Podľa predbežného právneho názor súdu žalobca preukázal dôvodnosť žaloby a žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia.

11. Advokát žalobcu uviedol po nahliadnutí do zápisu predloženého žalovaným na pojednávaní, že zápis, ktorý predložil žalovaný len nasvedčuje tomu, že zamestnanci žalobcu dali možnosť žalovanému sa na mieste k veci písomne vyjadriť, čo žalovaný využil. Čo sa týka tvrdení, ktoré uviedol žalovaný, že niečo niekomu v súvislosti s týmto neoprávneným odberom oznamoval, či už SPP alebo polícii, nemá takúto vedomosť, vie len preukázať predloženými uzneseniami policajného zboru, že aj v predchádzajúcich neoprávnených odberoch podával návrh na trestné oznámenie žalobca, ako Distribúcia, nie žalovaný. Trestné oznámenia sa týkali odberného miesta S. XXX a nie odberného miesta, ktoré je predmetom tohto konania. Čo sa týka tohto konania, podávali aj v tejto veci trestné oznámenie ČVS: ORP-1022/ ZA-TT-2017, kde policajný zbor tiež vydal uznesenie zo dňa 15.06.2017, ktorým vec postúpil SOI na priestupkové konanie, predložil súdu k nahliadnutiu originál tohto uznesenia. Výsledok zo SOI nemá. Návrhy na dokazovanie nemá.

12. Žalovaný navrhol vypočuť p. Antoňáka ako svedka k tým okolnostiam ohľadom toho Zákona o energetika a neoprávneného odberu plynu, že by sa vyjadril po stránke tých zákonov, on s tým robí, má na to iný pohľad ako protistrana. Navrhovaný svedok nebol prítomný pri výmene meradla, meradlo nevidel pred tým, ako došlo k výmene.

13. Sudkyňa oboznámila, že nevykoná dokazovanie výsluchom svedka M., nakoľko nebolo riadne zdôvodnené jeho vypočutie a nie je to potrebné pre rozhodnutie v tomto konaní.

14. Advokát žalobcu na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že trvá na žalobnom návrhu, tak ako bol vypracovaný a doručený súdu, pridržiava sa ich predchádzajúcich písomných vyjadrení ako aj vyjadrenia na pojednávaní, je toho názoru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady uplatňovania si náhrady škody, tak ako to uviedli v písomných podaniach a na základe vykonaných dôkazov, vzhľadom k tomu, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť náhradu škody a príslušenstvo, tak ako je špecifikované v žalobe a súčasne si uplatnil náhradu trov konania vo výške 100 %.

15. Žalovaný na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný.

16. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Odberateľ plynu v domácnosti má právo a) na ochranu podľa vrátane práva na univerzálnu službu, b) na pripojenie odberného plynového zariadenia do distribučnej siete, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do distribučnej siete. (2) Odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu.

20. Podľa , (1) Dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. (3) Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribúcii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu.

21. Podľa ,, (1) neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa . (5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

22. Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

4. školou,

c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

23. Podľa ustanovenia § 76 ods. 11 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

24. Podľa ustanovenia o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

25. Podľa , (1) osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. (2) Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zápisom o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 02.05.2017, montážnym listom meradla zo dňa 02.05.2017, listom označenom ako „Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu a výzva na úhradu dlžnej čiastky“ zo dňa 16.05.2017, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 16.05.2017, fotodokumentáciou umiestnenia plynomeru u žalovaného, Uzneseniami OR PZ v TT OOPZ Zavar ČVS: ORP-1150/ZA-TT-2017 zo dňa 03.07.2017 a ČVS : ORP/2264/ZA-TT-2017 zo dňa 08.11.2017 ako aj s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:

27. Žalobca je distribútorom zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Dodávateľ plynu za rozhodné obdobie od posledného korektného merania do dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové platby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa ku preplatku. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) je teda daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Týmto bola zodpovedaná námietka žalobcu uvedená v odpore ohľadne oprávnenia žalobcu k uplatňovaniu si náhrady škody ako nedôvodná.

28. Žalovaný je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v polyfunkčnej budove v S. č. X, ktorú má v prenájme a má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu na tomto odbernom mieste. Pri kontrole odberného miesta dňa 02.05.2017 žalobca zistil, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

- plomba, o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Na meradle pritom chýbal číselník. Žalovaný tieto skutočnosti nespochybnil. Sám doložil do spisu svoje poznámky na Zápise zo dňa 02.05.2017 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky, kde namietal skutočnosti týkajúce

sa jeho neprítomnosti na mieste kontroly a neumožnenia prístupu k plynovým spotrebičom v budove odberného miesta, ale nenamietal zistený stav porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - plomby a chýbajúci číselník. Žalobca nie je dodávateľom plynu, ale prevádzkovateľom distribučnej siete a zmluvu o dodávke plynu neuzatvára, nakoľko z jeho postavenia táto možnosť nevyplýva. Žalovaný využíval odoberaný plyn na podnikateľské účely. Z týchto dôvodov nemôže byť daný spor posudzovaný ako spotrebiteľský.

29. Zo Zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 02.05.2017 a z Montážneho listu meradla zo dňa 02.05.2017 spísaných pracovníkom žalobcu a podpísaných aj žalovaným vyplýva, že na odbernom mieste S. X., bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo XXXXXXXXXXXX bez číselníka, pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: „Meradlo voľne prístupné, umiestnené na hranici pozemku. Odberateľ neprítomný pri výmene, na telefonický kontakt nereagoval i keď výmena meradla bola dohodnutá vopred za asistencie polície z OO PZ Zavar, kde bolo podané TO na neznámeho páchateľa za odcudzenie číselníka na meradle. Foto spotrebičov nebolo umožnené. V objekte sa nachádza 11 bytových jednotiek trvalo obývaných a na spodu budovy spoločnosť Alianz a.s.. Spotrebiče sprístupnil 16.45 p. I.. Žalovaný v zápise uviedol, že výmena meradla bola dohodnutá v poobedňajších hodinách okolo piatej z dôvodu, že zamestnanci mu povedali, že nemajú také meradlo, že musia ísť preňho do J., takže sa dohodli na poobede, okolo 16.45 hod. bol na adrese S. X, z toho dôvodu tvrdí, že zamestnanec SPP zavádza a klame. Taktiež nie je pravda, že nebol umožnený prístup k spotrebičom, hneď ako prišiel na miesto bol im umožnený prístup, kde si pán odfotil z diaľky 2 ks kotlov, pričom z blízka si odfotil len kotol, ktorý ide a kotol, ktorý nejde si neodfotil. Z toho dôvodu považuje jeho konanie za účelové. Ďalej nie je pravda, že budova je plne obsadená a koľko je tam bytových jednotiek, má informácie, že pani z SPP Distribúcia, chodili zámerne po budove a účelovo za ľuďmi a po budove penziónu a do protokolu napísali nepravdivé informácie. Taktiež hneď ako sa dozvedel od pánov SPP Distribúcia, že je poškodené meradlo, hneď volal na poruchovú linku SPP a na OR PZ Zavar. Pri otvorení dvierok mu pán SPP Distribúcia povedal, že je to vymenené a aby dal dole páčku so žltým koncom. Ohrev vody je na elektrický bojler.

30. Z „Vyúčtovania škody za odber zemného plynu a výzvy na úhradu dlžnej čiastky“ zo dňa 06.05.2017 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 15.12.2016 - 02.05.2017 vo výške 8.469,65 eura a náklady zisťovania 144,92 eura. Vyúčtovanie bolo splatné dňa 30.05.2017. Prílohu vyúčtovania tvoril „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“.

31. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalobcu v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobcovi škoda vznikla. Plyn žalovaný odoberal, nie je však k dispozícii platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu, čo sa v prejednávanej veci aj stalo, keď číselník bol z meradla odstránený. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis zo dňa 02.05.2017 a montážny list meradla z toho istého dňa, kde bola zaznamená demontáž plynomeru. Obe tieto listiny sú podpísané žalovaným. Zodpovednosť za neoprávnený odber podľa zákona o energetike je objektívna a teda nie je potrebné preukazovať zavinenie žalovaného za spôsobenie škody žalobcovi, t.j. žalovaný je zodpovedný za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na to, či porušenie

zabezpečenia spôsobil on sám. Žalovaný mal určené meradlo umiestnené v neuzamknutej skrinke na hranici svojho pozemku. Zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie prevenčnej povinnosti predchádzania škodám. Skutočnosť, že dňa 02.05.2017 žalobca vykonal kontrolu na odbernom mieste svedčí o tom, že tieto kontroly odberných miest žalobca vykonáva a možno konštatovať, že si plní povinnosť konať prevenčne.

32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanému bol žalobcom na odberné miesto namontovaný plynomer č. XXXXXXXXYAXX s nepoškodenými zabezpečovacími plombami. Zabezpečovacie plomby osádza do plynomeru spoločnosť Plynárenská metrológia, s.r.o.. Plynomer bol dňa 02.05.2017 protokolárne demontovaný zamestnancami žalobcu, čo potvrdil svojím podpisom žalovaný. Medzi stranami nebolo v konečnom dôsledku ani sporné, že posudzovaná poškodená plomba na plynomery žalovaného bola originálnou plombou. Žalobca nebol povinný preukazovať, že predmetná plomba bola počas odberu plynu na odbernom mieste žalovaného niekedy, resp. opakovane vyňatá z meradla. Na preukázanie zodpovednosti žalovaného za neoprávnený odbor je dostatočným to, že vyňatie plomby z plynomeru za použitia malej sily je reálne možná, čím je zároveň preukázaná reálna možnosť vykonania zásahu do číselníka určeného meradla, a hlavne v prejednávanej veci, keď číselník bol z meradla odstránený. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané protiprávne konanie žalovaného.

33. Pokiaľ ide o vznik škody, medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase neoprávneného odberu, ktoré bolo vymedzené obdobím od 15.12.2016 do 02.05.2017, bol na odbernom mieste žalovaného reálne odoberaný plyn, avšak skutočné množstvo plynu nie je možné zistiť, pretože údaj na meradle s porušenou plombou je neplatným údajom o spotrebe plynu, pričom v prejednávanej veci neexistoval ani neplatný údaj, nakoľko na meradle chýbal číselník. Zánik platnosti overenia určeného meradla pritom nie je viazané na subjektívne rozhodnutie žalobcu, ale ako objektívna skutočnosť nastáva priamo zo zákona pri splnení podmienok v zmysle zákona o metrológii (v danom prípade momentom poškodenia zabezpečovacej značky - plomby). Keďže nie je možné zistiť, kedy došlo k porušeniu plomby, určuje sa doba neoprávneného odberu podľa vyhlášky č. , a to odo dňa nasledujúceho po poslednom fyzickom odpočte na príslušnom odbernom mieste.

34. V posudzovanom prípade ide o priamu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalovaný odoberal plyn meradlom s porušenou plombou, a tým, že v dôsledku takéhoto odberu spotreboval nemerané množstvo plynu, čím žalobcovi vznikla škoda. Ak zanikne platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné bez meradla zistiť, koľko plynu žalovaný v skutočnosti spotreboval. Nie sú teda k dispozícii žiadne relevantné údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, aká škoda žalobcovi neoprávneným odberom vznikla. Hoci žalovaný v konaní namietal, že žalobca nepreukázal vznik reálnej škody, súdu nie je známy spôsob (a žalovaný žiadny neuviedol), akým by bolo možné spoľahlivo určiť presnú výšku škody v prípade takého poškodenia plomby (ako je to aj v tomto prípade), ktoré reálne umožňuje prístup k číselníku meradla, dôjde k zásahu do číselníka meradla. Zjednodušene povedané, ak by súd akceptoval argumentáciu žalovaného, nie je zrejmé, ako by bolo v reálnom svete možné určiť výšku škody v prípade odstránenia číselníka meradla. Pokiaľ by bolo aj v takom prípade povinnosťou žalobcu preukazovať správnu výšku škody, išlo by o nesplniteľnú požiadavku a ustanovenie zákona o energetike, ako aj by bolo obsoléntnymi právnymi normami. Preto tvrdenie žalovaného, že plombu nepoškodil a číselník meradla neodstránil, ho nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi.

35. Práve z tohto dôvodu začlenil zákonodarca do zákona o energetike skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktorej podstata spočíva v tom, že už len samotný odber plynu s meradlom s poškodenou zabezpečovacou plombou je neoprávneným odberom plynu, nevyžaduje sa zásah do číselníka meradla. Ide teda svojím spôsobom o predikatívnu skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu vo vzťahu k § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike sa aplikuje vtedy, keď je zrejmý a preukázaný zásah do číselníka meradla (aj v prípade, keď číselník je odstránený). Takisto práve z dôvodu, že pri nechránenom prístupe k číselníku meradla plynomera je možné vykonať do neho neodhaliteľné a tým aj nepreukázateľné zásahy (v zmysle upravenia stavu spotreby plynu), preto má žalobca zákonnú povinnosť zabezpečiť prístup k určenému meradlu prostredníctvom zabezpečovacích prvkov - plomb. Účelom zaisťovacej plomby (čo

medzi stranami ani nie je sporné) je zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu.

36. Pokiaľ ide o výšku škody, v zmysle vyhlášky č. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanému tak vyúčtovaním č. 9000256708, ktoré vystavil žalobca, bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s citovanou vyhláškou, a to vo výške 8 914,57 eur a nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 144,92 eur, ktorú sumu žalovaný spochybňoval, ale neuviedol relevantné dôvody na ich spochybnenie a ani neuviedol, ako by výška škody mala byť určená a vypočítaná, keď na meradle chýbal číselník, podľa ktorého by sa dala zistiť výška skutočnej spotreby plynu žalovaným. Žalovaný vynaloženie nevyhnutných nákladov žalobcom súvisiacich so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu nerozporoval. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

37. Sú neakceptoval návrh na výsluch svedka žalovaným na pojednávaní dňa 17.10.2019 aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania z dôvodu, že to mohol žalovaný uplatniť už v priebehu dovtedajšieho konania a pretože navrhoval svedka na vypočutie k právnym otázkam a nie skutkovým, pričom právne vyhodnotenie sporu je na súde.

38. Podľa ustanovenia dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

39. Podľa ustanovenia , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 8.914,57 eur od 31.05.2017 do zaplatenia, keďže výška a ani vznik omeškania neboli žalovaným rozporované.

41. Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.

44. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).