Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-182-2019.pdf
PDF · 118.14 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/182/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
EjlI MINISTERSTVO
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX,XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., so sídlom Krivá 23, Košice, IČO: 51 034 336, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava 813 11, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33839/2019/153/ RK zo dňa 17.06.2019, takto
rozhodol:
EjlI MINISTERSTVO
I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
EjlI MINISTERSTVO
I.
Priebeh administratívneho konania 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia dohľadu, odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako príslušný správny orgán podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom rozhodnom čase t. j. do 30.06.2018 (ďalej len „zákon o znalcoch“) rozhodnutím č. 33839/2019/153 zo dňa 19.03.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že žalobca, ktorý je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel zápis znalcov, odbor: Ekonómia a manažment odvetvie: Účtovníctvo, odvetvie Personalistika, odvetvie Kontroling, evidenčné č. XXXXXX je vinný, že v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 32/2017, vypracovaného v Košiciach dňa 23. júla 2017, pre zadávateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, F. G. D. H. E. - F., odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, Tr. I. XX, XXX XX E., v „trestnej veci zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona voči spolupracujúcej osobe spoločnosti: J. I., E. F. XXX, A.: XX XXX XXX":
- na strane 7 (časť posudok) uviedol „z uvedenej analýzy vyplýva, že ak boli priemerné tržby v maloobchode 101,7 %, je málo pravdepodobné, ba priam nereálne, aby spoločnosť dosiahla v roku 2013
maržu 343,93 % a v roku 2014 až 1 124,51 %", hoci tento čiastkový záver nevychádza z porovnania marže spoločnosti s maržami z predaja použitého tovaru (textilu) a znalec sa v znaleckom posudku žiadnym spôsobom nevyrovnal s tým, či je priemerná marža v maloobchode porovnateľná s maržou z predaja použitého tovaru (textilu), čiže nezabezpečil preskúmateľnosť znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zákona o znalcoch v znení účinnom do 30. júna 2018,
- na stranách 7 a 8 (časť posudok) uviedol „ak berieme za fakt, že za 4 roky bol tovar predaný za XX.XXX eur, priemerné marže v národnom hospodárstve SR podľa Štatistického úradu SR sú 101,7 %, ak by sme aj pripustili, že mohli byť o 10 % teoreticky vyššie z dôvodu špecifík (reklama, marketing, dobrá poloha predajne, šikovná predavačka), bola by marža 111,87 % (vezmime hornú hranicu), tak pri výnosoch XX.XXX eur by museli byť náklady na tovar XX.XXX,XX eur, znaleckým skúmaním boli zistené náklady na tovar vo výške XX.XXX,- eur, čiže chýba nakúpený tovar minimálne za X.XXX,XX eura", z obsahu znaleckého posudku však nie je zrejmé, z akého zdroja vychádzal pri sformulovaní čiastkového záveru, že marža môže byť najviac vo výške 10 % nad priemernou maržou v maloobchode, pričom na tomto zakladal ďalšie úvahy, čiže nezabezpečil preskúmateľnosť znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zákona o znalcoch v znení účinnom do 30. júna 2018,
- na strane 11 (časť posudok) uviedol „nenašiel som v účtovníctve žiadne opodstatnenie podaného podozrenia zo spáchania trestného činu zo dňa 26. 07. 2016, resp. nič, čo by potvrdzovalo fakty v ňom uvedené“, čím sa nad rámec položených otázok vyjadril k právnemu posúdeniu veci, čo mu ako znalcovi neprináleží, čím porušil povinnosť neprekročiť rozsah jeho zápisu v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vyplývajúcu z § 11 ods. 3 zákona o znalcoch v znení účinnom do 30. júna 2018,
- na strane 93 (znalecká doložka) uviedol „znalecký posudok je v denníku zapísaný pod číslom zhodným s číslom posudku“, hoci z obsahu denníka vyplýva, že nevytvoril záznam o predmetnom úkone znaleckej činnosti, čiže v znaleckej doložke uviedol nepravdivú informáciu, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z 16 ods. 2 písm. b) zákona o znalcoch v znení účinnom do 30. júna 2018,
2. V dôsledku porušenia zákonných povinností spôsobom vyššie uvedeným bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch, za čo mu prvostupňový orgán uložil podľa § 27 ods. 3 písm. b) zákona o znalcoch v znení účinnom od 01.07.2018 peňažnú pokutu vo výške XXX,- K.. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.04.2019 rozklad. Žalobca v podanom rozklade uviedol viacero nedostatkov rozhodnutia prvostupňového orgánu a žiadal ich odstránenie, doplnenie dokazovania a vyslovil názor, že podnet týkajúci sa preskúmania predmetného znaleckého posudku by mal byť odložený podľa § 27 ods. 4, písm. e) zákona o znalcoch. 4. Žalovaný - Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) príslušného na konanie podľa § 27 ods. 10 zákona o znalcoch a § 62 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. 33839/2019/153/RK zo dňa 17.06.2019 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by rozkladom napadnuté rozhodnutie malo byť nesprávne alebo nezákonné, stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený prvostupňovým orgánom a nezistil ani žiadne iné procesné a formálno- právne vady, predchádzajúceho správneho konania a vydaného rozhodnutia. II. Žaloba
5. Žalobou zo dňa 16.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.08.2019 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. 6. Žalobca namietal, že nutnosť vyrovnania sa s priemernou maržou v oblasti predaja použitého textilu a jej pomerom k marži v maloobchode je vymienená jedine daným rozhodnutím žalovaného, neopiera sa o žiadne ustálené postupy v oblasti znaleckej činnosti a taktiež nie je možné podľa rozhodnutia určiť z akých zdrojov by si mal znalec pri abstraktnej domnienke ministerstva zabezpečovať priemerné marže v oblasti second handu, čo si mal uvedomiť aj žalovaný svojim konštatovaním v obsahu rozhodnutia. Žalobca namietol aj zmätočnosť posúdenia veci v časti týkajúcej sa teoretického navýšenia priemernej marže v maloobchode, keďže sa podľa vyjadrenia znalca jednalo o teoretické alternatívne navýšenie a nie direktívne stanovené znalcom, s čím sa žalovaný pri posudzovaní veci nevysporiadal a svojvoľne zhodnotil údaj ako maximálny.
7. Žalobca taktiež nesúhlasil s názorom žalovaného týkajúceho sa vyslovenia právneho záveru, resp. právneho posúdenia v znaleckom posudku, keďže právnym posúdením sa rozumie aplikácia príslušných skutočností z hľadiska právnych predpisov. V znaleckom posudku žalobca nevykonal subsumpciu skutočností pod konkrétne ustanovenia zákonov. Vyslovený názor týkajúci sa opodstatnenia podozrenia zo spáchania trestného činu, predstavuje iba posúdenie veci z hľadiska odboru účtovníctva, čo je zjavné zo znaleckého posudku; žalobca ako znalec prihliadol aj na obsah trestného oznámenia, a to výlučne v odbornom zmysle. 8. Vo vzťahu k povinnosti zapísať údaje do znaleckého denníka žalobca zdôraznil, že nezapísanie znaleckého úkonu nemalo za následok samotnú vadu posudku. 9. Žalobca záverom zdôraznil, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s dôkaznou situáciou a nezabezpečil si ex offo dostatočné podklady k zákonnosti svojho rozhodnutia, nevyzval zadávateľa, aby sa k nedostatkom znaleckého posudku vyjadril, čo by prispelo k náležitému a najmä objektívnemu zisteniu skutkového stavu. Nespokojnosť so znaleckým posudkom svojim podnetom vyjadrila len strana, ktorá mala záujem na zvrátení záverov posudku, ktorý bol podkladom v trestnom konaní. Závery znaleckého posudku neboli spochybnené, nebolo vyžiadané stanovisko znaleckého ústavu, ktorý by prispel k objektívnemu posúdeniu veci a žalovaný svojim konaním spochybnil znaleckú činnosť žalobcu a priamo zasiahol do prebiehajúceho trestného konania. III. Vyjadrenie k žalobe
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 08.10.2019, tak, že žalobu navrhol v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené, pri jeho vydaní nepostupoval arbitrárne a svojvoľne a nevybočil z medzí správnej úvahy. 11. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa porovnávania priemerných marží v maloobchode, žalovaný uviedol, že pochybenie znalca spočívalo v neodôvodnení toho, prečo porovnával marže spoločností nepôsobiacich v rovnakej oblasti podnikania. Vykonaným porovnaním sa znalec dopracoval k určeniu priemernej marže v maloobchode na úrovni 101,7 %. Na základe tohto čiastkového záveru znalec následne v časti III. Záver vyvodil záver o nepravdepodobnosti, resp. nereálnosti podstatne vyššej marže dosiahnutej spoločnosťou J. I.. Žalobca na základe vykonaného porovnania vychádzal z predpokladu, že marža z oblasti second handu by mala byť približne porovnateľná s tržbami v maloobchode (ktoré nepredávajú použitý tovar). Tento predpoklad znalec v znaleckom posudku následne vôbec nezdôvodnil. Znalec v znaleckom posudku taktiež vôbec neuviedol, aká je priemerná marža v prípade spoločností, ktoré podnikajú v rovnakej oblasti ako spoločnosť J. I.. Žalovaný zdôraznil, že nesankcionoval žalobcu za vecne nesprávny záver o výške priemernej marže, nespochybnil ani metódu štatistického porovnávania, ale pochybenie znalca predstavovalo neodôvodnenie toho, či je priemerná marža v maloobchode porovnateľná s maržou z predaja použitého tovaru. 12. K námietke žalobcu ohľadom vyjadrenia právneho názoru v znaleckom posudku žalovaný poukázal na prílohu č. 6 k inštrukcii 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 25.03.2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „príloha č. 6 k inštrukcii MS SR č. 7/2009“) a prílohu č. 2 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „príloha č. 2 k vyhláške MS SR č. 228/2018 Z. z.“). Žalobca je od roku 2012 ako znalec zapísaný v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika, Kontroling. V obsahovom vymedzení znaleckého oprávnenia vo vyššie uvedených prílohách nie je v súvislosti s predmetným odborom/ odvetviami uvedené oprávnenie znalca vyjadrovať sa k opodstatnenosti/ neopodstatnenosti podaných podozrení zo spáchania trestného činu. Skutočnosť, že išlo o právne hodnotenie veci je zrejmé už zo samotnej štylizácie vety, keďže znalec v znaleckom úkone uviedol svoj subjektívny právny názor na podozrenie zo spáchania trestného činu, ktoré hodnotil ako neopodstatnené. 13. Vo vzťahu k povinnosti viesť denník prostredníctvom programových a technických prostriedkov žalovaný uviedol, že samotné nezapísanie znaleckého posudku do denníka nemá priamy vplyv na výsledky znaleckého skúmania, avšak do znaleckej doložky sa podľa § 17 ods. 5 zákona o znalcoch zapisovalo poradové číslo, pod ktorým je znalecký úkon zapísaný v denníku. Uvedením nepravdivej informácie v znaleckom úkone sa žalobca dopustil porušenia znaleckého oprávnenia vykonávať znaleckú činnosť riadne v zmysle § 16 ods. 2 písm. b) zákona o znalcoch. 14. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj výhradu žalobcu týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci tým, že žalovaný nepožiadal o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku,
pretože zákon mu takúto povinnosť neukladá. Žalovaný si zabezpečil dostatok podkladov za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci pre vydanie rozhodnutia. V predmetnom správnom konaní nebola posudzovaná odborná stránka posudku, ale jeho preskúmateľnosť. IV. Právne posúdenie
15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/182/2019. 16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže prejednávaná žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 17. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.01.2024 (§137 ods. 4 SSP). 18. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 11 ods. 3 zákona o znalcoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 22. Podľa § 14 ods. 1 zákona o znalcoch v znení účinnom od 01.01.2016, znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname je povinný viesť priebežne o svojich úkonoch denník v elektronickej podobe prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom a zodpovedá za správnosť zapisovaných údajov. 23. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona o znalcoch, znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. 24. Podľa § 17 ods. 8 zákona o znalcoch, pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. 25. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 26. Podľa § 27 ods. 3 zákona o znalcoch, za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie:
a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 27. Podľa § 27 ods. 4 zákona o znalcoch, sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b). 28. Podľa § 33 písm. e) zákona o znalcoch, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o identifikačných znakoch, o vedení denníka a lehotách a postupe, ktorým sa vykonáva zápis údajov do denníka, o osnove a obsahu znaleckého posudku. 29. Podľa § 37a ods. 2 zákona o znalcoch (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016), o úkonoch, ktoré vznikli po 1. júli 2016, vedie znalec, tlmočník alebo prekladateľ denník podľa predpisov účinných od 1. januára 2016. 30. Podľa § 17 ods. 2 Vyhlášky, znalec, tlmočník a prekladateľ zapíše do denníka údaj podľa odseku 1 do 30 dní odkedy sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť. 31. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie ich vydaniu predchádzajúce preskúmal najmä so zreteľom na splnenie podmienok v zmysle § 195 SSP, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. 32. Úloha správneho súdu sa v rámci preskúmania správneho deliktu obmedzuje predovšetkým na posúdenie prekročenia znaleckého (tlmočníckeho, prekladateľského) oprávnenia, logickosť, zrozumiteľnosť a vnútornú celistvosť znaleckého úkonu, nie na zisťovanie vecnej správnosti odborného názoru prezentovaného v znaleckom posudku. Súd v tomto ohľade dodáva, že kontrola preskúmateľnosti znaleckého posudku nie je hodnotením jeho vecnej správnosti. Ide o dohľad nad zákonnosťou znaleckej činnosti, a teda uplatňovanie právomoci žalovaného vyplývajúcu zo zákona o znalcoch. Je legitímnou požiadavkou preveriť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sa znalec dopustil iného správneho deliktu podľa zákona o znalcoch a vyvodiť v prípade pochybenia deliktuálnu zodpovednosť. Keďže status znalca ako osoby splnomocnenej štátom na vykonávanie činnosti podľa zákona je inštitútom špecifickým a nenahraditeľným, je dôležité, aby bol vykonávaný v súlade s právnymi predpismi. 33. V zákone o znalcoch je stanovená povinnosť znalcov vykonávať znaleckú činnosť riadne, pričom riadny výkon znaleckej činnosti sa prvotne týka riadneho vypracovania znaleckého úkonu a odráža sa v kvalite znaleckého posudku. Zmyslom a cieľom riadneho výkonu znaleckej činnosti je kvalitné vypracovanie posudku, ktorý má náležitú formu, spĺňa formálne náležitosti, obsahuje metódu vypracovania a je preskúmateľný. 34. Znalecký posudok vrátane jeho príloh musí byť zrozumiteľný, všeobecne presvedčivý a preskúmateľný. Správny súd je presvedčený, že pokiaľ má byť znalecký posudok preskúmateľný, majú byť z neho zrejmé okrem záveru znaleckého skúmania aj dôvody, ktoré viedli znalca k deklarovaným záverom a všetky relevantné podklady posudzované v rámci postupu znalca a ich vyhodnotenie - samostatné i vo vzájomnej interakcii. 35. Žalobca v žalobe namietal, že na posudzovanie odbornosti a obsahu znaleckého posudku sú potrebné odborné vedomosti z danej oblasti a z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže obmedziť iba na strohé konštatovania svojich zamestnancov bez toho, aby si k veci zaobstaral objektívne dôkazy v podobe kontrolného znaleckého posudku, resp. predmetný znalecký posudok nechal prehodnotiť znaleckým ústavom. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, nepochybne vyplýva, že správne orgány v rámci svojich kompetencií posudzovali výlučne preskúmateľnosť obsahu a overenie dôvodnosti použitých postupov, ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonávanej znalcom za podmienok ustanovených zákone o znalcoch. Zo žiadnej časti odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány skúmali vecnú správnosť záverov predmetného znaleckého posudku, čo nie je ani účelom dohľadu vykonávaného žalovaným v zmysle zákona o znalcoch a k čomu by zamestnanci žalovaného potrebovali príslušnú odbornú kvalifikáciu. 36. K námietke o nevypracovaní ďalšieho znaleckého posudku správny súd uvádza, že v podanej žalobe žiadnym spôsobom neboli uvedené konkrétne skutočnosti, ktorých odborné posúdenie by vyžadovalo ďalšie znalecké posudzovanie. Naviac žalobcovi nič nebránilo, ak to považoval za dôvodné, aby takýto dôkazný prostriedok sám v konaní pred orgánmi verejnej správy predložil. Predmetom konania, ako už bolo uvedené vyššie, nie je posúdenie správnosti vecných záverov uvedených v znaleckom posudku,
ale jeho preskúmateľnosť, a teda zrozumiteľnosť a odôvodnenosť. Odôvodnenie správnych orgánov k tejto časti námietky považoval správny súd za relevantné, dostatočné a zrozumiteľné. 37. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyzval zadávateľa znaleckého posudku, aby sa vyjadril k vytýkaným nedostatkom, súd uvádza, že pre zadávateľa znaleckého úkonu je podstatný jeho záver, avšak zadávateľ nie je odborne spôsobilá osoba a z uvedeného dôvodu nemusí byť ani spôsobila posúdiť samotný postup a metódy použité znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku. Uvedené nič nemení na povinnosti znalca vypracovať, resp. vykonať úkon znaleckej činnosti riadne tak, aby z obsahového hľadiska bol tento úkon všeobecne presvedčivý a preskúmateľný. Správny súd uvádza, že zrozumiteľnosť znaleckého úkonu (v tomto prípade znaleckého posudku) pre jeho adresáta (zadávateľa) automaticky neznamená tiež jeho všeobecnú zrozumiteľnosť, na ktorej je všeobecný záujem verejnosti, ktorú reprezentuje štát a v jeho mene žalovaný ako dohľadový orgán. V opačnom prípade by dohľad žalovaného nad činnosťou znalcov stratil v tomto smere význam. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný si osvojil výhrady voči znaleckému posudku len zo strany prokurátora, pričom samotný žalovaný uvádza, že vyšetrovateľ by mohol mať iný názor, čo by viedlo k existencii dvoch protichodných názorov. Z uvedeného dôvodu správny súd aj námietku týkajúcu sa vypracovania ďalšieho znaleckého posudku, resp. výzvy na vyjadrenie zadávateľa, vyhodnotil ako nedôvodnú. 38. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že podnet podala osoba, ktorá mala záujem na zvrátení záverov posudku, ktorý bol podkladom pre trestné konanie. Žalovaný preskúmava spáchanie iných správnych deliktov podľa zákona o znalcoch z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb. Zákon teda neobmedzuje možnosť podať podnet na preskúmanie znaleckého úkonu, pričom až po preskúmaní podnetu a zistení jeho opodstatnenosti, žalovaný pristúpi k začatiu konania o inom správnom delikte. V opačnom prípade podnet odloží. V prejednávanom prípade žalovaný preskúmal predložený rovnopis znaleckého posudku a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre začatie konania o inom správnom delikte, čím realizoval svoje zákonné splnomocnenie vyplývajúce mu priamo zo zákona o znalcoch. Žalobca nejako nepreukázal ani svoje tvrdenie, že podávateľ podnetu sledoval ochranu svojich subjektívnych práv v trestnom konaní, resp. že konanie o inom správnom delikte malo vplyv na samotné trestné konanie, v rámci ktorého bol posudzovaný znalecký posudok vyhotovený. 39. Správny súd sa stotožnil s konštatovaním žalovaného, že úlohou znalca bolo posúdenie iba odborných a nie právnych otázok, pričom žalobca ako znalec v spornom znaleckom posudku vyslovil záver, že „nenašiel som v účtovníctve žiadne opodstatnenie podaného podozrenia zo spáchania trestného činu zo dňa 26.07.2016, resp. nič, čo by potvrdzovalo fakty v ňom uvedené“. Uvedené konštatovanie znalca je možné posúdiť ako vyslovenie právneho záveru, a to bez ohľadu na to, či znalec podriadil svoje závery pod konkrétnu právnu normu. Znalci pri vypracovaní znaleckého posudku musia postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva, na základe ktorých by mal mať znalec na zreteli, že znalecký posudok slúži na objasnenie čisto odborných otázok a nie právnych. Hoci žalobca tvrdil, že v znaleckom posudku neposúdil vec z hľadiska trestného práva, jazykovým výkladom spomenutej časti je možné vyvodiť, že znalec vyslovil názor o skutočnosti, či došlo, alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu, čo je však úloha iba orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že časť 5. znaleckého posudku - Iné okolnosti dôležité pre trestné konanie, predstavuje priestor pre znalca, v ktorom môže upozorniť na skutočnosti pre trestné konanie relevantné, a ak zistí podozrenie z inej trestnej činnosti je povinný na tieto skutočnosti upozorniť. Správny súd nepopiera povinnosť znalca upozorniť na prípadné spáchanie iného trestného činu, o ktorom sa dozvedel pri skúmaní predložených dokladov, avšak takéto oznámenie je oprávnený vykonať mimo obsahu vypracovaného znaleckého posudku, napríklad podaním trestného oznámenia. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa vyslovenia právneho záveru v znaleckom posudku za nedôvodnú. 40. Vo vzťahu k porušeniu povinností zapísať údaje o znaleckých úkonoch do elektronického denníka znalca (ďalej len „EDZ“), správny súd poukazuje na to, že žalobca túto povinnosť v podanej žalobe v zásade nespochybnil, avšak uviedol, že samotná skutočnosť nemá vplyv na správnosť záverov znaleckého posudku. Uvedenú skutočnosť (správnosť záverov znaleckého posudku) nespochybnil ani žalovaný, avšak poukázal na povinnosť znalca viesť denník prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených žalovaným, pričom znalec túto povinnosť porušil a svoju povinnosť si nesplnil ani do 27.09.2019. Nezapísaním znaleckého posudku do EDZ sa znalec dopustil aj ďalšieho pochybenia, a to uvedenia nepravdivej informácie v znaleckej doložke, ktorá tvorí súčasť znaleckého posudku. 41. Žalobca v žalobe nenamietal samotnú výšku uloženej pokuty, avšak správny súd majúc na zreteli § 195 ods. 2 písm. e) SSP preskúmal, či uložená sankcia a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy
orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že ukladanie a určenie výšky pokuty za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. Z uvedeného dôvodu sa správny súd v prípade správneho trestania obmedzuje pri svojej činnosti na preskúmavanie, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže by uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu k skutkovému zisteniu, jeho následky, a to všetko s tým, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že uložená pokuta vo výške XXX,- eur je primeraná, uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia, prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie sú v tejto časti náležité odôvodnené a nevykazujú znaky arbitrárnosti. 42. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
EjlI MINISTERSTVO
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).