Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-49-2018.pdf
PDF · 75.96 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom spore žalobcov: 1/ O.. S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., K.. X E. XXXX/XX, 2/ Ľ. P., nar. X.X.XXXX, bytom v T., K.. X E. XXXX/XX, obaja zast.: H | P | R Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho 7/D, IČO: 51 643 359, proti žalovaným: 1/ Z. T. J., I..J.. so sídlom v T., Š.Ú. X, O.: XX XXX XXX, 2/ H. J. Z., J..S..Z.. so sídlom v Bratislave, E. X, O.: XX XXX XXX, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2018 sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo zriadené na ich nehnuteľnosti je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z predaja zálohu, ako aj že nehnuteľnosti žalobcov nie sú zaťažené záložným právom žalovaného 1/.
2. Žalobcovia vo veci samej tvrdia, že so žalovaným 1/ uzatvorili zmluvu o účelovom spotrebiteľskom úvere č. XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 250.000 €, ktorý sa zaviazali splácať v 143. mesačných splátkach, z toho 142 splátok vo výške 2385,90 € a jedna vo výške 2.385,72 €. Vo veci samej žalobcovia tvrdia, že úverovú zmluvu medzi žalobcami a žalovaným 1/ považujú za absolútne neplatnú. Namietajú platnosť všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli žalobcami osobitne podpísané a ako dôvod neplatnosti označili tvrdenie, že žalovaný 1/ pri jej uzatváraní postupoval v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami a nepostupoval s odbornou spôsobilosťou. Vzhľadom na tvrdenie o neplatnosti úverovej zmluvy žalobcovia považujú aj záložné právo ako zabezpečovací inštitút akcesorickej povahy za neplatný. V ďalšej časti argumentujú žalobcovia tým, že záložné právo ako majetkové právo sa premlčuje v danom prípade s poukazom na § 100 ods. 1, ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia namietajú premlčanie výkonu záložného práva. K zosplatneniu úveru došlo dňa 13.2.2012 s tým, že žalobcovia boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy do 10 dní, čím počnúc dňom 25.2.2012 začala plynúť premlčacia lehota. Následne malo dôjsť k niekoľkým pokusom o vykonanie dobrovoľnej dražby, pričom prvýkrát bolo žalobcom doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 29.4.2014 od spoločnosti I. J..S..Z.., následne od spoločnosti C.Z., J..S..Z.. dňa 8.12.2015 a naposledy dňa 4.5.2018 od spoločnosti H. J. Z., J..S..Z.. Žalobcovia poukazujú na to, že napriek uvedeným oznámeniam doposiaľ k reálnemu výkonu záložného práva neprišlo, pričom sú toho názoru, že žalovaný mohol záložné právo naposledy realizovať 25.2.2015, čo sa však nestalo. Preto sú toho názoru, že žalovaný 1/ nie je už oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti a z rovnakého dôvodu považujú naliehavý právny záujem na takomto určení za daný, keďže nemajú inú možnosť domáhať sa svojich práv.
3. Žalobcovia súdu predložili:
- Zmluva o úvere zo dňa 09.08.2010, č. XXX/XXXX/XXSU,
- Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 09.08.2010,
- Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.02.2012,
- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva I. J..S..Z.. zo dňa 29.04.2014,
- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva C. J..S..Z.. zo dňa 08.12.2015,
- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva H. J. Z. J..S..Z.. zo dňa 04.05.2018.
4. Žalovaný 1/ neuznal žalovaný nárok. Vo veci samej argumentoval najmä tým, že o záväzku žalobcov zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU rozhodol Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 5.10.2016, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, tak, že žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ spoločne a nerozdielne sumu 303.309,06 € spolu s príslušenstvom. Otázka platnosti zmluve je preto irelevantná a v tejto časti je tu prekážka litispendencie. V otázke premlčania záložného práva poukazuje najmä na § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa záložné právo nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka.
5. Žalovaný 1/ súdu predložil rozsudok Bratislava II zo dňa 5.10.2016, sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
6. Žalovaný 2/ vo veci samej argumentoval tým, že nie je vecne legitimovaný v tomto konaní, vzhľadom na to, že nie je v záložnom vzťahu so žalobcami. Je toho názoru, že žalobou ani nie je možné dosiahnuť zamýšľaných účinkov. K zániku záložného práva dochádza z dôvodov uvedených v zákone a ani prípadné rozhodnutie súdu nemá za následok jeho výmaz z katastra ako to vyplýva z aplikačnej praxe.
7. Na pojednávaní strany zotrvali na svojej argumentácii, žalobcovia súdu predložili potvrdenie Centra právnej pomoci o podaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení podanú dňa 3.10.2019.
8. Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
9. Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
10. Skutkový stav medzi stranami sporný nebol. Súd poukazuje na najmä na predložený rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.10.2016, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2017. Predmetným rozsudkom súd zaviazal žalobcov zaplatiť žalovanému v I. rade záväzok zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU, teda záväzok zabezpečený záložným právom, o ktorého premlčanie v tejto veci ide. S poukazom na § 110 ods. 1 OZ teda zabezpečený záväzok nie je premlčaný a preto podľa § 100 ods. 2 OZ nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcov prezentovaným v priebehu konania vo vzťahu k realizácii záložného práva predajom v dobrovoľnej dražbe súd uvádza, že tieto nemajú vplyv na podstatu tohto konania - teda určenie premlčania záložného práva. Dobrovoľná dražba je navyše iba jednou z foriem výkonu záložného práva. V tomto smere sa súd stotožnil aj s argumentáciou žalovaného v II. rade, že v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v II. rade je dražobníkom a nemá žiadny zmluvný vzťah so žalobcami, otázky úverovej zmluvy a záložného práva sa ho netýkajú.
12. Záverom súd poukazuje na to, že predložené potvrdenia o podaní žiadosti o právnu pomoc pri oddlžení nemajú právny význam v tomto konaní. V tomto svetle je iba otázny zmysel podanej žaloby a zotrvávanie na nej, keďže konanie o oddlžení je spojené so speňažovaním majetku dlžníka.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. V prejednávanej veci možno konštatovať plný úspech žalovaných, ktorým však žiadne trovy nevznikli a títo si ani nárok na náhradu trov konania neuplatnili. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že túto žalovaným nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia