Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-12-2018.pdf
PDF · 90.45 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom K. X/XXXX, Q., o zaplatenie sumy 119,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 119,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.02.2018 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konania miesto pôvodného žalobcu
- spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej len „veriteľ“), domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 119,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 27.07.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému sumu 126,- eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola 128,- eur s tým, že pri podpise zmluvy žalovaný uhradil akontáciu v sume 2,- eur a zvyšok kúpnej ceny poskytol veriteľ. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach po 7,- eur, pričom doposiaľ uhradil len 7,- eur. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy, veriteľ listom zo dňa 19.02.2015 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia splátok, pričom dňa 19.05.2015 pristúpil veriteľ k zosplatneniu, o čom žalovaného informoval dňa 03.06.2015.
3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16Csp 12/2018-36 zo dňa 14.05.2018, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením zo dňa 28.08.2018 zrušil.
4. Súd doručoval platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami na adresu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a telekomunikačných operátorov. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 07.05.2019
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
5. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu (odôvodnenie charakteru sporu je uvedené v odseku č. 18 tohto rozsudku) bola pohľadávka žalobcu v sume 119,- eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 23.09.2019 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 17.10.2019 o 09:40 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o pôžičke č. 557031285 s prílohami, doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a oznámením o postúpení pohľadávky, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 28.07.2014 v písomnej forme zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť v prospech žalovaného peňažnú sumu 126,- eur za účelom kúpy mobilného telefónu značky Huawei Ascend Y530 (ďalej len „predmet kúpy“) vyplatením predmetnej sumy sprostredkovateľovi tejto zmluvy - predajcovi a záväzok žalovaného poskytnutú peňažnú sumu vrátiť v 18tich mesačných splátkach po 7,- eur.
8. Veriteľ listom zo dňa 19.02.2015 vyzval žalovaného na úhradu štyroch splátok, splatných dňa 28.10.2014, 28.11.2014, 28.12.2014 a 28.01.2015, z ktorých úhradou sa žalovaný dostal do omeškania, pričom z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že žalovaný od momentu uzatvorenia zmluvy až do momentu tejto výzvy uhradil len jednu splátku z piatich splatných. Zároveň bol žalovaný veriteľom upozornený na možnosť zosplatenia celého úveru, pričom listom zo dňa 03.06.2015 veriteľ oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 119,26 eura.
9. Veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2018 postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.08.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 28.07.2014 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka (napr. právna úprava premlčania), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Aj keď predmetná zmluva bola pomenovaná ako zmluva o pôžičke, nespĺňala podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a teda občiansko-právneho záväzku, keďže veriteľ neprenechal peňažné prostriedky dlžníkovi, ale ich v prospech dlžníka poskytol predajcovi - sprostredkovateľovi. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia. Konkrétne zmluva predstavovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľský úver bol dojednaný výhradne na financovanie kúpy konkrétneho tovaru.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si z titulu uzatvorenej zmluvy uplatnil len nárok na vrátenie zvyšnej časti istiny v sume 119,- eur (už po odpočítaní úhrady žalovaného v sume 7,- eur), teda bez akýchkoľvek poplatkov, zmluvných pokút a úrokov, súd nepovažoval za potrebné a hospodárne skúmať uzatvorenú zmluvu z hľadiska požiadaviek vyjadrených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže by to nemalo na uplatnený nárok žiaden vplyv.
20. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že ku dňu 19.02.2015 bol žalovaný v omeškaní so splatením štyroch mesačných splátok, a teda so splátkou splatnou dňa 28.10.2014 (t.j. prvá nesplatená splatná splátka) bol v omeškaní už po dobu troch mesiacov, pričom dňa 19.02.2015 bol žalovaný zároveň upozornený na možnosť (právo) veriteľa zosplatniť zvyšok poskytnutého úveru. V zmysle uvedeného veriteľ splnil všetky podmienky stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potrebné na to, aby mohol realizovať právo na zosplatnenie celého poskytnutého úveru, pričom toto právo si dňa 03.06.2015 aj uplatnil, na základe čoho mu vzniklo právo na vrátenie celého zvyšku nesplateného úver v sume 119,- eur.
21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, považoval súd nárok žalobcu za v celom rozsahu dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 119,- eur.
22. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
24. Nakoľko veriteľ a žalovaný nemali úrok z omeškania dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
25. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania, t.j. dňa 09.06.2015, predstavovala výšku 0,05 %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,25 % ročne.
26. Súd však priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,05 % z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcov.
27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.