Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_68Ek-1249-2018.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Subarea
68Ek/1249/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného BATZ Hungary kft., so sídlom Tölgyes Kálmán 9, 2013 Pomáz, Maďarsko, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému Dr. Batz s.r.o., IČO: 36 812 463, so sídlom Tabaková 13/1026, 941 31 Dvory nad Žitavou, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., IČO: 36 857 751, so sídlom Ernestova Baška 2, 940 01 Nové Zámky, konajúca konateľom JUDr. Ladislavom Magyerkom, advokátom vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Ivanom Jamborom, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 271EX 506/18, v konaní o vymoženie 66.755,82,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1249/2018 zo dňa 15. augusta 2019, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1249/2018 zo dňa 15. augusta 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 10.8.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/310/2018 zo dňa 14.6.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.7.2018.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/1249/2018 dňa 30.8.2018 súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora, so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 949 01 Nitra. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 30.8.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1249/2018 zo dňa 15.8.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Exekučný súd už môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. Povinný ako dôvod na zastavenie exekúcie uviedol, že nemal prístup do elektronickej schránky, do ktorej mu súd doručil exekučný titul. Oprávnený toto tvrdenie považoval za účelové. Vyšší súdny úradník po preskúmaní tvrdení povinného zistil, že povinný podal návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu na tunajšom súde, avšak jeho návrh bol uznesením sp. zn. 23Up/310/2018, zamietnutý.
Doručenie exekučného titulu povinnému do jeho aktívnej elektronickej schránky preukazuje elektronická doručenka, z ktorej vyplýva, že povinnému bol predmetný platobný rozkaz doručený dňa 1.7.2018 o 00,40 hod., a to vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia. Podľa zákona o e-Governmente sa elektronická schránka zriaďuje pre fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby, orgány verejnej moci a pre subjekty medzinárodného práva. Na prihlásenie a prístup k elektronickým službám potrebuje fyzická osoba občiansky preukaz s elektronickým čipom spolu s bezpečnostným osobným kódom (BOK), čítačku čipových kariet a inštalovaný softvér v počítači, ktorý je možné nainštalovať zo strany www.slovensko.sk. (to isté platí pre fyzickú osobu, ktorá ako štatutárny orgán koná v mene právnickei osoby). Súd ako orgán verejnej moci má povinnosť doručovať zásielky výlučne elektronicky do aktívnej elektronickej schránky. Právnické osoby mali v súlade so zákonom o e-Governmente povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku najneskôr od 1.7.2017 vrátane toho aby mali zabezpečený včasný, bezproblémový a funkčný prístup do svojej elektronickej schránky. Pokiaľ teda povinný poukazoval na skutočnosť, že nevedel otvárať zásielky v jeho elektronickej schránke až do dňa vydania nových certifikátov k občianskemu preukazu dňa 31.8.2018, vyšší súdny úradník uviedol, že povinný sám nevenoval náležitú pozornosť zriadeniu, aktivovaniu a fungovaniu elektronickej schránky, do ktorej mu bol riadne doručený exekučný titul a preto, keďže nejde o skutočnosť ktorá by bola dôvodom na zastavenie exekúcie, návrh povinného ako nedôvodný, zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 20.8.2019, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 4.9.2019, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodu, že exekúcia je vedená na podklade súdneho konania, v ktorom nemal možnosť sa brániť a navyše za situácie, že exekučný titul je vydaný na podklade faktúr, ktoré ani nepodpísal konateľ povinného. Objektívne nemal možnosť prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane a ani jeho zavinením. Uviedol, že od 31.10.2017 bolo možné na oddeleniach dokladov Okresných riaditeľstiev Policajného zboru žiadať o výmenu certifikátov nevyhnutných k elektronickej komunikácii. V tomto období však Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky informovalo držiteľov občianskych preukazov, ktorí nepotrebovali naliehavo výmenu elektronických certifikátov, aby vyčkali na tzv. automatizovanú výmenu certifikátov bez potreby návštevy oddelenia dokladov, pričom k tzv. automatizovanej výmene malo prísť v priebehu niekoľkých týždňov. Ministerstvo malo následne rozposielať tzv. informačné SMS správy. Keďže žiadna SMS správa povinnému doručená nebola, mal povinný za to, že výmena certifikátov prebehne automaticky bez potreby návštevy oddelenia dokladov. Skutočnosť, že výmenu certifikátov nebolo z jeho strany potrebné uskutočniť naliehavo, vyhodnotil povinný podľa jeho bežnej praxe v komunikácii s úradmi a inými orgánmi štátnej správy. Vzhľadom ku skutočnosti, že k automatizovanej výmene došlo až v apríli 2018, pričom pred týmto obdobím došlo k hromadnému zneplatneniu všetkých certifikátov vydaných pre občianske preukazy z dôvodu ich potenciálnej zraniteľnosti, ide o skutočnosť, ktorú povinný ovplyvniť nevedel. Aj napriek celoplošnej výmene certifikátov, nastalo v prípade certifikátu povinného technické zlyhanie, ktoré riešil výmenou certifikátov na občianskom preukaze dňa 31.8.2018, čo preukázal potvrdením v prílohe návrhu na zastavenie exekúcie. V tomto smere navrhuje doplniť dokazovanie o vyžiadanie si správy o prístupe do elektronickej schránky od správcu elektronickej schránky, ktorý by mal potvrdiť jeho tvrdenia, že išlo o technické zlyhanie pri celoplošnej aktivácii certifikátov ktorú nemohol povinný ovplyvniť. Preto má povinný za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby znášal dôsledky technického zlyhania, ktoré nespôsobil a to aj s prihliadnutím na zverejňované informácie zo strany štátnych orgánov, pretože v prípade ak došlo k celoplošnej deaktivácii certifikátov a následne zlyhala vzdialená automatická celoplošná aktivácia nových certifikátov, pochybenie evidentne nemohlo nastať na strane povinného. Povinný zdôraznil aj tú skutočnosť, že k vydaniu platobného rozkazu došlo na základe faktúr, ktoré neobsahujú ani podpis konateľa povinného ani jeho pečiatku a bol tak voči nemu uplatnený nedôvodný nárok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol povinný aby súd exekúciu vedenú voči nemu zastavil.
6. Prostredníctvom právneho zástupcu sa k sťažnosti povinného vyjadril oprávnený, podaním doručeným súdu dňa 19.9.2019. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Uviedol, že povinný je právnickou osobou zapísanou v OR SR, preto má podľa ust. § 13 v spojení s ust. § 60e z.č. 305/2013 o e-Governmente od 1.7.2017 zo zákona aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie písomností. Platobný rozkaz vydaný v spore vedenom pod sp.zn. 23Up/310/2018, mu bol doručovaný ako elektronický úradný dokument do aktívnej elektronickej schránky v súlade s ust. § 9 ods. 2 zák. č. 307/2016 Z.z. V priebehu upomínacieho konania nebola
zistená žiadna vada doručovania ani prípadná technická nefunkčnosť elektronickej stránky povinného. Argumentácia povinného, že jeho konateľovi boli až dňa 31.8.2018 vydané certifikáty k občianskemu preukazu, je vo vzťahu k povinnej aktivácii elektronickej schránky povinného ako právnickej osoby a jeho povinnej komunikácie s orgánmi verejnej moci elektronicky, irelevantná. Bolo povinnosťou štatutárneho orgánu povinného zabezpečiť si certifikáty k občianskemu preukazu v dostatočnom časovom predstihu, najneskôr ku dňu automatickej aktivácie el. schránky. K technickému zlyhaniu tak došlo na strane štatutárneho zástupcu povinného z dôvodu jeho nekonania a nedbanlivého prístupu, preto povinný ako právnická osoba musí znášať vzniknuté legálne následky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, oprávnený žiada, aby súd sťažnosť povinného zamietol. Trovy konania spojené so sťažnosťou povinného si oprávnený neplatnil.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k tvrdeniam povinného v sťažnosti uvádza, že tak ako už vyšší súdny úradník správne uviedol, nositeľom dôkazného bremena k tvrdeniam v návrhu na zastavenie exekúcie je povinný. Povinný nepreukázal žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ani objektívnu nemožnosť v prístupe do jeho elektronickej schránky.
14. Pokiaľ ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, sudca pre úplnosť poukazuje na to, že súd postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 9.12.2009 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.3.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 9.12.2009 judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe predloženého exekučného titulu, má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť (pozri tiež komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5)“. Exekučný súd preto vzhľadom na uvedené, osobitne preskúmaval doručovanie exekučného titulu z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 23Up/310/2018 a zistil, že exekučný titul bol doručený sporovým stranám v súlade s § 9 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Z doručenky o doručovaní exekučného titulu povinnému mal
súd preukázané, že predmetný platobný rozkaz bol doručený povinnému do jeho aktívnej elektronickej schránky, dňa 1.7.2018 o 0:40 hod., vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia, spolu s prílohami, vrátane poučenia, formulára na podanie odporu, návrhu na vydanie platobného rozkazu a všetkých jeho príloh ako aj prístupového kódu k elektronickému súdnemu spisu, vedenému v predmetnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, exekučný súd nemal pochybnosti o tom, že exekučný titul, ktorý mu bol predložený v tomto exekučnom konaní, bol doručený riadne a je formálne aj materiálne vykonateľným exekučným titulom.
15. Vo vzťahu k obrane povinného, sudca uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
16. Pokiaľ povinný preukazoval objektívnu nemožnosť svojho prístupu do vlastnej elektronickej schránky tým, že až dňa 31.8.2018 mu bol vydaný nový certifikát, súd konštatuje, že potvrdenie o tom, že si povinný v tento deň prevzal nový certifikát, nijako nepreukazuje, že by sa dovtedy, z objektívnych dôvodov, nemohol prihlásiť (napriek svojej snahe) do svojej elektronickej schránky a nemohol zistiť jej obsah. Povinný tak nepreukázal, že by v relevantnom čase bola jeho elektronická stránka nefunkčná z objektívnych príčin. Návrh povinného, na doplnenie dokazovania vyžiadaním si správy o prístupe do elektronickej schránky povinného od správcu elektronickej schránky, súd neakceptoval, pretože aj prípadným vykonaním tohto dôkazu by sa preukázalo iba to, čo už je v súdnom spise preukázané a nie je ani sporné a to, deň prevzatia certifikátu zo strany povinného. Ako už súd uviedol, nositeľom dôkazného bremena k tvrdeniam v návrhu na zastavenie exekúcie je v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku povinný. Rovnako aj z ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente vyplýva, že povinný preukazuje, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo že na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Povinný v tomto smere súdu žiadny dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia nepredložil. Exekučný súd síce vo výnimočných prípadoch môže vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci exekučného konania nenavrhli, avšak iba v prípade ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V danom prípade však z dôkazov už sa nachádzajúcich v súdnom spise bolo preukázané, že keď sa povinný začal aktívne zaujímať o prístup do svojej elektronickej schránky, tento prístup si zabezpečil a do elektronickej schránky sa prihlásil. Teda, elektronická schránka povinného bola objektívne funkčná ale subjektívne pre povinného neprístupná do okamihu vydania nového certifikátu a neexistovali tak ani dôvody preberania elektronických správ spojené s nepomernými ťažkosťami, keďže certifikát bolo technicky možné zo strany povinného zabezpečiť (aj skôr). Keďže skutkový stav veci súd považoval za dostatočne zistený a povinným navrhovaný dôkaz by ho nezmenil, súd nepovažoval za nevyhnutne potrebné jeho vykonanie.
17. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
18. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).