Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-68-2019.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/68/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v S., na ul. F. č. XX, proti žalovanej: V. Q.ej, nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S., N. W. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom v Humennom, na Námestí slobody č. 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 14.01.2019 č.k. 17C 568/2012 - 739 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. S. a to dvojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa v S. na ul. F., súpisné č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 54/2550 na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 54/2550 k pozemkom označeným ako parcely č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX P. Č.. XXXX v hodnote 21.201,49 eur a pozemok, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. W., ako parcela č. XXX/XXX- trvalé trávnaté porasty o výmere 462 m2 v hodnote 1.465,09 eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. S. ako rodinný dom súpisné č. XXXX s prísl., stojaci na parc. č. XXXX/X, v hodnote XX.XXX,XX eur, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2, v hodnote 6.210,- eur a parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 512 m2 v hodnote 6.359,04 eur. Žalobcu zaviazal splatiť dlh Prvej stavebnej sporiteľne zo zmluvy o stavebnom medziúvere a zmluvy o stavebnom úvere zo dňa 10.10.2007, ktorého výška ku dňu 15.11.2010 bola 8.289,64 eur. Žalovanú zaviazal na splatenie dlhu Štátneho fondu rozvoja bývania zo zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 26.05.1997, ktorého výška ku dňu 15.11.2010 bola 9.933,31 eur. Žalovanú zaviazal titulom úplného vyrovnania podielov zaplatiť žalobcovi sumu 19.371,43 eur v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % vo vzťahu k žalobcovi a v rozsahu 50 % vo vzťahu k žalovanej.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2010. V priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 15.07.2013 strany sporu zhodne prehlásili, že hnuteľné veci uvádzané v žalobe už v ďalšom konaní predmet vyporiadania BSM tvoriť nebudú, vzhľadom na dohodu žalobcu a žalovanej. V ďalšom tak predmetom vyporiadania zostali iba nehnuteľné veci v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu.
3. Pri určení komu majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva sa vychádzalo zo zhodných tvrdení strán sporu. Žalobca a žalovaná uviedli, aby byt s prísl. bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a rodinný dom s priľahlými pozemkami do výlučného vlastníctva žalovanej. Pokiaľ ide o záhradu v záhradkárskej oblasti W., strany sporu uviedli, aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva druhej strane sporu. Pri určení komu táto nehnuteľnosť sa prikáže do výlučného vlastníctva, prvoinštančný súd vychádzal z toho, kým táto nehnuteľnosť môže byť lepšie využitá. Žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť užíva žalobca a že ju poskytuje aj do užívania svojím priateľom. Žalobca túto skutočnosť nepoprel. Vzhľadom na uvedené, záhrada bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.
4. Spornou v konaní bola cena vyporiadavaných nehnuteľností. Prvý súdom ustanovený znalec určil všeobecnú hodnotu vyporiadavaného majetku na sumu 136.790,- eur. Z dôvodu námietok voči znaleckému posudku bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok a kontrolným znaleckým dokazovaním bola určená cena masy BSM na 109.246,86 eur. V tejto súvislosti sa nebrala do úvahy cena dielne, plecháča a altánku, ktoré boli predmetom mimosúdneho vyporiadania strán sporu. Polovica z tejto sumy predstavuje čiastku 54.623,43 eur, čo je hodnota, v akej by mal každý z manželov nadobudnúť veci patriace do BSM. Keďže nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva oboch strán sporu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď žalobcovi prikázané nehnuteľnosti sú v hodnote 22.666,58 eur a žalovanej v hodnote 86.580,28 eur, výška vyrovnacieho podielu žalobcu by tak činila sumu 31.956,85 eur (54.623,43 eur - 22.666,58 eur).
5. Počas trvania manželstva strán sporu im bol poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľnou medziúver a úver, ktorého nesplatená výška ku dňu 15.11.2010 bola 8.289,64 eur. Tieto úvery po rozvode manželstva spláca žalobca a vzhľadom na zhodný návrh obidvoch strán sporu, na jeho doplatenie bol zaviazaný žalobca. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu v prospech žalobcu treba zohľadniť aj to, že splácanie medziúveru a úveru je potrebné brať ako jeden úverový vzťah, nakoľko v priebehu splácania sa finančnými prostriedkami splatenými na úver, po dohodnutej dobe vyrovná medziúver, a dlžník ďalej pokračuje už iba v splácaní úveru. Na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 30.11.2010 bol stav mínus 8.289,64 eur. Pravidelná mesačná splátka bola vo výške 50,29 eur. Na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 31.12.2010 bol konečný stav plus 2.406,75 eur. Výška pravidelnej mesačnej splátky bola 58,09 eur v období od decembra 2010 až do decembra 2011 a od 01.01.2012 vo výške 63,93 eur. Ku dňu 31.12.2012 došlo k vyrovnaniu medziúveru a úveru sumami 3.978,13 eur, 4.320,35 eur a 84,79 eur z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a k uvedenému dňu na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX bol stav mínus 4.405,14 eur. Túto sumu od uvedeného dňa spláca žalobca. Za obdobie od novembra 2010 až do decembra 2012 v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX žalobca uhradil finančné prostriedky vo výške 1.307,54 eur a v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX finančné prostriedky vo výške 1.522,36 eur. Teda na vyrovnací podiel v prospech žalobcu je potrebné zohľadniť sumu 3.617,52 eur (4.405,14 eur + 1.307,54 eur + 1.522,36 eur = 7.235,04 eur / 2).
6. Počas trvania manželstva strán sporu im bola poskytnutá pôžička zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorej nesplatená výška ku dňu 15.11.2010 bola 9.933,31 eur. Pôžičku po rozvode manželstva spláca žalovaná a v súlade so zhodným návrhom strán sporu na jej doplatenie bola zaviazaná žalovaná. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu v prospech žalovanej sa zohľadnila sumu 4.966,65 eur (9.933,31 eur /2).
7. Počas trvania manželstva bola uzatvorená tiež zmluva o stavebnom sporení v Prvej stavebnej sporiteľni dňa 01.05.1997 a ku dňu 31.12.2010 bol konečný stav na tomto účte stavebného sporenia mínus 559,- eur, pričom zo strany žalovanej bola dňa 13.12.2010 realizovaná úhrada vo výške 33,19 eur. Tento dlh po rozvode manželstva splácala žalovaná a bol vyrovnaný ku dňu 31.07.2012. Ku dňu 15.11.2010 bol dlh z uvedeného sporenia v sume 592,19 eur (559,- eur + 33,19 eur ). Pri určení výšky vyrovnacieho podielu v prospech žalovanej sa zohľadnila suma 296,10 eur (592,19 eur /2).
8. Vychádzajúc z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o výšku náhrady za vložený oddelený majetok jedného z manželov do spoločného majetku, nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok, je založený v okamihu, keď bol oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený. Uplatniť ho možno až po zániku BSM v súvislosti s vyporiadaním BSM. Ak má vklad z oddeleného majetku podobu finančného plnenia napr. čiastočné použitie úspor alebo finančných prostriedkov jedného z manželov na kúpu veci, ktorá patrí do BSM, dochádza k nemu už v okamihu
kúpy a pri stanovení náhrady podľa § 150 OZ sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej čiastky. Ak vklad nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia, čo je typické pre zabudovanie veci patriacej vlastnícky jednému z manželov do spoločnej stavby, až zabudovaním takejto veci dochádza k tomu, že manžel stráca svoje vlastnícke právo k tejto veci. Preto finančné prostriedky, aj vecné plnenie vlastnícky patriace žalovanej po zakúpení stavebného materiálu a zabudovaní do rodinného domu, mohlo byť vyhodnotené len ako investície vložené do rodinného domu.
9. V rámci vyporiadania BSM sa musí i bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov a na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Touto refundáciou nákladov sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku ktorým došlo počas trvania ich manželstva. To však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania BSM.
10. Predloženými darovacími zmluvami a tiež výsluchom darkyne a listinnými dokladmi o použití finančných prostriedkov na výstavbu rodinného domu bolo preukázané, že počas trvania manželstva v súvislosti s výstavbou rodinného domu, matka žalovanej jej celkovo darovala finančné prostriedky vo výške 13.111,60 eur a tieto boli spotrebované na spoločný majetok strán sporu na účely, ktoré boli presne vyšpecifikované v darovacích zmluvách. Žalovanej tak vznikol nárok na vrátenie 1/2 hodnoty takto vynaložených prostriedkov, čo predstavuje sumu 6.555,80 eur a túto sumu je potrebné pri určení vyrovnacieho podielu zohľadniť v prospech žalovanej.
11. Pokiaľ ide o žalobcom namietané skutočnosti, že niektoré veci v nepatrnej hodnote nemohli byť zakúpené a použité na výstavbu rodinného domu a ktorých zaplatenie vyplýva z dokladov predložených žalovanou, jedná sa vo finančnom vyjadrení o tak malú hodnotu, že na uvedené námietky žalobcu súd neprihliadal.
12. Ďalej bolo preukázané že titulom dedenia v prospech žalobcu počas trvania manželstva boli jeho sestrou poukázané finančné prostriedky vo výške 1.327,76 eur, pričom žalovaná potvrdila, že suma 1.239,79 eur bola spotrebovaná na spoločný majetok a žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie 1/2 hodnoty takto vynaložených prostriedkov, čo predstavuje sumu 619,90 eur. Túto sumu je potrebné pri určení vyrovnacieho podielu zohľadniť v prospech žalobcu. Vo zvyšnej časti 87,97 eur nebolo preukázané, žaby táto suma bola vložená do spoločného majetku strán sporu.
13. Žalovaná namietala, že došlo k mimosúdnej dohode o vyporiadaní hnuteľných vecí, teda aj vecí, ktoré boli zakúpené z finančných prostriedkov žalobcu, a preto by sa nemalo pri vyporiadaní na túto sumu prihliadať. V tomto smere je námietka žalovanej nedôvodná. Žalobcovi tým, že z jeho oddeleného majetku boli vynaložené finančné prostriedky na spoločný majetok, teda zakúpené hnuteľné veci sa stali spoločným vlastníctvom, vzniklo oprávnenie požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov, čo aj v tomto konaní žiadal.
14. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Strany musia poznať právo a súd z tohto faktu vychádza. K žalobe a k vyjadreniam strán je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, či vyjadreniach. Preto súd nemôže vyzývať stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
15. Súd pri určení vyrovnacieho podielu nemohol prihliadať na požiadavky žalobcu, aby zohľadnil aj sumu jemu darovaných finančných prostriedkov zo strany jeho rodičov a tiež investovanie jeho vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva, do spoločného majetku,
nakoľko v tomto smere zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Žalobca nepreukázal ani výšku týchto finančných prostriedkov a ani to, že boli vložené do spoločného majetku.
16. Tiež nemohol prihliadať ani na požiadavku žalovanej, aby na jej vyrovnací podiel započítal finančné prostriedky vyplatené titulom poistky vo výške 588,82 eur, nakoľko v tomto smere zo strany žalovanej nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania, že boli vložené do spoločného majetku.
17. Nemohol takisto prihliadať na návrh žalovanej, aby na vyrovnací podiel bola započítaná aj suma 8.151,95 eur, pričom sa malo jednať o finančné prostriedky, ktoré mala mať vložené na vkladných knižkách ešte pred uzatvorením manželstva. V tomto smere zo strany žalovanej nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnej výšky úspor, ktoré na vkladných knižkách boli ku dňu uzatvorenia manželstva so žalobcom, resp. koľko finančných prostriedkov bolo pripísaných na vkladné knižky po uzatvorení manželstva. Manželstvo strán sporu bolo uzatvorené dňa 27.07.1991. Žalovaná v priebehu konania predložila doklady vystavené Slovenskou sporiteľňou ku dňu 15.07.1996 potvrdzujúce, že k uvedenému dátumu mala evidované vkladné knižky v hodnote 143.517,50 Sk, v hodnote 9.967,20 Sk a v hodnote 72.358,80 Sk, čo celkovo predstavuje sumu 7.496,63 eur. Čo do zvyšku sumy 8.151,95 eur, teda do sumy 655,32 eur nepreukázala vôbec, z čoho táto čiastka mala pozostávať. Danú skutočnosť neobjasnila ani svedecká výpoveď matky žalovanej, ktorá takisto presnú výšku vkladov ku dňu uzatvorenia manželstva nevedela uviesť. Súd nemohol vychádzať z dokladov preukazujúcich výšku vkladov cca po 5 rokoch trvania manželstva.
18. Súd nemohol prihliadať ani na doklad o výbere sumy 5.419,23 eur dňa 02.12.1998 z účtu s názvom: Q. V., nakoľko nemal za preukázané o aké finančné prostriedky sa jednalo a kedy boli žalovanou nadobudnuté.
19. Na účte žalobcu č. XXXXXXXXX/XXXX ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku boli finančné prostriedky vo výške 1.008,57 eur. Tieto patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a polovicu z tejto sumy, teda čiastku 504,29 eur, bolo potrebné započítať na vyrovnací podiel v prospech žalobkyne.
20. Dňa 22.02.2010 titulom odchodného boli v prospech účtu žalobcu pripísané finančné prostriedky vo výške 15.169,22 eur a tieto patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Z tohto účtu boli dňa 27.04.2010 vybrané finančné prostriedky vo výške 7.000 eur a dňa 28.04.2010 vo výške 2.000 eur. Z výpisu z účtu žalobcu tiež vyplýva, že po pripísaní sumy odchodného formou trvalých príkazov a príkazov na inkaso mesačne boli z účtu odpisované finančné prostriedky približne vo výške 700,- eur, teda v celkovej výške okolo 5.600,- eur. Z toho suma 200,- eur každý mesiac bola zasielaná v prospech žalovanej. V rovnakom rozsahu, okrem sumy 200,- eur pre žalovanú, žalobca trvalými príkazmi, resp. príkazmi na inkaso tieto položky uhradil aj v mesiaci február 2010. Išlo o finančné prostriedky vynaložené na spoločný majetok ešte za trvania manželstva a teda na finančné prostriedky v uvedenej výške nie je možné prihliadať pri určení vyrovnacieho podielu, ako na prostriedky vynaložené iba v prospech žalobcu.
21. Iná je ale situácia, pokiaľ sa jedná o sumu 9.000,- eur (7.000,- eur + 2.000,- eur), ktorá bola z účtu žalobcu vybraná v priebehu dvoch dní. Ide o vysokú čiastku a žalobca nepreukázal, že táto suma bola vložená do spoločného majetku. Ak žalobca tvrdil, že finančné prostriedky investoval do spoločného bytu, uvedené tvrdenie žiadnymi relevantnými dokladmi nepreukázal. Jedná sa iba o jeho tvrdenia, pričom žalovaná poprela, že by žalobca takéto investície zrealizoval. Pritom malo ísť o obdobie investícii v čase, keď strany sporu nežili spolu, teda ak žalobca vykonával už sám rekonštrukciu bytu, všetky doklady o tom musel mať k dispozícii a nič mu nebránilo v tom, aby tieto doklady do spisu doložil. Zo strany súdu bol uzrozumený o tom, že v tomto smere je dôkazná povinnosť práve na ňom.
22. Vzhľadom na uvedené, na vyrovnávací podiel v prospech žalobkyne je potrebné započítať aj polovicu zo sumy 9.000,- eur, teda čiastku 4.500 eur.
23. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvej inštancie pokiaľ ide o výšku vyrovnacieho podielu, žalovanú zaviazal na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi vo výške 19.371,43 eur, pričom v prospech žalobcu zohľadnil sumy 3.617,52 eur a 619,90 eur, a v prospech žalovanej zohľadnil sumy 4.966,65 eur, 6.555,80 eur, 296,10 eur, 504,29 eur a 4.500,- eur.
24. Čo sa týka žalobcom tvrdených skutočností, že za trvania manželstva z jeho príjmu boli hradené vo väčšej miere spoločné náklady strán sporu a za tým účelom žiadal o predloženie všetkých jeho výpisov z účtu za trvania manželstva, súd prvej inštancie jeho návrhu nevyhovel a to vzhľadom na skutočnosť, že dňom pripísania príjmu zo zamestnania na účet žalobcu počas trvania manželstva, finančné prostriedky sa stali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, pričom sám žalobca tvrdil, že boli následne vynaložené na účely rodiny, teda nie na osobné účely žalobkyne.
25. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť s tým, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a vychádzal pri svojom rozhodnutí zo znaleckých posudkov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní neboli objektívne vyhodnotené dôkazy a požiadavky žalobcu a žalovanej, aby z BSM boli vylúčené dary a dedičstvo. Tiež došlo k pochybeniu v prepočte meny z koruny na euro, pričom v údajoch je veľmi veľa nejasností. Taktiež mu ako žalobcovi nie je známe, z akej sumy bol vypočítaný jeho podiel.
26. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
27. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
28. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
29. V danom prípade rozsah nehnuteľného majetku patriaceho do BSM bol ustálený stranami sporu. Vzhľadom na nezhody týkajúce sa ceny týchto nehnuteľností, vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie. Z dôvodu námietok podaných proti znaleckému posudku č. 119/2013 vypracovaného Ing. Q. K., bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Znalec Ing. V. V. vo svojich kontrolných znaleckých posudkoch č. X/XXXX, č. X/XXXX a č. X/XXXX podrobne zdôvodnil postup pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Vychádzajúc z týchto posudkov, predmetom vyporiadania boli nehnuteľnosti v celkovej hodnote 109.246,86 eur. Z nich do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 22.666,58 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti v hodnote 86.580,28 eur. Vychádzajúc zo zásady upravenej v ust. § 150 OZ, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké, žalobca v porovnaní so žalovanou získal do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľný majetok v sume o 31.956,85 eur nižšej v porovnaní so sumou 54.623,43 eur tvoriacou polovicu hodnoty všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania (109.246,86 eur / 2 = 54.623,43 eur).
30. Okrem sumy 31.956,85 eur žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi čiastku 3.617,52 eur, tvoriacu polovicu zo sumy 7.235,04 eur súvisiacej so splácaním medziúveru a úveru výlučne zo strany žalobcu a čiastku 619,90 eur predstavujúcu polovicu zo sumy 1.239,79 eur poskytnutej žalobcovi zo strany jeho sestry a spotrebovanej na spoločný majetok strán sporu. Celkovo tak žalovaná mala vrátiť žalobcovi čiastku 36.194,27 eur (31.956,85 eur + 3.617,52 eur + 619,90 eur). Na strane druhej žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť žalovanej polovicu zo sumy 9.933,31 eur, teda čiastku 4.966,65 eur z titulu poskytnutia pôžičky zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania splácanej výlučne žalovanou, sumu 296,10 eur predstavujúcej polovicu zo sumy 592,19 eur uhradenou žalovanou z titulu vyrovnania dlhu zo zmluvy o stavebnom sporení, sumu 6.555,80 eur ako polovicu z finančných prostriedkov určených na výstavbu rodinného domu poskytnutých vo výške 13.111,60 eur darom zo strany matky žalovanej, sumu 504,29 eur, ktorá tvorila polovicu zo sumy 1.008,57 eur nachádzajúcej sa na účte žalobcu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a sumu 4.500 eur tvoriacu časť odchodného žalobcu vo výške 9.000 eur, ktorú žalobca vybral krátko pred rozvodom manželstva, pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, jej investovanie do spoločného bytu. Celkovo tak vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanej finančné prostriedky vo výške 16.822,84 eur (4.966,65 eur + 296,10 eur + 6.555,80 eur +504,29 eur + 4.500 eur). Po odrátaní tejto sumy od čiastky 36.194,27 eur, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 19.371,43 eur z titulu úplného finančného vyrovnania od žalovanej.
31. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
32. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
33. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
34. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie o vyporiadaní BSM, jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. Subjektívna nespokojnosť žalobcu s tým, ako boli vyhodnotené jednotlivé dôkazy, nie je dôvodom pre zmenu (§ 388 CSP) alebo zrušenie (§ 389 CSP) napadnutého rozsudku.
35. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).