Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Vyd-2-2023.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Subarea
15Vyd/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/X, D., právne zastúpená: Adriana Sojková – ADVOKAT DCA s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, proti vlastníkovi podľa katastra nehnuteľností: E. F., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti : Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2023 v znení jeho doplnenia doručeného dňa 27.11.2023 domáhala, aby súd potvrdil vydržanie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcele reg. E parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. G. C., a to ku dňu 01.01.2020.
2. Návrh odôvodnila tým, že je zapísaná ako výlučná vlastníčka pozemku – parcela registra „C“ evidovaného ako parc.č. XXXX/X – orná pôda o výmere 1952 m2 na LV č. XXXX, k.ú. G. C., ktorá parcela vznikla na základe geometrického plánu č. X/XXXX, vyhotoveného dňa 29.05.2023 H. I. I. (I. J., C.), overeného dňa 29.05.2023 H. H. K. a autorizačne overeného dňa 20.06.2023 Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor pod č. J. XXX/XX zameraním parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc.č. XXX – orná pôda o výmere XXXX m2. Uvádzala, že parcelu EKN XXX vlastnil starý otec navrhovateľky – F. L., ktorý spolu s manželkou a piatimi deťmi na nej a na iných svojich poľnohospodárskych pozemkoch pestoval poľnohospodárske plodiny. EKN XXX užívala rodina navrhovateľky ako poľnohospodársky pozemok, ohraničený na jednej strane cestou (ulica K.) smerom k železnici a na druhej strane futbalovým ihriskom smerom k susednej obhospodarovanej parcele. V roku XXXX, po smrti F. L., všetky nehnuteľnosti patriace do dedičstva po nebohom nadobudol jeho syn H. M. L.. V roku XXXX došlo medzi dedičmi po nebohom F. L. k uzavretiu dohody o vyrovnaní dedičských podielov a pozemky (vrátane EKN XXX) nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/5-iny k celku, deti neb. F. L. (H. M. L., N. L., O. P., H. A. L., A. L.). V tom čase už EKN XXX užívala na poľnohospodárske účely A. L., matka navrhovateľky a navrhovateľka. V roku XXXX navrhovateľka vybudovala na EKN XXX oplotenie, ktoré ohlásila na príslušnom stavebnom úrade ako drobnú stavbu. Oplotenie sa na mieste samom nachádza do dnešného dňa. V roku XXXX nadobudla navrhovateľka na základe darovacej zmluvy pozemok EKN XXX do svojho výlučného vlastníctva. Navrhovateľka uzavretím darovacej zmluvy vstúpila do dobromyseľnej držby EKN XXX svojich právnych predchodcov. Dobromyseľná držba právnych predchodcov navrhovateľky trvala minimálne od 50-tych rokov 20.storočia. Od roku XXXX sa navrhovateľka spolu so svojou matkou o pozemok EKN XXX
starala, pozemok si oplotila, vyčistila a užívala na poľnohospodárske účely. Pozemok užívali v rozsahu, ako bol od nepamäti užívaný ich právnymi predchodcami a ako ho aj v roku XXXX oplotili. Nikdy v minulosti nebolo sporné, že pozemok je v užívanom rozsahu práve parcelou EKN XXX, nikto vlastnícke právo navrhovateľky ani jej právnych predchodcov k užívanej pôde nespochybňoval. O skutočnosti, že pozemok EKN XXX je v katastri nehnuteľností ohraničený inak, ako je užívaný, sa navrhovateľka dozvedela až počas geodetických meraní pri vyhotovovaní Geometrického plánu, teda v máji XXXX. Dovtedy bola navrhovateľka aj jej predchodcovia v domnení, že tvorí súčasť nimi užívanej EKN XXX. Navrhovateľka a jej právni predchodcovia boli od počiatku užívania nehnuteľností v ospravedlniteľnom omyle ohľadne skutočných hraníc ich EKN XXX. Navrhovateľka tvrdila, že na základe darovacej zmluvy nadobudla do svojho výlučného vlastníctva pozemok EKN XXX, a to povolením vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom P., katastrálny odbor, pod V XXXX/XXXX zo dňa 27.12.2019, čím vstúpila do dobromyseľnej držby EKN XXX svojich právnych predchodcov, ktorá trvala minimálne od 50-tych rokov 20.storočia. Navrhovateľka teda mohla účinne vydržať vlastnícke právo k EKN XXX najskôr ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k EKN XXX (teda dňa 27.12.20219). Z uvedeného dôvodu uviedla navrhovateľka v podanom návrhu dátum 01.01.2020, ako dátum, ku ktorému EKN XXX nadobudla z titulu vydržania. Parcela EKN č. XXX M. XXX sú bezprostredne susediace parcely, v teréne neoddelené nijakým oplotením ani medzou, užívané súvisle ako jeden celok.
3. Súd následne v súlade s ustanovením § 359e ods. 1 CMP preskúmal, či navrhovateľka osvedčila, že nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Súd tieto skutočnosti preskúmal podľa navrhovateľkou predložených listín a tiež v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vykonal sám šetrenie (pripojil dedičský spis po starom otcovi navrhovateľky F. L.), aby overil navrhovateľkine tvrdenia, pričom týmto postupom zistil nasledovné:
4. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. G. C. je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou parcely KNC parc. č. XXXX/ X, orná pôda o výmere XXXX m2, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. X/XXXX, vyhotoveným dňa 29.05.2023 H. I. I. (I. J., C.), overeným dňa 29.05.2023 (Q./XXXX) zameraním pôvodnej parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc.č. XXX – orná pôda o výmere XXXX m2. Parcelu reg. E parc. č. XXX nadobudla navrhovateľka v celosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.11.2019 od darcov H. M. L., A. L., H. E. P.. H. R. I. a I. I., pričom každý jej daroval svoj podiel o veľkosti 1/5. Parcelu reg. E parc.č. XXX, ktorá bola pôvodne evidovaná v pkn vložke č. XXXX pre k.ú. G. C. (ktorá pkn vložka sa ale v archíve katastra nehnuteľností v zmysle jeho oznámenia nenachádza) mal vo výlučnom vlastníctve F. L. (starý otec navrhovateľky), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Na základe dedičského rozhodnutia po ňom sp.zn. D XXX/XX zo dňa 18.03.1974, právoplatného dňa 08.04.1974, zdedil predmetnú parcelu v celosti jeho syn M. L.. Dedičia po F. L. dňa 19.06.1993 uzatvorili dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, výsledkom ktorej bola dohoda o tom, že parcely zdedené po otcovi F. L. v dedičskom konaní sp.zn. D XXX/XX, vrátane parcely č. XXX, si rozdelia v podieloch každý po 1/5. Z tohto dôvodu dedičia H. M. L., A. L., H. E. P., H. R. I. a I. I. sa stali jej podielovými spoluvlastníkmi po 1/5 a tieto svoje podiely následne darovali navrhovateľke darovacou zmluvou, ako už bolo vyššie uvedené. B., ktorej vydržanie je predmetom konania, zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. G. C. ako parcela registra „E“ parc.č. XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, je evidovaná ako výlučné vlastníctvo neznámeho vlastníka E. F. a správu preto vykonáva Slovenský pozemkový fond. V zmysle predloženej dokumentácie sa v prípade parciel KNC parc.č. XXXX/X (teda pôvodne EKN parc.č. XXX) a KNE parc.č. XXX jedná o bezprostredne susediace parcely.
5. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku (CMP), Konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 1 CMP, Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 359d ods. 2 CMP, Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Podľa § 359e CMP, (1) Ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
Podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
6. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba o zákonom stanovenú dobu 10 rokov a uplynutie vydržacej doby.
7. Navrhovateľka tvrdené vydržanie odvíjala od toho, že ona, ale aj jej právni predchodcovia sa spolu s držbou pozemku EKN parc.č. XXX, ktoré vlastníctvo im riadne svedčalo, v omyle ujali aj držby susedného pozemku EKN parc.č. XXX, pričom nerušená držba, obhospodarovanie tohto susedného pozemku trvala minimálne od 50.tych rokov 20. storočia, počas ktorého obdobia boli držitelia v domnení, že im patrí aj vedľajšia časť, ktorá je parcelou č. XXX. Títo totiž nevedeli, že sa vlastne jedná o inú, samostatnú parcelu s iným vlastníckym režimom, ale domnievali sa, že parcela č. XXX je tiež časťou parcely č. XXX, ktorú vlastnili, a teda že im aj táto susedná časť patrí. Ide o príklad chopenia sa držby susedného pozemku v omyle. Tvrdila, že ona pozemok vydržala k 01.01.2020, nakoľko darovacou zmluvou z 18.11.2019 nadobudla do vlastníctva pozemok parc.č. XXX a spolu s ním sa chopila aj držby susednej parcely č. XXX, pričom započítavala si aj vydržaciu dobu svojich predchodcov, pretože logicky jej samej (vzhľadom na to, že darovacia zmluva je až z roku 2019) by 10 ročná vydržacia doba počítaná od roku 2019 (teda odkedy existuje titul, od ktorého svoju držbu odvíja navrhovateľka) ešte neuplynula. V tejto súvislosti preto súd skúmal aj splnenie predpokladov pre vydržanie právnych predchodcov navrhovateľky a plynutie vydržacích dôb vo vzťahu k nim.
8. Súd v tejto súvislosti uvádza, že oprávnený držiteľ si môže započítať do doby potrebnej na vydržanie veci alebo práva dobu oprávnenej držby svojho právneho predchodcu vtedy, ak sám vec či právo nevydržal. Ak však vec vydržal už právny predchodca účastníka uplatňujúceho si vlastníctvo k veci titulom vydržania (tu teda právny predchodca navrhovateľky), tento účastník (teda navrhovateľka) môže nadobudnúť vlastníctvo k veci vydržaním len jej oprávnenou držbou po celú vydržaciu dobu a zápočet doby právneho predchodcu je v takomto prípade vylúčený (k tomu napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 16.02.2016, sp.zn. 13Co/1273/2014). Z uvedeného teda vyplýva, že držiteľovi pozemku nemožno do vydržacej doby započítavať dobu držby jeho právneho predchodcu, ktorý už sám splnil podmienky pre vydržanie tohto pozemku. Podporne z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 821/2010 zo dňa 31.08.2011 vyplýva, že ak niekto nadobudol na základe prevodnej zmluvy vlastníctvo k určitému riadne označenému pozemku, nemôže si pri uplatňovaní vydržania pozemku susedného započítať dobu, po ktorú ho mal v držbe jeho právny predchodca, pokiaľ
už ten susedný pozemok vydržal. Pokiaľ by sporný pozemok právni predchodcovia vydržali, zostal by v ich vlastníctve. Právny nástupca by ho mohol vydržať iba vtedy, ak by jeho dobrá viera o tom, že na základe prevodnej zmluvy nadobudol aj sporný pozemok, trvala do doby, kedy uplynula vydržacia doba 10 rokov. Súd má za to, že práve o tento prípad sa v danom prípade jedná.
9. Navrhovateľka uvádzala, že jej právni predchodcovia sú v držbe susedného pozemku č. XXX spolu s držbou pozemku parc.č. XXX minimálne od 50.tych rokov 20 storočia, presný rok chopenia sa držby neuviedla, ani z listín nachádzajúcich sa v spise tento nevyplynul. Ako však bude zrejmé ďalej, presný rok vstupu do držby právnych predchodcov nie je nevyhnutne nutné vedieť, pretože či by súd počítal so vstupom do držby za účinnosti uhorského obyčajového práva (účinného do 31.12.1950), alebo za účinnosti stredného Občianskeho zákonníka (účinného od 01.01.1951), v každom prípade dospeje k záveru, že susedný pozemok vydržal už právny predchodca navrhovateľky. Ak by totiž starý otec F. L. vstúpil do držby susedného pozemku do 31.12.1950 (súd ráta s 50.tymi rokmi ako začiatkom vstupu do držby tak, ako to opísala navrhovateľka, teda predpokladom je, že sa tak stalo najskôr 01.01.1950), potom aplikujúc uhorské obyčajové právo platilo, že vlastnícke právo vydržaním nadobudol ten, „kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe“. Stredný Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. však od 1. januára 1951 priniesol vo vzťahu k vydržaniu zmeny, kedy dĺžka vydržacej doby pri nehnuteľnostiach sa skrátila na 10 rokov. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 1951 podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím tejto doby, avšak najneskôr 1. januára 1961 (§ 566 stredného Občianskeho zákonníka). To znamená, že ak by F. L. dobromyseľne vstúpil do držby susedného pozemku parc.č. XXX, tak ako tvrdí navrhovateľka, do 31.12.1950, potom vydržacia doba uplynula dňa 01.01.1961, teda ešte jemu za jeho života (zomrel až v roku 1974). To znamená, že už on sám by susednú parcelu č. XXX vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky vydržal. Predmetom dedenia po ňom však bola len parcela č. XXX, nie však už ku dňu smrti potenciálne vydržaná parcela č. XXX (je jasné, že predmetom nebola z dedičského rozhodnutia sp.zn. D 125/74 ani z rozhodnutia vrámci dodatočného dedičského konania sp.zn. 19D/1031/96 z 21.11.1996). Namieste by preto bolo domáhať sa toho, aby táto parcela č. XXX, ku ktorej mal mať uvedený poručiteľ ku dňu smrti titulom vydržania výlučné vlastnícke právo, bola určená ako parcela mu do dedičstva patriaca, čo sa ale v tomto konaní nedá dosiahnuť. Ak by starý otec navrhovateľky F. L. vstúpil do držby susedného pozemku v čase od 01.01.1951 do 31.03.1953, aplikuje sa na neho 10 ročná premlčacia doba podľa stredného Občianskeho zákonníka, ktorá by aj uplynula za účinnosti stredného občianskeho zákonníka (najneskôr 31.03.1963), teda tiež ešte za života F. L., čím by to bol opäť on, ktorý už vlastnícke právo za života vydržal a ak parcela č. XXX nebola predmetom dedenia po ňom, platí to isté, čo súd uviedol vyššie. Ak by F. L. vstúpil do držby po 01.04.1954, potom 10 ročná vydržacia doba platiaca v 50.tych rokoch 20.storočia, by uplynula už až počnúc dňom 01.04.1964, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý však v znení od 01.04.1964 vydržanie vôbec neupravoval, keď možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 01.04.1983, z čoho je jasné, že by už F. L. za života (teda do roku 1974) sám nebol býval stihnúť vydržať susednú parcelu (lebo od 01.04.1964 do smrti poručiteľa 05.01.1974 inštitút vydržania neexistoval). Avšak v takom prípade by to bol jeho dedič M. L., ktorý v roku 1974 vstúpil do držby parcely č. XXX (riadne zdedenej) a omylom spolu s ňou aj do držby susednej parcely č. XXX na podklade dedičského rozhodnutia po svojom otcovi. Ten by však opäť za svojho života, počítajúc so vstupom do držby v roku XXXX, s prihliadnutí na to, že vydržanie bolo možné s účinnosťou od 01.04.1983 (s istými obmedzeniami), resp. s účinnosťou od 01.01.1992 bez obmedzení, znovu vydržal túto susednú parcelu za života (je stále žijúci), čoho dôsledkom je fakt, že táto potenciálne vydržaná susedná parcela č. XXX ostala v jeho vlastníctve, keďže ním celkom zrejme nebola prevedená žiadnou zmluvou, a to ani na navrhovateľku darovacou zmluvou z roku 2019, kde predmetom prevodu bola len parcela č. XXX, nie však parcela č. XXX, resp. podiel na nej. Aj za takejto situácie by teda k vydržaniu došlo už u právneho predchodcu navrhovateľky, ktorá tak si nemôže započítať vydržaciu dobu svojich predchodcov, ako to učinila.
10. Ak by aj súd nezohľadnil vyššie uvedené mylné užívanie parcely č. XXX týkajúce sa v poradí prvého tvrdeného držiteľa predmetnej susednej parcely F. L., ale zaoberal sa iba tým, či prípadne právni nástupcovia po ňom by mohli parcelu vydržať (čo by bolo vtedy, ak by im uplynula ich vlastná 10 ročná vydržacia doba), tak či onak súd dospeje k záveru, že si navrhovateľka započítať vydržaciu dobu svojho bezprostredného právneho predchodcu nemôže. S. M. L. vstúpil do držby susednej parcely č. XXX omylom spolu s parcelou č. XXX titulom dedičského rozhodnutia z 18.03.1974, bol to len on, kto parcelu č XXX zdedil v celosti. Ostatní dedičia v tom čase teda reálne nemohli byť v ospravedlniteľnom domnení,
že by im ako dedičstvo po otcovi mala patriť parcela č. XXX mysliac si, že táto zahŕňa aj parcelu č. XXX, pretože z dedičského rozhodnutia po ich otcovi jednoznačne vyplynulo, že dedičstvo pripadlo len M. L.. Títo (ak by saj chopili po smrti otca držby) titul, od ktorého by mohli odvodzovať svoje presvedčenie o vlastníctve, a teda aj oprávnenej držbe nemali. Vo vzťahu k M. L. počítajúc so začiatkom oprávnenej držby v roku 1974 a s 10-ročnou vydržacou dobou, kedy až do 31.03.1983 inštitút vydržania neexistoval, a tento bol zavedený od 01.04.1983 (s istými obmedzeniami), resp. s účinnosťou od 01.01.1992 bez obmedzení, platí, že tento tiež by aj sám vydržal susednú parcelu č. XXX. Ak tento však parcelu č. XXX (ak aj splnil podmienky vydržania) na nikoho nepreviedol či už celkom alebo sčasti, ostala v jeho vlastníctve, a teda ani tento prípad by nesvedčal tomu, že by súd mohol rozhodnúť o vydržaní v prospech navrhovateľky. Darovacou zmluvou totiž na ňu právni predchodcovia spornú susednú parcelu č. XXX nepreviedli, keď v zmluve bola výslovne vymedzená parcela (č. XXX a žiadna iná), ktorá sa ako jediná darovala. Aby teda mohla vydržať navrhovateľka aj omylom držanú susednú parcelu, za stavu, keď ju už vydržal jej právny predchodca, nemôže si započítať jeho vydržaciu dobu, ale vydržanie v jej prospech by bolo možné potvrdiť len ak by jej samej jej vlastná 10 ročná doba dobromyseľnej držby tohto pozemku uplynula. Táto podmienka však nebola splnená. Jej titul pre vydržanie (tak, ako sama označuje, že na základe nej vstúpila do dobromyseľnej držby) je darovacia zmluva z roku 2019, (pred tým žiaden titul, od ktorého by mohla svoju dobromyseľnosť vo svoj prospech vyvodzovať, nemala), avšak navrhovateľka dobromyseľnosť stratila v roku 2023, keď po zameraní pozemku zistila, že parc.č. XXX je samostatná parcela a nie súčasť parcely jaj patriacej. 10-rčoná vydržacia doba jej samej teda neuplynula.
11. Súd uvádza, že na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva postupom podľa § 359a a nasl. CMP musí byť riadne osvedčené vydržanie vlastníckeho práva nad akékoľvek rozumné pochybnosti, ktorá podmienka však vychádzajúc z vyššie uvedených zistení splnená nebola. Nakoľko nebolo osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a vydanie vyzývacieho uznesenia (§ 359f CMP), súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s ustanovením § 359e ods. 2 CMP zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 55 CMP. Napokon o podaní návrhu dotknutý vlastník, resp. jeho zástupca nemá doposiaľ vedomosť, nakoľko súd mu návrh nedoručoval, keďže podľa § 359e ods. 3 CMP sa o zamietnutí návrhu rozhoduje bez potreby vyjadrenia zvyšných účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.