Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: S. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX/X., P. P., právne zastúpenej: Mgr. Katarínou Pastorkovou, advokátkou so sídlom Skuteckého 6, Banská Bystrica, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. januára 2018, č.k. -340, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.024,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.513,90 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol, výrokom III. priznal žalobcovi právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a výrokom IV. priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré uložil žalovanému zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou po pripustení zmien petitu v priebehu konania voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 12.024,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.513,90 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.480,20 eur od 08.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.043,80 eur od 27.10.2014 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.986,80 eur od 27.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania (pôvodný petit 2.513,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania). Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania súd pristúpil k skúmaniu jej dôvodnosti, pričom pre posúdenie vznesenej námietky premlčania bolo potrebné určiť, ktorým dňom došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, a tiež bolo potrebné sa vysporiadať s námietkou premlčania z pohľadu riadneho a včasného uplatnenia. S poukazom na ustanovenia a ustálenú odbornú prax, podľa ktorého možno zdravotný stav považovať za ustálený spravidla 1 rok od ukončenia liečby, súd za ustálenie zdravotného stavu považoval vzhľadom na priebeh liečby deň 28.11.2012. Na základe dokazovaním zistených skutočností súd ustálil, že žalobca svoj nárok

na náhradu škody a sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil riadne a včas a nedošlo k uplynutiu premlčacej doby s poukazom na uplatnenie náhrady škody v priebehu trestného konania a k dobe ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca je fyzická osoba, ktorej bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaným, žalovaný je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. K dopravnej nehode došlo dňa 24.12.2008, kedy poistený žalovaného spôsobil dopravnú nehodu v čase asi o 18.15 hod., po tom, čo požil alkoholické nápoje a ako vodič viedol osobné motorové vozidlo, čím porušil ustanovenie o premávke na pozemných komunikáciách. Pri dopravnej nehode zomrel P. J. (príbuzný žalobcu) a žalobca utrpel zranenia. O vine a treste bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -371 zo dňa 30.03.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. -377 zo dňa 06.06.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -395 zo dňa 12.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2011. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle náhradu škody vo výške 2.899,81 eur a podľa bol žalobca vo zvyšku nároku odkázaný na občianske súdne konanie. S poukazom na dokazovaním zistené skutočnosti mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je z podstatnej časti dôvodný. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 24.12.2008, pri ktorej vznikla žalobcovi ako spolujazdcovi škoda, bol dlhodobo práceneschopný, absolvoval viaceré operačné zákroky a liečenie. Súd uviedol, že je týmto rozhodnutím trestného súdu viazaný. Bola teda daná zodpovednosť žalovaného ako poisťovne žalovaného za škodu žalobcu. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že žalobca trpí trvalými následkami po dopravnej nehode, ktorými sú obmedzenie hybnosti ľavého lakťa ľahkého stupňa, keloidnou jazvou v oblasti ľavého lakťa, obrnou vretenného nervu s prevahou poruchy funkcie palcových svalov na ľavej ruke a posttraumatickou stresovou poruchou. Podľa zdravotnej dokumentácie posledná liečba u žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou bola uskutočnená dňa 18.11.2011, kedy bol odstránený osteosyntetický materiál z oblasti ramennej kosti, liečba bola vykonaná do dňa 28.11.2011. Rehabilitácia podľa zdravotnej dokumentácie bola ukončená do doby, kedy bol odstránený osteosyntetický materiál z ľavého ramena, teda do 28.11.2011, a preto s poukazom na všetky zistené okolnosti bol daný záver, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňa 28.11.2012. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie za bolesť, toto bolo určené počtom 240 bodov, a to podľa položky 136d - zlomenina tela ramennej kosti vľavo, liečená operačne 10 bodov, položka 76 - pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa 20 bodov, položka 232 - poranenie dôležitého periférneho nervu - vretenného s porušením vodivých vlákien 85 bodov, položka 239 operácia 18.11.2011 - rozsiahla incízia 35 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo bodovo ohodnotené počtom 808 bodov, a to položka 335a - obmedzenie pohyblivosti ľavého lakťového kĺbu ľahkého stupňa so zvýšením o 60 %, spolu 80 bodov, položka 432a - plošné jazvy do 30 cm po operáciách so zvýšením o 60 % spolu 48 bodov, položka 382c

- obrna vretenného nervu s poruchou funkcie palcových svalov ľavej hornej končatiny zvýšenie o 60 % spolu 160 bodov a položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií 520 bodov. Súd považoval za dôvodné, že došlo k navýšeniu bodového hodnotenia v súlade s , , pretože z traumatologického hľadiska poškodenie zdravia obmedzilo žalobcu vo všetkých oblastiach spoločenského uplatnenia, teda bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné zvýšiť najvyššou sadzbou primerane k veku v čase utrpeného poranenia, teda poranenie žalobca utrpel vo veku 31 rokov, k čomu zodpovedá 60 percentné zvýšenie. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S4820-OL-2011 zo dňa 18.05.2011 bola výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden bod 15,38 eur, a preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v uplatnenej výške 12.024,50 eur. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.513,90 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.480,20 eur od 08.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.043,80 eur od 27.10.2014 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.986,80 eur od 27.10.2017 do zaplatenia. Súd, citujúc a konštatoval, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému vznikne až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pretože až v súdnom konaní bola ustálená výška (skutočná škoda). Z uvedeného podľa súdu vyplývalo, že žalovaný sa v zmysle ustanovenia dostane do omeškania až uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia vo veci samej, avšak vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.513,90 eur od 26.07.2012 do zaplatenia mal súd za to, že žalovaný skončil prešetrovanie najneskôr dňa 10.07.2012, a hoci mu bola zo strany žalobcu poskytnutá

potrebná súčinnosť, nedošlo k zaplateniu sumy 2.513,90 eur, čím sa žalovaný dostal do omeškania. Vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie ako nedôvodný zamietol, keďže žalovaný sa vo zvyšnej časti nemohol dostať do omeškania a lehota na splnenie mu začne plynúť až od právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovanému v súlade s . O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s , v spojení s . V predmetnom konaní súd žalobcovi nevyhovel len v časti uplatnených úrokov z omeškania, a preto priznal žalobcovi ako strane úspešnej v spore právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním nariadeným za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy s poukazom na to, že zložené preddavky nepokryli trovy štátu a došlo k vyplateniu odmeny znalcom MUDr. Pamulovi, MUDr. Ridoškovi a znaleckej organizácii, na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -114 zo dňa 21.08.2014 a uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -337 zo dňa 31.01.2018; tieto súd priznal štátu voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti výroku II. Uviedol, že súd sa v odôvodnení v súvislosti so vznikom omeškania žalovaného odvolával na , a teda podľa súdu sa žalovaný dostane do omeškania až uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na a , pričom bol toho názoru, že omeškanie žalovaného sa nespravuje , ale ust. , pretože pohľadávka žalobcu proti žalovanému nevznikne až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ako tvrdil súd, ale jej výška vyplýva z vypracovaných znaleckých posudkov, pričom obidva znalecké posudky, MUDr. Pamulu aj Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., boli zhodné pokiaľ ide o výšku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Dňa 07.10.2014 doručil žalobca súdu rozšírenie petitu o sumu 4.480,20 eur. Po tomto dni sa mohol žalovaný s uplatneným nárokom oboznámiť, napríklad nahliadnutím do súdneho spisu. Keďže túto pohľadávku neuhradil po tom, ako ju voči nemu uplatnil, dostal sa dňom 08.10.2014 s jej zaplatením do omeškania. Výška škody pritom vyplýva zo znaleckého posudku č. 066/2014 vypracovaného MUDr. Pamulom. Dňa 27.10.2014 došlo na pojednávaní k rozšíreniu petitu o sumu 2.043,80 eur, v ktorý deň sa žalovaný oboznámil s uplatneným nárokom. Keďže túto pohľadávku neuhradil po tom, ako ju voči nemu uplatnil, dostal sa dňom 27.10.2014 s jej zaplatením do omeškania. Výška škody pritom vyplýva už zo znaleckého posudku č. 066/2014 vypracovaného MUDr. Pamulom. Dňa 25.10.2017 doručil súdu rozšírenie petitu o sumu 2.986,80 eur. Po tomto dni sa mohol žalovaný s uplatneným nárokom oboznámiť, napríklad nahliadnutím do súdneho spisu. Keďže túto pohľadávku neuhradil po tom, ako ju voči nemu uplatnil, dostal sa dňom 26.10.2017 do omeškania. V tomto prípade si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 27.10.2017. Vzhľadom na uvedené je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto má právo požadovať od žalovaného popri plnení úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že pokiaľ by súd posudzoval vznik omeškania žalovaného inak ako podľa ust. , teda podľa ,, , mal priznať úroky z omeškania minimálne po uplynutí lehoty 15 dní počítanej od skočenia prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť peňažné plnenie, ktoré prešetrenie musí skončiť v lehote 3 mesiacov. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalovanému bola dňa 19.02.2016 doručená výzva na zaplatenie sumy 9.037,70 eur s príslušenstvom, ktorá zahŕňala okrem istiny 2.513,90 eur, z ktorej súd priznal úrok z omeškania, aj istinu 4.480,20 eur, o ktorú bol petit rozšírený návrhom doručeným súdu dňa 07.10.2014 a istinu 2.043,80 eur, o ktorú bol petit rozšírený návrhom dňa 27.10.2014 na pojednávaní. Zastával názor, že po doručení výzvy na plnenie dňa 19.02.2016 malo dôjsť k prešetreniu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie a v lehote 15 dní po jeho skončení mal poskytnúť poistné plnenie. Keďže sa tak nestalo, po uplynutí lehoty 3 mesiacov na prešetrenie a po uplynutí lehoty 15 dní na zaplatenie, sa žalovaný dňa 04.06.2016 dostal do omeškania so zaplatením istiny 6.524 eur, keďže výška nároku na náhrady škody vychádzala výlučne zo znaleckého posudku. Dňa 25.10.2017 doručil žalobca súdu rozšírenie petitu o sumu 2.986,80 eur. Po tomto dni sa mohol žalovaný s uplatneným nárokom oboznámiť zo súdneho spisu, resp. o uplatnenom nároku 2.986,80 eur súd rozhodoval na pojednávaní dňa 27.11.2017, kde došlo uznesením k pripusteniu zmeny petitu, na ktorom pojednávaní bol prítomný aj žalovaný. Zo strany žalovaného malo dôjsť po 27.11.2017 k prešetreniu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a v lehote 15 dní po jeho skončení mal poskytnúť poistné plnenie. Keďže sa tak nestalo, po uplynutí lehoty 3 mesiacov na prešetrenie a 15 dní na zaplatenie, sa žalovaný dňa 15.03.2018 aj v tomto prípade dostal do omeškania so zaplatením dlhu. Vzhľadom na uvedené je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu voči nemu, preto má právo požadovať od žalovaného popri plnení úroky z omeškania. Z týchto dôvodov žiadal odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť mu aj úrok z

omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.480,20 eur od 08.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.043,80 eur od 27.10.2014 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.986,80 eur od 27.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a súčasne žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že vzájomné právne vzťahy medzi žalobcom a ním upravuje osobitný Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v , ktorý je zákonom lex specialis. Pripomenul, že žalobca ho žaloval podľa , teda nie ako zodpovedného za vznik škody. Žalobca ho žaloval v pozícii, kde vystupoval ako poisťovateľ osoby zodpovednej za vznik škody. Táto sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná na nesplnenie nepeňažnej oznamovacej povinnosti vyjadrenej v alebo b) cit. zákona v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. a sp. zn. . Ďalej uviedol, že sankcia v podobe úrokov z omeškania je lex specialis podmienená nesplnením oznamovacej povinnosti poisťovne. Mal za preukázané, že v priebehu konania vo veci po prijatí rozšírenia petitov prostredníctvom súdu sa riadne podávali súdu v súdom nariadených termínoch a príslušných rovnopisoch jeho stanoviská k postupne uplatňovaným nárokom, prípadne jeho stanoviská priamo na pojednávaní prezentoval, teda splnil podmienky v zmysle Zákon v tomto smere nešpecifikuje relevantný obsah tohto oznámenia. Nevznikla mu tak povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle cit. zákona. Pokiaľ žalobca rozširoval svoje žalobné nároky postupne počas konania vo veci, tak organizáciu rozhodovania o jeho nových nárokoch zveril do dispozície konajúceho súdu a sporové strany mohli zaujímať k týmto nárokom stanoviská len tak, ako to svojimi procesnými úkonmi nariaďoval konajúci súd. Poukázal na to, že sám súd z vlastnej iniciatívy nariadil kontrolné znalecké dokazovanie na zistenie oprávnenosti žalovaných nárokov. Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou, a v zmysle cit. zákona veta za spojkou „alebo“, sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, žalobcovi by sa priznalo príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Až keby žalovaný žalobcovi neuhradil istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania, a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. Žiadal preto odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. ako vecne správny potvrdiť podľa .

5. Odvolaním žalobca napadol závery súdu prvej inštancie o zamietnutí uplatnených úrokov z omeškania, a to vo výške 5,5 % ročne zo sumy 4.480,20 eur od 08.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.043,80 eur od 27.10.2014 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.986,80 eur od 27.10.2017 do zaplatenia, ku ktorým súd prvej inštancie dospel tak, že poukázal na a na s tým, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému vznikne až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pretože až v súdnom konaní bola ustálená výška (skutočná škoda), a preto sa žalovaný v zmysle dostane do omeškania až uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

6. Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namietal, že omeškanie žalovaného sa nespravuje , ale ust. , pričom pohľadávka proti žalovanému nevznikne až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ako dôvodil súd, ale jej výška vyplýva z vypracovaných znaleckých posudkov (ZP MUDr. Pamulu aj Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o.), teda do omeškania sa žalovaný dostal skôr (a to v zmysle ním špecifikovaných dátumov).

7. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú, nakoľko je špeciálny právny predpis upravujúci odlišne nárok na úrok z omeškania oproti všeobecnému predpisu súkromného práva, , kedy je nutné aplikovať interpretačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny právny predpis ruší predpis všeobecný). Uvedené zodpovedá i záverom Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.02.2019 vyjadril k otázke

prednosti aplikácie , keď uviedol, že „pre ako pre špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníka platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami . Túto prirodzenú právnu zákonitosť zaviedol zákonodarca v ustanovení . Pravidlo, aby zákon stanovil inak, nemožno chápať doslovne požiadavkou, aby bol aplikovaný na všetky prípady, kedy výslovne jeho aplikáciu nespochybňuje. Znamená to, že v prípadoch, keď určuje rozsah práv a povinností odlišne od , je namieste vylúčené použitie zákonných ustanovení , avšak tam, kde zákon neustanovuje žiadnu odlišnosť od , nie je dôvod neaplikovať a. K rovnakým záverom dospela aj práva teória (porovnaj PETRUĽÁK Martin, ŠULÍKOVÁ Martina: Poistné zmluvy, I. vyd. Praha, C. H. Beck 2012, s. 265, 375)“.

8. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že ak by aj súd neposudzoval vznik omeškania žalovaného podľa , mal by mu priznať úroky z omeškania v zmysle , a po uplynutí lehoty 15 dní počítanej od skončenia prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť peňažné plnenie, ktoré prešetrenie sa musí skončiť v lehote 3 mesiacov.

9. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

10. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

11. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

12. Z citovaných ustanovení vyplývajú viaceré alternatívy, a to (i) ak poškodený oznámi poisťovateľovi škodovú udalosť, poisťovateľ začne prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 troch mesiacov skončí toto prešetrovanie a oznámi poškodenému výšku škody; vtedy má povinnosť plniť poisťovateľ poškodenému do 15 dní od skončenia prešetrovania s tým, že až 16. dňom sa dostáva do omeškania, alebo (ii) ak poisťovateľ začne prešetrovanie a oznámi poškodenému písomne dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie alebo pre ktoré poistné plnenie znížil alebo pre ktorý nárok na náhradu škody nemal za preukázaný, po súdnom spore, ktorý môže (ale nemusí) nasledovať, plní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia s tým, že do omeškania sa dostáva dňom po doručení právoplatného rozhodnutia súdu alebo dňom nasledujúcim po uplynutí paričnej lehoty (lehoty na plnenie) uvedenej v rozhodnutí. Avšak (iii) ak by poškodený oznámil poisťovateľovi škodovú udalosť a tento by zostal pasívny, resp. v lehote 3 mesiacov od tohto oznámenia poškodeného by neskončil prešetrovanie a neoznámil výšku poistného plnenia, alebo by neposkytol (buď vôbec alebo oneskorene) písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol alebo znížil poistné plnenie alebo pre ktoré nárok na náhradu škody nemal za preukázaný, vznikla by poisťovateľovi povinnosť (a to bez ohľadu na to, či by si poškodený úrok z omeškania uplatnil alebo nie) zaplatiť poškodenému úroky z omeškania dňom nasledujúcim po oznámení poškodeného o škodovej udalosti. Z uvedených alternatív je dôležitý záver, a síce že bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno v súlade s ohľadom tvrdenia a preukázania, kedy poškodený oznámil poisťovateľovi škodovú udalosť, leží na poškodenom. Ak totiž túto skutočnosť poškodený netvrdí a nepreukáže, nemožno spoľahlivo ustáliť, ktorým konkrétnym dňom sa

prípadne (nakoľko na základe horeuvedeného do omeškania sa poisťovateľ dostať nemusí) poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia.

13. Najvyšší súd SR v už spomenutom rozhodnutí, sp. zn. zo dňa 26.02.2019, sa vyjadril k charakteru úrokov z omeškania podľa tak, že „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v psím. a) alebo b) Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t.j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni rovnako aj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Sankcia v podobe úroku z omeškania má však inú povahu, už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť (ako je to obvyklé pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu - ako povinnosť, teda bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov - a jeho vykonávacieho nariadenia“. Totožný právny záver zaujal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.11.2018.

14. V prejednávanom prípade sa preto odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepriznaní uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko z obsahu spisového materiálu neplynie, že by žalobca (ako poškodený) preukázal, že oznámil žalovanému škodovú udalosť, od ktorej skutočnosti sa následne odvíja povinnosť žalovaného v zmysle - teda skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie alebo pre ktorý uplatnený nárok na náhradu škody nemal za preukázaný. Ak preto žalobca nepreukázal, kedy presne oznámil žalobcovi škodovú udalosť, nemožno ani presne zistiť, odkedy by žalovaný (v prípade naplnenia predpokladov podľa cit. zákona), mal prípadnú povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď ustálil, že žalovaný sa v zmysle cit. zákona dostane do omeškania až uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

15. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).