Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-182-2016.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47232480 proti žalovanému R.. R. U., s miestom podnikania W. L. X, XXX XX Q., IČO: XXXXXXXX o zaplatenie 456,39 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 139,20 eur, poštovné 1,40 eur a pokutu vo výške 33,-eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi súd nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 11.11.2016 na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 456,39 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur a nahradiť mu trovy konania z dôvodu neuhradenia poplatkov za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.
2. V žalobe uviedol, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zák. č 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b, zákona vo výške podľa § 6 ods.5, zákona s periodicitou úhrad: mesačne v zmysle ust. § 7 zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhrady za obdobie 04/2008
- 04/2016.
3. Žalobca vyzval žalovaného písomnou výzvou zo dňa 13.4.2014 na zaplatenie omeškanej úhrady vo výške 424,79 eur a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy vo výške 1,40 eur. Nakoľko žalovaný pohľadávku neuhradil v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu.
4. Platobným rozkazom sp. zn. 21Cb/182/2016 zo dňa 21. novembra 2016 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
5. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Z predloženého prehľadu predpisov a platieb je zrejmé, že žalobca si nárokuje aj zaplatenie pohľadávok, na ktoré sa vzťahuje námietka premlčania. Konkrétne ide o pohľadávky za
obdobie 200804 až 201311. Z uvedeného vyplýva, že nepremlčané sú len pohľadávky za obdobie 201312 až 201604, čo dokopy predstavuje pohľadávku žalobcu vo výške 137,11 eur.
6. Rozsudkom sp. zn. 21Cb/182/2016-30 zo dňa 31. marca 2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. O odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3Cob/44/2017-70 zo dňa 18. januára 2018, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa domáha zaplatenia úhrad za obdobie 04/2008 - 04/2016, na zaplatenie ktorých vyzval žalovaného výzvou zo dňa 13.4.2016, ako aj zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Pohľadávka žalobcu podľa žaloby predstavuje sumu 456,39 eur, z toho istina vo výške 423,39 eur a pokuta vo výške 33,-eur podľa § 10 zákona a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,40 eur.
Aj keď nie sú pochybnosti o tom, že žalovaný nezaplatil úhrady za služby verejnosti za obdobie 04/2008
- 04/2016, súd považuje za dôvodnú žalovaným vznesenú námietku premlčania niektorých úhrad, teda úhrad za obdobie od 04/2008 do 11/2013. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 7 zák. č. 340/2012 Z. z., z ktorého jasne vyplýva, že úhrady za služby verejnosti sa majú platiť mesačne a teda otázku premlčania nesprávne právne posúdil.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vychádzať z právneho názoru uvedeného v tomto uznesení odvolacieho súdu v tom zmysle, že sa dostatočne vysporiada so vznesenou námietkou premlčania a opätovne rozhodne.
9. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.3.2018 ohľadom otázky premlčania uviedol, že zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska mu určuje presný procesný postup pri vymáhaní úhrady. V zmysle § 10 ods. 2 zákona je žalobca povinný vyzvať platiteľa na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30 dní od jej doručenia, je v zmysle § 10 ods. 3 a 4 povinný žalobcovi uhradiť aj pokutu. V zmysle § 10 ods. 5 zákona je potom žalobca povinný uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty na príslušnom súde. Pôvodný zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRO účinný do 31.12.2012 obsahoval v podstate identickú úpravu v ustanovení § 11 ods. 2 až 5.
10. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 391 Obchodného zákonníka začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Podľa zákona č. 340/2012 Z. z. si však žalobca môže svoje právo uplatniť na súde až v deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty od momentu uplatnenia práva (doručenia výzvy na zaplatenie). Momentom zrodu žaloby a teda momentom rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby, je v tomto prípade deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty po doručení výzvy platiteľovi.
11. Momentom splatnosti žalobca rozumie moment, kedy (pri splnení akých podmienok) dlžník musí splniť svoj záväzok. Ak dlžník záväzok do momentu splatnosti nesplní, dostáva sa do omeškania s jeho splnením a práve v tomto (a žiadnom inom) okamihu sa môže veriteľ prvýkrát prostredníctvom štátneho donútenia domáhať svojho práva na súde. Ak sa pre možnosť úspešne sa domáhať práva na súde vyžaduje ešte splnenie podmienky, nemožno pred splnením tejto podmienky hovoriť o splatnosti záväzku.
12. Teda buď nastane splatnosť záväzku momentom predpokladaným v § 7 zákona kedy sa žalobca môže prvýkrát domáhať svojho práva na súde a zaslanie výzvy a uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie je len preventívnym opatrením, ktoré na splatnosť práva (možnosť domáhať sa jeho núteného splnenia na súde) nemá vplyv alebo nastane splatnosť záväzku efektívnym doručením výzvy a uplynutím lehoty na dobrovoľné splnenie. Žalobca preto navrhol súdu, aby sa k jednej z týchto možností jednoznačne priklonil a toto svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
13. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočná splatnosť úhrad za služby verejnosti aj napriek zneniu ust. § 7 zákona nastane až momentom márneho uplynutia 30-dňovej lehoty počítanej od doručenia výzvy. Ak by premlčacia lehota začala plynúť v momente ako to tvrdí žalovaný, začala by tak vlastne plynúť pred momentom skutočnej splatnosti úhrad. Podľa názoru žalobcu záver, že premlčanie začne plynúť pred splatnosťou pohľadávky, je v príkrom rozpore s podstatou inštitútu premlčania.
14. Žalobca je preto presvedčený, že premlčacia doba na nárok vyplývajúci zo zákona začína plynúť až uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty. Keďže výzva bola žalovanému doručená v apríli 2016, 30 dňová lehota pri analogickom použití ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula v máji 2016. Momentom zrodu žaloby je preto najneskôr máj 2016 a týmto dňom začína plynúť premlčacia doba ohľadom nárokov žalobcu.
15. Ak by súd dospel k inému záveru, nevyhnutne by to znamenalo, že žalobca sa môže úspešne na súde domáhať zaplatenia úhrady za služby verejnosti aj bez dodržania postupu ustanoveného zákonom. V takom prípade žalobca žiadal, aby súd túto skutočnosť skonštatoval v odôvodnení.
16. V zmysle uvedeného je žalobca presvedčený, že žiadna časť žalovaného nároku nie je premlčaná. Pre prípad, že sa súd prvej inštancie z akýchkoľvek dôvodov nestotožní s argumentáciou žalobcu, že žiadna časť uplatneného nároku nie je premlčaná žiadal, aby súd námietku premlčania posudzoval podľa Obchodného zákonníka a teda vychádzal zo štvorročnej premlčacej doby.
17. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.
18. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa odseku 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
19. V bode 14. uznesenia sp. zn. 3Cob/44/2017-70 Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. januára 2018 odvolací súd vyjadril svoj právny názor a to, že považuje za dôvodnú žalovaným vznesenú námietku premlčania niektorých úhrad, teda úhrad za obdobie od 04/2008 do 11/2013.
20. Žalobca žiadal, aby súd v prípade, že sa nestotožní s jeho argumentáciou, že žiadna časť jeho nároku nie je premlčaná, námietku premlčania posudzoval podľa Obchodného zákonníka a vychádzal teda zo štvorročnej premlčacej doby.
21. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove (viď napr. uznesenie č. k. 5Cob/69/2017-139 zo dňa 20. decembra 2018) je takýto záver, t.j. potrebné považovať za predčasný, pokiaľ sa súd prvej inštancie nevysporiadal s podstatou záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo zákona č. 340/2012 Z. z..
„ Pre takéto posúdenie je dôležité zaujať právny názor, či predmetný záväzkový vzťah súvisí s podnikateľskou činnosť žalovaného alebo ide o verejnoprávny vzťah, ktorého základ sa odvíja od postavenia žalovaného vo vzťahu k verejnej inštitúcii.
Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca je oprávnený vymáhať voči žalovanému nárok spočívajúci v zaplatení tzv. úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. Taktiež je nepochybné, že predmetom žaloby je nárok vyplývajúci priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z., resp. zo zákona č. 68/2008 Z.z. ohľadom nárokov splatných do 31.12.2012. Tieto právne predpisy obsahujú úpravu vzťahov súvisiacu s existenciou a platením úhrad za služby verejnosti.
Existuje súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala, ale tento poplatok
súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.
Samotný prístup k takejto službe, tiež možno povedať, že je voľným a nepodlieha zaplateniu tohto poplatku ako v prípade napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných televíznych staníc, kedy až zakúpením príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto televízne vysielanie.
Ak by sa mala dať odpoveď na povahu vzťahu čo možno najstručnejšie, tým elementárnym dôvodom na podporu nie obchodnej povahy veci je fakt, že aj v prípade RTVS - vysielacej služby ide o službu, a ak ju žalovaný neprijal na obchodné účely (tiež profesiu, či zamestnanie), tak ide čisto o spotrebu služby.
Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby žalovaný ako právnická osoba stratil status konzumenta služby. Naopak, svojím spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktik RTVS, či nie sú nekalé. Ako RTVS priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak v rámci poskytovania služby širokým vrstvám konzumentov.
Za okolností, ak niet legislatívne uzavretého okruhu do úvahy prichádzajúcich obchodných praktík, ktoré môžu byť nekalé, tak ani čiastočne podnikajúceho žalobcu ako poskytovateľa služby nemožno vylučovať z okruhu subjektov povinných dodržiavať zákaz nekalých obchodných praktík.“
22. Na základe uvedeného preto súd aplikoval na otázku premlčania Občiansky zákonník.
23. Podľa § 13 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.
24. Podľa § 10 ods. 1, 2, 4 písm. a) a 5 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 €. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
25. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
26. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Na základe tvrdenia žalobcu, z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb mal súd za preukázané, že žalovaný bol v období od 01.4.2008 do 30.4.2016 platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste Námestie slobody 2, Humenné. Z tvrdenia žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb bolo preukázané, že celková dlžná suma úhrad za uvedené obdobie predstavuje 424,79 €. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania.
29. Účelom § 10 ods.2 zákona č. 340/2012 Z. z. nie je úprava počiatku behu premlčacej lehoty, ale snaha umožniť platiteľovi splniť svoju povinnosť dodatočne a vyhnúť sa tak súdnemu konaniu. Na začiatok behu premlčacej lehoty dňom splatnosti koncesionárskeho poplatku nemá vplyv ani nesplnenie povinnosti platiteľa podľa § 9 ods. 6 zákona, keďže podľa § 9 ods. 2 zákona má žalobca právo a možnosť vznik povinnosti platenia zistiť si sám. Pokiaľ žalobca k tomuto svojmu právu pristupuje tak, že si právo na informácie neuplatňuje v lehotách zaručujúcich mu podanie žaloby na súde v rámci premlčacej lehoty, nemôže byť uvedená skutočnosť na ťarchu platiteľa.
30. Citovaný zákon ako lex specialis nemá vo vzťahu k všeobecnému zákonu, ktorým je v danom prípade občiansky zákonník, osobitnú úpravu premlčania. Na daný prípad preto súd aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde actio nata. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh alebo začať s jeho plnením.
31. Žalovaný ako platiteľ úhrady mal začať s jej plnením od prvého dňa kalendárneho (a to aj za každý začatý mesiac) nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa stal platiteľom (§ 7 zákona). Úhrada sa platí mesačne, pričom žalovaný ako platiteľ je povinný príslušnú mesačnú úhradu zaplatiť dokonca príslušného kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 11.11.2016 a pohľadávka uplatnená za obdobie 01.4.2008 až 30.4.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty bola uplatnená časť pohľadávky od 01.4.2008 do 31.10.2013. Námietka premlčania vznesená žalovaným vo vzťahu k nároku na zaplatenie úhrady za obdobie od 4/2008 do 10/2013 bola dôvodná, a preto v tejto časti súd musel žalobu zamietnuť.
32. Nepremlčanými sú úhrady za obdobie od 11/2013 do 4/2016, počas ktorého žalovaný neplatil žalobcovi žiadne úhrady, t. j. nepremlčané sú úhrady za 30 mesiacov po 4,64 eur, čo je 139,20 eur. Tieto neuhradené platby súd teda priznal žalobcovi v sume 139,20 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
33. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 10 ods. 4 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti právo na pokutu vo výške 33,-eur. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pokuty, pokutu napriek výzve nezaplatil. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi i pokutu vo výške 33,-eur.
34. Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty, pričom v súvislosti so zaslaním výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 1,40 eur predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná podacím hárkom č. X.. Nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí žalobcovi v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi i poštovné výdavky vo výške 1,40 eur.
35. Vzhľadom na uvedené súd považuje žalobu za dôvodnú v nepremlčanom rozsahu a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 139,20 eur titulom nezaplatených úhrad, 33,-eur titulom pokuty a 1,40 eur titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.
36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že strany mali vo veci len čiastočný úspech, preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.