Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/139/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 17.októbra 2019 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

J. X. nar. XX.X.XXXX T. R., trvale bytom R., F. XX,

j e v i n n ý, ž e

1/

ako prokurista spoločnosti PELGROMS s.r.o., IČO: 46 423 184, so sídlom Slovenská č. 69, Prešov, zrazil z miezd zamestnancov

- v období od 04/2012 do 11/2012 príspevok na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý neodviedol vo výške 3.515,80 € Sociálnej poisťovni, so sídlom Masarykova č. 1, Prešov,

- v období od 06/2012 do 11/2012 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške 992,78 € Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Kúpeľná č. 5, Prešov,

- v období od 07/2012 do 11/2012 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške najmenej 137,72 € Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom ul. Cintorínska č. 5, Nitra,

- v období od 05/2012 do 11/2012 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré neodviedol vo výške najmenej 168,55 € Union zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 29/A, čím takto neodviedol vyššie uvedeným inštitúciám v období od 04/2012 do 11/2012 finančné prostriedky spolu vo výške 4.814,85 €,

2/

ako prokurista spoločnosti PELGROMS s.r.o., IČO: 46 423 184, so sídlom Slovenská č.69, Prešov, nezaplatil

- v období od 04/2012 do 11/2012 poistné na nemocenské poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie vo výške 8.494,91 € Sociálnej poisťovni, so sídlom Masarykova č. 1, Prešov,

- v období od 05/2012 do 11/2012 poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 2.514,13 € Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Kúpeľná č. 5, Prešov,

- v období od 07/2012 do 11/2012 poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 292,11 € Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom ul. Cintorínska č. 5, Nitra,

- v období od 05/2012 do 11/2012 poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 369,22 € Union zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 29/A, čím takto nezaplatil vyššie uvedeným inštitúciám v období od 04/2012 do 11/2012 zo sumy 13.086,56 € finančné prostriedky vo výške 11.670,36 €,

t e d a

v bode 1

vo väčšom rozsahu zadržal a nedoviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech

v bode 2

vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verené zdravotné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie,

č í m s p á c h a l

v bode 1

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona

v bode 2

prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a činnosť štatutárneho orgánu právnických osôb v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Mamateyova 17, 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, Sociálnu poisťovňu, ul 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, Dôveru zdravotnú poisťovňu a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 a Union zdravotnú poisťovňu a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 26.11.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obv. J. X. pre skutok kvalifikovaný v bode 1/ ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a v bode 2/ ako pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. X., svedkov J. R., znalkyne doc. Ing. Anny Bánociovej, PhD., Z.. E. X., U. R., J. F. G. X. J., prečítaním výpovede svedkov H.. X. K., Z.. H. R., J.. R. X., H.. H. E., H.. H. S.Q. G. H.. W. K., dopočutím znalkyne doc. Ing. Anny Bánociovej, PhD., ako aj prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise a zistil nasledovné:

Obžalovaný J. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že robil pre U. R. šoféra od roku 2008 do roku 2010 a v roku 2011 tento sa rozhodol si založiť pobočku s tým, že on vedel rozprávať po nemecky, mal zabezpečovať ľudí a riadiť to. U. kúpil 20 áut, ktoré bolo potrebné prihlásiť na dopravnom inšpektoráte a nemohol stále chodievať a preto ho zvolil prokuristom. Jeho funkcia spočívala v tom, že vedel po nemecky, mal komunikovať so šoférmi, čo majú robiť, ako majú jazdiť. Otvoril účet v ČSOB banke, ku ktorému mala prístup pani R. ako účtovníčka obžalovaného. Obžalovaný pokračoval, že ani nemal kartu, mohol pozrieť na internete. Prvé tri mesiace poslal R. peniaze v celej výške, bolo na všetko, aj sa zaplatilo, fungovalo to a na štvrtý alebo piaty mesiac mal poslať 26.000,- € a poslal iba napr. 18.000,- €, kde na urgencie oznámil, že na ďalší mesiac to doplatí. Na ďalší mesiac mal znova poslať peniaze plus doplatiť predchádzajúci mesiac a preto na jeho pokyn obžalovaný vyplatil iba výplaty a nevyplatil odvody. Na ďalší mesiac poslal ešte menej a keď ho obžalovaný urgoval, uviedol, že má vyplatiť výplaty, aby ľudia robili, preto počúval konateľa a majiteľa. Obžalovaný ďalej pokračoval, že v novembri 2012 poslal posledné peniaze a prišiel, že od Nového roku končí a odchádza preč a poslal nejakých 12.000-16.000,- € a neboli vyplatené ani mzdy za november a december. Obžalovaný X. dodal, že v novembri prišiel, zbalil počítače a odišiel, pričom on tam bol ešte zamestnaný, asi 2-3 mesiace behal po úradoch, ale on sa neozýval a nechal to tak. Obžalovaný prostriedky nemal a bolo mu smutno, že nevyplatil ľuďom, s ktorými šoféroval a aj jemu je dlžný okolo 12.000,- €. Obžalovaný ďalej vypovedal, že prostriedky, ktoré mal, dal na výplaty a U. R. stále sľuboval, že pošle ďalšie peniaze. Obžalovaný pokračoval, že nevedel, že z prokúry je toľko zodpovednosti a aj právnik, ktorý im robil zmluvy, vysvetľoval, že za všetko zodpovedá majiteľ firmy. Keď obžalovaný nastúpil do spoločnosti, bol zamestnanec a nemohol ani prihlásiť auto, ani zobrať poštu a preto súhlasil s tým, aby bola zriadená prokúra a U. R. stále poslal peniaze na banku. Prokúru preukazoval prostredníctvom výpisu z obchodného registra a ohľadne peňazí uviedol, že bola vystavená faktúra za prácu spoločnosti Pelgroms Logistic, kde boli dcérska spoločnosť a oni fakturovali iba za prácu. Obžalovaný dodal, že s konateľom sa bavil po nemecky, s účtovníčkou a právnikmi po anglicky a za celé obdobie bol tu možno 4-krát a nevedel presne uviesť, kedy bola zriadená prokúra a dodal, že boli urobené papiere asi od roku 2012. Obžalovaný k forme odvodu miezd a daní uviedol, že vystavil faktúru, konateľ poslal peniaze, z ktorých sa vyplatili mzdy a odvody. 3-4 mesiace to fungovalo, potom prišlo menej a bol aj podnet na inšpektorát práce a konateľ rozhodol, že budú vyplatené mzdy. Zadávanie platieb robila ekonómka, s ktorou komunikoval obžalovaný a s konateľom boli v denno-dennom styku. Dlhuje aj jemu 4 výplaty a aj všetky peniaze, ktoré obžalovaný použil na úhrady. Obžalovaný dodal, že keby mal prostriedky, tak to vyplatí. Finančné prostriedky spoločnosti boli podľa obžalovaného použité na mzdy a odvody, on nemal ani kartu a služobné cesty si hradil zo svojich, pričom doklady poslal U. R. jemu a obžalovaný účtovníčke. Ohľadne spôsobu vyplácania miezd obžalovaný uviedol, že R. stále poslal toľko peňazí, že pre zamestnancov bolo dosť, neostávalo na odvody a aj jeho výplata bola nedostatočná, výplaty boli vyplácané, ale na hrane a posledný mesiac už nedostali a keď on neposlal peniaze, urgoval ho, ešte do januára bral telefóny, potom už nie, posielal mu aj maily. K dôvodom zrušenia firmy v Prešove obžalovaný vypovedal, že tvrdil, že sa mu to neoplatí, že v Rumunsku je to lacnejšie, dokonca má doma aj kópie technických preukazov a nevie ako autá tam prihlásil. Ohľadne majetku spoločnosti uviedol, že bol to jeden počítač, dva monitory, ktoré boli v kancelárii na Slovenskej a vie že automobily sú na rumunských značkách a nevie, ako sa mu to podarilo. On iné príjmy okrem príjmov od spoločnosti PB Logistic BVBA nemal a dodal, že o výbere 16.000,- € v hotovosti bez potvrdenia počul prvýkrát, pričom on nemal ani kartu, ani prístup k účtu, preto tie peniaze nemohol vybrať. Prístup k účtu mala len účtovníčka Bola vypočutá aj svedkyňa J. R., ktorá vypovedala, že predmetnej spoločnosti robili účtovníctvo ako klientovi ale nevedela uviesť, za aké obdobie to bolo, lebo zamestnáva 12 ľudí a majú 300 klientov. Ďalej uviedla, že prichádzala do kontaktu s pánom X. a raz sa stretla aj s pánom U. z Holandska a nevedela uviesť, či vykonávali platby alebo nie, lebo niektorým klientom robia aj to, že zadávajú platby, ale v tomto prípade si nespomínala a dodala, že keď na to mali právomoc, tak to vykonávala pani X.. Svedkyňa sa k finančnej situácii spoločnosti vyjadriť nevedela. Konateľa stretla možno raz alebo 2-krát a takisto nevedela uviesť kto mal dispozičné právo k účtu. Podľa svedkyne spolupráca bola ukončená, lebo prestali platiť faktúry za vedenie účtovníctva a následne to pán X. vyrovnal zo svojho. Ohľadne postupu pri účtovaní miezd svedkyňa vypovedala, že spracujú podklady ako to majú robiť a vyplatia si to sami a keď oni majú prístup, robia aj príkazy na úhradu miezd a odvodov a podklady na mzdy odovzdával pán X., ktorý doniesol doklady, zobral podklady, prípadne príkazy a do firmy chodieval za konkrétnou účtovníčkou a do kontaktu oni neprichádzali. Bola prečítaná aj výpoveď svedkyne J. R. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že jej spoločnosť viedla účtovníctvo a pre spoločnosť PELGROMS, s.r.o. a zmluvu uzatvorila ona osobne s pánom X., prokuristom spoločnosti na obdobie 1 roka, pričom po platnosti sa zmluva nepredĺžila. Spolupráca

fungovala tak, že pán X. nosil doklady na zaúčtovanie, ako aj podklady pre vypracovanie mzdy. Z výpovede ďalej vyplynulo, že čo sa týkalo mzdy, podklady posielal mailom, ony tie spracovali a poslali mu ich v tabuľke a on zadával, čo je potrebné dať na úhradu. Spočiatku sa mzdy uhrádzali kompletne a čo sa zvýšilo na úhradu odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, pričom do marca sa uhrádzali všetky platby až neskôr len mzdy a odvody sa prestali na základe jeho pokynu. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že za november 2012 bola mzda vyplatená ešte v decembri 2012 a následne mesiace už prehľad nemala. Spracovali mzdy za december 2012, ale príkaz na úhradu už nebol daný, lebo v januári nemali prístup na bankový účet. Peniaze na účet v ČSOB chodili najmä od konateľa U. R., konateľ spoločnosti nezadával žiadne príkazy ohľadne vyplácania miezd a odvodov a podľa jej vedomostí pán X. mu vždy oznámil, koľko je potrebné zaslať na mzdy a odvody a jej firma vystavila pre spoločnosť p. U. v Belgicku faktúru na základe rámcovej zmluvy za prepravu veci a on poslal úhradu na účet spoločnosti PELGROMS na Slovensku. Následne oni na základe pokynu pána X. zadávali prevodné príkazy na vyplatenie miezd a odvodov. Za vedenie účtovníctva jej uhradil faktúru pán X. zo svojich peňazí až v júni 2013, nakoľko jej povedal, že U. R. mu neposiela peniaze na prevádzku spoločnosti. Znalkyňa Ing. Anna Bánociová, PhD. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že skúmaním predložených dokladov k vypracovaniu znaleckého posudku dospela k záverom, že spoločnosť PELGROMS, s.r.o. nemala v deň splatnosti miezd za mesiace 12/2012 až 02/2013 dostatok finančných prostriedkov na ich výplatu. Z predloženého účtovníctva ďalej zistila, že predmetná spoločnosť zrazila z miezd svojich zamestnancov a Sociálnej poisťovni neodviedla za mesiace 04/2012 až 12/2012 celkovo sumu 4 127,06 Eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni neodviedla poistné za 06/2012 až 12/2012 v celkovej výške 1.194,55 Eur, Dôvere zdravotnej poisťovni neodviedla poistné za 07/2012 až 12/2012 v celkovej výške 160,92 Eur a UNION zdravotnej poisťovni za mesiace 05/2012 až 12/2012 neodviedla 208,71 Eur. Taktiež spoločnosť neuhradila Daňovému úradu Prešov daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 vo výške 2 956,98 Eur a daň z motorových vozidiel za rok 2012 vo výške 4 239,85 Eur.

Znalkyňa pokračovala, že spoločnosť PELGROMS pre Sociálnu poisťovňu z celkového dlhu neodvedeného poistného za časť zrazenú z miezd zamestnancov mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu v dňoch splatnosti vo výške 3 515,80 Eur, kde pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu za sledované obdobie mala disponibilné finančné prostriedky vo výške 992,78 Eur, pre Dôveru zdravotnú poisťovňu mala disponibilné finančné prostriedky vo výške 137,72 Eur, pre UNION zdravotnú poisťovňu mala k dispozícii finančné prostriedky vo výške 168,55 Eur a pre Daňový úrad v deň splatnosti neuhradenej dane z príjmov zo závislej činnosti za rok 2012 a v deň splatnosti dane z motorových vozidiel za rok 2012 nemala disponibilné finančné prostriedky. Znalkyňa ďalej zistila, že spoločnosť v deň splatnosti predmetného poistného za zamestnávateľa, ktoré bolo v celkovej výške 15 405,86 Eur mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného vo výške 11 670,36 Eur. Finančné prostriedky, ktoré spoločnosť dokladuje vo svojom účtovníctve podľa znalkyne pochádzajú z jej podnikateľskej činnosti a konkrétne finančné prostriedky, ktoré sa nachádzajú v pokladnici spoločnosti a na bankových účtoch už nie sú delené podľa toho aký majú pôvod a vzhľadom na to, že skúmala stav disponibilných finančných prostriedkov v pokladnici a na bankových účtoch, neskúmala pôvod finančných prostriedkov a brala do úvahy fakt, že pokiaľ spoločnosť ich má zaúčtované v účtovníctve, že sú to finančné prostriedky disponibilné a predkladá, že sú to prostriedky pochádzajúce z podnikateľskej činnosti. Znalkyňa ďalej dodala, že finančné prostriedky majú akýkoľvek pôvod, sú stále majetkom firmy a ona rozhoduje o tom, ako s nimi v ďalšom naloží. Nezáleží pritom či pochádzajú z jej činnosti alebo formou úverov alebo pôžičiek. K finančnej kondícii spoločnosti za obdobie ďalej uviedla, že denné disponibilné zostatky finančných prostriedkov sa pohybovali cca od 100,- Eur až do výšky cez 23 000,- Eur. V období keď bankový účet spoločnosti bol blokovaný finančné prostriedky nebrala do úvahy. považovala ich za nulové, teda spoločnosťou nepoužiteľné a v dátume od 1.1.2013 do 31.3.2013 jej nebola predložená pokladničná kniha spoločnosti, preto finančné prostriedky za toto obdobie ani neuviedla. Ďalej vypovedala, že v prevažnej miere je možné konštatovať na základe prílohy č. 2 k pôvodnému znaleckému posudku, že tieto finančné prostriedky v prevažnej miere ani neboli používané, ale zostávali v pokladnici spoločnosti a aj na bankovom účte nenastala situácia, aby finančné prostriedky boli použité skoro do nulových zostatkov. Tým je možné predpokladať, že aj keď by finančné prostriedky, ako denné zostatky príslušných dní, v ktorých boli splatné odvody pre jednotlivé poisťovne boli použité v nasledujúcich dňoch, hneď v nasledujúcich dňoch boli aj prijaté finančné prostriedky a tým denné zostatky v sledovanom období boli také, ako ich uvádza v prílohe č. 2. Vysvetlila to tak, že s výnimkou od 1.1.2013 do konca sledovaného obdobia, t.j. 31.3.2013 boli vo výške cca tak od 100,- Eur až do 23 000,- Eur. Znalkyňa na záver uviedla, že k vypracovaniu znaleckého posudku jej nebolo predložené

kompletné účtovníctvo spoločnosti, preto nevie posúdiť komplexne jeho vedenie a v tej časti, ktorá jej predložená bola, tak podľa nej je vedené v zmysle o účtovníctve, ale s niektorými formálnymi nedostatkami. K vypracovaniu znaleckého posudku potrebovala účty a pokladňu, a to mala k dispozícii.

Bola vypočutá svedkyňa Z.. E. X., ktorá vypovedala, že pre spoločnosť Pelgroms robila mzdy a viedla personálne mzdovú agendu, kde robila výplaty na pokyn pána X.. Spolupracovali asi rok, ale ona má na starosti 66 firiem, preto sa k podrobnostiam vyjadriť nevie a za to obdobie robila iba mzdy. K spôsobu spolupráce svedkyňa uviedla, že prichádzala do styku s pánom X. buď osobne, telefonicky alebo e-mailom, spracovali výplaty, ktoré sa následne vyplácali a niekedy to bolo na dvakrát alebo trikrát, lebo neboli peniaze a uhrádzali sa len mzdy. Svedkyňa ďalej k úhrade miezd uviedla, že keď prišli peniaze, boli mzdy vyplácané a dá sa to zistiť z výpisov z účtov a keď boli peniaze, vždy sa vyplácali na základe toho, aký bol pokyn zo strany pána X. a keď bola vyplácaná iba časť, ďalšia časť sa následne doplatila. Pán X. väčšinou raz do mesiaca chodil do firmy a väčšinou komunikovali e-mailom, kde poslal doklady, kto, koľko odpracoval, aké má diéty a ona spracovala tabuľku, ktorú mu poslala a po jeho odsúhlasení mzdy sa vyplatili, kde mzdy boli vyplácané priebežne, ale počet zamestnancov uviesť nevedela. Svedkyňa ďalej vypovedala, že do styku s nikým iným neprichádzala, len občas sa ozvali zamestnanci, ktorí potrebovali nejaké potvrdenie a z Prešova boli iba dvaja, lebo plnili aj funkciu mzdovej učtárne a v prípade potvrdenia si vyzdvihovali sami alebo im ich posielali e-mailom alebo poštou. K finančnej situácii svedkyňa vypovedala, že podľa jej názoru na odvody peniaze neboli, lebo tieto neboli posielané, hlásila pánovi X., že treba zaplatiť aj odvody, ktorý uviedol, že to zaplatí, keď budú peniaze alebo keď prídu peniaze na účet, kde pokračovala, že o tom, či nabehli peniaze vedel pán X., aj mala prístup k účtu a myslí, že to bolo v ČSOB, kde bolo overované cez telefónne číslo a uhrádzali sa len čisto mzdy a nemá ten pocit, že boli prostriedky aj na úhradu odvodov. Ona vyplácala len mzdy, zbytok riešil on a aj odvody by vyplácala, keby boli peniaze, ak by dostala pokyn. Svedkyňa si už presne nepamätala, za ktoré mesiace boli vyplatené aj odvody, ale prvé mesiace boli uhrádzané aj odvody a dodala, že bola snaha uhradiť aj odvody. Svedkyňa ďalej vypovedala, že keď skončili spoluprácu, doklady odovzdali. Svedkyňa X. sa nevedela vyjadriť, či obžalovaný vložil aj vlastné finančné prostriedky. Takisto sa nevedela vyjadriť, či niekto mal na starosti aj sledovanie zaplatenia faktúr a ako dôvod uviedla, že účtovníctvo robil niekto iný, lebo jej úlohou bolo vyplácanie miezd a odvodov na pokyn pána X. a tiež sa nevedela vyjadriť, či sa faktúry vystavovali u nich alebo si ich obžalovaný vystavoval sám a u nich sa iba účtovali, kde názov firmy znie PRWe s.r.o. Svedkyňa ďalej dodala, že s konateľom U. R. sa osobne nestretla a nevedela uviesť, z akých zdrojov prichádzali peniaze na účet.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka U. R., ktorý vypovedal, že v roku 2012 sa rozhodli firmu zrušiť, obžalovaného pozná, nakoľko tam pracoval u nich ako vodič a rozhodli sa založiť spoločnosť PELGROMS s.r.o. na Slovensku, kde pán X. mal byť ako konateľ a činnosť vyplývala z toho, že verboval ľudí, staral sa o bežné veci, účtovníctvo, riešil pracovné zmluvy, kontakty so Sociálnou poisťovňou, prihlasoval autá, zabezpečoval ich poistenie. Autá boli evidované na Slovensku, ale zákazky mali v západnej Európe. Svedok pokračoval, že firma fungovala v rokoch 2010-2011 a so spoluprácou nebol spokojný, nakoľko sa neviedla riadne pokladňa, v ktorej chýbalo 16.000,- Eur a do spoločnosti musel vkladať súkromné peniaze a bol zriadený účet, ku ktorému mal prístup obžalovaný ako jediná osoba. On na Slovensku chodil 2-3x ročne a keď v novembri 2012 zistil, že chýbajú peniaze začal konať tým spôsobom, keď nedostal odpoveď na otázku, kde sú peniaze, zobral obžalovanému bankovú kartu a povedal mu, že musí ukončiť činnosť, kde následne k zrušeniu spoločnosti došlo a peniaze mu vrátené neboli, pričom z obchodného registra zistil, že obe firmy ešte existujú, nie sú právne zrušené. Svedok ďalej uviedol, že nevložil do firmy iba 16.000,- Eur, ale boli to viaceré vklady, kde dokopy to mohlo byť 200.000 až 250.000,- Eur. Svedok k firmám Pelgroms Slovakia s.r.o. a Pelgroms s.r.o. dodal, že firmu založili v Bratislave, potom sídlo preniesli do Prešova a bolo tam toľko problémov, že založili firmu Pelgroms.s.r.o., kde obžalovaný mal rovnaké postavenie v oboch firmách a dodal, že v prvej firme bol iný konateľ, ktorý mal funkciu konateľa prepísať na obžalovaného, ale nakoľko bol nezvestný, preto sa rozhodli založiť spoločnosť Pelgroms s.r.o.. Účet mali založený v ČSOB a spoločnosť mala 6-7 zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú. K skutočnosti, že ako konateľ vystupuje svedok a obžalovaný je iba ako prokurista, svedok uviedol, že nie je si toho vedomý, lebo oni chceli založiť spoločnosť, kde obžalovaný by bol ako riaditeľ. Spoločnosť bola založená prostredníctvom právnika, ktorého meno uviesť nevedel. S obžalovaným sa spoznal asi v roku 2009 a dodal, že dohodli sa s obžalovaným, ktorý pracoval ako vodič, že zabezpečí premiestnenie firmy Slovakia do Prešova, kde keď sa zmenilo sídlo, obžalovaný uvádzal, že je tam veľa problémov a preto sa rozhodli založiť ďalšiu s.r.o.

Svedok k spolupráci medzi firmou Pelgroms a firmou v Belgicku uviedol, že vodiči pracovali pre belgickú materskú firmu, kde z odmeny, ktorú dostali, sa odpočítavali náklady, nakoľko slovenskí vodiči používali tankovacie karty od materskej firmy a bola fakturovaná len čistá odmena, náklady predtým konzultovali. Svedok nevedel či firma mala vlastnú účtovníčku alebo spolupracovala s externou, k tomu sa podľa neho vie vyjadriť obžalovaný a ďalej vypovedal, že nikdy nedostal doklady od účtovníčky a vždy bol vyplatený len rozdiel medzi príjmami a nákladmi a podľa svedka stále boli uhradené faktúry materskou firmou v celom rozsahu. Svedok pokračoval, že obžalovaný bol aj zamestnancom a bola dohodnutá odmena 1.500,- Eur v čistom a to nie je viac ako zarába vodič, tým preplácajú aj víkendy. Svedok ďalej opäť uviedol, že platil len rozdiel medzi príjmami a nákladmi a ten zvyšok mal obžalovaný rozdeliť na odvody aj na mzdy a dodal, že mal za to, že je tam dostatočná marža aj na odvody a poistenie. Neskôr platil menej, lebo sa menej jazdilo a preto aj suma bola menšia. Spoločnosť Pelgroms pracovala len pre materskú firmu a vždy dostávala rozdiel medzi príjmami a nákladmi. A peniaze boli stále posielané v lehote 30 dní.

Svedkyňa J. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná, nakoľko pracovala vo firme, ktorá pre nich spracovávala účtovníctvo, ale konkrétne účtovníctvo nerobila ona, ale robila ho kolegyňa X. O.Á. teraz J.. Eviduje, že obžalovaný chodil do firmy a navzájom kolegyne si radili a pokiaľ si dobre pamätá, išlo tam o nejakú prepravu a v uvedenej firme nepracuje od roku 2014. Taktiež sa nevie vyjadriť ku kolegyni, nakoľko z uvedenej firmy odišla skôr ako ona. Svedkyňa dodala, že ona pracovala v roku 2012 ako účtovníčka v spoločnosti v PR-WE s.r.o.

Za súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď H.. X. K. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že podnikateľský subjekt spol. PELGROMS s.r.o., neodviedol podľa predložených výkazov VšZP, a.s., ako zamestnávateľ za zamestnancov v období od 06/12 do 12/12 poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 1.194,55 Eur. Uvedený subjekt neprejavil ochotu uhradiť dlžné poistné, nemal uzavretý splátkový kalendár, pohľadávka VšZP je vymáhaná exekučne, zatiaľ neúspešne. Z výpovede tiež vyplynulo, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody vo výške 1.194,55 Eur.

Z prečítanej výpovede Z.. H. R. je zrejmé, že podnikateľský subjekt PELGROMS s.r.o. neodviedol podľa predložených výkazov Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ za zamestnancov v období od 04/2012 do 12/2012 príspevok na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, rezervný fond a úrazové poistenie vo výške 11.163,63 Eur. Spoločnosť boa registrovaná ako zamestnávateľ od 8.12.2011 až do 30.6.2014. Z výpovede tiež vyplynulo, že subjekt neprejavil ochotu uhradiť dlžné poistné. Splátkový kalendár dohodnutý nebol, dlh sa vymáha v exekučnom konaní, ale neúspešne. Taktiež sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody vo výške 15.290,69 Eur.

Za súhlasu procesných strán bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania J.. R. X., z ktorej vyplýva, že podnikateľský subjekt PELGROMS s.r.o. bol v Dôvera, zdravotnej poisťovni evidovaný ako zamestnávateľ v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení od 2.12.2011 do 31.12.2012 a to prihlásením prvého a odhlásením posledného zamestnanca. V uvedenom období mal povinnosť vykázať a platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie podľa § 20 ods. 1 a § 24 zákona o zdravotnom poistení, kde povinnosť predkladať mesačné výkazy si splnil a tie zdravotnej poisťovni predložil, avšak povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie riadne nesplnil v období od 7/2012 až 12/2012. Z výpovede tiež vyplynulo, že subjekt neprejavil ochotu dlh uhradiť, je vymáhaný exekučne, bezúspešne a taktiež sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody vo výške 160,92 Eur.

V prípravnom konaní bola vypočutá aj H.. H. E., ktorá vypovedala, že subjekt PELGROMS s.r.o bol v tejto poisťovni evidovaný ako zamestnávateľ v zmysle § § 11 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení od 4.11.2011 do 31.12.2012. V uvedenom období mal povinnosť vykázať a platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie, kde povinnosť predkladať mesačné výkazy si splnil a tie zdravotnej poisťovni predložil. Avšak povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie riadne nesplnil v období od 5/2012 až 12/2012 a k dátumu výsluchu svedkyne zdravotná poisťovňa eviduje úhrnný nedoplatok platiteľa za uvedené mesiace vo výške 208,71 Eur za zamestnancov.

Taktiež ďalšia svedkyňa H.. H. S. v prípravnom konaní vypovedala zhodne s H.. H. E., kde zároveň doplnila, že subjekt PELGROMS s.r.o v uvedenom období od 5/2012 až 12/2012 aj za zamestnávateľa nezaplatil splatné poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 521,79 Eur. Podľa svedkyne subjekt neprejavil ochotu svoj dlh uhradiť, tiež je vymáhaný bezúspešne, exekučne a taktiež sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody vo výške 730,50 Eur

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka H.. W. K. vyplynulo, že PELGROMS s.r.o. podal 31.1.2013 v zákonnej lehote daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorom vyčíslil daňovú povinnosť vo výške 4.239,85 Eur. Tento daňový subjekt okrem nedoplatku na dani z motorových vozidiel vykazuje daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za obdobie od 5.9.2012 do 5.2.2013, kde celkový daňový nedoplatok za uvedený subjekt predstavuje sumu 7.197,43 Eur.

Bola vypočutá aj svedkyňa X. J., ktorá vypovedala, že bola zamestnaná v účtovníckej firme, ale názov firmy Pelgroms s.r.o si nepamätá, nakoľko robili účtovníctvo pre viacero firiem a takisto ani meno obžalovaného jej nič nehovorí. Predmetom jej pracovnej činnosti to, že účtovala doklady príjmové, výdavkové a tie nosieval buď konateľ alebo zatrieďovala prácu pani R.. Svedkyňa sa takisto nevedela vyjadriť k predmetu činnosti a ani k skutočnosti, či dochádzalo k úhrade faktúr, dodala, že v tom období tam pracovala pani F. a pani U.. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil nasledovné : Bol oboznámený výpis z účtu spoločnosti PELGROMS s.r.o. vedený v ČSOB za obdobie od novembra 2012 do marca 2013, z ktorého je zrejmý pohyb finančných prostriedkov na účte. Z daňového priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2012 je zrejmé, že daňová povinnosť bola vo výške 4.239,85 €. Bol oboznámený aj protokol Inšpektorátu práce ohľadne kontroly v spoločnosti Pelgroms, s.r.o., kde boli zistené v ňom uvedené nedostatky, ktoré mali byť odstránené v stanovenej lehote. Ako listinné dôkazy boli oboznámené aj pracovné zmluvy a dohody o ukončení práce s jednotlivými pracovníkmi spoločnosti Pelgroms, s.r.o. Zo zakladateľskej listiny spoločnosti Pelgroms, s.r.o. je zrejmé, že spoločnosť vzniká ku dňu zápisu do obchodného registra, kde spoločníkom spoločnosti je U. R. a zároveň je aj konateľom spoločnosti. Prokuristom spoločnosti bol obžalovaný J. X., kde prokurista je splnomocnený na všetky úkony ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku a v mene spoločnosti koná tak, že písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje prokurista samostatne tak, že k písomnému alebo tlačenému obchodnému menu spoločností pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj vlastnoručný podpis. Uvedená zakladateľská listina bola podpísaná dňa 21.10.2011. Poškodený Sociálna poisťovňa Prešov vyčíslila celkový nedoplatok zamestnávateľa Pelgroms vo výške 15.290,69 €, kde suma za zamestnancov predstavuje sumu 4.127,06 €. Dôvera zdravotná poisťovňa vyčíslila celkové dlžné splátky vo výške 563,2 €. Všeobecná zdravotná poisťovňa vyčíslila nedoplatok na povinných platbách vo výške 4.512,71 € a Union zdravotná poisťovňa nedoplatok na poistnom vo výške 730,50 €, z toho za zamestnávateľa vo výške 521,79 € a za zamestnancov vo výške 208,71 €. Daňový úrad uviedol, že voči predmetnej spoločnosti má evidované nedoplatky na DPH vo výške 60,- €, na dani zo závislej činnosti vo výške 2.956,98 € a na dani z motorových vozidiel vo výške 4.240,45 €. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, podľa evidencie priestupkov Mestskej polície v Prešove nebol priestupkovo riešený a v odpise z registra trestov má doposiaľ 3 záznamy a to zahraničné z rokov 1997-1999. V zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Prešove súd na hlavnom pojednávaní dopočul znalkyňu doc. Ing. Annu Bánociovú, PhD., ktorá uviedla, že neboli jej predložené žiadne nové skutočnosti a podklady, ktoré jej boli predložené na vypracovanie znaleckého posudku sú uvedené v jeho úvode a nebola jej predložená pokladničná kniha za rok 2013 a preto za obdobie od 1.1.2013 až do skončenia sledovaného obdobia a to 31.3.2013 nevedela zistiť výšku finančných prostriedkov a týmto ju považovala za nulovú a od 25.2.2013 bol aj účet vedený v ČSOB blokovaný v prospech exekúcií, ale ostatné podklady boli postačujúce na vypracovanie znaleckého posudku. Z celkovej sumy odvodov pre sociálnu poisťovňa vo výške 4.127,06 eur bola schopná zaplatiť sumu 3.515,80 eur, pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu z dlhu 1.294,55 eur mohla zaplatiť 992,78 Eur, Dôvere zdravotnej poisťovni z dlhu 160,92 Eur mohla zaplatiť 137,72 Eur a pre Union, zdravotnú poisťovňu z dlhu 208,71 Eur mohla zaplatiť 168,55 Eur a nemala dostatok prostriedkov na úhradu dane z príjmu ako aj dane z motorových vozidiel. Nemala k dispozícii kompletné účtovníctvo, ale na položené otázky nebolo ani potrebné a potrebné účtovníctvo s výnimkou pokladničnej knihy jej bolo predložené. Nevedela sa vyjadriť na aké účely boli

použité finančné prostriedky a taktiež sa mala vyjadriť k výplate miezd zamestnancov a spoločnosť za december 2012 až február 2013, kde spoločnosť nemala dostatok peňažných prostriedkov na ich výplatu, ale na odvodové povinnosti za časť zrazených z miezd za obdobie od 4/12 do 2/12 mala dostatok finančných prostriedkov. Peňažné prostriedky k 31.12.2012, ktoré boli v pokladni ich účel použitia je možné zistiť, pokiaľ by bola k dispozícii pokladničná kniha. Znalkyňa sa ďalej vyjadrila k tomu, že účtovníctvo je možné vykonávať externou alebo internou formou za čo zodpovedá štatutárny orgán a pokiaľ ide o formu vedenia pokladničnej knihy sú tam vedené príjmy výdavky do pokladnice, ktoré sú zoradené chronologicky a účtovníctvo predstavuje evidenciu jednotlivých účtovných prípadov a pokladnica musí obsahovať skutočný fyzický stav finančných prostriedkov a účtovná jednotka je povinná štyrikrát v priebehu roka vykonať inventarizáciu pokladne, t.j. zistiť skutočný stav a jeho porovnanie s účtovným. Ak by tieto údaje neboli totožné je to potrebné zúčtovať a nebol jej predložený žiaden doklady, ktorý by riešil inventarizačné rozdiely v pokladnici a prevažná časť finančných prostriedkov v pokladnici bola formou dotácie pokladnice z bankového účtu. Nevedela sa vyjadriť či boli vyplácané aj mzdy z pokladnice. Ku každému výdavku v pokladnici, by mal byť vystavený výdavkový pokladničný doklad, ktorý obsahuje poradové číslo, dátum vystavenia a v prípade vyplatenia mzdy jeho podpis, t.z. že je výdavok je zaúčtovaný v deň keď bola mzda vyplatená. Z hodnotiac všetky tieto skutočnosti jednotlivo ako aj v ich súhrnne súd zistil nasledovne: Spoločnosť Pelgroms s.r.o. vystupovala ako podnikateľský subjekt, kde jediným konateľom a spoločníkom bol občan Belgicka U. R. a prokuristom tejto spoločnosti bol J. X.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto spoločnosť za obdobie od apríla 2012 do novembra 2012 zrazila a neodviedla finančným inštitúciám finančné prostriedky v celkovej výške 4.814,85 € a nezaplatila poistné na povinné zákonné poistenia, taktiež za uvedené obdobie v celkovej výške 13.086,56 €. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný páchanie skutku poprel a uviedol, že uvedené dlhy vznikli z dôvodu, že materská firma U. R. im neplatila za fakturované práce a keď urgoval majiteľa a konateľa spoločnosti, tento prisľúbil, že následne peniaze doplatí, aby došlo k úhrade aj zákonných odvodov, ale na jeho pokyn boli vyplatené iba výplaty, aby ľudia robili a následne došlo k presunu vozidiel do Rumunska a nedošlo k samotnej úhrade uvedených odvodov. Pokiaľ boli vypočuté svedkyne, tieto sa vyjadrili iba ku skutočnosti, že spoločnosť PR-WE robila účtovníctvo pre danú spoločnosť, ale k samotným platbám sa nevedeli vyjadriť a či všetky faktúry boli uhrádzané a pod. Znalkyňa Ing. Bánociová PhD. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť mala v dňoch splatnosti dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu vo výške 4.814,85 € a to odvody za zamestnancov a za odvody za zamestnávateľov mala disponibilné prostriedky na úhradu dlhu vo výške 11.670,36 € a uvedená spoločnosť stále mala na účte prostriedky vo výške od 100 do 23.000,- €, teda spoločnosť mala finančné prostriedky aspoň na čiastočnú úhradu uvedených odvodov. Konateľ a spoločník U. R. uviedol, že fakturované sumy v celom rozsahu platil a keď zistil, že z pokladne chýba 16.000,- € žiadal vysvetlenie od obžalovaného, ktorý to nevysvetlil. Mala byť založená spoločnosť, kde obžalovaný mal vystupovať ako riaditeľ. Z dopočutia znalkyne nevyvstali žiadne skutočnosti, ktoré by vyviňovali obžalovaného z trestnej činnosti. Je potrebné poukázať, že pokiaľ ide o obžalovaného, ktorý bol v spoločnosti PELGROMS s.r.o prokuristom podľa , tento jej oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s prevádzkou podniku s výnimkou nakladania s nehnuteľnosťami a je nepochybné možné k tomu priradiť aj platenie odvodových povinností a miezd a jednoznačne tieto skutočnosti nie sú vylúčené z prokúry. Na základe vyššie uvedeného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného, lebo skutku sa dopustil vo väčšom rozsahu, lebo zo znaleckého posudku je zrejmé, aké sumy bola schopná spoločnosť uhradiť a obžalovaný ako prokurista tieto odvody zadržal a neodviedol a teda je nepochybné preukázané, že sa dopustil zločinu nedovedenia dane a poistného podľa , Tr. zákona, lebo predmetný dlh vznikol a tento dlh nebol uhradený aj keď predmetná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o skutok 2 rozsudku, ktorý je kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa Tr. zákona je potrebné poukázať najmä na závery znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že firma mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu týchto záväzkov a teda je objektívna súvislosť medzi následkom trestného činu a to nezaplatením dane, ako aj skutočnosťou, že uvedené nebolo zaplatené konaním obžalovaného. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde obžalovaný konal formou priameho úmyslu u oboch skutkoch, kde ako prokurista, ktorý bol povinný zaplatiť tieto dôvody a zo svojej funkcie prokuristu to aj mohol urobiť, ale toto neurobil a preto je splnená aj subjektívna stránka tohto trestného činu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že doposiaľ viedol riadny život, čo vyplýva z odpisu z registra trestov a zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to,

že obžalovaný spáchal viac trestných činov a zároveň prichádzalo do úvahy aj uloženie úhrnného trestu podľa Tr. zákona, kde súd ukladá trest podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestnej a v tomto prípade je to zločin neodvedenia dane a poistného podľa Tr. zákona, kde v osobitnej časti umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov. na základe uvedeného súd mal zato, že na dosiahnutie účelu a to tak individuálnej ako aj generálnej prevencie postačuje aj uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to vo výmere troch rokov, ale zároveň mal zato, že priamy výkon trestu nie je potrebný, ale postačuje hrozba týmto trestom a preto výkon trestu podmienečne odložil, ale obligatórne uložil aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, kde zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, ktorú považoval za primeranú. Zároveň súd obligatórne musel uložiť nejakú povinnosť alebo obmedzenia v konkrétnom prípade uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Nakoľko súd obžalovaného uznal vinným za zločin nedovedenia dane a poistného, ktorého sa dopustil ako prokurista obchodnej spoločnosti podľa názoru súdu prichádza do úvahy aj uloženie trestu zákazu činnosti a podľa Tr. zákona v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a činnosť štatutárneho orgánu právnických osôb v trvaní 6 rokov. Poškodení si škodu riadne v čas uplatnili, ale vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle jednotlivých zákonov môžu samostatne vydávať platobné výmery, ktoré majú povahu exekučného titulu neoblo možné obligatórne zaviazať obžalovaného ku náhrade škody, keď navyše ako dlžník vystupuje spoločnosť PELGROMS, s.r.o. a nie ako obžalovaný ako fyzická osoba, hoci bol prokuristom tejto spoločnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.