Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: B. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Š.H. XX/XX, XXX XX Š.-R. Š., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3.837,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -149 zo dňa 26.novembra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni sumu 3.837,96 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.146,42 eur od 18.5.2018 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom zo sumy 691,54 eur od 21.8.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením , , , a , , a (ďalej len „“), , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“). O trovách konania rozhodol podľa , a , (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol uzatvorením štyroch Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „Zmluva o úvere“) založený záväzkový vzťah, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté úvery vo výške 3 x 1.500,- eur a 1x720,- eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splácať formou 36 pravidelných mesačných splátok vo výške 2 x 53,08,- eur, 52,88,- eur a 25,38,- eur. Zmluvy o úvere súd považoval za zmluvy spotrebiteľské v zmysle ustanovenia písmeno d) , a to vzhľadom na povahu strán týchto zmlúv, kde žalobkyňa je

spotrebiteľom, ktorá zmluvy uzavrela na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami, bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb, a žalovaný je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. Na základe týchto zmlúv žalobkyňa ako dlžník reálne čerpala od žalovaného ako veriteľa finančné prostriedky a to vo výške 3x 1.350,- eur a 1x 648,- eur. Súd prvej inštancie prepočítal RPMN pri úvere č. XXXXXXXXXX v čase uzavretia zmluvy a RPMN podľa prepočtu súdu pri reálne poskytnutej výške úveru 1.350,- eur (po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, ktoré žalovaný zrazil na začiatku zmluvného vzťahu), mesačnej splátke 53,08,- eur na 36 mesiacov, predstavovala 38,42 %. Obdobne súd prepočítal RPMN aj pri ostatných úveroch a zistil, že aj v týchto zmluvách je uvedená RPMN nižšia, v neprospech spotrebiteľa čo má v zmysle ustanovenia za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na absenciu obligatórnych náležitosti Zmlúv o úvere a zákonom predpokladanej sankcie bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, tak žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť iba poskytnutú výšku úveru, bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyni bola reálne poskytnutá suma 4.698,- eur (3 x 1.350,- eur a 648,- eur). Žalobkyňa uhradila žalovanému spolu sumu 8.535,96,- eur. Táto skutočnosť medzi stranami nie je sporná, nakoľko aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.10.2018 uviedol, že žalobkyňa mu plnila celkovo 8.535,96,- eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobkyňou uplatnený dôvodne, preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi v sume 3.837,96,- eur. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi plneniami žalobkyne poskytnutými žalovanému na základe Zmlúv o úvere v sume 8.535,96,- eur a plnením žalovaného poskytnutým na základe zmlúv žalobkyni v sume 4.698,- eur. Žalobkyňa preukázala, že vyzvala žalovaného na vrátenie plnenia výzvou zo dňa 11.5.2018 v lehote do 17.5.2018. Nasledujúci deň, t. j. 18.5.2018, sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úrokov z omeškania ku dňu 18.5.2018 bola vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5 % p. a.. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 3.146,42,- eur od 18.5.2018 do zaplatenia. Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 691,54,- eur od 21.8.2018 do zaplatenia, nakoľko od podania žaloby dňa 18.5.2018 do nariadenia neodkladného opatrenia došlo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. Závery súdu o výške úveru sú nesprávne v súvislosti s definíciou „celkovej výšky spotrebiteľského úveru“ a spôsobmi čerpania úveru, ktoré platný pozná a pripúšťa ako povolené. Uviedol, že poskytnutím úveru v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe sa rozumie nie len vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. S poukazom na namietal, že spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý vo forme úveru každým spôsobom, ktorý pripúšťa platné právo, s výnimkou poskytnutia hotovosti, čiže argumentum a contrario bezhotovostne, formou započítania. Podľa žalovaného záver súdu o výške úveru o tom, že žalovaný neposkytol úver v celej výške nie je správnym.

5. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne. K poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur uviedla, že dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. K výpočtu hodnoty RPMN poukázala na ustanovenie , že pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas, a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR zdôraznila princíp právnej istoty, čo vyjadruje, že strana konania môže očakávať, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.

6. K vyjadreniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. K poplatku za poskytnutie úveru uviedol, že je štandardne vyžadovaný subjektami na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto základe dovolávať bezúročnosti daného úveru. Žalobca bol o poplatku riadne informovaný a súhlasil s ním v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov. Žalovaný trvá na doterajších písomných vyjadreniach.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. S tvrdeniami žalovaného obsiahnutými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 6.2.2019 žalobkyňa nesúhlasí a naďalej trvá na svojom podanom vyjadrení zo dňa 16.1.2019, ako i na ostatných svojich doterajších tvrdeniach.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom boli uzatvorené štyri Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2015 na základe ktorej mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2015 na základe ktorej mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 720,- eur, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.4.2015, na základe ktorej mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur, a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.4.2015, na základe ktorej mali byť žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur. Na základe Dohody o poskytovaní služieb bola žalobkyňa povinná platiť žalovanému každý mesiac odplatu vo výške 2,53 % až 2,54 %. Výzvou zo dňa 11.5.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu vo výške 3.149,42,- eur najneskôr do 17.5.2018. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy plynie, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne dňa 7.6.2018 o výkon zrážok zo mzdy žalobcu. K žiadosti predložil aj Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka, ktorá bola uzavretá spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 24.4.2015 medzi žalovaným a žalobkyňou. Z podania na č. l. 117 súdneho spisu vyplýva, že dňa 12.7.2018 bola zamestnávateľom žalobkyne v prospech žalovaného zrazená a odvedená suma vo výške 691,54,- eur.

12. Podľa ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l),s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmlúv o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvami o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

16. Medzi povinné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere patrili v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. f/, g/, j/ a k/ doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, odplata podľa osobitných predpisov, celková výška úveru, RPMN a predpoklady použité na jej výpočet ako aj celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť.

17. V štyroch Zmluvách o úvere bola ako celková výška úveru uvedená suma 3x1500,- eur a 1x 720,- eur. Treba však prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa v skutočnosti čerpala úver vo výške 3x 1350,- eur a 1x 648,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 zo dňa 21.04.2016, v zmysle ktorého cit.: „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Vzhľadom na uvedené je námietka žalovaného týkajúca sa započítania irelevantná. Nakoľko suma 3x150,- eur a 1x 72,- eur žalobkyni nikdy nebola reálne vyplatená, nemožno na túto sumu brať ohľad pri posudzovaní celkovej výšky poskytnutých úverov.

18. Nakoľko bola v Zmluvách o úvere uvedená nesprávna výška poskytnutých úverov, z ktorých v konečnom dôsledku vychádzal žalovaný pri výpočte RPMN a nakoľko žalovaný pri výpočte RPMN zohľadnil aj nesprávnu výšku mesačných splátok úverov, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aj v tom smere, že údaj o RPMN je v Zmluvách o úvere uvedený nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa.

19. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, predpokladov použitých na výpočet RPMN a s uvedením nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ a d/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

20. K neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru uvedeného v bode 6 Zmlúv o úvere odvolací súd uvádza, že Zmluvy o úvere a Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že poplatok za poskytnutie úveru sa líši v závislosti od výšky poskytnutého úveru (predstavuje 10 % z poskytnutého úveru). Súd prvej inštancie tiež poukázal správne na skutočnosť, že aj keď to v Zmluve o úvere a v Zmluvných dojednaniach nie je priamo uvedené (čo spôsobuje neurčitosť danej zmluvnej podmienky), v prípade uvedeného poplatku by malo ísť o administratívne náklady vynaložené na vypracovanie a uzatvorenie úverovej zmluvy. Za takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy by mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sleduje ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, )

23. Správnemu výroku o vyhovení žalobe korešponduje aj správny výrok o trovách konania.

24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).