Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-78-2019.pdf
PDF · 145.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/78/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného W. H., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava V proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/2/2018 zo dňa 03.07.2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejedal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/2/2018 zo dňa 03.07.2018 bol obžalovaný W. H. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava V pod sp.zn. 3Pv 332/17/1105 zo dňa 11.01.2018 pre skutok, ktorý prokurátor navrhol právne kvalifikovať ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého obžalovaný
dňa 11.08.2017 v čase asi 23.05 hod. v H. na N. ceste počas kontroly hliadky PZ prechovával u seba 1 ks malý priesvitný igelitový sáčok s tlakovým uzáverom s nápisom „green aid“ s obsahom bielej kryštalickej látky a 1ks papierovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky, o ktorých sa vyjadril, že ide o drogy, ktoré má pre vlastnú potrebu, a ktoré následne dobrovoľne vydal hliadke PZ, kde na základe znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru pod č. p. PPZ-KEU-BA-EXP-2017/9873 bolo zistené, že predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom „green aid“ obsahovalo 280 mg voľne vysypaného dimetylsulfónu s prímesou metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 1,4 % hmotnostnéhc obsahujúce 4 mg absolútneho metamfetamínu, čo vzhľadom na nízky obsari nepostačuje na prípravu bežnej jednotlivej dávky drogy a predložená papierová skladačka obsahovala kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 103 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 13,9 % hmotnostného, obsahujúce 14 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, čo považuje KEÚ PZ za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, pretože skutok nie je trestným činom.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 03.07.2018 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor prehlásil, že podáva odvolanie v
neprospech obžalovaného voči všetkým výrokom rozsudku, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, ktoré dodatočne odôvodní (č.l. 140).
Dňa 30.11.2018 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné podanie prokurátora, ktorým podal odvolanie proti rozsudku zo dňa 03.07.2018. V písomných dôvodoch odvolania uvedeného na č.l. 215-219 prokurátor uvádza:
Dňa 11.01.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V pod sp. zn. 3Pv 332/17/1105-12 obžalobu na obv. W. H. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 11.08.2017 v čase asi 23.05 hod. v H. na N. ceste počas kontroly hliadky PZ prechovával u seba 1 ks malý priesvitný igelitový sáčok s tlakovým uzáverom s nápisom „green aid“ s obsahom bielej kryštalickej látky a 1ks papierovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky, o ktorých sa vyjadril, že ide o drogy, ktoré má pre vlastnú potrebu, a ktoré následne dobrovoľne vydal hliadke PZ, kde na základe znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru pod č. p. PPZ-KEU-BA-EXP-2017/9873 bolo zistené, že predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom „green aid“ obsahovalo 280 mg voľne vysypaného dimetylsulfónu s prímesou metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 1,4 % hmotnostného obsahujúce 4 mg absolútneho metamfetamínu, čo vzhľadom na nízky obsah nepostačuje na prípravu bežnej jednotlivej dávky drogy a predložená papierová skladačka obsahovala kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 103 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 13,9 % hmotnostného, obsahujúce 14 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, čo považuje KEÚ PZ za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Po vykonaní hlavného pojednávania v danej veci Okresný súd Bratislava V vyniesol pod sp. zn. 3T/2/2018 dňa 03.07.2018 rozsudok, ktorým obžalovaného W. H. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom. V odôvodnení rozsudku sa súd zaoberal otázkou zákonnosti služobného zákroku, ktorý vyhodnotil ako nezákonný z dôvodov uvádzaných v odôvodnení rozsudku, a preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. S uvedeným výrokom rozsudku a ani s jeho odôvodnením sa nestotožňujem, a to z nasledovných dôvodov. V prvom rade poukazujem na skutočnosť, že napriek obsiahlosti odôvodnenia rozsudku, ho možno považovať za nedostatočne odôvodnený a bez objektívneho zhodnotenia skutkového stavu veci. Na jednej strane súd doslovne cituje výsluchy vykonané na hlavnom pojednávaní, ako aj úradné záznamy príslušníkov PZ zo dňa 11.08.2017 a zo dňa 12.08.2017, na strane druhej, jeden zo základných dôkazov
- znalecký posudok KEÚ PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2017/9873 zo dňa 18.10.2017 len okrajovo spomína, bez uvedenia podstatných skutočností vyplývajúcich zo znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku pritom jednoznačne vyplýva, že predložené množstvo kryštalického materiálu bielej farby s hmotnosťou 280 mg (voľne vysypaný vo vrecku) a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamím 1,4% hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) obsahujúce 4mg absolútneho metamfetamínu, vzhľadom na nízky obsah účinnej látky nepostačuje na prípravu bežnej jednotlivej dávky drogy a že predložené množstvo kryštalického materiálu bielej farby s hmotnosťou 103 mg (z papierovej skladačky) a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 13,9 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) obsahujúce 14 mg absolútneho metamfetamínu, je považované za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy. Súd taktiež pri uvádzaní vykonaných dôkazov opomenul uviesť zápisnicu o vydaní veci zo dňa 11.08.2017, z ktorej vyplýva, že obžalovaný dobrovoľne vydal 1 ks PVC vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky a 1 ks papierovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky po zákonnom poučení podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, ktorú obžalovaný dobrovoľne podpísal. S uvedenými dôkazmi sa súd osobitne v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, resp. zápisnicu o vydaní veci len okrajovo spomína. Z rozsudku sa preto javí, že súd neprihliadol na všetky vykonané dôkazy, bez ohľadu na to či svedčia v prospech alebo neprospech obžalovaného. Okrem toho súd v rozsudku neuviedol ani obsah odpovede riaditeľa PMJ KRPZ Bratislava k vyžiadanej nahrávke zo systému G., pričom ďalej v rozsudku naň odkazuje, a teda stranám v konaní to znemožňuje porovnať, resp. verifikovať argumentáciu súdu s reálnym znením uvedenej odpovede, ktorá bola oboznámená súdom ako dôkaz v trestnom konaní. Pri
zohľadnení požiadavky na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí je takéto odôvodnenie rozsudku nedostatočné a rozporné so zákonnými nárokmi na odôvodnenie rozhodnutí. Taktiež uvádzam, že skutkové a právne úvahy súdu sa zameriavajú výlučne na dôvody a priebeh kontroly hliadkou PZ a služobného zákroku. Samotné dôkazy, a to 1 ks PVC vrecka s obsahom bielej kryštalickej látky a 1 ks papierovej skladačky s obsahom bielej kryštalickej látky, považuje súd za dôkazy získané nezákonným spôsobom, na základe čoho považuje za nezákonné aj celé trestné stíhanie voči obvinenému. Súd však obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, a teda z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V prípade, že súd mal za to, že rozhodujúci dôkaz v trestnom konaní je získaný nezákonne, mal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko bez základného usvedčujúceho dôkazu nie je dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Ak však súd obžalovaného oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, možno usúdiť, že napriek jeho teórií o nezákonne získanom dôkaze má za to, že sa skutok stal, avšak nie je trestným činom. V celom odôvodnení rozsudku sa však nenachádza úvaha súdu o tom, z akého dôvodu skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie nie je trestným činom, resp. ktoré konkrétne znaky skutkovej podstaty trestného činu súd nepovažuje za súčasne naplnené. V tejto súvislosti poukazujem na to, že obžalovaný tým, že mal u seba 1 ks papierovej skladačky, ktorá obsahovala kryštalický materiál bielej farby s hmotnosťou 103 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 13,9 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) obsahujúce 14 mg absolútneho metamfetamínu, čo sa považuje za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy, prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, a teda obvinený naplnil objektívnu stránku stíhaného trestného činu. Týmto konaním zasiahol objekt trestného činu, ktorým je záujem štátu a spoločnosti na ochrane spoločnosti a jej jednotlivých členov pred možným ohrozením vyplývajúcim z nekontrolovateľného nakladania so psychotropnými látkami, ako aj záujem na ochrane spoločnosti pred ohrozením vyplývajúcim zo zneužívania psychotropných látok. Je tiež nesporné, že obvinený chcel svojím konaním zasiahnuť objekt trestného činu, a teda konal formou priameho úmyslu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil súčasne všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, a teda na rozdiel od súdu mám za to, že skutok, pre ktorý sa trestné konane vedie, je trestným činom. K samotnému služobnému zákroku príslušníkov PZ uvádzam, že ho považujem za zákonný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príslušníci PZ plnili úlohy podľa § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a podľa inštruktáže. Príslušníci PZ vykonávajúci hliadkovú činnosť spozorovali motorové vozidlo, ktoré išlo vysokou rýchlosťou a pri odbočovaní vodič nedal znamenie o zmene smeru jazdy, čím došlo k podozreniu z priestupku, a preto sa príslušníci PZ rozhodli pristúpiť ku kontrole. Vzhľadom na to, že predmetné vozidlo medzičasom zastalo na parkovisku, je len logické, že príslušníci PZ vozidlo nezastavovali, ale pristúpili ku už stojacemu vozidlu. Následne príslušníci PZ pristúpili ku kontrole dokladov vodiča M. K.. Z vykonaného dokazovania je sporné či sa vodič M. K. v čase, keď sa k vozidlu dostavila hliadka PZ, nachádzal vo vozidle alebo pri bankomate, ktorý mal byť od auta asi 5 metrov, avšak uvedená skutočnosť je pre danú trestnú vec irelevantná, vzhľadom na to, že je nesporné, že M. K. bol vodičom vozidla, vo vzťahu ku ktorému vzniklo podozrenie z priestupku, a teda príslušníci PZ boli oprávnení pristúpiť ku kontrole jeho dokladov. V zmysle výpovede obžalovaného, ako aj svedka Y. sa obžalovaný nachádzal vo vozidle, v čase príchodu hliadky PZ. Ku kontrole totožnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore bol vyzvaný aj obžalovaný W. H.. Je zrejmé, že pri jeho kontrole totožnosti príslušníci PZ plnili úlohy podľa zákona o Policajnom zbore, a to najmä podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o Policajnom zbore, a to predovšetkým vo vzťahu k objasňovaniu priestupkov. V tejto súvislosti poukazujem na § 60 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého orgány oprávnené objasňovať priestupky sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu. Nakoľko bol obžalovaný spolujazdcom vo vozidle, a teda bol svedkom dopravného priestupku, z ktorého bolo podozrenie, príslušníci PZ boli v zmysle uvedených zákonných ustanovení nielen oprávnení, ale aj povinní pristúpiť ku zisteniu jeho totožnosti, nakoľko by v budúcnosti príslušný orgán v priestupkovom konaní mohol pristúpiť k jeho výsluchu alebo k vyžiadaniu vysvetlenia. V čase začiatku služobného zákroku voči priestupcovi (vodičovi), príslušníci PZ nepoznajú výsledok s akým bude priestupok vybavený. V tejto súvislosti osobitne zdôrazňujem, že kontrolu totožnosti a požadovanie vysvetlenia (obe podľa zákona o Policajnom zbore) nemožno zamieňať a ani nemožno z nijakého zákonného ustanovenia usúdiť, že pri využití jedného z nich (kontrole totožnosti) automaticky nasleduje využitie druhého (požadovanie vysvetlenia). Z uvedeného dôvodu mám za to, že príslušníci PZ pred kontrolou totožnosti obžalovaného podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, neboli povinní obžalovaného poučovať, a to ani podľa § 17 ods. 4, ods. 6 zákona o
Policajnom zbore. Pri kontrole totožnosti sa nejedená o úkon pri ktorom by si určitá osoba mohla privodiť trestné stíhanie alebo by porušila niektorú z povinností mlčanlivosti, prípadne spovedné tajomstvo. Poukazujem, že skutočnosť, že ku kontrole totožnosti obžalovaného pristúpili príslušníci PZ z dôvodu, že sa nachádzal na mieste (je zrejmé, že vo vozidle, ktorým mal byť spáchaný priestupok, ktoré bolo zároveň miestom služobného zákroku) vyplýva tak z úradného záznamu príslušníkov PZ, ako aj zo svedeckej výpovede M. B.. Svedok Y. si na dôvod nepamätal. Takisto poznamenávam, že pri kontrole totožnosti obžalovaného si príslušníci PZ plnili úlohy aj podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore, nakoľko ako vyplýva z úradného záznamu príslušníkov PZ, vodič M. K. bol podozrivý aj z trestného činu (podľa §289 Trestného zákona), a preto obžalovaný mohol byť svedkom aj trestného činu. Skutočnosť, že totožnosť W. H. bola príslušníkom PZ známa z úradnej činnosti je tiež irelevantná, nakoľko jeho totožnosť sú napriek tomu oprávnení skontrolovať v zmysle už uvádzaného ustanovenia zákona, pričom ak by jeho totožnosť nepreverili, mohol by poprieť, že sa na danom mieste nachádzal práve on. K zisteniu totožnosti osoby však neslúži len jej meno a priezvisko, nakoľko môže existovať viac osôb s rovnakým menom, ale aj ďalšie individuálne identifikátory, ako napr. dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, pričom je iluzórne sa nazdávať, že všetky tieto údaje príslušníci PZ poznali spamäti.
V danom prípade príslušníci PZ od obžalovaného nepožadovali vysvetlenie podľa § 17 zákona o Policajnom zbore. Táto skutočnosť nijako nevyplýva z vykonaného dokazovania a ani jeden zo svedkov, ba ani obžalovaný netvrdil, že od neho príslušníci PZ požadovali vysvetlenie podľa § 17 zákona o Policajnom zbore. Požadovanie vysvetlenia je oprávnenie, nie povinnosť príslušníka PZ, pričom sa k nemu pristupuje v prípade potreby, napr. orgánom objasňujúcim alebo prejednávajúcim priestupok v rámci priestupkového konania. Vzhľadom na to, že príslušníci PZ zistili totožnosť obžalovaného, umožnili tým príslušnému orgánu v prípadnom priestupkovom konaní alebo v prípadnom trestnom konaní voči vodičovi vozidla, aby v budúcnosti mohol od obžalovaného požadovať vysvetlenie, prípadne, aby mohol byť vypočutý ako svedok. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa súd či obhajoba vôbec zaoberala otázkou oprávnenosti využitia § 17 zákona o Policajnom zbore. Keďže k využitiu tohto oprávnenia nedošlo, príslušníci PZ neboli ani povinní obžalovaného poučovať podľa § 17 ods. 4, ods. 6 zákona o Policajnom zbore, a preto absencia poučenia, na ktorú poukazoval súd je irelevantná. Podľa § 9 ods. 1, ods. 3 zákona o Policajnom zbore (1) Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. (3) Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že tým, že príslušníci PZ pristúpili ku kontrole totožnosti obžalovaného za vyššie uvedených okolností a dôvodov, vykonávali voči nemu služobný zákrok, nakoľko sa jedná o činnosť zákonom ustanovenú a v jeho medziach vykonanú, pričom sa zasahovalo do základných práv a slobôd osoby. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na to, že bol spáchaný priestupok (zákon neustanovuje, že služobný zákrok spočívajúci v kontrole totožnosti môže byť vykonaný len vo vzťahu k priestupcovi), príslušníci PZ boli oprávnení požadovať od obžalovaného doklad totožnosti. Mám za to, že pri výkone služobného zákroku sú príslušníci PZ oprávnení s osobami komunikovať a v prípade, že javia známky požitia omamných alebo psychotropných látok, sú oprávnení, vzhľadom na úlohy Policajného zboru, s osobami komunikovať aj ohľadom toho. Je výkladom ad absurdum, ak by príslušník PZ, ktorý má podozrenie, že určitá osoba užila omamné alebo psychotropné látky nemohol osobu na uvedené dotazovať, aj keď sa nejedná priamo o vodiča, teda osobu podozrivú z priestupku. Touto informáciou si obžalovaný ani nemohol privodiť trestné stíhanie, nakoľko samotné užívanie omamných alebo psychotropných látok nie je trestným činom, na rozdiel od ich prechovávania. Ďalej uvádzam, že príslušníci PZ nevykonávali prehliadku vozidla. Uvedenú skutočnosť obaja príslušníci PZ ako svedkovia popreli, aj keď verzia obžalovaného prednesená však až na hlavnom pojednávaní sa od uvedených svedeckých výpovedí líši. Preto na výpoveď obžalovaného v tomto smere, ako aj svedka M. K., ktorý tiež v prípravnom konaní nič o prehliadke vozidla neuvádzal, možno nahliadať ako na nevierohodné. Skutočnosť, že na mieste spolujazdca na podlahe vozidla náhodne spozorovali príslušníci PZ priehľadné PVC vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky, neznamená, že vykonávali prehliadku vozidla. Závery súdu o výkone prehliadky vozidla teda považujem za nedôvodné a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Úvahy súdu o tom či príslušníci PZ mohli alebo nemohli vidieť uvedené PVC na podlahe vozidla sú nepodložené, nakoľko ohľadom uvedenej skutočnosti nebol vykonaný vyšetrovací pokus či iné dokazovanie, z ktorého by takýto záver súd vyplýval. Taktiež podotýkam, že v uvedenom plastovom vrecku sa kriminalisticko-expertíznym skúmaním nenašli psychotropné a
ani iné návykové látky v množstve, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy, takže trestné stíhanie v predmetnej veci sa nevedie pre prechovávanie látky, ktorá sa nachádzala v samotnom vozidle na podlahe na strane spolujazdca v PVC vrecku, ale pre prechovávanie psychotropných látok v tzv. papierovej skladačke v množstve a koncentrácií, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy. PVC vrecko, ako aj papierovú skladačku, obe s obsahom bielej kryštalickej látky, v zmysle zápisnice o vydaní veci obžalovaný dobrovoľne vydal príslušníkom PZ po zákonnom poučení, čo potvrdil svojim podpisom na zápisnici. Tak ako ku údajnej prehliadke motorového vozidla, tak aj ku údajnej osobnej prehliadke obžalovaného uvádzam, že v danom prípade nebola vykonávaná osobná prehliadka obžalovaného a táto skutočnosť opäť, okrem tvrdení obžalovaného a svedka M. K. na hlavnom pojednávaní, ktoré však vzhľadom na už uvádzané skutočnosti možno považovať za nevierohodné a u obžalovaného za súčasť obhajoby, nevyplýva z vykonaného dokazovania či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. Príslušníci PZ voči obžalovanému a M. K. vykonali bezpečnostnú prehliadku podľa § 22 zákona o Policajnom zbore, na čo sú oprávnení pri výkone služobného zákroku. Keďže, ako už bolo uvedené, príslušníci PZ voči obžalovanému vykonávali služobný zákrok, boli oprávnení mu vykonať bezpečnostnú prehliadku na účely zistenia či má pri sebe zbraň. Podotýkam, že obžalovaný mal naozaj pri sebe nôž, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi. Je potrebné zdôrazniť, že bezpečnostná prehliadka a osobná prehliadka sú dva rozdielne inštitúty s rozdielnym účelom, ktoré nemožno zamieňať. Aj keď v danej veci nie sú dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný papierovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky dobrovoľne vydal s poukazom na úradné záznamy, svedecké výpovede príslušníkov PZ, ako aj na zápisnicu o vydaní veci, nad rámec uvádzam, že aj keby teoreticky papierovú skladačku príslušníci PZ našli pri bezpečnostnej prehliadke, nejednalo by sa o nezákonne získaný dôkaz. Nakoľko príslušníci PZ ďalej postupovali podľa § 89 Trestného poriadku, a to aj vo vzťahu k PVC vrecku nájdenému na strane spolujazdca, ako aj vo vzťahu k papierovej skladačke, postupovali správne a v súlade so zákonom. Ak pri vykonávaní služobného zákroku (a následnej bezpečnostnej prehliadke) vznikne dôvodné podozrenie, že táto osoba sa dopustila trestného činu a má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je potrebné postupovať v zmysle ustanovení Trestného poriadku (vydanie veci § 89 Trestného poriadku, odňatie veci § 91 Trestného poriadku, osobná prehliadka § 102 Trestného poriadku) (viď aj uznesenie NSSR sp. zn. 3 Tdo 18/2015 z 20.05.2015). Uvedené značí, že výzva príslušníkov PZ na dobrovoľné vydanie predmetných vecí podľa § 89 Trestného poriadku vrátane zákonného poučenia a následný postup podľa § 89 Trestného poriadku bol zvolený správne a zákonne, a to aj v prípade, že by sa obvinený k tomu, že má u seba papierovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky sám priznal, ako aj v prípade, že by bola táto skladačka nájdená pri bezpečnostnej prehliadke. Takisto bol tento postup v súlade so zákonom zvolený po spozorovaní PVC vrecka na podlahe na sedadle spolujazdca (aj keď, ako bolo uvedené, toto PVC vrecko neobsahovalo návykové látky v množstve zodpovedajúcom aspoň jednej obvyklej dávke drogy, a teda nie je dôvodom na vedenie trestného stíhania). K postupu polície podľa § 89 Trestného poriadku tiež uvádzam, že v zmysle ustálenej judikatúry je policajt povinný, ako náhle nadobudne podozrenie zo spáchania trestného činu (v danom prípade z prechovávania omamných alebo psychotropných látok), postupovať podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom ak by v takomto prípade policajt postupoval ďalej podľa ustanovení zákona o Policajnom zbore, tak práve v prípade tohto postupu by sa jednalo o nezákonne získaný dôkaz. Od okamihu, keď príslušníci PZ nadobudli podozrenie o možnom spáchaní trestného činu obžalovaným, postupovali podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorý obžalovanému priznáva viac práv ako zákon o Policajnom zbore. Preto sú zo strany súdu nedôvodné úvahy o nepoužití § 17a zákona o Policajnom zbore a nepoučení obžalovaného podľa uvedeného ustanovenia, pretože práve v prípade, že by príslušníci PZ podľa uvedeného ustanovenia postupovali aj po tom, ako pojali podozrenie z trestnej činnosti, by to bol dôvod na vyslovenie nezákonnosti získania dôkazu. V rozpore so súdom deklarovanou poučovacou povinnosťou voči obžalovanému vo vzťahu k zákazu seba usvedčovania uvádzam, že zo svedeckých výpovedí a ani z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vzal za vierohodnú, nikde nie je uvedené, že obžalovaný policajtom uviedol, že má pri sebe drogy. Samotný obžalovaný vo výpovedi uviedol, že obsahom PVC vrecka a papierovej skladačky je MSN prášok, a preto považujem za nedôvodné tiež úvahy súdu o tom, že u obžalovaného bol porušený zákaz sebausvedčovania a nebola dodržaná poučovacia povinnosť. Predtým, ako obžalovaný policajtom uviedol, že má pri sebe papierovú skladačku, títo ho nemohli vopred poučiť, nakoľko o tom, že ju u seba má, nemali vedomosť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by príslušníci PZ vopred vedeli o tom, že obžalovaný má u seba papierovú skladačku. Akonáhle im to obžalovaný uviedol, bolo voči nemu postupované podľa § 89 Trestného poriadku, vrátane zákonného poučenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem služobný zákrok a spôsob získania dôkazu za zákonný a správny. Nad rámec uvádzam, že porovnávanie služobného zákroku a spôsobu získania dôkazu, tak ako tomu bolo v tomto prípade, vo všeobecnosti s fyzickými útokmi voči napr. podozrivému či obvinenému je „pritiahnuté do krajnosti“, a to s poukazom najmä na to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti príslušníci PZ postupovali zákonne. Bez ohľadu na tento prípad je však vo všeobecnosti porovnávanie napr. absencie poučenia s fyzickými atakmi na podozrivé či obvinené osoby neopodstatnené a nezmyselné, vzhľadom na neporovnateľnosť týchto zásahov do práv a integrity osôb. Tiež uvádzam, že porovnávanie tejto trestnej veci s inou trestnou vecou obvineného, kde trestné stíhanie skončilo právoplatným zastavením trestného stíhania nie je na mieste, nakoľko (aj keď sa jednalo o drogový trestný čin) išlo o prípad s odlišnou skutkovou situáciou a úplne odlišným spôsobom získania dôkazu. Ďalej poukazujem na to, že odôvodnenie rozsudku súdu má značne ofenzívny charakter voči členom hliadky PZ, ktorí vykonávali služobný zákrok, ako aj voči tunajšej prokuratúre. Uvedené sa premieta aj v hodnotení dôkazov, keď súd bez ďalšieho každú skutočnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania vyhodnotil v zjednodušene povedané negatívnom kontexte voči príslušníkom PZ, keď takpovediac neuveril ani jednej skutočnosti, ktorú príslušníci PZ uviedli alebo vykonali. Súd taktiež odpovede jedného zo svedkov na otázky, ktoré si pamätali hodnotil, že si ich svedok pamätá detailne napriek mnohým podobným zákrokom, avšak ak si svedok nepamätal, súd vyhodnotil, že si nepamätal z dôvodu, že bol v úzkych. Z rozsudku ďalej nie je zrejmé, na základe čoho si súd založil podobné závery. Naopak výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorá je však odlišná od výpovede vykonanej v prípravnom konaní, ako aj skutočnostiam uvádzaným svedkom M. K., ktorého hliadka PZ kontrolovala spolu s obžalovaným, uveril do najmenších podrobností, pričom pri hodnotení vierohodnosti jednotlivých výpovedí neprihliadol na to, že obžalovaný menil výpoveď a bol opakovane (do vyhlásenia rozsudku celkovo 5x) súdom odsúdený, a to aj pre drogovú trestnú činnosť, pričom v čase vyhlásenia rozsudku bol väzobné trestne stíhaný v inej trestnej veci taktiež pre drogovú trestnú činnosť (uvedená trestná vec bola medzičasom právoplatne skončená odsúdením obvineného - trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/48/2018 z 19.07.2018). Súd však neprihliadol na rozpory vo výpovediach obžalovaného a svedka K., keď napríklad obžalovaný uviedol, že keď prišli k nemu policajti sedel v aute a svedok K. uviedol, že v čase príchodu hliadky PZ bol obžalovaný mimo auta, asi 1-2 metre od svedka alebo keď svedok K. uviedol, že papierová skladačka sa nachádzala pod jeho sedadlom a obžalovaný, že na mieste spolujazdca a iné. Ak má teda súd za to, že konajúci členovia hliadky PZ v tejto veci či vo všeobecnosti, konajú pri výkone služobnej činnosti v rozpore so zákonom, je sám oprávnený, tak isto, ako aj iné orgány či iné právnické alebo fyzické osoby, dať podnet príslušným kontrolným a inšpekčným orgánom na konanie voči uvedeným príslušníkom PZ. V gescii prokuratúry je vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, pričom keď dozorujúci prokurátor v uvedenej veci (tak ako aj v iných veciach) podal obžalobu, mal za to, že postup príslušníkov PZ, ako aj prípravné konanie bolo vykonané zákonným spôsobom. V prípade, že by mal prokurátor za to, že v postupe príslušníkov PZ, resp. v predsúdnom konaní vo všeobecnosti došlo k nezákonnosti, využil by svoje zákonné oprávnenia, vrátane v prípade potreby aj oprávnení smerujúcich k vyvodeniu zodpovednosti, vrátane podnetu kontrolným orgánom. Avšak v prípade, že súd má na vec iný právny názor, v danom prípade spočívajúci v tom, že príslušníci PZ postupovali nezákonne, nie je odôvodnené, aby na iný orgán (prokuratúru) delegoval predkladanie postupu/postupov príslušníkov PZ kontrolným orgánom, nakoľko je na to sám oprávnený. Taktiež sa prokuratúra ohradzuje voči tvrdeniam súdu uvedeným v rozsudku, zjavne sa vymykajúcim zákonným medziam skutkových a právnych úvah súdu, o tom, že prokurátor buď nepozná právne predpisy alebo ich pozná a úmyselne kryje nezákonnosti policajtov a voči obdobným vyjadreniam súdu. Každý prokurátor v každej jednej trestnej veci, tak ako aj v tejto veci, skúma v každej časti trestného konania zákonnosť vykonaných úkonov, rozhodnutí, ako aj celého trestného stíhania, pričom v prípade, že zistí nezákonnosť, využíva svoje zákonné oprávnenia na jej zamedzenie. Z uvedených dôvodov je množstvo trestných vecí právoplatne skončených už v predsúdnom konaní, pričom súd o nich ani väčšinou nemá vedomosť, keďže sa pred súd ani nedostanú (vzhľadom na nepodanie obžaloby). Obžalobu alebo iný návrh na súd podáva prokurátor len v prípade, že trestné stíhanie považuje za zákonné a uvedený postup za odôvodnený. Je nenáležité len z dôvodu iného právneho názoru na určitú vec alebo z dôvodu iného pohľadu na skutkové a právne hodnotenie veci (v danom prípade na charakter a zákonnosť služobného zákroku a spôsobu získania dôkazu), aby sa súd na adresu iného štátneho orgánu vyslovoval v zmysle, že kryje nezákonnosť a podobne. Použitím argumentu ad absurdum, ak by sa na uvedené nahliadalo takýmto spôsobom, potom by sa o “krytí nezákonnosti“ dalo hovoriť v každom prípade, keď nadriadený súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, prípadne v
prípadoch zrušenia oslobodzujúceho rozsudku by sa tiež dalo hovoriť o “krytí trestnej činnosti“ súdom. Prokuratúra každé rozhodnutie súdu akceptuje, pričom v odôvodnených prípadoch voči nemu využíva opravné prostriedky, avšak nemôže akceptovať neoprávnené hodnotiace úsudky na jej stranu (v danom prípade značne ofenzívneho charakteru) a taktiež ani iné úvahy súdu zasahujúce do toho, ako mal prokurátor postupovať v prípravnom konaní (napr. strana 22 ods. 2 rozsudku) a či mal alebo nemal podať obžalobu, nakoľko rozhodovanie o uvedených otázkach je v kompetencií prokuratúry. Do prípravného konania má súd kompetenciu „zasahovať“ v zmysle Trestného poriadku výlučne ako sudca pre prípravné konanie. Takisto, vzhľadom na existenciu zásady bezprostrednosti a ústnosti, je nedôvodná aj výtka súdu ohľadom nevykonania výsluchu svedka M. B. v prípravnom konaní, nakoľko dozorujúci prokurátor obžalobu podal po tom, ako vyhodnotil, že vykonané dôkazy postačujú na podanie obžaloby, teda že skutkový stav je zistený v rozsahu ustanovenom v § 2 ods.10, ods. 12 Trestného poriadku, teda v súlade so základnými zásadami trestného konania. Takisto konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo trpí podstatnými vadami, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Jedná sa najmä o spôsob vedenia výsluchu svedkov N. Y. a M. B., keď uvedeným svedkom kládol súd otázky v rozpore so zákonom, nesúvisiace s touto trestnou vecou, a to najmä v prípadoch, keď súd požadoval od svedkov odpovede na otázky týkajúce sa neexistujúcich, vymyslených situácií, keď súd navodzoval situáciu, ako by svedok postupoval, keby napr. teraz sudca do sáčku nasypal práškový cukor a položil ho pred oči svedkovi na stôl a podobne. Vzhľadom na to, že príslušný na rozhodnutie vo veci bol samosudca, by sa taktiež minulo účinku aj prípadné namietanie spôsobu vykonávania výsluchu. Takéto vedenie výsluchu možno považovať za určitú formou tlaku na svedka/svedkov, ktorí sú takýmto spôsobom tlačení do určitých odpovedí, na základe čoho možno takto súdom štylizované otázky považovať tiež za sugestívne, pričom svedkovia nevypovedajú len o tom, čo vnímali svojimi zmyslami a čo súvisí so samotným skutkom, ale sú nútení reagovať na to, ako by hypoteticky reagovali v určitých hypotetických situáciách, prípadne sú nútení k tomu, aby právne argumentovali. Následne súd ich vyjadrenia k týmto otázkam, položeným v rozpore so zákonom, vzal za dôkaz v trestnom konaní a aj na nich založil svoje rozhodnutie, čo má vplyv na spôsob objasnenia veci a nesprávnosť skutkových zistení.
Zo všetkých uvádzaných skutočností je teda zjavné, že konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo má podstatné vady, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, súd sa tiež nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho skutkové zistenia, na ktorých rozsudok založil boli nejasné a neúplné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tiež existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu. Nie je zrejmé ani to, pri prihliadnutí na názor súdu o nezákonne získanom dôkaze uvedený v rozsudku, na základe čoho súd napriek svojmu názoru rozhodol, že skutok sa stal, ale nie je trestným činom. S poukazom na uvedené som potom toho názoru, že súd mal obžalovaného W. H. uznať vinným na totožnom právnom a skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe a uložiť obžalovanému primeraný trest, keďže súdu boli predložené dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného, a teda súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhol, aby senát Krajského súdu v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V 31.12.2018 (č.l. 221-223) a vo vyjadrení uviedol nasledovné skutočnosti.
Poukazujem na to, že súd sa primárne zaoberal legalitou zákroku príslušníkom PMJ a zákonnosťou dôkazov obstaraných a vykonaných na jeho podklade. Pokiaľ súd vyhodnotil samotný zákrok za nelegálny a z toho dôvodu na základe neho vyhodnotil všetky dôkazy ako nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní, tak akékoľvek námietky prokurátora v odôvodnení odvolania týkajúce sa najmä spôsobu ich vykonania, rozporov medzi nimi, sú pre posúdenie veci nedôležité. Pokiaľ ide o námietku prokurátora v odôvodnení odvolania, že ak súd mal za to, že rozhodujúci dôkaz v trestnom konaní je získaný nezákonne, mal ho spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr. por., pretože sa prikláňa k názoru, že aj podľa neho má prednosť použitie tohto oslobodzujúceho ustanovenia pred dôvodom uvedeným pod § 285 písm. b/ Tr. por. Námietku prokurátora o povinnosti zisťovania jeho totožnosti na účely potreby jeho prípadného vypočutia, resp. podania vysvetlenia, považuje vzhľadom na priebeh
celého služobného zákroku, za účelovú a následne vykonanie bezpečnostnej prehliadky voči jeho osobe za týmto účelom za nedôvodné a nezákonné. Pokiaľ ide o prokurátorom namietané údajné ofenzívne vyjadrenia súdu na adresu prokuratúry a príslušníkov PZ, nepovažuje ich za také, ktoré by mali vplyv na posúdenie merita veci, t.j. či sa stal alebo nestal skutok. Navrhol preto, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por., alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol rozsudkom vo veci postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ho oslobodí spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a/ Tr. por., pretože skutok sa nestal.
Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pretože napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por., v neprospech obžalovaného, obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Odvolací súd primárne konštatuje, že súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav, ale nestotožňuje sa s úvahami právneho charakteru, na ktorý súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa analyzoval postup zasahujúcich policajtov pri vykonávaní zákroku voči obžalovanému z hľadiska ustanovení Trestného poriadku a zákona č. 171/1993 Zb. v platnom znení (ďalej len „zákon o PZ“). Postup policajtov konfrontuje s ustanovením § 18, § 21, § 23 ods. 2, § 8 ods. 2 a § 22 zákona o PZ, ako i s ustanoveniami § 89 ods. 1 Tr. por., § 85 ods. 2 Tr. por. Poukazuje na zásadu, podľa ktorej nikto nie je povinný vypovedať proti sebe a obviniť seba samého. Vzhľadom na tieto skutočnosti konštatuje, že podaná obžaloba bola v celom rozsahu postavená výlučne na dôkazoch, ktoré sú nezákonné, resp. odvodené od nezákonného dôkazu, a tak nepoužiteľné ako usvedčujúci dôkaz v trestnom konaní. Takéto pochybenie (nezákonnosť postupu) už, pochopiteľne, nemožno dodatočne odstrániť (napraviť) a tak ide o absolútnu neúčinnosť takéhoto dôkazu.
Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku popísal podľa jeho názoru nesprávny postup policajtov pri vykonávaní zákroku voči obžalovanému s tým, že policajti dôvod ani zákonné oprávnenie na zisťovanie totožnosti obžalovaného W. H., ktorý bol spolujazdcom M. K. (dopravného priestupcu), nemali. Ak bol podľa názoru súdu prvého stupňa postup polície pri zisťovaní totožnosti obžalovaného W. H. podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ nezákonný, potom bolo nezákonné zisťovanie veci, ktoré mal obžalovaný W. H. pri sebe. Taktiež považuje za nezákonné nezákonne vykonanú osobnú prehliadku, čo v úradnom zázname zaznamenané nie je. Rovnako za nezákonný považuje postup policajtov podľa § 23 ods. 2 zákona o PZ s tým, že pod prehliadaním auta treba rozumieť aj nazeranie do jeho interiéru. Podľa názoru okresného súdu zo žiadneho dôkazu vykonaného súdom v tejto veci nevyplynulo, že by obžalovaný W. H. dobrovoľne sám od seba vydal drogy. Je evidentné, že drogy vydal, resp. mu boli nájdené pri osobnej prehliadke, čomu napovedá i úradný záznam.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
Pokiaľ súd prvého stupňa tvrdí, že policajti dôvod a ani zákonné oprávnenie na zisťovanie totožnosti obžalovaného W. H. sediaceho na parkovisku vo vozidle, pred tým počas jazdy dopravného priestupcu M. K., nemali, tento jeho názor nie je správny.
Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že príslušní PZ plnili úlohy podľa § 2 ods. 1 zákona o PZ, pričom spozorovali motorové vozidlo idúce vyššou rýchlosťou a pri odbočovaní nedávajúce znamenie o zmene smeru jazdy, čím došlo k podozreniu zo spáchania priestupku, čo bolo dôvodom príslušníkov PZ, aby pristúpili ku kontrole. Vzhľadom na to, že predmetné vozidlo medzičasom zastalo na parkovisku, príslušníci pristúpili už k stojatému vozidlu a následne pristúpili ku kontrole dokladov vodiča M. K.. Z vykonaného dokazovania však je sporné to, či sa vodič M. K. v čase, keď sa k nemu hliadka PZ dostavila, nachádzal vo vozidle alebo pri bankomate vzdialenom asi 5 metrov od vozidla, ktorú skutočnosť v súlade s odvolaním okresného prokurátora považuje odvolací súd za právne irelevantnú, keďže sporné v tomto konaní nebolo, že M. K. bol vodičom vozidla, vo vzťahu ku ktorému vzniklo podozrenie z priestupku a teda v súlade so zákonom boli príslušníci PZ oprávnení pristúpiť ku kontrole jeho dokladov. Ku kontrole totožnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ bol vyzvaný aj obžalovaný W. H., nakoľko tento bol spolujazdcom vo vozidle a teda bol svedkom dopravného priestupku, z ktorého bol podozrivý vodič M. K..
Z úradného záznamu tvoriaceho súčasť spisového materiálu vyplýva, že obe osoby počas kontroly boli nervózne a javili známky požitia omamných látok, čo obe potvrdili a uviedli, že sú užívateľmi pervitínu. Pri kontrole obžalovaného H. sediaceho na mieste spolujazdca na podlahe uvedeného motorového vozidla spozorovali príslušníci priehľadné PVC vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky, o ktorej im tento uviedol, že má pri sebe ešte jednu papierovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky. Na základe uvedeného bol obžalovaný poučený podľa § 89 Tr. por. k vydaniu veci a po poučení tieto dobrovoľne vydal a to jeden kus priehľadné PVC vrecko s obsahom bielej kryštalickej látky a jeden kus papierovej skladačky s obsahom bielej kryštalickej látky, o ktorých uviedol, že sa jedná o omamné látky. Z uvedeného dôvodu bol oboma hliadkami obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Tr. por. S citovaným úradným záznamom korešponduje aj zápisnica o vydaní veci (č.l. 30), z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol riadne poučený v zmysle ustanovenia § 89 Tr. por. Z uvedeného úradného záznamu, ktorý v podstate korešponduje s úradným záznamom spísaným toho istého dňa o 23.05 hod. vyplývajú v podstate totožné skutočnosti. V tejto súvislosti treba uviesť, že príslušníci PZ nevykonávali prehliadku vozidla, keďže v tomto smere obžalovaný v prípravnom konaní nevypovedal a vypovedal o tejto skutočnosti až na hlavnom pojednávaní v tom smere, že jeden z policajtov prehľadával auto na mieste spolujazdca, druhý policajt stál pri ňom, pričom ten prvý policajt našiel prášok. Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní je však v rozpore s výpoveďou svedka M. K. z hlavného pojednávania, ktorý vypovedal na strane 7 napadnutého rozsudku, že obaja mali odstúpiť od vozidla, pričom jeden policajt kontroloval ich doklady a druhý ich auto. Pozeral sa pod sedačky, do kufra a prehliadal celé auto. Ďalší rozpor vo výpovedi obžalovaného a svedka K. na hlavnom pojednávaní vyplýva z toho, že obžalovaný W. H. vypovedal o tom, že prvý policajt našiel ten prášok, pričom svedok K. vypovedal o tom, že nejaká papierová skladačka bola nájdená pod jeho sedadlom.
Pokiaľ prokurátor v odvolaní poukazuje na nedôveryhodnosť výpovede obžalovaného a svedka K., treba pripomenúť, že tento na hlavnom pojednávaní nevyužil možnosť postupu podľa § 258 ods. 4 Tr. por., ktoré ustanovenie bolo možné použiť primerane aj pri vykonaní výsluchu svedka K.. Zo žiadneho dôkazu vykonaného počas prípravného konania a hlavného pojednávania nevyplýva, že by príslušníci polície vykonávali osobnú prehliadku obžalovaného.
Podľa § 2 ods . 1 písm. b/ zákona o PZ Policajný zbor plní tieto úlohy: odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.
Podľa § 8 ods. 2 zákona o PZ policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo iv inom všeobecne záväznom právnom predpise.
Podľa § 8 ods. 3 zákona o PZ služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o PZ policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o PZ služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.
Podľa § 17a zákona o PZ policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa; to neplatí, ak ide o osobu uvedenú v § 17 ods. 5.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloha podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o PZ policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 34 zákona o PZ každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajt alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov.
Krajský súd zastáva názor, že v danej trestnej veci je možné akceptovať služobný zákrok policajtov vo forme oprávnenia požadovať preukázanie totožnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ a to aj v prípade, že by neexistovalo konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu, resp. priestupku. Takýto postup policajtov umožňuje ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o PZ.
Podľa názoru krajského súdu príslušníci polície pri vykonávaní služobného zákroku, ktorým plnili úlohy policajného zboru, postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o PZ a pri služobnom zákroku neprekročili rozsah svojich oprávnení, ktoré im dáva zákon o Policajnom zbore na realizáciu služobného zákroku. Bol to práve obžalovaný, ktorý mal javiť známky požitia omamných a psychotropných látok, a preto vzbudil u policajtov podozrenie, že má pri sebe vec, ktorá má súvis s trestným činom. Obžalovaný po spozorovaní sáčku vo vozidle, v ktorom sa nachádzal, im sám dobrovoľne vydal 1 ks PVC vrecka s obsahom bielej kryštalickej látky a 1 ks papierovej skladačky s obsahom bielej kryštalickej látky, čomu nasvedčuje i zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný W. H. bol donútený vydať policajtom označené veci, pričom jednoduché vydanie týchto vecí nie je v rozpore s právom osoby, dokonca ešte neobvinenej z trestnej činnosti, neprispievať k vlastnému obvineniu. V okolnostiam individuálneho prípadu treba vždy skúmať pri hodnotení porušenia, resp. dodržania práva mlčať aj verejný záujem a nevyhnutnosť zákroku orgánu verejnej moci v demokratickej spoločnosti. V prejednávanej veci bola a je v hre drogová trestná činnosť a verejný záujem vyžaduje, aby sa pri posudzovaní úkonov policajtov pred začatím trestného konania nepresadzoval prehnaný formalizmus. Nadriadený súd si ctí a rešpektuje zásadu, podľa ktorej nikto nie je povinný vypovedať proti sebe a obviniť seba samého, ale pri jej aplikácii nie je viazaný rozhodnutiami všetkých súdov, na ktoré odkazuje okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.
V ďalšom krajský súd poukazuje na správne a potrebné dôvody rozvedené v odvolaní okresného prokurátora, pričom súhlasí aj v časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý je v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a rovnako aj v časti spôsobu vedenia výsluchov príslušníkov polície, a to svedkov N. Y. a M. B..
Za exitujúceho skutkového a právneho stavu potom odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.