Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/73/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: C.. R. P., L.. XX.XX.XXXX, J. E. X, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou, IČO: 37 793 047, so sídlom Veselá 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: S. P., L.. XX.XX.XXXX, J. E. X, XXX XX G., právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, IČO: 35 546 689, so sídlom Námestie Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -24 zo dňa 10. septembra 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., II., IV..

Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX vo vchode č. X a do spoločných priestorov bytového domu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX zapísaných na LV č. XXXX kat. územie Prešov stojaceho na pozemku parc. č. XXXXX zapísaného na LV č. XXXX kat územie Prešov. V II. výroku uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní. V III. výroku v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo IV. výroku rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V V. výroku uložil žalobkyni, aby v spore žalobkyne: C.. R. P., L.. XX.XX.XXXX, J. E. X, G., proti žalovanému: S. P., L.. XX.XX.XXXX, J. E. X, G., o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej.

2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2019 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni, zákaz vstupu do bytu a zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu. 2.2. Návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný ju svojím správaním a konaním fyzicky a psychicky napáda. Manžel sa k nej začal správať agresívne od roku 2009, keď jej bezdôvodne točil ruku. Postupne sa bežným stávalo, že ju bil po pleci, po hlave a udieral do dverí, do ucha jej búchal päsťou a nadával jej. Z tohto chovania mala fyzickú traumu, ale aj psychicky trpela. Vysmieval sa jej, keď trpela a hovoril, že len simuluje a keď chcela ísť na políciu stále jej hovoril, že sa jej vysmejú, že sa nič vlastne nestalo. Postupom času sa to všetko stupňovalo. Rozbíjal riad, taniere, hádzal malú stoličku, plastový box hodil o zem a ten sa celý rozbil, vyhrážal sa žalobkyni, že ju zabije, že to všetko je len kvôli nej, že nič nerobí.

Psychicky ju týral, keď jej nadával, že má gigantické telo a postupne sa to stupňovalo. Žalobkyňa po dobu posledných 11 rokov trpela psychicky aj fyzicky. Všetko vyvrcholilo a odohrávalo sa v prítomnosti ich syna 29.08.2019. Žalovaný na žalobkyňu zaútočil v izbe a ona sa rozbehla, aby sa mu vyhla. Utekala do kuchyne a on za ňou. Sotil ju na gauč a opakovane udieral päsťami a rukami, dlaňami po hlave a ľavom ramene veľakrát asi 20 krát. Kričala o pomoc na celé ústa a on ju len bil a kričal, že ju zabije. Veľmi sa ho bála. Keď sa pozbierala a chcela odísť, následne ju sotil do steny v chodbe, spadla na chrbát a pri páde si udrela hlavu o stenu. Sotva sa zdvihla a vzala mobil, že ide volať políciu, vytrhol jej mobil z rúk a chcel ho hodiť o stenu v obývačke, nedovolil jej volať políciu. Ešte jedenkrát ju udrel zozadu pri vstávaní. Keď otvárala šuflík, chytil ju za krk a sotil do skrine. Potom sa žalobkyňa obliekla a ušla preč z domu. Manžel ju fyzicky mnohokrát napadol, ale toto bolo úplne iné, pri útoku pociťovala ozajstný strach o svoj život a keď kričal, že ju zabije, vie, že to myslel vážne a preto potom ušla z domu a išla k mame. Vyšetreniami na traumatológii bolo zistené, že má pomliaždenie pleca a ramena. Následne bola poslaná aj na neurológiu, kde ju po vyšetrení objednali na magnetickú rezonanciu. Na základe uvedeného bola žalobkyňa uznaná práceneschopnou. Po ošetrení sa vrátila k matke, lebo sa žalovaného veľmi bála. Po dvoch dňoch sa vrátila žalobkyňa s dcérou domov a požiadala žalovaného, aby išiel spať k matke, lebo sa ho bojí. V ten deň odišiel spať k matke. Pretože sa žalobkyňa bála a nevedela, čo bude v ďalších dňoch zo strany žalovaného, v dôsledku jeho vyhrážok nasledovať, zo strachu o seba a svoj život a zdravie 01.09.2019 o 13.30 hod. išla oznámiť na políciu, čo sa stalo s tým, že jej pomôžu. Polícia spísala zápisnicu z výpovede a v ten istý deň, keď žalovaný prišiel domov so synom ho polícia vykázala z bytu na 10 dní. Odovzdali jej žalobcove kľúče od bytu a pivnice a poskytli jej aj poučenie o právach ako ohrozenej osoby. Žalobkyňa sa bojí žalovaného. Bola nútená podať tento návrh, lebo je nevyhnutné upraviť pomery medzi nimi a to nariadením neodkladného opatrenia, aby mohla žiť bez neúprosného a stáleho strachu o život a zdravie svojej osoby. 2.3. Súd po oboznámení sa s návrhom na žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému vstup do bytu a v časti zákazu nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov je opodstatnený, keďže dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z potvrdenia OOP Prešov vyplýva, že žalovaný bol 01.09.2019 o 19.10 hod. vykázaný zo spoločného obydlia na ul. Vansovej 3 v Prešove. Súd mal osvedčené, že obydlím strán sporu je byt č. XX nachádzajúci sa na 8. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX vo vchode č. 3 zapísaný na LV č. XXXX kat. územie Prešov. Vzhľadom na to, že policajt je oprávnený vykázať z bytu osobu za predpokladu, že je u nej možnosť na základe zistených skutočností očakávať útok na zdravie, pričom žalovaného takto vykázali, má súd za osvedčené jeho násilie voči žalobkyni, a je tak osvedčená bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v možnom ublížení na zdraví, ktoré by svojej manželke mohol spôsobiť. Zároveň je osvedčená aj dôvodnosť nároku, keď žalobkyňa môže byť v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania úspešná, nakoľko je osvedčená hypotéza normy uvedená v , a to samotné násilie manžela vedúce k neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní. V prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podľa názoru súdu žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný ju písomnou, telefonickou, prípadne mailovou komunikáciou akokoľvek obťažuje. Súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter. V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. 2.4. Nakoľko ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí úspešnej žalobkyni. Žalobkyňa bola úspešná pokiaľ ide o prvé dva výroky, pričom nebola úspešná v časti zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 1/3.

3. 3.1. V zákonnom stanovenej lehote podal žalovaný voči predmetnému uzneseniu, v rozsahu jeho I., II. a IV. výroku odvolanie namietajúc, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3.2. Namietal, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal zrejmým nedostatkom podania vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, a to k údajnému agresívnemu správaniu žalovaného ako aj času útoku. Poukázal na skutočnosť, že samotné oznámenie na políciu podala žalobkyňa až v nedeľu (01.09.2019), ako sa uvádza v uznesení, t. j. až po troch dňoch. Tvrdenia žalobkyne o psychickom a fyzickom napádaní sa nezakladajú na pravde. Vyhrážanie žalobkyne pozná, stalo sa to viackrát, avšak doteraz mu nenapadlo, aby musel bezdôvodne, za prítomnosti polície, opustiť spoločnú domácnosť. Za týmto účelom nie je problém, aby v predmetnej veci vypovedali v prípadnom konaní aj susedia, ktorí situáciu dobre poznajú, a ktorých vie označiť. Rovnako nie sú pravdivé tvrdenia obsiahnuté v napadnutom uznesení o zraneniach žalobkyne, pretože podľa neho sa pohybuje bez ortézy a vykonáva všetky bežné manuálne činnosti. Navyše žalobkyňa 01.09.2019 vo večerných hodinách odmietla bezdôvodne vydať žalovanému niektoré jeho osobné veci, a to aj napriek prítomnosti polície, čo svedčí o schválnostiach a vyvíjanom psychickom nátlaku na neho. Popritom opísaný priebeh incidentu zo dňa 29.08.2019 sa podľa žalovaného nezakladá vôbec na pravde. Jednalo sa o bežný manželský konflikt evidentne vyprovokovaný žalobkyňou. 3.3. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd toto uznesenie v napadnutej časti zmenil a návrh na vydanie neodkladného opatrenia v napadnutom rozsahu zamietol.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.10.2019 žalobkyňa uviedla, že žalovaný opisuje okolnosti tak v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za vykonaný čin. Snaží sa vyviniť, avšak jeho obrana ohľadom predmetného skutku je nepravdivá. Neodkladné opatrenie súd nariadil z dôvodu fyzického útoku žalovaného na. Doteraz je práceneschopná. Odvolanie odporcu považuje za nedôvodné a preto navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení (ďalej len „“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

6. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil vo vzťahu žalobkyne a žalovaného, preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutia dočasnej povahy

predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.

13. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný na žalobkyňu zaútočil a nedovolil jej volať políciu. Potom sa žalobkyňa obliekla a ušla preč z domu. Manžel ju fyzicky mnohokrát napadol, ale toto bolo úplne iné, pri útoku pociťovala ozajstný strach o svoj život a keď kričal, že ju zabije, vie, že to myslel vážne a preto potom ušla z domu a išla k mame. Na základe lekárskych vyšetrení bola žalobkyňa uznaná práceneschopnou. Po ošetrení sa vrátila k matke, lebo sa žalovaného veľmi bála. Po dvoch dňoch sa vrátila žalobkyňa s dcérou domov. Pretože sa žalobkyňa bála a nevedela, čo bude v ďalších dňoch zo strany žalovaného, v dôsledku jeho vyhrážok nasledovať, zo strachu o seba a svoj život a zdravie 01.09.2019 o 13.30 hod. išla oznámiť na políciu, čo sa stalo s tým, že jej pomôžu. Polícia spísala zápisnicu z výpovede a v ten istý deň, keď žalovaný prišiel domov so synom ho polícia vykázala z bytu na 10 dní. Žalobkyňa sa bojí žalovaného.

14. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane sporu škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný na žalobkyňu zaútočil, spôsobil jej zranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobú práceneschopnosť a psychickú traumu, v dôsledku ktorej išla oznámiť na políciu, čo sa stalo a následne ho polícia vykázala z bytu na 10 dní, pričom obavy žalobkyne o jej život a zdravie aj naďalej pretrvávajú. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v prejednávanej veci dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu za účelom poskytnutia ochrany tomuto nároku.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nariadil neodkladné opatrenie, lebo len jeho nariadením možno predísť prípadnému fyzickému alebo psychickému týraniu zo strany žalovaného, v dôsledku ktorého by žalobkyni mohla vzniknúť vážna ujma. V nadväznosti na uvedené existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov v prípade obavy, že žalovaný by aj naďalej pokračoval v takomto správaní sa voči žalobkyni.

16. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal zrejmým nedostatkom podania vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, a to k údajnému agresívnemu správaniu žalovaného ako aj času útoku odvolací súd uvádza, že navrhovateľka pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvolávala a z ktorých mal súd preukázanú potrebu poskytnutia dočasnej ochrany právam žalobkyne do času, kým sa na základe žalobkyňou podanej žaloby vo veci samej nerozhodne o vylúčení žalovaného z užívania bytu, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

17. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že ust. predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného správania. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto násilného správania.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí

opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

19. Záverom odvolací súd dodáva, že na účely rozhodovania o nariadení tohto neodkladného opatrenia bola síce dôvodnosť nároku dostatočne osvedčená, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje len osvedčenie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie, avšak v konaní vo veci samej bude potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôsledne zistiť skutkový stav a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, pričom bude potrebné vyvarovať sa toho, aby došlo k zneužitiu inštitútu vylúčenia z užívania bytu. Nie je vylúčené, že na základe vykonaného dokazovania vo veci samej dospeje súd k odlišnému záveru, ako je vyjadrený v tomto uznesení.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).