Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-53-2019.pdf
PDF · 141.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Q. D., K.. XX.XX.XXXX, O. G.Á. XX, XXX XX G. o zaplatenie sumy 2.295,36 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie 357,25 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu o zaplatenie 1.938,91 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
III. Súd žalovanej voči k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. podal P. XX.X.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.295,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 21.4.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900,- eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- eur.
Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že v zmysle zákona o bankách je povinný viesť obchodnú knihu a v nej viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou.
Právny predchodca žalobcu uviedol, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Žalobca vystavil nový výpis z bankovej knihy ku dňu
XX.XX.XXXX s konečným stavom ku dňu XX.XX.XXXX so zostatkom na úhradu 2.295,36 eur obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej.
Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti, t. j. do dňa XX.XX.XXXX a tak vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa 21.04.2019 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny - Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Triangel a zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa X.XX.XXXX, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo P. X.XX.XXXX, Výpis z Pôžičkovej karty Quatro zo dňa XX.XX.XXXX, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a. s. účinných od XX.X.XXXX, Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov zo P. X.XX.XXXX a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.
4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie
- výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaná prevzala dňa 02.08.2019. Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila.
5. Uznesením súdu zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 do tohto konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, a to na základe návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu uzatvorenia Rámcovej Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do konania vstúpila na miesto doterajšieho žalobcu. S návrhom na zmenu strany v spore žalobca priložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2019 adresované žalovanej.
6. Žalobca doručil súdu dňa XX.XX.XXXX podanie, v ktorom uviedol, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru a žalovaná ako majiteľka karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovanej vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.06.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.
V posudzovanej veci bol žalovanej právnym predchodcom žalobcu poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, pre ktorý je typické, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále úver dopĺňa a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. S uvedenou skutočnosťou vyslovene počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný.
Žalobca ďalej uvádza, že žalovaná začala čerpať úverový rámec od XX.XX.XXXX. Žalobca tiež popisuje rozsah čerpania žalovanej v celkovej sume 1.820,- eur. Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu 976,08,- eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovanej. Čo sa týka uplatnenej sumy 2.295,36 eur tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte, pričom pozostáva z istiny 881,67 eur, poplatkov 143,98 eur, štandardného úroku 1.056,44 eur a sankčného úroku 213,27 eur.
V bode III tohto podania žalobca berie žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 357,25 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
Žalobca priložil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet s účinnosťou od XX.X.XXXX, predžalobnú upomienku zo dňa 4.5.2016 s doručenkou, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa X.X.XXXX s doručenkou, Cenník VÚB pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosti Consumer Finance Holding, z ktorého vyplývajú výšky štandardných úrokových sadzieb pre konkrétny produkt ako aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX ospravedlnili z dôvodov pracovnej zaneprázdnenosti právneho zástupcu žalobcu a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti a súhlasili s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že je si vedomá, čo je predmetom sporu, pričom žalovaná toho času má príjem vo výške dôchodku 456,- eur a má ďalšie výdavky, ktoré jej úver nedovoľujú splatiť jednorázovo. Poukázala, že žalovaná uhrádza úver Slovenskej sporiteľni vo výške 170,- eur, Home Credit 30,- eur mesačne, na lieky vynakladá približne sumu 50,- eur a viac, na obedy platí 40,- eur mesačne, inkaso platí 60,- eur mesačne a na mobil si dobíja kredit približne 10,- eur mesačne.
8. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, s písomným podaním žalobcu a jeho prílohami, a zistil tento skutkový stav:
Skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Triangel a zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 7.10.2015 (ďalej len ako „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver - revolvingový s vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty. Súd za preukázané považoval skutočnosť, že žalovanej bol predschválený úverový rámec 900,- eur pri štandardnej mesačnej splátke určenej vo výške 30,- eur a štandardnej úrokovej sadzbe vo výške 22,80 % ročne.
10. V článku III. „Podmienky úveru“ tejto zmluvy je uvedená RPMN je 25,17% vychádzajúc z 12 splátok, prvá až predposledná splátka je 75,- eur, posledná splátka je 201,90 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 1.026,90 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sú 126,90 eur. Tiež je uvedená priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovenku vo výške 23,53 %, odplata 25,17%, najvyššia prípustná výška odplaty je 41,60%, doba trvania zmluvy: neurčitá a termín konečnej splatnosti úveru: v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti.
11. Zo štandardných európskych informácii vyplýva, že deň splatnosti mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a je uvedený v zmluve a vo výpise.
12. V zmysle bodu I „Vymedzenie pojmov“ Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. účinných od 15.06.2015 (ďalej len ako „OP“) sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje Štandardná úroková sadzba. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Zmluve a/alebo v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke Banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi.
V zmysle bodu II ods. 1 a ods. 2 „Uzatvorenie zmluvy a podmienky pre vydanie karty“ OP, zmluva sa uzatvára na základe Žiadosti Klienta. Žiadosť, spolu s dokladmi vo forme požadovanej Bankou, Klient doručuje Správcovi v podobe Bankou predpísaného tlačiva, ktoré poskytuje, resp. sprístupňuje Klientovi Správca. Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa Žiadosť stáva zmluvou. Žiadosť a zmluva môžu mať podobu aj samostatných bankou predpísaných tlačív. Pokiaľ nie je v Zmluve výslovne uvedené inak, Zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany Banky. Banka bez zbytočného odkladu informuje Klienta o uzavretí Zmluvy vydaním Potvrdzujúceho listu o schválení Žiadosti a uzavretí Zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia Zmluvy. Potvrdzujúci list je súčasťou Zmluvy. Zmluva je rámcovou zmluvou podľa Zákona o platobných službách.
V zmysle bodu V ods. 35 „Zúčtovanie, úhrada a platba“ banka je povinná informovať klienta, že nedošlo k úhrade povinnej splátky v lehote jej splatnosti písomne alebo formou sms, a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti povinnej splátky. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehota, banka má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizácie transakcií držiteľa karty na všetkých kartových účtov vedených na meno klienta a využiť jednu alebo viacero z nasledovných prostriedkov: (a) vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný; banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a v § 565 Občianskeho zákonníka.
13. V zmysle bodu VI ods. 37 a ods. 40 „Úroky a poplatky“ OP dlžný zostatok s výnimkou úrokov vypočítaných na základe Sankčnej úrokovej sadzby sa denne úročí Štandardnou úrokovou sadzbou. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu dní v roku 365. Výška Štandardnej úrokovej sadzby a Sankčná úroková sadzba je variabilná, určuje ju banka a je uvedená v Zmluve a/alebo v cenníku. V deň uzávierky je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou.
14. V zmysle bodu X ods. 60 „Zánik Zmluvy o vydaní a používaní Karty“ OP zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú.
V zmysle bodu XII ods. 72 a ods. 73 „Zasielanie“ OP banka doručuje písomnosti osobne, poštou alebo elektronickými komunikačnými médiami (najmä fax, e-mail) na poslednú oznámenú adresu, mail, faxové číslo. Pri osobnom doručovaní sa písomnosti považujú za doručené ich odovzdaním do rúk adresáta alebo splnomocnenej osoby, čo preberajúca osoba písomne potvrdí. Banka doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom banke najneskôr predo dňom odovzdania písomností na poštovú prepravu spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané bankou na poslednú známu adresu klienta vráti banke ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží.
15. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro vystaveného ku dňu XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná vykonávala debetné platobné transakcie do XX.XX.XXXX (zaúčtovaná 11.12.2015) a kreditné platobné transakcie do dňa XX.XX.XXXX (zaúčtovaná 29.01.2016). Z výpisu ďalej vyplýva výška štandardnej úrokovej sadzby 22,80% ročne, výška sankčnej úrokovej sadzby 5% ročne, výška štandardnej splátky 30,- eur, výška povinnej splátky na úhradu 2.295,36 eur, deň splatnosti XX.XX.XXXX, úverový rámec 900,- eur, počiatočný stav 0,- eur a konečný stav ku dňu XX.XX.XXXX vo 32.295,36 eur v mínuse. Z tohto výpisu tiež vyplýva, že žalovaná skutočne z úverového účtu čerpal sumu 1.820,- eur, a na úverový účet vložila sumu 969,08 eur.
16. Z predžalobnej upomienky zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná na bezodkladné zaplatenie nedoplatku evidovaného ku kreditnej karte Triangel č. XXXXXXXXXX vo výške 96,99 eur. Zároveň bola žalovaná upozornená, že ak do XX.XX.XXXX nedôjde k úhrade splátky splatnej v Q. XX/XXXX, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z predloženej doručenky je pre súd zrejmé, že predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa XX.XX.XXXX.
17. Listom zo dňa XX.XX.XXXX - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej oznámené, nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas nesplnila, dlh z kreditnej karty Triangel č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastku ku dňu oznámenia predstavovala sumu 1.119,62 eur.
Právny stav
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona veriteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
21. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa ust. § 100 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa ust. § 879v Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu účinnosti postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Posúdenie veci súdom
26. Z listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu (dňa 06.10.2015) a žalovaná (dňa 07.10.2015) podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi bankou s postavením dodávateľa, keďže konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (nebolo to žalobcom ani tvrdené, ani preukazované).
27. Súd má tiež za preukázané, že vzniknutú pohľadávku zo zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nadobudla ako postupník spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. (do 16.2.2018 vystupujúca pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia s. r. o.) titulom Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
28. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo teda k uzatvoreniu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Napriek tejto skutočnosti súd predloženú zmluvu posudzuje aj podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
29. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
30. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý nepoužíva iba v jednom alebo dvoch prípadoch, ale vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
31. Žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.938,11 eur. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 357,25 eur s úrokom zobral žalobca späť. Skutočnosti ohľadom výšky čerpaných finančných prostriedkov, ako aj výšky uhradených finančných prostriedkov neboli medzi stranami sporu
sporné. Tiež súd zistil, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej upozornenie, že je v omeškaní a že ak do XX.XX.XXXX nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť, pričom k zosplatneniu dlhu došlo, o čom bol žalovaný vyrozumený Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
32. Vzhľadom na znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobca žiada priznať je alebo nie je premlčané. Z dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej účelom je, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, pretože niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi).
33. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v citovanom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
34. V danom prípade teda prichádza do úvahy možnosť, že si zmluvné strany možnosť žiadať celý dlh naraz dohodli. Takáto dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplýva z pripojených obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a. s.. Právo veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nemusí byť upravené priamo v texte zmluvy, postačuje, ak je uvedené v obchodných podmienkach, na ktoré zmluva výslovne odkazuje, a súčasne je zmluva podpísaná a obchodné podmienky musia byť spotrebiteľovi pri podpise zmluvy známe alebo k zmluve priložené. Žalovaná tieto obchodné podmienky riadne podpísala.
35. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopĺňa ďalšie zákonné podmienky umožňujúce právo veriteľa žiadať od dlžníka - spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky. Právo na jednorazové splatenie pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má predstavovať výhodnejší právny režim pre spotrebiteľa oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, aby veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace.
36. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.
37. V danom prípade právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. predžalobnou upomienkou zo dňa 04.05.2016 žiadal žalovanú uhradiť nedoplatok na splátkach a vyslovene žalovaného upozornil, že ak do 11.05.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci
03/2016 bude oprávnený úver zosplatniť. O zosplatnení úveru právny predchodca žalobcu informoval žalovaného listom zo dňa 5.6.2016, ktorý si žalovaná prevzala dňa 10.6.2016.
38. Premlčaním sa rozumie právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, alebo inak povedané, že právo patrí bdelým. Premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Majetkovým právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu.
39. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Občiansky zákonník rozlišuje začiatok plynutia premlčacej doby v prípade plnenia v splátkach, kedy začína premlčacia doba plynúť odo dňa ich splatnosti a tiež v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, kedy začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní 3 mesiace, tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje (pozri Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018)
40. V danom prípade právny predchodca žalobcu využil svoje právo na zosplatnenie úveru pre splátku splatnú v mesiaci 03/2016, pričom splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci, a teda splátka splatná v mesiaci marec bola dňa 15.3.2016.
41. Ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 jasne upravuje postup veriteľa, ktorý pre účinné zosplatnenie dlhu musí byť dodržaný: 1) dohoda strán zmluvného vzťahu o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, 2) omeškania so splátkou po dobu troch mesiacov, 3) upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením (pričom v čase upozornenia na takúto možnosť nemusí byť ešte dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace, čiže veriteľ môže upozorniť dlžníka na uplatnenie svojho práva aj skôr), 4) uplatnenie práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
42. Môže sa javiť, že úprava zákonodarcu je prísna, avšak tá je určená najmä na ochranu spotrebiteľa, ktorý je vo všeobecnosti považovaný ako slabšia zmluvná strana, a na to, aby veriteľ bol pri uplatňovaní svojich práv obozretný a včasný, ak má v úmysle v dôsledku omeškania spotrebiteľa dosiahnuť zosplatnenie celého dlhu a zároveň takto zosplatnený dlh úspešne vymôcť v súdnom konaní. Ochrana spotrebiteľa v týchto ustanoveniach je upravená aj preto, aby v prípade, ak veriteľ nedodrží stanovené podmienky pre podanie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky, spotrebiteľ nestratil výhodu splátok. V zmysle cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu.
43. Súd je toho názoru, že premlčacia doba začala plynúť od splatnosti tejto splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX a uplynula v zmysle pravidiel počítania času ustanovených v § 122 Občianskeho zákonníka dňa XX.X.XXXX (piatok) a keďže premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže táto bola podaná po uplynutí premlčacej doby dňa XX.XX.XXXX.
44. Pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, ak by bolo zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyhodnotené ako neplatné, resp. ak by súd konštatoval, že pri zosplatení spotrebiteľského úveru neboli dodržané zákonné podmienky, potom by súd musel žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko pri neúčinnom zosplatnení by nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa (Všeobecná úverová banka, a. s. ako nástupnícka spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.) na žalobcu (Intrum Slovakia, s. r. o.), pretože v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa okrem iného pri postúpení práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, aby postupovaná pohľadávka bola po konečnom termíne splatnosti, alebo aby sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. V danom prípade podľa údajov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere konečná splatnosť bola určená ako v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Teda ak by súd vyhodnotil zosplatnenie dlhu v rozpore so zákonom, postupovaná pohľadávka by sa nestala splatnou pred jej termínom konečnej splatnosti a v čase jej postúpenia by tak postupovaná pohľadávka nebola ani po konečnom termíne splatnosti, žalobca by nebol nositeľom hmotného práva, ktorému by mohlo byť priznané právo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže účinky postúpenia takejto pohľadávky by nenastali.
K zastaveniu konania
45. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
46. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992).
47. Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu v podaní doručeným dňa XX.XX.XXXX súd nemal dôvod nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 357,25 eur s príslušenstvom a konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, súd na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP by neprihliadol.
K trovám konania
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
50. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2.295,36 eur s príslušenstvom.. Súd žalobu v časti o zaplatenie 357,25 eur konanie zastavil na návrh žalobcu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnej žalovanej patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
51. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná sa písomne nevyjadrila, a na pojednávaní si náhradu trov konania ani neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogialegis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.