Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-54-2019.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/123/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, IČO: 35 697 547, so sídlom Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, proti odporcovi: Humánny pokrok, o.z., IČO: 42 272 262, so sídlom Belinského 1054/10, 851 01 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v šírení a zverejňovaní negatívnych informácií spojených s obchodným názvom COOP Jednota, ktoré by sa týkali predaja vajec z klietkového chovu.
II. Súd navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
III. Súd p o u č u j e odporcu, že môže podať žalobu v právnej veci žalobcu: Humánny pokrok, o.z., IČO: 42 272 262, so sídlom Belinského 1054/10, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, IČO: 35 697 547, so sídlom Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, predmetom ktorej bude právo predaja vajec z klietkového chovu, na Okresný súd Bratislava II.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osobne podaným súdu dňa 02.10.2019 domáha, aby súd nariadením neodkladného opatrenia uložil odporcovi zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v šírení a zverejňovaní negatívnych informácií spojených s obchodným názvom COOP Jednota, ktoré by sa týkali predaja vajec z klietkového chovu. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: Navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá zastupuje záujmy systému spotrebných družstiev COOP Jednota, ktoré prevádzkujú sieť maloobchodných predajní s potravinami. Odporca je právnickou osobou, ktorá vyvíja aktivity v rôznych formách ochrany zvierat, prírody a ľudského zdravia. V rámci jednej zo svojich aktivít pod názvom „Viac neznesiem!“ realizuje kampaň proti klietkovému chovu sliepok na Slovensku. Kampaň sa zameriava na obchody, reštaurácie, hotely a na výrobcov potravín s tým, že je od nich požadované, aby sa zaviazali skončiť s používaním takýchto vajec. V tejto súvislosti predseda odporcu a koordinátor kampane „Viac neznesiem!“, H. R., opakovane kontaktoval navrhovateľa, ktorého oslovil s požiadavkou, aby navrhovateľ zverejnil svoj oficiálny záväzok ukončiť predaj vajec z klietkového chovu vo svojich predajniach. Navrhovateľ opakovane vyjadril odporcovi svoje stanovisko, že podporuje trend postupného zlepšovania životných podmienok sliepok, no zverejnenie záväzku ukončiť predaj vajec z klietkového chovu vo svojich predajniach v konkrétnom časovom horizonte nemôže akceptovať. Navrhovateľ svoje stanovisko odporcovi objasnil a podložil reálnymi faktami, vychádzajúcimi najmä z reálnej situácie a platnej legislatívy, ktorá na národnej ani
na európskej úrovni žiadnym spôsobom produkciu alebo predaj vajce z klietkového chovu neobmedzuje. V tejto súvislosti navrhovateľ argumentoval tým, že na trhu je rozhodujúci spotrebiteľský trend, ktorému sa prispôsobujú jednak producenti vajec ako aj obchodníci. Navrhovateľ zároveň uviedol, že systém COOP Jednota sa orientuje v záujme garantovania potravinovej bezpečnosti v prospech spotrebiteľov výlučne na domácich producentov vajec, pričom ponúka vo svojich prevádzkach vajcia z rôznych typov chovov, ktoré jednotliví slovenskí producenti vajec na trhu ponúkajú a spotrebiteľ sa aktuálne rozhoduje primárne podľa ceny. Okrem vajec organických, vajec z podstielkového chovu alebo voľného výbehu, slovenskí producenti vajec ponúkajú v prevažnej miere vajcia z klietkového chovu. Navrhovateľ opakovane zdôraznil, že podporuje zlepšenie životných podmienok nosníc s tým, že ak bude slovenská produkcia vajec a spotrebiteľský trend zamerané na zníženie spotreby vajec z klietkového chovu, jeho obchodná aktivita sa tomuto trendu prispôsobí. Navrhovateľ zároveň uviedol, že nemá dôvod zverejňovať požadované záväzky spôsobom, ako to požaduje odporca, keďže to nemá žiadnu oporu v platnej legislatíve a je to rozporné s obchodnou politikou navrhovateľa. Navrhovateľ dal odporcovi zároveň na vedomie, že voči svojim obchodným partnerom a zákazníkom realizuje transparentnú obchodnú politiku a zverejňovanie záväzkov spočívajúcich v zastavení predaja vajec z klietkového chovu v nejakom konkrétnom horizonte považuje za účelový marketing, keďže všetky obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku dosahujú najväčšie objemy predaja práve z vajec z klietkového chovu. Navrhovateľ preto vníma aktivity odporcu v rovine podpory zahraničnej produkcie vajec, čo je v rozpore s obchodnou politikou systému COOP Jednota. Zároveň navrhovateľ upozornil odporcu, že by svoje aktivity mal zamerať na zvyšovanie povedomia spotrebiteľov, keďže spotrebiteľský trend a príslušná legislatíva sú určujúce pre producentov aj predajcov vajec. Odporca aj napriek jasnému, odôvodnenému a konštruktívnemu postoju navrhovateľa k požiadavke odporcu nezobral do úvahy objektívnu argumentáciu navrhovateľa, pričom účelovo a nátlakovo spája navrhovateľa s krutosťou páchanou na sliepkach ako aj s neetickým správaním v tejto súvislosti. Odporca zároveň informoval navrhovateľa, že si ho zvolil za nový cieľ kampane „Viac neznesiem!“ a mal mu „pohroziť“, že ak navrhovateľ svoje stanovisko nezmení, jeho kampaň bude spustená v dohľadnej dobe s tým, že bude orientovaná na zákazníkov navrhovateľa, so zameraním sa na ich informovanie o navrhovateľovi v negatívnom kontexte, o jeho neetickom správaní a o jeho „krutosti páchanou na sliepkach“, a to formou letákov rozdávaných pred predajňami COOP Jednota, ako aj ich zverejnením na webstránke www.krutostjednota.sk. Dňa XX.XX.XXXX odporca oznámil navrhovateľovi, že týmto dňom spúšťa kampaň namierenú proti navrhovateľovi a zameranú na tzv. „zabezpečenie ukončenia krutosti voči sliepkam v COOP Jednota Slovensko“, ktorú mieni vykonávať rôznymi formami, a to zverejňovaním videí, spúšťaním online ako aj offline reklám, distribuovaním tlačovín pred prevádzkami navrhovateľa, ako aj vyzývaním zákazníkov, aby svoje nákupy vykonávali v konkurenčných reťazcoch, ktoré sa už zaviazali nepredávať vajcia z klietkového chovu. Prvé zverejnenie negatívnej informácie o predaji vajec z klietkového chovu navrhovateľom uskutočnil odporca už v roku XXXX, a to zverejnením informácie o tom, že navrhovateľ pokračuje v podpore tzv. najkrutejšej praktiky páchanej na zvieratách, nakoľko sa rozhodol aj naďalej pokračovať v predaji vajec z klietkového chovu. Predmetná informácia bola zverejnená na internetovom spravodajskom portáli Hlavné správy v decembri XXXX. V prípade oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX však už podľa navrhovateľa nemá ísť len o negatívne konštatovanie vo vzťahu k navrhovateľovi, ale má ísť už o reálne napĺňanie hrozby odporcom, ktoré môže spôsobiť vážnu ujmu navrhovateľovi na jeho dobrej povesti, a preto má byť jeho ochrana v tejto oblasti nevyhnutná a neodkladná. Navrhovateľ si zároveň dovolil zdôrazniť, že tvrdenia odporcu, ktoré plánuje premietnuť do negatívnej informačnej kampane sú nepravdivé, keďže aj z dôkaznej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že navrhovateľ podporuje trend zlepšovania životných podmienok. Avšak okolnosť, že navrhovateľ odmietol spolupracovať s odporcom nemôže zakladať na strane odporcu oprávnenie zverejňovať informácie, že COOP Jednota podporuje krutosť páchanú na sliepkach. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v princípe nemá žiadnu povinnosť oboznamovať odporcu so svojimi aktivitami zameranými na ochranu zvierat a životného prostredia, no okrem iného v súvislosti s klietkovým chovom sliepok opakovane rokoval s Úniou hydinárov R., ktorá zastrešuje slovenských producentov vajec, pričom napríklad listom zo dňa XX.XX.XXXX prejavil podporu trendu na zlepšovanie životných podmienok sliepok s apelom na postupné prispôsobenie produkcie.
Zároveň vyslovil názor, že v prípade, ak vyhrážanie odporcu nadobudne reálny stav, celá „... kauza sa dostane do roviny šírenia nepravdivých skutkových tvrdení, zasahujúcich do dobrej povesti a dobrého mena navrhovateľa s tým, že tento zásah bude spôsobilý nielen ohroziť, ale aj narušiť tieto jeho hodnoty so spôsobením závažnej ujmy navrhovateľa vytvorením negatívneho povedomia u spotrebiteľov“, č. l. 4. Navrhovateľ na základe vyššie uvedeného vyjadril presvedčenie, že opísaním rozhodujúcich skutočností dostatočne osvedčil potrebu bezodkladnej ochrany jeho dobrej povesti a dobrého mena, a to vzhľadom k stupňujúcim sa útokom odporcu voči navrhovateľovi, ktoré má záujem v dohľadnej dobe zverejňovať v rámci negatívnej informačnej kampane. Navrhovateľ zároveň vyslovil presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporcu, nakoľko odporca bude mať aj naďalej právo vyvíjať jeho aktivity v oblasti ochrany zvierat, avšak bez možnosti šírenia nepravdivých skutočností, spôsobujúcich neoprávnený zásah a poškodenie dobrej povesti navrhovateľa. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli ako listinné dôkazy preukazujúce navrhovateľom tvrdené skutočnosti pripojené listinné dôkazy označené ako Elektronická komunikácia z obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, Elektronická komunikácia z obdobia od XX. augusta XXXX, Informácia z internetového spravodajského portálu Hlavné správy zo dňa X.XX.XXXX, Elektronická komunikácia zo dňa X.X.XXXX, Elektronická komunikácia zo dňa XX.X.XXXX, Vyobrazenie letáku ako aj Elektronická komunikácia zo dňa X.XX.XXXX.
2. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
9. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
10. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany sporu a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
11. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť neodkladným opatrením nejakú povinnosť alebo zákaz, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, respektíve k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, avšak v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. V danom prípade súd dospel k záveru, že podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, splnená bola.
13. Podľa názoru súdu je splnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba neodkladnej úpravy pomerov. Súd z odôvodnenia návrhu a z pripojených listinných dôkazov vyvodil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá odôvodňuje zakázať odporcovi zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho v šírení a zverejňovaní negatívnych informácií spojených s obchodným názvom COOP Jednota, ktoré by sa týkali predaja vajec z klietkového chovu. Súd mal za preukázané, že zo strany odporcu dochádzalo a dochádza ku konaniu, ktoré je neprimeraným spôsobom spájané s navrhovateľom. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ využíva možnosti trhu zabezpečiť pre zákazníka
- spotrebiteľa dostupný tovar za primeranú cenu. Konanie odporcu, ktoré smeruje proti navrhovateľovi je podľa názoru súdu zásahom do jeho obchodnej politiky, ktorá by v prípade ovplyvňovania odporcom od koho a koľko má navrhovateľ nakupovať vajcia pre zákazníkov, mohla mať negatívny dopad na dostupnosť tovaru pre zákazníka. Súd netvrdí, že by sa nemali podmienky chovu sliepok v klietkovom chove zlepšiť, ale túto aktivitu by mal odporca vo výraznej miere nasmerovať predovšetkým na tvorcov legislatívy, ktorí majú túto agendu vo svojej náplni práce a v druhom rade voči samotným chovateľom sliepok v klietkovom chove. Navrhovateľ je na poslednom mieste v rebríčku, ktorý môže ovplyvniť chov sliepok, ako už bolo spomenuté vyššie, ten len využíva možnosti nákupu tovaru na trhu. V neposlednom rade by mal odporca svoje aktivity smerovať k osvete spotrebiteľa ako konečného užívateľa produktu a oboznamovať ho so situáciu ohľadne chovu sliepok, ale nie ako to robil doposiaľ negatívnou reklamou spájanou výlučne s navrhovateľom. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že samotný navrhovateľ listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným Únii hydinárov Slovenska, požaduje a apeluje na zvýšenie produkcie vajec z podstielkového chovu, vzhľadom k tendenciám spotrebiteľov zameraným na znižovanie produkcie vajec z klietkového chovu. Sám navrhovateľ v liste odporúča postupne znižovať kapacity klietkového chovu a s tým súvisiace postupné preorientovanie na chov podstielkový. Odporca si musí nevyhnutne uvedomiť aj to, že s klietkovým chovom sliepok sa nedá skončiť okamžite bez náležitej prípravy a vytvorenia nových chovných podmienok pre zvieratá.
14. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú konaní súvislosti uplatňovaním alebo bránením práva.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 125 ods. 3 CSP).
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci .Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. CMP.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).