Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: B.. X.. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX S., občan SR, zast.: Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Gajova 4, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, so sídlom Nám. A. Dubčeka 1, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a o určenie, že pracovný pomer trvá, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 30.11.2017 domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 07.07.2003 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.08.2003 a 01.12.2011, dohodou o skončení pracovného pomeru uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.09.2017 je neplatné. Súd určuje, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému založený pracovnou zmluvou zo dňa 07.07.2003 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.08.2013 a 01.12.2011 trvá, ako i náhrady trov konania.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.07.2003 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2003 a 01.12.2011, na dobu neurčitú, ako fotograf. Dňa 5.09.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalovaného ako zamestnávateľa, na ktorom sa zúčastnili za zamestnávateľa W.X.A. O., M., riaditeľ osobného úradu, W.. B.. M. I., hlavný radca, osobný úrad, B. B., odborný personalista a žalobca. Na tomto stretnutí zástupcovia žalovaného oznámili žalobcovi, že Rozhodnutím vedúceho kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 31/ 2017 zo dňa 17.08.2017 bolo rozhodnuté o organizačnej zmene v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky č. CRD-1579 /2017, na základe ktorej bolo zrušené pracovné miesto na vykonávanie práce vo verejnom záujme „fotograf"' v PT 10, v organizačnom útvare odbor komunikácie s médiami a verejnosťou (ďalej len „Rozhodnutie"), na ktorom bol žalobca zaradený. Na stretnutí zástupcovia žalovaného predložili žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.09.2017. Dôvodom skončenia pracovného pomeru podľa Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2017 boli organizačné zmeny podľa ust. , ako aj to, že v zmysle Rozhodnutia žalovaný zrušil s účinnosťou k 31.08.2017 pracovné miesto na vykonávanie práce vo verejnom záujme „fotograf' v PT 10, v organizačnom útvare odbor komunikácie s médiami a verejnosťou. Predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobca podpísal považujeme za neplatnú z dôvodu, že ešte počas trvania žalobcovho pracovného pomeru žalovaný prijal na rovnaké pracovné miesto iného zamestnanca resp. zamestnancov, ktorí

vykonávajú tú istú činnosť fotografa, pričom žalovaný pracovnú pozíciu fotografa vo svojom Rozhodnutí žalovaný zrušil a žalobcu označil za nadbytočného. O činnosti práce fotografa, resp. fotografov svedčia pravidelne uverejňovania fotografií z Národnej rady, ktoré pre žalovaného vykonávajú noví zamestnanci. Dňa 24.11.2017 žalobca listom oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní z dôvodu neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru.

3/ Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 21.2.2018 tak, že žalobca bol u žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú, do 30.9.2017. Predmetný pracovný pomer zanikol dohodou, v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca sa žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 5.9.2017. Žalobca a K NR SR uzatvorili dňa 5.9.2017 písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej pracovný pomer žalobcu zanikol dňa 30.9.2017. Písomná dohoda o skončení pracovného pomeru bola žalobcovi predložená na rokovaní dňa 5.9.2017, pričom akákoľvek pochybnosť o platnosti tejto dohody neprichádza do úvahy, nakoľko predmetnú dohodu žalobca uzatvoril slobodne, nie v tiesni a v žiadnom prípade pod nátlakom, pričom nič jeho vôľu neobmedzovalo. K podpisu dohody o skončení pracovného pomeru došlo za dodržania všetkých zákonných postupov, pričom K NR SR dohodu navrhla a žalobca ju v plnej miere akceptoval a na mieste vlastnoručne podpísal. Žalovaný má za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru je právne perfektná a obsahuje všetky náležitosti platného právneho úkonu. Žalovaný považuje preto za vylúčené, aby právne perfektný právny úkon mohol mať za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu. Navyše, žalobca svoju vôľu ani jej prejav v dohode o skončení pracovného pomeru žalobou ani nespochybňuje. Zo žaloby sa javí, že žalobca si zmýlil inštitút zániku pracovného pomeru dohodou podľa so zánikom pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom podľa . Vplyvom tohto svojho omylu považuje zánik svojho pracovného pomeru u žalovaného na základe dohody za neplatný. Pracovný pomer žalobcu zanikol dohodou, teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý je plne v súlade so a ostatnými právnymi predpismi. V zmysle uvedeného žalovaný považuje žalobu za neopodstatnenú, a spochybňovanie platnosti zániku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je v tomto prípade vylúčené. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva.

4/ V replike žalobca uviedol, že žalovaný uvádza, že k skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo zo strany žalobcu slobodne, nie pod nátlakom. On upozorňuje na to, že ž stretnutie konané dňa 05.09.2017 bolo už len formálnym aktom, pričom druhá alternatíva v prípade nepodpísania dohody prichádzala do úvahy výpoveď zo strany zamestnávateľa. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť žalobcu, pričom žalovaný sa nevyjadril k tomu, ešte počas trvania pracovného pomeru žalobcu prijal na rovnaké pracovné miesto iného zamestnanca, resp. iných zamestnancov, ktorí vykonávali tú istú pracovnú činnosť. Následne po uvedených zisteniach žalobca písomne oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko dôvod „nadbytočnosti“ nie je daný a žalovaný žalobcu uviedol do omylu, keďže v čase podpisovania dohody o skončení pracovného pomeru vedel p neexistencii dôvodu skočenia pracovného pomeru so žalobcom a napriek tomu vytvoril rovnaké pracovné miesta s náplňou ako mal žalobca.

5/ Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.6.2018 uviedol, že stretnutie na Osobnom úrade u žalovaného dňa 5.9.2017 bolo „len formálnym aktom“, nakoľko pracovné miesto „fotograf“ bolo u žalovaného zrušené k 31.8.2017. Žalovaný považuje za pochopiteľné, že organizačná zmena musela predchádzať stretnutiu so žalobcom, ktorého pracovné miesto bolo organizačnou zmenou riadne zrušené. Dňa 5.9.2017 šlo o stretnutie za účelom riešenia vzniknutej situácie, pričom žalobca mal reálnu možnosť rozhodnúť sa, či písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru prijme a podpíše. O uvedenom bol na mieste spísaný záznam za prítomnosti zamestnancov kompetentného organizačného útvaru u žalovaného (osobný úrad), ako aj za prítomnosti žalobcu, s ich vlastnoručnými podpismi (viď príloha k žalobe „Záznam z rokovania o riešení pracovného pomeru zo dňa 5.9.2017). Tento záznam bol vyhotovený práve za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností v prípade neskorších obvinení alebo sporov. Ak žalobca na stretnutí dňa 5.9.2017 subjektívne nadobudol dojem, že ide o „len formálny akt“, mal možnosť dohodu o skončení pracovného pomeru slobodne neprijať, a nepodpísať. Nakoľko žalobca bez výhrad a slobodne podpísal tak záznam z rokovania dňa 5.9.2017, ako aj písomnú dohodu o skončení jeho pracovného pomeru, so všetkými okolnosťami bol uzrozumený, a teda svojím podpisom dohody o skončení pracovného pomeru prejavil svoju slobodnú vôľu pracovný pomer k 30.9.2017 ukončiť. Iné jeho tvrdenie neobstojí. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný prijal počas

trvania pracovného pomeru žalobcu na rovnaké pracovné miesto (fotografa) iného zamestnanca alebo zamestnancov, je nepravdivé. Žalovaný na podporu svojich tvrdení navrhuje súdu vykonanie dôkazu: svedecká výpoveď zamestnancov Osobného úradu: W. O., M.. - riaditeľ osobného úradu; B. B. - odborný personalista; Jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru podľa a v platnom znení, teda ide o dvojstranný právny úkon, pričom platnosť dohody je podmienený tým, že netrpí vadami vôle (je urobená vážne a slobodne). Pracovný pomer so žalobcom zanikol zhodným prejavom vôle oboch strán, teda vôle žalovaného ako zamestnávateľa a vôle žalobcu ako zamestnanca, ich vzájomným súhlasným prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, ku dňu 30.9.2017. V predmetnej dohode bol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, čo žalobcu oprávnilo na odstupné v sume šesťnásobku funkčného platu. Oznámenie žalobcu zo dňa 24.11.2017, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného z dôvodu, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za neplatnú, svedčí o evidentnej snahe žalobcu odstrániť následky svojho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia, ktorým bolo podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru.

6/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s pracovnou zmluvou žalobcu 07.07.2003 vrátane jej dodatkov, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2017, pracovnou náplňou fotografa, záznam z rokovania o riešení pracovného pomeru zo dňa 5.09.2017, odstúpením žalobcu od Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.01.2019, oznámením zo dňa 24.11.2017, odstúpením od Dohody o skončení pracovného pomeru listom zo dňa 23.01.2019, listom zo dňa 07.02.2019, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7/ Žalobca a žalovaný uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 07.07.2003, v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15. 08. 2003 a 01.12.2011 na dobu neurčitú, s druhom práce, fotograf, v organizačnom útvare odbor komunikácie s médiami a verejnosťou.

8/ Rozhodnutím vedúceho kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 31/ 2017 zo dňa 17.08.2017 bolo rozhodnuté o organizačnej zmene v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky č. CRD-1579 /2017, na základe ktorej bolo zrušené pracovné miesto na vykonávanie práce vo verejnom záujme „fotograf"' v PT 10, v organizačnom útvare odbor komunikácie s médiami a verejnosťou s účinnosťou od 31.08.2017 (ďalej len „Rozhodnutie").

9/ Zo Záznamu z rokovania o riešení pracovného pomeru zo dňa 5.09.2017, ktoré sa uskutočnilo u žalovaného za účasti : p. W.X.A. O., M. - riaditeľ osobného úradu, W.. B.. M. I. - osobný úrad, B. B. - personalista a žalobca mal súd za preukázané, že zástupcovia žalovaného oznámili žalobcovi, že jeho miesto bolo vyššie cit. rozhodnutím, zrušené. Účelom rokovania bolo, aby sa žalobca rozhodol, či prijíma návrh na skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.09.2017.

10/ Žalobca s Dohodou o skončení pracovného pomeru datovanú dňom 5.9.2017 ku dňu 30.09.2017, z dôvodu organizačných zmien v zmysle , s dohodnutým odstupným vo výške 6-násobku funkčného platu, prejavil súhlas a následne ju podpísal.

11/ Neskôr dňa 24.11.2017 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za neplatnú z dôvodu, že ešte počas trvania žalobcovho pracovného pomeru žalovaný prijal na rovnaké pracovné miesto iného zamestnanca, resp. zamestnancov, ktorí vykonávajú tú istú činnosť fotografa.

12/ Po začatí súdneho konania, listom zo dňa 23.01.2019, žalobca od Dohody o skončení pracovného pomeru odstúpil s odôvodnením, že ho žalovaný uviedol do omylu tým, že pre neho nemá inú vhodnú prácu, pričom toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko jeho prácu fotografa vykonávajú iní zamestnanci, ktorí boli na túto pozíciu vzápätí prijatí a túto považuje za neplatnú.

13/ Listom zo dňa 07.02.2019 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že po prehodnotení okolností súvisiacich s uzavretím Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 5.09.2017 dospel k záveru, že predmetná dohoda bola platná, avšak samotné dôvody skončenia pracovného pomeru podľa tejto dohody boli podľa žalobcu účelové, zavádzajúce a považuje ich za neplatné, v dôsledku čoho bol žalobca žalovaným uvedený do omylu, ktorý bol pre žalobcu podstatný a žalovanému musel byť známy.

14/ Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že má za to, že pracovná zmluva uzavretá dňa 07.07.2003, v zmysle jej dodatkov, nebola ukončená v súlade s právnymi predpismi, nakoľko sa domnieva, že žalovaný pracovnú pozíciu žalobcu, pracovné miesto na vykonávanie práce vo verejnom záujme v platovej triede 10, v organizačnom útvare odbor komunikácie s mediáciou verejnosti zrušil na základe Rozhodnutia vedúceho kancelárie NR SR č. 31/2017 zo dňa 17.08.2017 účelovo, bez skutočného dôvodu a má za to, že dôvod skončenia pracovného pomeru neexistuje. Žalovaný ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvádza organizačné zmeny podľa ust. , čo je nadbytočnosť, pričom ako sa mohli dozvedieť, na miesto fotografa žalovaného od 01.09.2017 prijal nového zamestnanca, Fedora Petra, so zaradením odborný referent a následne aj druhého zamestnanca od 01.11.2017, zaradeného ako fotograf, Dominika Číra. Svedčí o tom aj skutočnosť, že žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie pracovných prostriedkov, ktorými boli : digitálny fotoaparát s príslušenstvom ešte pred dňom 09.08.2017. V tento deň žalobca odovzdal žalovanému všetky jeho zverené veci a teda nemohol riadne vykonávať prácu, na ktorú mal v tom čase uzavretú platnú pracovnú zmluvu. Z Dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný uskutočnil dňa 17.08.2017. Vzhľadom k tomu sa domnieva, že o týchto podmienkach žalovaný vedel v čase ukončenia pracovného pomeru so žalobcom, teda, že neexistuje dôvod pre nadbytočnosť. Žalobca v zmysle odstúpil od Dohody o skončení pracovného pomeru so žalovaným z dôvodu, že žalobca pri uzatváraní tejto dohody konal v omyle. Pokiaľ ide o telefonát, ktorý mal žalobca so ním počas rokovania o skončení pracovného pomeru dohodou dňa 05.9.2017, hlavnou témou rozhovoru bolo to, že on usmerňoval zástupcov kancelárie NR SR, že pracovný pomer žalobcu nie je uzatvorený podľa Zákona o štátnej službe, ale podľa Zákona o verejnej službe, a druhou témou bolo to, že žalovaný chcel pôvodne ukončiť pracovný pomer so žalobcom výpoveďou. On sa nevyjadruje k tomu, či bol na žalobcu vyvíjaný nátlak, ale pokiaľ sa mu vyhrážali, že na neho nájdu dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, tak mám za to, že k nátlaku došlo. Treťou témou bola výška odstupného, pretože podľa zákona o štátnej službe mu žalovaný ponúkal nižšie odstupné, ako vyplýva zo i Zákona o verejnej službe. Žalobcovi ponúkali 4 -5 mesačné odstupné, nakoniec sa uzatvorila dohoda, ktorej podpísanie bolo podmienené odstupným vo výške 6- mesačného odstupného, čo sa nakoniec dosiahlo.

15/ Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že popiera, že by zrušenie pracovného miesta žalobcu bolo pripravované a účelovo nachystané. Nešlo o zrušenie pracovného miesta alebo organizačnú zmenu. Z písomného Záznamu z osobného stretnutia zo dňa 05.09.2017 nevyplýva, že by bol žalovaný konal v omyle. Svedkovia tohto stretnutia potvrdili, že počas neho prebehol telefonický rozhovor žalobcu s tu prítomným advokátom, prebehla komunikácia o podpise dohody a na jej základe sa žalobca rozhodol dohodu slobodne podpísať, čo aj urobil bez akýchkoľvek pochybností. Žalovaný má za to, že pracovný pomer so žalobcom zanikol v súlade so , bez akejkoľvek účelovosti a práve žalovaný odstúpenie žalobcu od dohody o skončení pracovného pomeru, po takom dlhom čase, považuje za účelové.

16/ Z výsluchu žalobcu pred súdom bolo zistené, že tento tvrdil, že sporná Dohoda zo dňa 5.9.2017 nebola dohoda, ale výpoveď zo strany žalovaného, z dôvodu nadbytočnosti. Činnosť fotografa vykonával bez problémov do júla 2017, kedy sa situácia zmenila a bolo mu povedané, že fotograf bude „nadbytočná“ funkcia. Keď sa vrátil z dovolenky, bolo mu povedané, že si má zobrať „ neplatené voľno“ , pretože sa robí výberové konanie na jeho pozíciu. Na to sa ohradil a oslovil svojho advokáta o právnu pomoc. Dňa 5.9.2017 mu volali z osobného úradu, p. O., aby sa dostavil na rokovanie o skončení pracovného pomeru. Na rokovaní bol prítomný iba p. O.. On povedal, že dohodu nepodpíše. Následne p. O. zavolal dvoch svedkov, p. M. I. a p. B. a títo mu povedali, že keď nepodpíše, dajú mu okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že si ho „odsledujú“ a niečo na neho „nájdu“. Pre neho to bolo veľmi zvláštne, pretože už v auguste 2017 mu odobrali celú techniku. On vie, že už od 1.9.2017 zamestnal žalovaný p. R., ktorý od 1.9.2017 fotografoval dôležité akcie žalovaného, napr. DOD a sviatok 1.9, pretože on bol v pracovnom pomere bol do 31.9.2017 a bolo mu čudné, prečo fotograf nevykonáva činnosť, na ktorú bol zamestnaný, a prečo ju vykonáva nový zamestnanec, p. R.. Tiež vie, že p. Č. prijali do pracovného pomeru od 1.11.2017 a tak si kladie otázku, ako je možné, že jeho činnosť bola nadbytočná, keď na jeho miesto boli prijatí dvaja ľudia, za tak krátky čas ? Na otázku svojho právneho zástupcu žalobca objasnil, čo bolo predmetom telefonátu s advokátom pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru dňa 5.9.2017. žalobca uviedol, že sa najprv advokáta spýtal, čo má robiť, že ide o nátlak na neho, lebo tam sedeli dvaja svedkovia. Advokát mu povedal, že je to nekorektné, je to nátlak. Ďalej sa advokáta pýtal, mal zapnutý hlasitý odposluch, že mu p. O.

ponúkol tri alebo štyri pracovné miesta, ako : pomocný kuchár a pod. Teda, ak by netelefonoval so svojím advokátom, tak mu to ani neponúknu.

17/ Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že p. I. bol právnik - štátny radca - osobného úradu, jeho nadriadený bol p. O., vedúci osobného úradu. Pokiaľ ide o rokovanie o zániku pracovného pomeru, nie je štandardné u žalovaného, aby tam boli prítomní priami nadriadení dotyčnej osoby, pretože vec rieši osobný úrad. Poukázala na to, že žalobca si stále mýli inštitút dohody o skončení pracovného pomeru s výpoveďou z pracovného pomeru. Podľa nej boli podmienky dohody o skončení pracovného pomeru dodržané. Žalobca dostal 6-mesačné odstupné, zrejme preto dohodu podpísal. Popierala, že by žalovaný na žalobcu vyvíjal nátlak, nakoľko žalobcovi bolo otvorene umožnené, aby počas rokovania zavolal svojmu advokátovi, telefonát bol na hlasitý odposluch, teda to bolo transparentné a bez nátlaku. Pokiaľ ide o odstúpenie od predmetnej Dohody, kde žalobca uvádza, že bol uvedený do omylu a že Dohodu by nebol podpísal, ak by si myslel, že nie je nadbytočný, oni tvrdia, že nadbytočný bol, organizačné zmeny vykonané boli. Hoci bol v danom prípade daný aj postup pre výpoveď z nadbytočnosti, čo je ale prísnejší postup, výhodnejšie bolo ukončiť pracovný pomer dohodou, čo žalobca aj prijal. Žalovaný urobil všetko preto, aby bolo všetko korektné, žalobca do omylu uvedený nebol.

18/ Podľa : Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

19/ Podľa : Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

20/ Podľa : Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

21/ Podľa , : (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20190101>.

22/ Podľa : Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20190101> alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

23/ Podľa : Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24/ Súd konštatuje, že 2-mesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby je v zmysle dodržaná, nakoľko pracovný pomer sa mal skončiť dňom 30.09.2017, pričom žalobca žalobu na súde uplatnil dňa 30.11.2017, preto súd vec prejednal do merita.

25/ Hlavnými námietkami žalobcu boli, že dohoda o skočení pracovného pomeru, je neplatná z dôvodu, že tento úkon vykonal žalobca v omyle a pod nátlakom.

26/ Nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu ako prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je slobodná a vážna vôľa ako psychický vzťah konajúceho subjektu k zamýšľanému následku. Právny úkon vzniká až vtedy, ak je takto utvorená vôľa prejavená určitým a zrozumiteľným spôsobom navonok. Ak má právny úkon ako navonok prejavená vôľa účastníka právneho vzťahu skutočne zodpovedať jeho vlastnej vôli, musí byť výsledkom jeho vnútorného duševného rozhodovacieho procesu akú vôľu navonok prejaví.

27/ Právny úkon nie je urobený skutočne - vážne vtedy, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku tohto prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný ( ). Ak by však adresátovi tohto právneho úkonu so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný.

28/ V ďalšom žalobca namietal, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná, keďže ju urobil v omyle, ktorý spočíval v jeho nesprávnej predstave, že ak dohodu o ukončení pracovného pomeru neuzavrie, jeho pracovný pomer skončí výpoveďou, resp., ako tvrdil, okamžitým skončením pracovného pomeru, čo súdu prvej inštancie bližšie nevysvetlil, teda ak by žalobca dňa 05.09.2017 v čase uzatvárania dohody vedel, že nie je nadbytočný, že jeho pracovné miesto nebolo zrušené, dohodu o skončení pracovného pomeru by neuzavrel. Preto žalovanému zaslal Odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.01.2019 s uvedením, že od dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2017 odstupuje podľa z dôvodu, že pri jej uzatváraní konal v omyle.

29/ Otázka omylu je osobitne upravená v (ďalej aj ): „Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo“.

30/ Úprava omylu v tomto špeciálnom ustanovení je pritom odlišná od jej úpravy v v , ktorý je lex generalis vo vzťahu k , ktorý je pre danú vec lex specialis; ust. je preto na danú vec neaplikovateľné.

31/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení i pred súdom uviedol, že s použitím cit. nesúhlasí a domnieva sa, že uvedené ustanovenia sa na danú právnu vec nevzťahujú, pretože žalobca v omyle nebol. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou mu žalovaný ponúkol a po porade so svojím právnikom sa rozhodol prijať dohodu, čím mu žalovaný nedal výpoveď z pracovného pomeru, pričom k uzavretiu dohody bol žalobca motivovaný pomerne vysokým odstupným. Teda žalobca nepochybne vedel o tom, čo podpisuje, a preto nešlo o konanie v omyle. Je treba prihliadať na to, že pri skončení pracovného pomeru dohodou nie je zamestnávateľ ani povinný ponúkať zamestnancovi inú vhodnú prácu. Odstupné bolo vysoké, žalovaným bolo vyplatené, preto považujú tvrdenie žalobcu, že bol uvedený do omylu za účelové. Omyl v motíve t. j. v pohnútke je nepodstatný a právne irelevantný. Vzhľadom na to žalovaný dôvodne nesúhlasil s použitím ust. ZP .

32/ Z cit. vyplýva, že ak by aj pri skončení daného pracovného pomeru dohodou žalobca konal v omyle, ako to tvrdí bez ohľadu na to, či bola splnená podmienka, že žalovanému tento omyl musel byť známy a či sa týka takej okolnosti bez ktorej by k zmluve nedošlo, nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu dohody vykonanej v omyle, ale zakladá to iba právo žalobcu od dohody o skončení pracovného pomeru odstúpiť.

33/ V konaní bolo preukázané, že žalobca toto svoje oprávnenie, t.j. odstúpenie od spornej dohody síce využil, ale až po začatí súdneho konania, takmer viac ako po 1,5 roku, dňa 23.01.2019, čo mal súd za účelové. Žalobca od podania žaloby na súde dňa 30.11.2017 do 07.02.2019 uvádzal, že predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za absolútne neplatný právny úkon, pričom logicky neplatnosť neexistujúceho právneho úkonu nie je možné vysloviť. Odstúpiť možno len od platne uzavretej dohody. Ak by teda bolo od dohody účinne odstúpené, táto sa zrušuje od začiatku a nemožno už uvažovať o jej neplatnosti, ako neexistujúceho právneho úkonu. Teda hoci sa žalobca žalobou sa na jednej strane sa domáha výroku rozsudku, ktorým by súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2017 je neplatná, na dôvažok právny zástupca žalobcu listom zo dňa 07.02.2019 adresovanému súdu paradoxne uvádza, že „dohodu považuje za platnú“, za neplatné považuje iba samotné dôvody skončenia pracovného pomeru podľa tejto dohody, ktorými bol žalobca žalovaným uvedený do omylu, ktorý bol pre žalobcu podstatný a žalovanému musel byť známy.

34/ Odhliadnuc od uvedeného, odstúpenie od zmluvy v pracovnoprávnom vzťahu pre omyl v zmysle má právne účinky iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky okrem iného, že účastník konal v omyle. Z právnej teórie vyplýva, že právne významný, teda majúci právne následky je len v prejav vôle účastníka, teda ak sa jeho vôľa a jeho prejav nezhodujú. Ak ide o omyl vo vôli účastníka, je spochybnená samotná danosť vôle, bez ktorej nemôže vzniknúť právny úkon. Omyl vo vôli spočíva v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave účastníka o následkoch právneho úkonu. Omyl sa môže týkať tak obsahu právneho úkonu, ako aj jeho predmetu, prípadne osoby, či inej rozhodujúcej skutočnosti.

35/ Na základe toho je potom nevyhnutné uzavrieť, že v danom prípade nemohlo dôjsť dňa 05.09.2017 k omylu v prejave vôle žalobcu, keďže žalobca v čase urobenia právneho úkonu - uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, mal vôľu ukončiť tento pracovný pomer dohodou a takýto úkon aj navonok prejavil. Vôľa a prejav žalobcu sa preto zhodovali. Vyplynulo to z výpovede samotného žalobcu pred súdom, že mu boli ponúknuté voľné miesta a teda ak by dohodu neprijal, bola by mu zo strany žalovaného daná výpoveď z pracovného pomeru a napokon to vyplynulo aj zo záverečnej reči jeho právneho zástupcu, kde podrobne uvádza skutkový stav, z čoho je zrejmé, že žalobcovi bola min. od augusta 2017 známa skutočnosť, že napr. na „jeho miesto“ bol prijatý iný zamestnanec, p. M. R., ktorému odovzdal v auguste 2017 fotografickú techniku, videl jeho fotografie z 01.09.2017, s týmto bola uzatvorená pracovná zmluva dňa 30.08.2017, pričom žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal až dňa 05.09.2017, teda všetky ním namietané skutkové okolnosti mu museli byť známe, teda žalovaný ho do žiadneho omylu neuviedol. A preto súd tvrdí, že žalobca konal so znalosťou veci, úkon ukončenia pracovného pomeru dohodou učinil slobodne a vážne, bez nátlaku, o čom svedčí tá skutočnosť, že počas rokovania o ukončení pracovného pomeru so žalovaným vec konzultoval so svojím právnym zástupcom, ktorý pred súdom potvrdil, že nakoniec „vyrokovali“ 6-mesačné odstupné, ktoré žalobcovi od počiatku ponúkané nebolo a ktoré napokon žalovaný žalobcovi vo výplatnom termíne riadne vyplatil.

36/ Omyl v pohnútke, motíve, či sledovanom cieli nie je právne významný a nemá žiadne právne účinky. Pokiaľ teda v danom prípade omyl žalobcu, ako to tvrdí, spočíval v jeho predstave a pohnútke, prečo ho urobil, že ak dohodu neuzavrie, pracovný pomer skončí výpoveďou (na platnosť ktorej podľa neho neboli splnené podmienky), je irelevantný a nemá právne účinky. Obdobne aj omyl žalobcu v sledovanom cieli právneho úkonu, teda získať od žalovaného zamestnávateľa skončením pracovného pomeru čo najviac, je z právneho hľadiska nerozhodný, s poukazom na vyššie uvedené. Je preto nevyhnutné uzavrieť, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre účinné odstúpenie žalobcu od predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.01.2019.

37/ Podobne pokiaľ ide o žalobcom namietanú organizačnú zmenu u žalovaného na základe Rozhodnutia vedúceho kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 31/ 2017 zo dňa 17.08.2017, na základe ktorej bolo zrušené pracovné miesto žalobcu s účinnosťou od 31.08.2017, v tejto súvislosti súd uvádza, že žiadne ustanovenie neukladá žalovanému povinnosť vysvetľovať nadbytočnému zamestnancovi podstatu organizačnej zmeny a ani žiadnym spôsobom nešpecifikuje spôsob takéhoto vysvetlenia. Takýto postup vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.02.2005, spisová značka , že zamestnanec, ktorého sa týka rozhodnutie o organizačnej zmene, musí byť s organizačnou zmenou oboznámený, postačí však, ak sa tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru.

38/ S poukazom na dané závery súdu nebolo potrebným, naopak, bolo by nadbytočným a nehospodárnym, vykonávať ďalšie dôkazy v prvoinštančnom konaní navrhnuté žalovaným a to výsluch svedkov z osobného úradu o rokovaní o dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2017, pretože pre súd bol postačujúci Záznam z tohto rokovania vyhotovený v písomnej forme a podpísaní zúčastnenými osobami.

39/ Pretože s poukazom na vyššie uvedené závery, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.09.2017 je platná, v dôsledku čoho pracovný pomer medzi stranami naďalej netrvá a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

40/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , a v spore úspešnému žalovanému by prináležala náhrada trov konania, ale nakoľko tento si ich neuplatňoval, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).