Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_2To-4-2019.pdf
PDF · 74.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/4/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému B. B., nar. XX.X.XXXX v K. V., toho času bytom E. republika, O. - Y., B. XXXX/XX, pre pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.9.2018, sp. zn. 3T/170/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.10.2019 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.9.2018, sp. zn. 3T/170/2016 bol obžalovaný B. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 1Pv 460/16/3307 zo dňa 9.12.2016, pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 12.12.2002 listovou zásielkou, ktorú adresoval Okresnému súdu v Prievidzi v občiansko-právnej veci, sa vyhrážal poškodenému H.. X. B., keď v zásielke uviedol, že ak poškodený - ako odporca bude spochybňovať vykonanú rekonštrukciu bytu, ktorý mal obvinený v prenájme od poškodeného, tak túto pohľadávku postúpi Albáncom, ktorí si už poradia s jej vyplatením a následne 27.1.2003 o 19.20 hod. zatelefonoval poškodenému H.. X. B. a vyzval ho, že ak nezaplatí požadovanú sumu 200.000,- Sk za rekonštrukciu bytu, obvinený ho dá odstrániť, podrezať, zastreliť, aby si vykopal silážnu jamu, do ktorej ho zakope, že pošle naňho nejakého Araba, ktorý bude v jeho blízkosti a nakoniec to vykoná, pretože skutok nie je trestným činom.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, v neprospech obžalovaného. V odôvodnení odvolania prokurátor vytýkal súdu, že nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a predovšetkým nebezpečnosť činu pre spoločnosť. Spáchanie stíhaného skutku preukazujú výpovede poškodeného H.. X. B., jeho manželky svedkyne I. B., listinné dôkazy - tieto všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnom súvise bez pochybností preukazujú spáchanie konania, ktoré je obžalovanému kladené za vinu v obžalobe. Pokiaľ ide o výpovede svedkov ku skutku, jedná sa nielen o nepriame dôkazy, ale každá z výpovedí je aspoň z časti aj priamym dôkazom trestnej činnosti obžalovaného, nakoľko tieto osoby nevypovedali len o tom čo počuli, ale aj o tom čo sami vnímali, videli. Zároveň každý zo svedeckých dôkazov preukazuje aspoň časť konania obžalovaného. Výpoveď obžalovaného prokurátor považuje za účelovú. Zhodnotením výsledkov dokazovania jednotlivo aj v ich súhrne v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku možno vyvodiť dôvodný záver, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal, spáchal ho obvinený B. B. a tento skutok vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, nakoľko bolo preukázané, že obvinený v priamom úmysle hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy opakovane
nútil poškodeného H.. B., aby mu uhradil neexistujúcu pohľadávku, čím porušil záujem spoločnosti na ochrane slobodnej vôle a rozhodovania sa inej osoby. Prokurátor sa nestotožňuje so záverom súdu o absencii úmyslu obžalovaného v prípade skutku zo dňa 12.12.2002. Obžalovaný v liste adresovanom súdu, o ktorom musel vedieť, že sa dostane do dispozície poškodeného, jednoznačne hrozil poškodenému, že v prípade spochybňovania existencie neexistujúcej pohľadávky obžalovaného voči poškodenému, postúpi pohľadávku osobám, o ktorých v danom čase bolo všeobecne známe, že svoje pohľadávky nevymáhajú zákonnou cestou, ale hrubým fyzickým násilím. Nemožno preto podľa názoru prokurátora konštatovať, že obžalovaný iba oznamoval možnú realizáciu svojho zákonného práva disponovať s pohľadávkou. Rovnako sa prokurátor nestotožňuje s argumentom nedostatku nebezpečnosti činu pre spoločnosť, práve naopak táto je vysoká, najmä s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý bol v čase skutku "známou osobou kriminálnych kruhov," ktorá vzbudzovala oprávnené obavy u osôb, ktoré s ním mali konflikt. Rovnako to bolo aj v prípade poškodeného a jeho manželky, ktorí po tom ako sa dozvedeli o nebezpečnosti obžalovaného, nadobudli ešte výraznejšie obavy, že obžalovaný svoje hrozby naplní. Uvedené obavy umocňujú aj okolnosti vzniku konfliktu medzi obžalovaným a poškodenými, kedy obžalovaný absolútne bezohľadným spôsobom zasiahol do vlastníctva poškodeného a následne ešte za to žiadal vysokú finančnú kompenzáciu. Takéto konanie nepochybne vykazuje znaky závažného vydierania, mimoriadne zvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného a preto konštatovanie jej nedostatku považuje prokurátor za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal okresný súd obžalovaného uznať vinným z pokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby pre chyby v napadnutom výroku rozsudku a preto, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhla, aby krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené v závere odvolania okresného prokurátora.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. V prvom rade je nutné uviesť, že okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedol, aké dôkazy vo veci vykonal, tieto hodnotil tak jednotlivo i v súhrne a jasne tiež uviedol svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k výroku o oslobodení spod obžaloby. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto i krajský súd považuje za súladné s ustanovením §168 Tr. por. Ďalej odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutkový stav, okresný súd na základe vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, pričom pokiaľ ide o skutkové zistenia, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku. V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci a skutok, ako je konštatovaný v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými či právnymi závermi súdu v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Napokon pokiaľ ide skutkové zistenia, už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatuje, že konanie obžalovaného tak, ako je uvedené v skutkovej vete mal za preukázané, avšak na rozdiel od prokuratúry dospel k názoru, že časti konania týkajúceho sa listiny napísanej obžalovaným, adresovaným súdu v civilnom konaní, nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu a to úmysel obžalovaného. Správne okresný súd poukázal na to, že v listine absentuje akákoľvek vyhrážka zo strany obžalovaného, vyplýva z neho konštatovanie o postúpení pohľadávky, čo je legitímnym spôsobom, akým môže dôjsť k zmene na strane veriteľa. Aj keď v období, v ktorom bola táto písomnosť písaná, boli podľa prokurátora pojmy Albánci a vymoženie pohľadávky vnímané negatívne, nemožno ani podľa odvolacieho súdu takéto vyjadrenie o
postúpení pohľadávky osobe s inou štátnou príslušnosťou brať automaticky bez ďalšieho ako vydieranie v zmysle naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Pokiaľ ide o telefonát obžalovaného zo dňa 27.1.2003, správne okresný súd na podklade dôkazov ustálil, že vykonanými dôkazmi mal tiež bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný v daný čas telefonoval s poškodeným a v telefonáte použil slová uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby. Správne pritom okresný súd zistil, že konanie obžalovaného v tomto prípade po formálnej stránke vykazuje znaky žalovaného trestného činu. Na druhej strane s poukazom na okolnosti prípadu, keď išlo o telefonát bez následného akéhokoľvek iného konania umocneného napr. možným fyzickým atakom, alebo inými krokmi vo vzťahu k osobe poškodeného, zohľadniac tiež trestnú sadzbu (trest odňatia slobody do troch rokov), ale najmä dobu od spáchania skutku do podania obžaloby (dňa 9.12.2016) a samotného rozhodnutia súdu, ktorá je viac ako 15 rokov, okresný súd dospel k záveru, že i keď konanie obžalovaného po formálnej stránke vykazuje znaky žalovaného trestného činu, s poukazom na ustanovenie § 3 Tr.zákona účinného do 31.12.2005 je stupeň nebezpečnosti činu nepatrný a teda konanie obžalovaného nie je trestným činom. Z uvedených dôvodov, keďže skutok nebolo možné už postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupok, okresný súd správne obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil. S takýmto hodnotením okolností prípadu ako i záverom sa stotožnil aj odvolací súd, pričom s podrobnejším odôvodnením odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.