Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_56Ek-1552-2018.pdf
PDF · 75.64 KB
No categories available
56Ek/1552/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica exekučnej veci oprávneného: UAB "UHB AGRO", IČO: 303 402 007, so sídlom Plento g. 92, 191 26 Širvintu, Litovská republika práv. zast. CEE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., Štefánikova 41, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti povinnému: InSi s.r.o., IČO: 36 570 486, so sídlom Podhoroď 123, 072 64 Podhoroď práv. zast. JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce o návrhu povinného na zastavenie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 16472,40 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michal Mazúr, so sídlom úradu Štúrova 17, 040 01 Košice pod sp. zn. 111EX 20/19 z a m i e t a.
II. Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu dňa 02.05.2019 domáhal zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michal Mazúr, so sídlom úradu Štúrova 17, 00 01 Košice pod sp. zn. 111EX 20/19 v zmysle § 61k ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok").
2. V odôvodnení svojho návrhu povinný cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že podľa neho existujú dôvody pre ktoré je nutné odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozsudku. Povinný za dôležité potreboval uviesť, že mu bolo pojednávanie zo strany súdu odopreté, nakoľko súd vo veci nevytýčil pojednávanie napriek jeho výslovnej žiadosti, nebolo mu umožnené konať materinskom jazyku a bolo mu v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach opakovane uložené ustanoviť si splnomocneného zástupcu v Litovskej republike. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal uznesenie, ktorým odopiera uznanie a výkon cudzieho rozsudku, zastavil výkon exekúcie a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania vo výške 100%.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený ani jeho právny zástupca, napriek výzve súdneho exekútora, dodnes nepodali vyjadrenie. Poverený súdny exekútor taktiež nepodal svoje vyjadrenie k podanému návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Z predložených dokumentov a vyjadrení účastníkov má súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.02.2019 do jeho elektronickej schránky. Právny zástupca povinného podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 15.02.2019, teda v zákonom stanovenej lehote. Ďalej je nespochybniteľné, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Vilniaus regiono apylinkes teismo č. k. e2-82-880/2018 zo dňa 09.03.2018, ktoré je v
zmysle priloženého Osvedčenia o európskom exekučnom titule (bod 6) vykonateľné v členskom štáte pôvodu (Litovská republika).
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2).
6. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
7. Podľa § 53 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu vyžaduje osvedčenie.
8. Podľa Čl. 7 ods. 5 prvá hlava prvý oddiel Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
9. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o MPS“) ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
10. V zmysle článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na podstatu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).
11. V zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje na rozhodnutia, súdne zmiery a verejné listiny o nesporných nárokoch. Nárok sa považuje za nesporný, ak: a) s ním dlžník výslovne súhlasil tým že ho uznal alebo tak urobil prostredníctvom zmieru, ktorý schválil súd alebo bol uzavretý pred súdom v priebehu konania, alebo b) dlžník voči nemu nikdy nevzniesol námietky v priebehu súdneho konania v súlade s príslušnými procesnými požiadavkami podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu, alebo c) dlžník sa nezúčastnil na súdnom pojednávaní alebo nebol na takom pojednávaní zastúpený potom, ako najskôr v priebehu súdneho konania vzniesol námietky proti nároku, za predpokladu, že sa takéto konanie dlžníka podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu rovná tichému uznaniu nároku alebo skutočností, ktoré tvrdí veriteľ, alebo d) dlžník ho výslovne uznal vo verejnej listine.
12. V zmysle článku 5 Nariadenia rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osvedčené ako európsky exekučný titul, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.
13. V zmysle článku 20 ods. 1 Nariadenia bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie postupy riadia právnymi predpismi členského štátu výkonu. Rozhodnutie osvedčené ako európsky exekučný titul sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.
14. Existencia Osvedčenia o európskom exekučnom titule, s poukazom aj na § 2 zákona o MPS v spojitosti s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky spôsobuje skutočnosť, že ak rozhodnutie
Vilniaus regiono apylinkes teismo č. k. e2-82-880/2018 zo dňa 09.03.2018 bolo v členskom štáte pôvodu (Litovská republika) osvedčené ako európsky exekučný titul, uzná a vykoná sa v iných členských štátoch (teda aj v Slovenskej republike) bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu, pričom sa takýto exekučný titul vykonáva za tých istých podmienok ako rozhodnutie vydané súdom Slovenskej republiky. O to, že ide o tzv. nesporný nárok môže mať za dôsledok neexistencia námietok zo strany povinného (dlžníka), ako je stanovené v článku 3 odsek 1 písm. b), napr. v podobe nedostavenia sa na súdne konanie alebo nesplnenia výzvy súdu predložiť písomné oznámenie o zámere obhajovať sa.
15. V zmysle bodu 11.1. predloženého Osvedčenia o európskom exekučnom titule je zo strany orgánu, ktorý exekučný titul vydal potvrdené, že povinnému bol doručený dokument o začatí konania podľa kapitoly III Nariadenia, v súlade s jeho článkom 13.
16. Ďalej v bode 11.2. Osvedčenia o európskom exekučnom titule je potvrdené, že povinnému bolo v súlade s článkami 16 a 17 Nariadenia riadne oznámené začatie konania, boli mu poskytnuté náležité informácie o nároku, procesné požiadavky pre napadnutie nároku, vrátane lehoty pre písomné napadnutie nároku ako i dôsledky nepodania námietky.
17. Na základe uvedeného súd konštatuje, že tu nie je dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavená. Súd nezistil skutočnosť, pre ktorú by uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu bolo neprípustné. Exekučný titul je opatrený Osvedčením o európskom exekučnom titule, ktoré spôsobuje jeho automatickú vykonateľnosť v každom členskom štáte, ktorý je zaviazaný dohovorom, ak je exekučný titul vykonateľný aj v štáte pôvodu. Nie je tu teda potreba osobitného uznávania cudzieho exekučného titulu.
18. Na dôvažok súd dodáva, že zo zistených skutočností má za to, že povinný mal dostatok možností sa účinne brániť v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (napr. podaním námietok), no tieto svoje možnosti nevyužil. Nie je preto namieste tvrdenie povinného, že mu bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko mal k dispozícií prostriedky obrany. Povinný však ani v návrhu na zastavenie exekúcie nerozporoval nárok oprávneného voči nemu, len nemožnosť sa brániť, čím prakticky konkludentne uznáva nárok oprávneného.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Na základe preukázaných skutočností súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. Nakoľko povinný nemal vo veci ani čiastočný úspech, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania povinného, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.