Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci JUDr. Milan Čornej a Ing. Jozef Doležal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10.2019 takto

rozhodol:

Podľa oslobodzuje obžalovaného

MVDr. N. G., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Q. XX, živnostníka, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zákona na tom skutkovom základe, že

ako splnomocnený zástupca spoločnosti N., spol. s r.o. Q. XX, okres I., V.: XXXXXXXX od 20.04.2012 do 08.10.2014 prevzal v sídle spoločnosti N., spol. s r.o. v sídle spoločnosti Z., s.r.o. F. XXX, okres I., V.: XXXXXXXX na dodacie listy na základe uzatvorenej zmluvy s touto spoločnosťou rôzny tovar ( osivá, hnojivá, chémiu) na ktorý boli spoločnosťou Z., s.r.o. vystavené faktúry na celkovú sumu 93.860,39€ aj napriek tomu, že vedel, že spoločnosť N., spol. s r.o. nie je schopná plniť svoje záväzky a že nie je schopná zaplatiť za tento tovar a ani po viacerých upozorneniach tieto faktúry ani doposiaľ neboli uhradené a pri následnom exekučnom konaní bolo zistené, že dňa 13.01.2016 došlo k prevodu obchodného podielu a zmene názvu a sídla spoločnosti N., spol. s r.o. na J., s.r.o. I., I. XX/XXXX, V.: XXXXXXXX a u tejto spoločnosti bola zistená nemajetnosť, čím tak spoločnosti Z. s.r.o., F. XXX, V.: XXXXXXXX spôsobil celkovú škodu vo výške 93.860,39€,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa odkazuje poškodeného Z., s.r.o. F. XXX, XXXXX F., V.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na obvineného MVDr. N. G. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm.a/ Tr.zák.na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný I.. N. G. vykonal na hlavnom pojednávaní prehlásenie, že je nevinný, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že popiera akýkoľvek podvodný úmysel z jeho strany voči firme Z., s ktorou podnikal približne od roku 1999, pravidelne od firmy odoberal tovar, za ktorý aj platil , pričom problémy nastali až v rokoch 2012-2014, ktoré však boli spôsobené neúrodou a inými okolnosťami práve v roku 2012, keď ostal dlžný firme Z. okolo 20.000 eur, pričom však aj v tomto roku časť faktúr za tovar uhradil, pričom

dlh vzniknutý v roku 2012 sa snažil s Ing. M. viackrát riešiť s tým, že Ing. M. mu viackrát navrhoval vstup jeho spoločnosti do firmy obžalovaného, možnosť ktorú najprv odmietol, avšak v roku 2013 po ďalších problémoch už začal rozmýšľať aj o tejto možnosti spolupráce formou spoločného podniku, Ing. M. odovzdal aj súpis pozemkov urbariátu Q., na ktorých obžalovaný podnikal, následne Ing. M. vypracoval aj zmluvu o vzniku spoločnej firmy, avšak nakoniec v roku 2013 V.. M. od tejto spolupráce odstúpil, pričom uzatvorili spolu dohodu, že v roku 2013 obžalovaný splatí aj dlh za rok 2012 z predaja sóje, ktorú zasial, avšak úroda zo zasiatej sóje bola nulová a v dôsledku tejto neúrody sóje bola táto skutočnosť pre jeho podnikanie zlá a bol nútený v roku 2014 skončiť s podnikaním v poľnohospodárstve a následne na základe inzerátu na internete predal firmu, ktorá v čase predaja už nemala majetok.

Poškodený Ing. N. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným spolupracoval niekoľko rokov, pričom za žalované obdobie rokov 2012-2014 vznikol zo strany obžalovaného voči jeho firme dlh vo výške 93 860,39 eur, pričom však netvrdí, že za žalované obdobie obžalovaný nič nezaplatil za odobratý tovar, nejaké sumy zaplatil, avšak nezaplatil zvyšnú časť a sľúbil, že dlh zaplatí z ďalších dotácií. Poškodený zároveň uviedol, že obžalovaný s ním jednal o nejakej forme úhrady vzniknutého dlhu, pričom bolo navrhnuté aj vytvorenie spoločnej firmy, na základe čoho požiadal obžalovaného o predloženie platných nájomných zmlúv, avšak vzhľadom na problémy s predloženými nájomnými zmluvami sa rozhodol, že spoločnú firmu s obžalovaným nezaloží. V súvislosti s vytvorením spoločnej firmy jednali aj o tom, že následne by sa vzniknutý dlh zo strany obžalovaného splatil na trikrát, po 30.000 eur ročne vzhľadom na poberané dotácie obžalovaného a na jeho tržby z predaja plodín, avšak na základe problémov s predloženými zmluvami nakoniec spoločnú firmu s obžalovaným nevytvorili. Poškodený ohľadne dodávky chemického tovaru obžalovanému aj napriek jeho dlhom voči poškodenému uviedol, že obžalovanému dodávali tovar aj napriek nezaplateniu aj z toho dôvodu, že v oblasti dodávky chemických látok je na Slovensku veľká konkurencia a ak by s obžalovaným ukončili spoluprácu, tak by začal brať tovar od inej spoločnosti a zároveň mu poškodený dôveroval, že ak má problémy s úrodou v jednom roku, tak mu dlh splatí v ďalšom roku.

Svedok C. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred podnikaním obžalovaného na predmetnej pôde podnikal v poľnohospodárstve on, pričom sa jedná o pôdu zlej bonity a je pravdou, že obžalovaný v roku 2013 zasial na viac ako polovici obhospodarovanej pôdy sóju, pričom však úroda bola tak zaburinená, že nemalo význam ju vôbec zbierať .

Svedok Z. Q. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol,že radil obžalovanému v súvislosti s postrekmi na pôdu, ktorú užíval obžalovaný a ktorá nemala najlepšiu bonitu, pričom má vedomosť o tom, že ku koncu podnikania mal obžalovaný slabšie úrody a v súvislosti s dlhom uviedol, že nejakú časť dlhu obžalovaný hradil aj zápočtom z úrody.

Svedkyňa Bc. I. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že firmu riadil jej manžel a ona bola konateľkou len krátky čas, keď bol poslancom, pričom má vedomosť o tom, že firma bola v strate a v súvislosti s predajom firmy uviedla, že ona bola len podpísať nejaké papiere u notára a bližšie skutočnosti ohľadne predaja firmy uviesť nevedela a v súvislosti s finančnou situáciou vo firme uviedla, že dôvodom finančných problémov bola hlavne neúroda v posledných rokoch.

Svedkyňa Bc. I. M. - účtovníčka vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonávala účtovníctvo aj pre firmu obžalovaného MVDr. G. a v súvislosti s možnosťou uhradenia dlhov poškodenej firme uviedla, že firma obžalovaného vykazovala v predmetnom období stratu a podľa nej mu nemala z čoho vykonať úhrady.

Svedkyňa J. H. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že niekedy v roku 2016 bola v I. s nejakou ženou z O. a podpisovala viacero tlačív nejakej žene s ktorou tam bol nejaký muž vo veku 30 -40 rokov, pričom meno nepozná a všetky podpísané papiere zobrala nejaká žena, s ktorou tam bola, avšak na Slovensku nikdy nepodnikala a neznáma žena jej povedala, že podpisuje žiadosti o prídavky na deti.

Z prehľadu platieb obžalovaného voči poškodenej firme za rok 2012 vyplýva, že časť faktúr a to konkrétne čísla 2012301,2012322,2012379,2012584 nebola uhradená obžalovaným, avšak časť faktúr aj v

roku 2012 uhradená bola a to konkrétne čísla 2012068,2012164,2012167,2012200,2012247,2012412, pričom naviac z tohto prehľadu platieb vyplýva, že časť faktúr bola uhradená aj v roku 2014 a to konkrétne č. 2012554,2012615,2012703,2012715.

Zo zoznamu vystavených faktúr a pripojených faktúr za rok 2013 vyplýva, že obžalovaný neuhradil firme poškodeného faktúry vo výške 65. 267,25 eur.

Z kúpnej zmluvy pre rok 2013 uzatvorenej medzi firmou obžalovaného - N. spol. s r.o. Q. a firmou poškodeného Z. s.r.o. F. z 20.02.2013 vyplýva, že obžalovaný s poškodeným uzatvoril kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj poľnohospodárskych plodín poškodenému v množstve 197,8 ton v hodnote 54.292 eur bez DPh, pričom podpisom tejto zmluvy uvedené produkty rastlinnej výroby v množstve 197,8 ton prechádzajú do vlastníctva kupujúceho.

Zo znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť N. s.r.o. nemala dostatok finančných prostriedkov na uhradenie tovaru poškodenému, avšak zároveň z neho vyplýva, že spoločnosť obžalovaného zvyčajne neplatila spoločnosti Z. s.r.o. za tovar peniazmi, ale dochádzalo k započítavaniu pohľadávok iným spôsobom a to dodávkami produktov spoločnosti N. s.r.o..

Obžalovaný MVDr. N. G. je podnikateľ, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ nebol súdne trestaný.

Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle dospel k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného bremena neuniesol na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaný MVDr. N. G. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty podvodu podľa , písm. a Tr. zák. po objektívnej a subjektívnej stránke a preto súd postupoval podľa a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich , ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru, pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto súdnej veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine obžalovaného.

Súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že aby bolo možné kvalifikovať nejaké konanie ako trestný čin, tak k tomu je potrebné, aby boli naplnené jeho materiálne aj formálne znaky, pričom za trestný čin je možné označiť len konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré je zároveň aj protiprávnym konaním, t.j. že vykazuje znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, uvedenej v osobitnej časti , pričom k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu je zároveň potrebné, aby boli naplnené všetky znaky súčasne.

Prokurátor podal obžalobu v uvedenej veci na obžalovaného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. a Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od 20.4.2012 do 8.10.2014 prevzal osivá, hnojivá, chémiu od poškodenej firmy na základe faktúr aj napriek vedomosti, že jeho firma nie je schopná plniť záväzky, čím mal uviesť poškodeného do omylu a spôsobiť mu značnú škodu.

Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,3, písm.a Tr.zák. sa dopustí ten kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr.zák. je nevyhnutná prítomnosť úmyselného konania ako formy zavinenia podľa § 15 písm.a,b/ Tr.zákona, pričom je potrebné poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax z ktorej plynie záver, že zavinenie páchateľa musí byť vždy preukázané výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplývať záver o existencii zavinenia, pričom sa tento záver musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu dospel k jednoznačnému záveru, že v uvedenom prípade nedošlo zo strany obžalovaného k naplneniu skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr.zák., pretože nebola preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu v zmysle § 15 Tr. zák., t.j. nebol preukázaný úmysel obžalovaného už v čase odberu tovaru nezaplatiť za odobratý tovar.

Ak prokurátor „opiera“ obžalobu, ako je to zrejmé aj zo skutkovej vety obžaloby o závery znaleckého posudku, spočívajúce v tom, že spoločnosť obžalovaného v čase nákupu tovaru nebola schopná plniť svoje záväzky, tak potom bolo potrebné sa zaoberať aj ďalšou skutočnosťou, ktorá vyplýva z toho istého znaleckého posudku, t.j. , že obžalovaný zvyčajne neplatil poškodenej spoločnosti za odobratý tovar peniazmi, ale započítavaním pohľadávok dodávkami produktov, k čomu súd dodáva, že táto forma úhrady platieb v poľnohospodárstve je úplne bežná, keď časť tovaru sa môže vyplatiť v hotovosti, alebo bankovými príkazmi a časť z budúcej úrody, a takáto forma úhrady zápočtami prebiehala aj medzi spoločnosťami obžalovaného a poškodeného, čo vyplýva aj zo samotných zoznamov platieb, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené považuje poukazovanie na závery znaleckého posudku ohľadne skutočnosti, či obžalovaný mal v čase odberu tovaru dostatok finančných prostriedkov na uhradenie záväzkov, alebo nemal pri podnikaní v oblasti poľnohospodárstva za úplne nepodstatné a irelevantné a to naviac aj z dôvodu, že zo samotných výpovedí či už obžalovaného, ale aj poškodeného MVDr. G. a Ing. M. vyplýva, že obžalovaný časť faktúr za odobratý tovar uhradil a to nielen v r. 2012, ale ešte aj v r. 2014 a vzájomne sa snažili dohodnúť viacnásobnými jednaniami na úhrade vzniknutého dlhu, spôsobeného neúrodou sóje v r. 2013 aj jednaním o vytvorení spoločného podniku a splatením dlhu jednak z následných dotácií, ale aj formou zápočtu, čo dokazuje aj uzatvorená kúpna zmluva medzi spoločnosťami obžalovaného a poškodeného ohľadne budúcej úrody na r. 2013, ktorá sa mala stať vlastníctvom poškodeného.

Tieto skutočnosti skoro vylučujú naplnenie úmyslu zo strany obžalovaného uviesť do omylu poškodeného v čase presne od 20.4.2012 tým, že akurát v tom čase sa rozhodol, že už viac nebude uhrádzať faktúry za odobratý tovar a túto súdom uvádzanú skutočnosť potvrdzuje aj už vyššie uvádzaná skutočnosť o uhrádzaní niektorých faktúr aj po údajnom začatí podvodného konania obžalovaným a vylučuje to aj predchádzajúca vzájomná obchodná činnosť, keď obžalovaný niekoľko rokov bez dlhov uhrádzal faktúry za odobratý tovar.

Súd zároveň konštatuje neodškriepiteľný fakt, že pri vzájomnom podnikaní vznikol zo strany obžalovaného dlh voči spoločnosti poškodeného dlh vo výške 93 860,39 eur.

K tomu však súd považuje za potrebné uviesť, že samotný dlh by nevznikol, ak by poškodená spoločnosť už pri prvých problémoch v r. 2012 neposkytovala obžalovanému ďalší tovar, ale ak sa poškodená spoločnosť obávala, ako bolo preukázané na hlavnom pojednávaní svedeckou výpoveďou poškodeného, že by si obžalovaný v prípade nedodania tovaru našiel iného dodávateľa, tak potom sama spoločnosť riskovala ďalšie finančné problémy so splácaním faktúr, k čomu nakoniec aj došlo.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné pri skúmaní skutkových okolností brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu, alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť. Podľa súdu je absolútne samozrejmé a legitímne očakávať od osoby, vstupujúcej do zmluvných vzťahov, že táto osoba bude mať zodpovedajúci prístup k vyššej miere opatrnosti pri majetkových prevodoch.

K samotnej povinnej miere opatrnosti súd dodáva, že povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti má každý, t.j. klamaný aj poškodený a táto povinnosť vyplýva aj z , podľa ktorého si každý musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, atď.

Ak sa jedná o súkromnoprávny vzťah, tak predsa v prvom rade samotní účastníci takéhoto vzťahu musia dbať na ochranu svojich majetkových záujmov, pričom podľa súdu je prirodzené od nich požadovať, aby pri vstupovaní do súkromnoprávnych vzťahov postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti.

Ak tak účastníci súkromnoprávnych vzťahov nerobia a sami sa svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohli vyvarovať, ocitli v situácii, keď napríklad pristúpili k neistej, alebo nevýhodnej dohode, v rámci ktorej vynaložili aj finančné prostriedky, tak potom sa samy vystavujú do možného rizika.

Súd na základe vykonaného dokazovania s poukázaním na vyššie uvedené dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal, avšak žalovaný skutok, uvedený v obžalobe, vzhľadom na nepreukázanie subjektívnej stránky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu, nie je trestný čin - samotný vznik dlhu medzi dvomi obchodnými spoločnosť neznamená automaticky trestný čin, ale sa jedná o obchodnoprávny vzťah a preto bolo zákonnou povinnosťou súdu postupovať v zmysle a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora.

Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby súd podľa odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Súd zároveň nad rámec potrebného odôvodnenia vzhľadom na časť výpovede poškodeného Ing. M. ohľadne uhrádzania faktúr iným subjektom zo strany obžalovaného uvádza, že v prípade, ak obžalovaný v určitom čase nemal dostatok finančných prostriedkov na uhrádzanie dlhov a napriek tomu by uhrádzal faktúry iným subjektom na úkor subjektu poškodeného, tak v tom prípade by sa javilo podozrenie z iného trestného činu, ktorým sa bolo potrebné zaoberať v prípravnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.