Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/33/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu DRS, s.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 45 682 020, právne zastúpeného JUDr. Miriamou Pančišinovou, advokátom, Rázusova 49, 040 01 Košice, proti žalovanej M. Č., J.. X.X.XXXX, G. N. X, XXX XX K., právne zastúpenou JUDr. Jozef Krenický, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 50 038 371, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. -78 zo dňa 29.júla 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta..“

2. Rozhodnutie okrem iného právne posúdil ustanovením § , , , veta prvá, , , (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca písomným podaním zo dňa 26.6.2019 doručeným súdu elektronicky 27.6.2019 navrhol, aby nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že vydá uznesenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky vo výške 25.534,75 Eur uplatnenej v tomto konaní, a to k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX k.ú. K.-N., a prizná mu náhradu trov konania. Tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil (v jeho časti označenej ako obavy z budúceho zmarenia exekúcie) iba všeobecne tým, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na výšku pohľadávky, (súd) nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní žalovanú nad primeranú mieru s tým, že zabezpečovacie opatrenie je podľa žalobcu, v porovnaní s neodkladným opatrením, podstatne menej obmedzujúce, nakoľko podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Dodal, že na predmetné nehnuteľnosti je zriadené záložné právo ďalšieho veriteľa - banky, a to z dôvodu hypotéky resp. úveru, tzn. podstatným aspektom je existencia ďalšieho dlhu žalovanej v značnej výške, a že na nehnuteľnostiach je zriadené aj záložne právo v prospech veriteľa P. H., čo svedčí o existencii ďalšieho záväzku žalovanej. Nutné je tak podľa neho zohľadniť aj celkovú ekonomickú situáciu žalovanej, ktorá navyše nedisponuje žiadnym nadštandardným príjmom, umožňujúcim bezproblémové uspokojenie žalobcu po prisúdení pohľadávky vo veci samej. Na preukázanie svojich tvrdení (k skutkovým okolnostiam uvedeným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) žalobca ďalej predložil už len informatívny výpis z listu vlastníctva č XXX k.ú. N.. Žalobca okrem skutočností, ktorými v žalobe odôvodňuje svoje právo vo veci samej, potrebu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil v podstate iba tým, že žalovaná

sa môže zbaviť svojho nehnuteľného majetku (disponovanie s ktorým je pritom už obmedzené inými záložnými právami), a že má aj iné dlhy, neuviedol a neosvedčil nič konkrétne, z čoho by nateraz vyplývali vážne obavy, že sa jeho pozícia zhorší a jeho exekúcia, i jej význam, sú ohrozené. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na to, že u žalovanej ide o ručiteľský záväzok, a vychádzajúc z tvrdení žalobcu, žalovaná ako ručiteľ, resp. primárny dlžník realizovala úhrady zmluvného dlhu, uhradila celú istinu, čo nesvedčí o úkonoch smerujúcich k ukráteniu veriteľa a dôvodná obava nebola osvedčená. Z týchto dôvodov preto súd navrhované zabezpečovacie opatrenie, pre nedostatok osvedčenia jeho potreby a obavy z ohrozenia budúceho možného núteného výkonu rozhodnutia spôsobom súvisiacim s nehnuteľnosťami, ku ktorým žalobca zriadenie záložného práva požadoval, a napokon i pochybnosti o uplatnenom nároku na zmluvné úroky (po splatnosti pôžičky) zamietol.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zriadi záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 25.534,75 eur k nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXX. Žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K podmienke existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie poukázal na zmeny zaznamenané na LV č. XXX. Žalobca si overil stav na LV č. XXX dňa 26.8.2019, kde okrem iných zriadených záložných práv poukázal na vyznačenú novú plombu Z-XXXX/XXXX, na základe ktorej môže predpokladať prebiehajúce katastrálne konanie. Dôvodom na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo „špekulatívne správanie žalovanej, ktorá sa systematicky snaží chrániť svoj majetok jeho zaťažovaním záložnými právami v prospech tretej osoby, zhoršiť tak postavenie žalobcu ako veriteľa a v konečnom dôsledku sťažiť tak prítomnosť exekúcie.“ Žalobca chcel poukázať, že žalovaná do vydania právoplatného meritórneho rozhodnutia má dostatok času na to, nielen majetok zaťažiť, ale aj úplne sa zbaviť svojho majetku.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu.

7. Podľa ustanovenia zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa odseku 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.6.2015 uzatvoril zmluvu o pôžičke S.. S. V. ako veriteľ s dlžníkom Y. S., s.r.o., v zastúpení M. P.. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo

výške 30.000 Eur, ktoré si veriteľ požičal formou P.. Ručiteľským vyhlásením zo dňa 12.6.2015 ručiteľ M. P. vyhlásila, že ak dlžník neuhradí svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, uspokojí veriteľa tak, že uhradí všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy do výšky 34.000 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. O zo dňa 8.3.2018 bola pohľadávka postúpená na postupníka - spoločnosť O. s.r.o.. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal Platobný rozkaz sp.zn. zo dňa 26.9.2018, proti ktorému podala žalovaná odpor. V podanom odpore uviedla, že ku dňu 30.8.2018 splatila dlh vo výške 19.560 eur.

14. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalobcu, bola skutočnosť, že žalovaná sa môže zbaviť svojho nehnuteľného majetku, na ktorom je zriadených viacero záložných práv, a teda prípadná exekúcia na jej vymoženie bude neúspešná.

15. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (I.) musia mať predovšetkým zákonný podklad ( ), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle ( a a 3 ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. aj Ústavný súd SR.

16. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

17. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

18. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , )

19. Žalobca vo svojom odvolaní existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie odôvodňuje tým, že žalovaná robí špekulatívne úkony po tom, ako bola prvýkrát vyzvaná na splnenie svojho záväzku a ktoré uskutočňuje aj v súčasnosti. Odvolací súd z verejne dostupných registrov preveril obavu žalobcu a zistil, že záložné právo, na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní bolo zriadené pod č. Z XXXX/XXXX Rozhodnutie S. K. č.k. XXXX/XXXX zo dňa 27.6.2019 o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva na parc. C KN XXXX (zákaz nakladať), číslo zmeny XXX/XX. Teda v danej veci nejde o špekulatívny úkon žalovanej zaťažiť majetok záložným právom v prospech tretej osoby, ale ide o autoritatívny zásah orgánu verejnej správy na zabezpečenie vymoženia pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením povinností vyplývajúcich v zmysle zákona.

20. Odvolací súd má za to, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by osvedčil, že existuje obava, že exekúcia bude zmarená.

21. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd zato, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný a preto postupom podľa sek 1 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).