Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Csp-3-2024.pdf
PDF · 95.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/3/2024
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXXXX D. E. F., právne zastúpený advokátom Mgr. Richard Bebjak, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31025544, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému p o v i n n o s ť z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.02.2013.
II. Súd p o u č u j e žalovaného o možnosti podať žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.02.2013, kde žalobcom bude POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: XXXXXXXX a žalovaným bude A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXXXX D. E. F..
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.01.2024 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhal, aby súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 15.02.2013 a druhým výrokom, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 238,70 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby uzavrel so žalobcom ako spotrebiteľom dňa 15.02.2013 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej bol zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1 400 €. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje sumu 1 348 €. Celková suma ktorú má dlžník zaplatiť predstavuje 2 748 €. Úver mal byť splatený v 1 splátke vo výške 2 748 € v termíne do 23.02.2014. Poplatok za poskytnutie úveru je tvorený úrokom vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje sumu 548,10 € ročne a administratívnych nákladov vo výške 799,90 €. Súčasne zo zmluvou o úvere bola žalobcovi daná na podpis aj Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť úver ale splácaný v 12 mesačných splátkach vo výške 229 €, počnúc dňom 23.03.2013, pričom RPMN pre daný úver predstavuje 301,62 %. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach v ten istý deň bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka k predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorej momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobcu, ktorým je spoločnosť GENERAL TRUCKING, a. s. Žiar nad Hronom (ďalej aj ako „zamestnávateľ žalobcu“), výkonu zrážok zo mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu žalovaný dňa 03.10.2014, pričom ku dňu 02.10.2014 mal predstavovať dlh z
predmetnej zmluvy o úvere výšku 3 600,25 €. Žalovaný odôvodnil svoju žiadosť existenciou údajného dlhu žalobcu voči žalovanému zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe žiadosti žalovaného dochádza každý mesiac k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného a ako vyplýva z údajov z klientskej zóny žalovaného, výška pohľadávky k 10.01.2024 predstavuje sumu 20 134,04 € (celková dlžná suma 20 134,04 € - splatená suma 2 830,54 €).
3. Žalobca poukázal v návrhu na to, že predmetnú zmluvu o úvere uzatváral ako fyzická osoba so žalovaným ako dodávateľom finančnej služby, a teda má postavenie spotrebiteľa a na predmetnú zmluvu o úvere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. ( ďalej len „ZoSÚ“). Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy, keď uvádza, že dňa 15.02.2013 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva o úvere, Dohoda o plnení splátkach ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy sú formulárového charakteru, ktoré vopred pripravil žalovaný ako dodávateľ finančnej služby. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená žalobcovi na podpis ako súčasť zmluvy o úvere. Naviac vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je v Dohode o zrážkach zo mzdy neurčité, teda je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatné. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná , inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
4. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje presnú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé ani presné označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V Dohode o zrážkach zo mzdy je neurčité aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok v rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy, nakoľko v Dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené v článku II., že dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy sumu 229 € až do celkovej výšky pohľadávky uvedenej v čl. 1, pričom v čl. 1 nie je uvedená žiadna celková výška pohľadávky. V Dohode o zrážkach zo mzdy je neurčité aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok v rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy, keď výška mesačných zrážok má predstavovať 229 €, pričom ak uvedené zrážky presiahnu hranicu stanovenú nariadením, zamestnávateľ túto výšku upraví na najvyššiu prípustnú výšku odplaty.
5. Žalobca ďalej v návrhu poukazuje na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy sa netýka zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o úvere, ale predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy mal byť zabezpečený nárok zo zmenky zo dňa 15.02.2013. Zdôraznil tiež, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy. Dlžník preto takéto zrážky zo mzdy nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca bol v čase uzatvárania zmluvy o úvere nútený uzatvoriť aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatváraná v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere na predtlačenom formulári, ktorý vyhotovil a pripravil žalovaný. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom smere, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).
6. V dôsledku vyššie uvedeného, moc nad majetkom žalobcu ako spotrebiteľa je koncentrovaná v rukách žalovaného ako veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu, a to vrátene plnení z neprijateľných zmluvných podmienok a plnení, na ktoré žalovaný nemá nárok pre porušenie ustanovení ZoSÚ.
7. Žalobca ďalej v návrhu v súvislosti s horeuvedenými dôvodmi upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že výška úveru predstavovala 1 400 €, úver mal byť splatený v 12 mesačných splátkach po
229 € a celková výška úveru, ktorú má dlžník zaplatiť predstavuje sumu 2 748 €, teda dohodnutá odplata v predmetnej zmluve o úvere predstavuje cca. 100% ročne. Takáto odplata dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatná a hraničiaca s úžerou zo strany žalovaného. Podľa internetovej stránky žalovaného žalobca už žalovanému uhradil sumu 2 830,54 €, a to za úver vo výške 1 400 € a i napriek tomu žalovaný ešte eviduje pohľadávku vo výške 20 134,04 €. V zmluve o úvere absentuje údaj o výške RPMN (je uvedený v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa), v zmluve absentujú podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovení ZoSÚ. Teda žalobca mal žalovanému vrátiť len poskytnutú sumu úveru vo výške 1 400 € a na úroky resp. odplatu žalovaný nemá žiadny právny nárok a na jeho strane dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu na úkor žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a preto je nutné považovať ju ex lege za neplatnú. Na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného.
8. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha jeho nariadenia z dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia žalobcovi v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jeho mzdy (na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy). Zároveň žalobca poukazuje na fakt, že slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy, aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Ide preto o neprijateľnú a neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1) a 5) Občianskeho zákonníka je neplatnou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky by tak dochádzalo a aj dochádza pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa žalovaný nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobcu, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu, ako aj jeho rodiny.
9. Žalobca navyše poukazuje na tú skutočnosť, že na základe takto predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže veriteľ vymáhať od dlžníka aj značne premrštené sumy, na ktoré navyše absolútne nemá žiadny právny nárok, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. Ako vyplýva z klientskej zóny žalovaného, tak celková výška pohľadávky ktorú má žalobca uhradiť ku dňu 10.01.2024 predstavuje sumu 20 134,04 € pri poskytnutom úvere X XXX €, čo je neprípustné a súd rozhodujúci o nároku žalobcu nemôže takémuto konaniu poskytnúť právnu ochranu.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.02.2013 uzavretá na osobitnej listine Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvný vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľský, keďže žalovaný mal pri jeho vzniku postavenie dodávateľa a žalobca postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd osvedčené, že zo strany žalovaného bola žalobcovi reálne poskytnutá suma 1400 Eur, pričom dosiaľ žalovanému vrátil sumu 2 830,54 Eur. Súd mal ďalej osvedčené, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z jeho mzdy, a to práve na uspokojenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú vyčíslil ku dňu 02.10.2014 na sumu 3 600,25 Eur.
18. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
19. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, čo má nepochybne dopad na jeho finančnú a sociálnu situáciu. Zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. Ako vyplýva z klientskej zóny žalovaného, tak celková výška pohľadávky, ktorú má žalobca uhradiť ku dňu 10.01.2024 predstavuje sumu 20 134,04 € pri poskytnutom úvere 1 400 €, čo je neprimerané a takéto svojvoľné ustálenie dlžnej sumy žalobcu je možné považovať za úžeru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená žalobcovi na podpis ako súčasť zmluvy o úvere. Naviac vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je v Dohode o zrážkach zo mzdy neurčité, teda je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatné. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
20. Ako vyplýva z uzavretej Zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy, tak oba takéto právne úkony majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec banky len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi, ako aj úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z predložených listín je zrejmé, že žalovaný žiada plnenie presahujúce výšku záväzku, vyplývajúce z ustanovení zmluvy o úvere, ktoré by mohlo byť plnením z neprijateľných zmluvných podmienok, súd preto z preventívnych dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, aby nedochádzalo k ďalším prípadným neoprávneným zásahom do majetkových práv žalobcu.
21. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobcu.
22. Nariadením tohto opatrenia tak nevzniká škoda ani jednej zo strán, keď ním nezaniká nárok žalovaného na plnenie z uzavretej zmluvy ako taký, iba nárok na výkon Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je iba zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalovaného ako veriteľa a jej neplatnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy ako hlavného zmluvného vzťahu. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Žalovaný má k dispozícii, v prípade, ak má za to, že jeho pohľadávka voči žalobcovi trvá, viacero právnych prostriedkov na jej uspokojenie. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu.
23. Týmto neodkladným opatrením tak môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, súd preto neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi. Žalovaný tak má možnosť domáhať sa plnenia z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdnou cestou (o čom ho súd vo výroku III. tohto rozhodnutia osobitne poučil), pričom v takomto konaní zmluvné podmienky prejdú podrobnou súdnou kontrolou za účelom posúdenia súladu zmluvných podmienok s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v plnom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.